Adhara komentáře u knih

Kniha postavená na zaujímavej, nebanálnej téme psychológie jednovaječných dvojčiat popretkávanej s tajomnom posmrtného života. Vyzeralo to tak sľubne... kým sa to nezvrhlo. Prvá polovica knihy bola pomalá, takmer na hranici s nudou, no načrtla veľa zaujímavých otázok – problém individuality jedinca, ktorý má svoju identickú kópiu, bezmocnosť duše, ktorá nevie opustiť tento svet, otázku vernosti k niekomu, kto umrel, no máme dôkaz o jeho posmrtnej existencii... Odhliadnuc od pomalého napredovania deja boli postavy vykreslené pekne, uveriteľne. V druhej polovici sa však všetko pokazilo. Valentina totiž vymyslí neuveriteľne šialený plán, ako sa odpútať spod vplyvu jej sestry, a ktorý dočista vymietol všetky moje sympatie k nej – ako môže byť taká hlúpa a nevidieť, že to na 99 % skončí zle? Aj ďalšie postavy stratia rozum – napríklad jedna dovtedy podrobne a uveriteľne vykreslená matka s veľmi chabým zdôvodnením zabije vlastné dieťa... skrátka druhá polovica knihy vyzerá ako narýchlo spichnutá kvôli nejakému deadlinu a tento dojem ešte umocňujú preklepy, ktoré sa v nej nachádzajú (aj keď je jasné, že tie sa tam dostali až prekladom). Škoda, takto je to iba priemer.

1 06.01.2021

Všedná i zvláštna kniha zároveň. Pomerne čítavá a v napätí udržiavajúca po celej dĺžke, ale zase nie natoľko, aby som ju nemohla pustiť z rúk. Na to, že išlo o víťazku Literárnej ceny, som čakala viac hĺbky až náročnosti v štýle. Ten je však skôr prosto popisný a neemotívny. Prekážala mi aj plochosť postáv, najmä doktora Hechtera, ktorý je priam komixovým záporákom. Ale na to, v akom mladučkom veku to autorka písala (22 rokov), to je naozaj nevšedné dielko. A to najmä pre jeho záver. Neočakávaný a nenaivný, potvrdzujúci, že ak máme skupinu hrdinov, bolo by absurdné, ak by skončili všetci rovnako. Síce mi prekáža, že veľa vecí nebolo dopovedaných a vysvetlených, ale rámcovo sa mi také zakončenie pozdáva.

02.01.2021

Začala som čítať s nadšením, dočítala som len so sebazaprením. Línia zo súčasnosti so spisovateľom ma zaujala. Línia z minulosti mi pripadala taká nemastná-neslaná, aj keď som sa ňou netrpezlivo prehrýzala k rozuzleniu. Chápem, že fantazírovanie o skutočných a nedávno zosnulých ľuďoch má svoje úskalia a zdá sa, že fantázie tam autor napriek tomu vložil až-až. No výsledok nie je silný. A vlastne z veľkej časti zbytočný. Neviem, či autor potreboval vyplniť priestor, ale pripadá mi naozaj zbytočné začať opisovať príbeh toľko dní pred nešťastím, keď žiadna z tých udalostí nemala na rozuzlenie nešťastia nijaký vplyv. Ani na to, aby som si postavy obľúbila a ich smrť ma nejako veľmi dojala.

A spisovateľova línia? Keď dôjde na prvé veľké odhalenie, len som krútila hlavou. Nič proti fantastickým rozuzleniam, nejakú fantastiku sme čakali, ale toto bola príliš silná káva. Aj napriek okamžitému vychrleniu kopy argumentov, prečo to môže byť práve takto. Nasledujúca akčná časť knihy ma nadmieru nudila. Postavy sa vôbec nesprávajú realisticky, nie sú na môj vkus dosť vystrašené, šokované, otrasené, unavené, podchladené. Len spurne sa pchajú vpred aj tými najužšími škárami, hoci nenachádzam vierohodný dôvod, prečo musia. Nedalo sa do nich vcítiť, prežívať s nimi útrapy. V závere bod za to, že odpadlo jedno očakávané klišé. Ale aj tak celkové sklamanie.

