zipporah komentáře u knih

Dajak ma to vtedy nebavilo čítať, no bola som primladá na zvažovanie kníh svetovej literatúry, určite je hodnotná.

23.12.2011

Päť malých prasiatok, Roger a Černoškovia, to si najviac pamätám, ešte mačku medzi holubmi, ak to prebiehalo na internátnej škole...

23.12.2011

Zbytočne písať, toto je povinnosť milovníkov detektívok, podobne ako Meno ruže. Výtečné story a ja hlúpa pri tejto knihe som sa odnaučila listovať dozadu. Pretože som videla meno vraha vzadu, keď písal záverečný list. Bola som v pomykove, lebo naaranžoval vlastnú smrť, ale predsa len, bolo a je to stále pre mňa veľké ponaučenie NELISTOVAŤ dozadu!

3 23.12.2011

Od neho som skoro všetko prečítala, teraz keď spomínam, aké rozprávky povymýšľal, prichádzam na to, že tento autor vlastne je génius.

23.12.2011

fuuuu, šiestu nemám:( ani jedenástu... inak všetke a po pravde desať hviezdičiek by som dala, tieto príručky sú N.1

Výborná kniha, ktorá sa vyrovná svetovej klasike, pretože plní viacero literárnych funkcií naraz.

23.12.2011

Som šokovaná, že nemá knižka popis, fotka by sa dala odpustiť... Keď som ako decko čítala Neprebudeného s neprebudeným, v scéne, keď sa mu ľudia smiali a on zachraňoval husi či kieho, niečo sa vo mne zlomilo... čítala som to znovu minulý rok a pochopila som, prečo sa vo mne lámalo... ani mladistvého nepovzbudí čítať o bezcitných ľuďoch.

1 23.12.2011

Hra, v ktorej sa hľadá všetko to, čo robí nás šťastným, nejak tak to bolo, dodnes si to pamätám, najviac som sa tešila, keď sa odhalila identita Jamieho:D

23.12.2011

Možno túto som čítala ako prvú, ktovie, kto si to má pamätať, ale najradšej som mala, keď si otvorili zázvorové pivečko:D:D v každom diely:D

23.12.2011

Sadie, Sadie, čo to len tá Sadie zase hovorí? Najlepšia časť...

23.12.2011

na tento príbeh si dodnes pamätám, ako hľadali v bustách úporne, jedynečky, moja naj časť, jeednoznačne, jasne, pamätám si, kde nakoniec bol, a ako decko som bola hotová z rozuzlenia, nepoviem, čítajte, aj keď máte 40 rokov, je to super!

1 23.12.2011

Len túto knihu som od Wildea prečítala, plus trochu biografie a niekoľko citátov... určite veľký spisovateľ. Knihu by som premenovala na Portrét lorda Henryho:D Gray ma až tak nezaujímal (iba Bern Barnes). Zaujímavé to bolo s lordom, pretože som sa nestretla predtým s postavou, ktorá tak krásne rozprávala v paradoxoch, ktoré vo vede akceptujem alebo aj milujem. Ako veľký zástanca vesmírnych paradoxov a Lindeho citátu "Pravda sa skrýva v paradoxe" (presné znenie neviem, ale pointa je takáto) bol pre mňa Henry číslo jedna a väčšinu vyhlásení som si prepisovala. Wilde = psychologické paradoxy (našla som aj citáty). ODPORúčam tým odporcom, ktorí majú radi prevratné, spätné, trefné a všelijaké iné, len nie vzorcové (dva plus dva je štyri) príbehy a vôbec fungujúce svety na rôznej úrovni. Je to o dosiahnutí akejsi kontroly, či nadvlády nad samým sebou i pozorovaným svetom so zmyslom pre humor. Bozk za toto:
„Je to priam neuveriteľné, ako dnes ľudia roztrusujú proti človeku za jeho chrbtom veci, ktoré sú absolútne a dokonalé pravdivé.“