Bolo by to na dve hviezdičky, keby som hneď potom nečítala ešte slabší román na túto tému. Tak tri, čo sú zaokrúhlené dva a pol.

5 17.12.2020

Mal to byť román alebo faktografia? Neviem. Proti faktografii svedčia pasáže z osobného života, dokonca so silným prídavkom nadprirodzena, nad ktorým sa ale nikto príliš nevzrušuje. Proti románu svedčí všetko ostatné. Žiadny dejový oblúk, žiadne vypointovanie, žiadne rozuzlenie, žiadna uveriteľnosť, žiadne zakončenie a únavne dlhé pasáže plné nie vždy práve zaujímavých faktov. Pustila som sa do toho s chuťou, dočítala s veľkou nespokojnosťou.

6 17.12.2020

Bola som naozaj zvedavá, ako sa zápletka vyvinie. Útrapy hrdinu počas pokusu o útek z mesta som s ním prežívala úplne citeľne No vysvetlenie stálo na vode. V rozuzlení možno toho napadnúť toľko, že škoda slov.

3 18.11.2020

(SPOILER) Dobre čítavý, netuctový príbeh. Vysvetlenie cestovania medzi paralelnými vesmírmi stojí trochu na vode. Páčilo sa mi však tvrdenie, že objavenie tohto cestovania je veľmi nepravdepodobné, ale stačí, že to dokázal jeden Jason v jedinom z nekonečného množstva paralelných svetov a mohol sa odohrať tento príbeh. Autor s nekonečným množstvom možností operuje aj ďalej a vcelku šikovne, no so všetkými otázkami a paradoxmi vyplývajúcimi z existencie nekonečna vesmírov si neporadí. Ovšem je namieste sa pýtať, či je úplné poradenie si s nimi vôbec v silách nejakého autora. Nekonečné množstvo ponúka aj nekonečné množstvo možností, ktorými by sa mohol uberať dej, ktoré by sa dali rozvíjať a u ktorých by sa mi páčilo, ak by ich bol autor rozvinul.

Zaujímavým osviežením je, že hrdina sa nesústreďuje ani tak na na opätovné stretnutie so svojím synom ako so svojou manželkou. A rozvíjanie ľúbostného príbehu s manželkou namiesto krásky, ktorá ho ťahá v kaše, je v literatúre príjemná zmena.

5 18.11.2020

Za mňa najslabšia kniha tejto autorky. Priveľa postáv a zďaleka nielen preto, lebo sú tam tri hlavné hrdinky. Ženských postáv bolo celkovo toľko, že som si ich neustále plietla. Priveľké skoky medzi scénami – ja viem, že to mali ozvláštniť, ale z oddychového čítania tak urobili vcelku náročný chaos. Všetky tri trojičky ma štvali, možno aj preto, že som v ich veku, ale nemala som ani s jednou z nich spoločné zhola nič. Ich životné štýly mi boli rovnako cudzie ako predstava spomínaných austrálskych 40.-stupňových horúčav na Vianoce. Inak to bolo ale napísané čítavo.

2 14.11.2020

Priemerný triler. Čitateľný, ale neveľmi rezonujúci. Obete Sue a Charlotte mi vôbec neboli sympatické, čo Jamesovo správanie k nim síce neospravedlňuje, ale aj tak znižuje napätie.

04.11.2020

Zmiešané pocity – ale ako pozerám, úplne opačné, než drvivá väčšina čitateľov predo mnou. Zo začiatku som sa veľmi dlho nevedela začítať. Páčila sa mi téma aj prostredie, ale v tom štýle bolo niečo, kvôli čomu som sa textom len ťažko prehrýzala. Postavy som dlho nevedela odlíšiť, boli nezaujímavé, atmosféra žiadna. Zaujalo ma to až niekde v polovici, kde som konečne nabrala nejaké sympatie k hlavnému hrdinovi, stotožnila som sa s ním a začala som mu držať palce. No jeho nezničiteľnosť mi začala byť podozrivá – schytáva zranenie za zranením, všetko neošetrené, má na sebe niekoľkotýždňovú špinu, ale žiadna infekcia, žiadny zápal... Občas mi tiež prišiel trošku pozadu v myslení, ba priam naivný. Keď som už dávno vedela, že sa na neho chystá nová hrôza, on očakával konečne zlepšenie situácie. Ale stále som mu držala palce. Napokon, jeho opakované zrútenia a pozbierania sa, prerody myslenia a osobnosti, boli za daných okolností presvedčivé aj presvedčivo popísané. Obyvatelia podkrovia mi už pripadali trochu navyše a ani nie desiví... a ten záver? Žiadal sa mi iný, hoci tento aspoň nebol klišé. Takže na rozdiel od hodnotiacich predo mnou bola pre mňa druhá polovica lepšia než prvá.

4 26.10.2020

Štyri hviezdy za to, že kniha mi poskytla množstvo cenných informácií (aj) pre vlastnú tvorbu. Nikde inde v slovenčine som nevidela toľko podrobností o fungovaní kozmických agentúr, prípravách na let, a živote astronautov pred, počas aj po misii. Jednu hviezdu strhávam za neúspešný, rušivý motivačný rádoby presah. Ako každá motivačná kniha má v sebe hromadu protirečení (napr. keď je v podstate fajn aj neletieť do vesmíru, tak načo tam vôbec letieť?), nevysvetlených a ľahko napadnuteľných vecí. Nesadol mi ani štýl – hoci sa astronaut snaží pôsobiť ako veľmi prísny na seba aj na iných, jeho skromnosť vyznieva falošne, ako maska. Rušivé pre mňa bolo aj neveľmi chronologické radenie udalostí, skákanie od misie k misii, porovnávanie rôznych situácií v nich za účelom ilustrácie motivačných myšlienok. A pritom, keby len stručne a jasne napísal pekne zaradom o svojej životnej ceste s použitím vecných informácií bez rozčuľujúcich „presahov“, mohla to byť dokonalá kniha. Teda, ak by bola dobre preložená. Nad prekladom niektorých výrazov do slovenčiny sa mi totiž nožík vo vrecku otváral. Prečo nedali terminológiu skontrolovať nejakému odborníkovi?

8 08.10.2020

Táto klasika ma sklamala. Áno, aj potom, ako prižmúrim oko nad dobou, v ktorej bola písaná. Logika ale existovala už vtedy. Príbeh je krajne nevierohodný a tým vôbec nemám na mysli oživenie monštra, ale jeho putovanie po oživení. Autorka toho málo tuší o prírode (jahody rastú pod snehom?), o prežívaní v divočine. Postavy sú príliš jednoduché, ich pohľady obmedzené a reakcie stereotypné.

3 09.09.2020

Dom na kopci má všetko, čo sa na strašidelný dom patrí: krvavú históriu (aj keď nie extrémne krvavú) a architektonické podivnosti. To však neplatí o príbehu. Príbeh sa nezačínal zle, alebo skôr nezačínal by sa zle, keby po pomalom rozbehu a načrtnutí Eleanorinej osobnosti začal gradovať. To sa ale nestalo. Nádej sa po prvých stránkach rozplynula a celá kniha sa niesla v mdlom duchu nemastnosti-neslanosti. Niežeby v strašidelnom dome nedostatočne strašilo. Naopak, až na prvú pokojnú noc to duchovia vzali riadnym útokom. Hrôza však nehrozila z prostého dôvodu – nebáli sa a prirodzene sa nesprávali ani postavy samotné. Okrem nelogickosti a nevystrašiteľnosti sú ešte aj veľmi monotónne. Eleanor vo mne spočiatku vyvolala náznak sympatií a súcitu, ktoré síce pretrvávali, ale nerozvíjali sa a neprinútili ma sa o ňu báť.

Celkový dojem? Nuda, nuda a ešte raz nuda. Príbeh mal potenciál, ale bol zle vystavaný a do istej miery aj zle napísaný.

2 02.09.2020

Životopisné romány takmer nečítam (predtým som dala „až“ jeden), preto neviem, aké sú štandardy a netrúfam si hodnotiť hviezdičkami. Je mi však jasné, že keď sa autor musí pridŕžať faktov, nenájdeme tu príliš dramatický dej, ani happyendy, hoci by sme si ich aj neraz priali. Spolu so starším jazykom to zapríčinilo, že išlo pre mňa o náročnejšie čítanie. Ale pomohlo mi preniknúť do duše tohto umelca, jedného z najväčších vôbec. Z knihy mám pocit, že jeho život bol prestúpený viac agóniou než extázou. Trápili ho medziľudské vzťahy, ale najmä tvorba, v ktorej si takmer nikdy nemohol robiť čo chcel a kedy chcel, čo ho strašne ničilo. Spolu s nepochopením ľudí, ktorí netvoria, mu to zo života robilo priam peklo. Stále mu niekto alebo niečo prekážalo v nasledovaní inšpirácie. Výroba umeleckých diel je dlhá, ale moc ľudí krátka a ich vrtochy sa menili tak prudko, že nešťastný umelec musel za sebou nechať rad nedokončených diel aj diel, ktoré mu neboli celkom pochuti. A tiež premárnené roky, kedy riešil financie či niečie rozmary a nemohol ich naplniť plodnou tvorbou. Kiežby k nemu býval osud priaznivejší, mohol toho zanechať oveľa viac.

(SPOILER) Podobný dojem ako z Kúzelnej skrinky pre Gwendy. Čítalo sa to dobre, ako King skoro vždy, ale pripadalo mi to iba ako začiatok knihy a nie samostatná kniha. Dej sa utína vo chvíli, v ktorej sa začína rozbiehať. Po celý čas som nechápala Scottovu absolútnu pasivitu aj rezignovaný postoj k životu. To nemohol po Dni nula počkať, ako sa to bude vyvíjať? Možno by sa mu hmotnosť časom bola vrátila. Možno by ju mal zápornú. :-) Zalietať si mohol kedykoľvek, keď už by ho čakanie a podivný život omrzeli. Nežil si nijako zle, nechápem preto jeho ľahostajný postoj k životu a pokorné čakanie na smrť. Dokonca bez strachu z nej alebo z toho, že záhadná vec, ktorá ho postihla, sa môže vyvinúť nejakým absolútne nepredvídateľným spôsobom. Skrátka, hoci je Scott milý chlapík, absolútne som sa s ním nevedela stotožniť. To, že príbeh nedostal nijaké vysvetlenie, som tiež neprehltla. A napokon ani to, ako veľmi sa King opakuje. Nápadovo to bol do veľkej miery kríženec jeho starších románov Zhubni a Dlouhý pochod (tie závody).

5 28.07.2020

(SPOILER) Pozor, spojlery.
Pripadalo mi to skôr ako ukážka z knihy než ako kniha. Čakala som, že dej sa bude rozvíjať takým tým tradičným kingovským spôsobom, že skrinka bude nad Gwendy získavať čoraz väčšiu moc, že dôjde na použitie viacerých tlačidiel... a ono nič. Utne sa to vo chvíli, keď sa príbeh práve začne rozbiehať. To ma teda poriadne sklamalo. Niežeby ma bolo potešilo, keby to skončilo klasickým kingovským klišé o magických predmetoch ako boli Tommyknockeři či Nezbytné věci, ale taký urýchlený a poriadnou drámou nezaslúžený happyend ma teší ešte menej. A ruku toho druhého autora teda necítim v texte vôbec.

2 06.07.2020

Nebavilo. Sucho napísaný triler plný klišé, slabo charakterizovaných postáv, predvídateľného konca. Spočiatku to vyzeralo, že by sa to azda aj mohlo rozbehnúť, boli tam náznaky zaujímavých postáv. Ale nerozbehlo. Vo výsledku takmer žiadne emócie, žiadna šťava, žiadne prekvapenie. Na základe anotácie som očakávala čosi iné. Nebolo to napísané úplne zle a príbeh Noahovej manželskej krízy ma spočiatku ako-tak zaujal, ale to je asi tak všetko, čo môžem na knihe pochváliť.

02.06.2020

Stred bol dobrý. Začiatok a koniec poslabší. Na začiatku som sa nevedela začítať, ku knihe som sa vrátila až na druhý pokus po roku či dokonca dlhšom období. Asi mi príliš prekážala bizarnosť postáv, Koontzov charakteristický znak, ktorý u mňa balansuje na hrane prijateľnosti. Počas Hollinho prenasledovania Jima môj záujem rástol. No keď sa dve hlavné postavy stretli a odhalili časť tajomstva jednej z nich, hovorila som si „bože, len toto nie“. Našťastie sa s tým vysvetlením neuspokojila ani Holly a postarala sa o veľmi zaujímavý zvrat, po ktorom ma to bavilo najviac. Koniec mi však prišiel useknutý a udalosti pred ním málo vygradované. Okrem toho spomínaného veľkého zlomu som sa iných zaujímavých prekvapení nedočkala.

1 11.05.2020

Aj keď je ťažko zhrnúť dojmy z viacerých autorov, vo všeobecnosti vo mne prevládal dojem lepšej štylistiky ako deja. Príbehy neobsahujú veľa klasického klišé (možno s výnimkou ich koncov), no súčasne som ani nad nad nijakým nápadom nepadla údivom do mdlôb. Mnohé nápady mi pripadali nedotiahnuté a dojmy z nich kazia menšie nelogickosti. A zopár poviedok išlo úplne mimo mňa. Podrobnosti pri jednotlivých poviedkach.

2 08.04.2020

Možné spojlery! Za mňa jedna zo slabších kníh tejto autorky, pripomínajúca mi (aj obsahom) Mrazivé svetlo. Hlavne rozbeh mi pripadal pomalší, potom to už išlo. Škoda, že tá sopka v tom nehrala nejakú väčšiu a desivejšiu úlohu, takto je názov aj obálka trochu zavádzajúci, lebo ide len o okrajovú záležitosť. A tiež som sa pozastavila nad tým, že len 30-ročný muž má 16-ročnú dcéru, čo nikomu nepripadá divné.

22.03.2020

Podobný problém, aký som mala s Kmeňom Androméda či s nedočítaným Jurským parkom. Vedecké pozadie zakaždým super, ale tieto staré Crichtonove knihy akosi nemajú šťavu. Na jednej strane oceňujem pestrosť tém, v ktorých sa autor vyzná do takej hĺbky, že to pôsobí uveriteľne – či už kvantová teória alebo história. Je fajn, že existujú aj knihy, v ktorých je (ako-tak) vysvetlené, ako sa postavy do minulosti dostanú, že to nestojí na nejakom zázračnom portáli. Niečo v tom vysvetlení však škrípe – keď sú cesty časom vlastne cestami do paralelného vesmíru, ako je potom možné, že ich následky sa prejavujú práve v našom vesmíre a nie v tom paralelnom?

Na druhej strane sú tu však absolútne nezvládnuté postavy. Pritom vidieť, že autor sa snažil. Aspoň hlavný hrdina má akú-takú minulosť, sem-tam je opísané, aký majú hrdinovia z diania pocit. Ale pocity, resp. minulosť sú opísané príliš polopate, príliš plytko a čo je najhoršie, absolútne neovplyvňujú konanie postáv. Nechápem, ako sa zo skupinky postgraduálnych študentov histórie hneď po poslaní do minulosti stala partička chladnokrvných a vždy energiou nabitých zabijakov, ktorých chcel každých päť minút niekto zlikvidovať. Samotný prenos časom musí byť strašný útok na psychiku a mnohopočetné pokusy o vraždu ani nehovoriac. Pre niekoho, kto dovtedy len zíval na prednáškach a hrabal sa v hline, to musí byť šoková zmena. Ale hrdinovia sú absolútne v pohodičke. A nie, tie suché konštatovania, že mal niekto z nich strach, ale napriek tomu naďalej pokračoval v akčnej činnosti, akoby sa nechumelilo, to nezachránili. Celkove je to slabo napísané a do čítania som sa musela nútiť, hoci námet sa mi veľmi páčil.

4 14.03.2020