6 21.12.2011

pozerám, že skoro všetko po päť hviezdičiek, o dačom to svedčí, záver ma položil, také dačo by som nečakala ani po tisícke prečítaných detektívok, toto však bola kniha z tých prvých, čo som čítala, také dačo asi ani nebolo napísané, toto musí prečítať každý opravdový milovník detektívok, neviem, kedy sa narodil arthur conan doyle, ale on tiež:D

3 21.12.2011

zlovlk napísal pekne komentár, najmä toto: "Autorka vše dávkuje přesně rukou lékárníka se čtyřicetiletou praxí - nevinnost, radost, vtip i smutek."
vďaka Anne som začala v šestnástich všímať si prírodu a každý malý detail sveta, vrátane obrubníka... osobne aj tak mám veľa s ňou spoločného s výnimkou Gilberta, bola to prvá hrdinka, ktorá mi bola podobná, tiež som toho navystrájala v živote a mám pre krásne jarné biele stromy slabosť... takých rojkov a rozletujúcich postáv je habadej

3 21.12.2011

Nešťastím bola táto kniha, čítala som ju v nevhodnom čase, keď som sa nemohla smiať a tak mi tento veselý príbeh spôsoboval muky a bolesti. Keby som to bola vedela, že mi bude smiešnô... Takú halušku nenapíše hocikto, len asi pán Heller mal to šťastie a rozum. U mňa best postava Milo, milujme Mila, lebo je to starosta nie talianskeho mestečka, ale starosta vesmíru. Milo je génius, lebo výhodne kšeftuje so svetom... zopár generálov a majorov a vzťahov medzi nimi a tým kaplánom a zasranom, čo ho dráždil, to je dačo senzačné, ja som si vzala z knihy hlavne ten humor z opisov a perfektných dialógov, ale určite je kniha ešte mocnejšia:D super darček pre chlapa inak:D

5 20.12.2011

Najobľúbenejšia moja kniha. Nechcem povedať najlepšia, kedy to budem vedieť, ťažko povedať, kníh je na svete veľa, najlepší môže byť Karamazovci, Kronika ľudstva atď., lebo každá v tej svojej záhradke ponúka to najlepšie medzi ostatnými. Hamlet je "biblia" o medziľudských vzťahoch, v SOČ som na svoj vek možno prehnane napísala, že autor ovládol slovo, dal mu púta a hotovo, kričte všetci, je to génius, gééénius. Dnes po viacerých prečítaných knihách si stojím za tým aj tak:D Len by som k nemu pridala ešte jedného géniusa a tým je Puškin. Myslím, že len oni dvaja dokázali vládnuť nad písaným slovom alebo ako čitateľ to tak cítim skromne...
Zápletka mi je už mierne ukradnutá. Nachádzam v Hamletovi S... Spisovateľskú náladu autora v jeho spoločnosti. Túto náladu som si cez jedno leto aj prepísala do zošita vlastnou rukou.

2 20.12.2011

Najlepší ruský román 20. storočia. To bol prvý dôvod, prečo som brala do rúk knihu. Poznamenávam, že predtým som prečítala všeličo od Rusov, ale po prvej kapitole som bola esteticky rozvalená na zemi a len som tak civela do steny a ohmatávala si krk. Potom som pochopila, prečo sa električiek obávam. Hnusné veľké mašiny! A po prelete vtáčika pri fontáne, Pilátová druhá kapitola, som začala šantiť s myšlienkou, ktorá pretrvala do záveru knihy: že vlastne Bulgakov použil štýl a tému, ktorá dnes ide na dračku... lenže s tým, že tento príbeh nesie hodnotu veľkú, ale to je na inú tému (nechcem vôbec tvrdiť, že dnes hodnotné fantasy books nejestvujú). Príbeh je výťažok mnohých prvkov, fantasy, nábožko, je to ešte univerzálnejšia kniha než Meno ruže, pretože myslí na trochu viac vecí naraz, ale to nie je podstatné, obe knihy sa porovnávať nedajú, v skutočnosti sú to priepastne rozdielne bestsellery, ktoré by každý fajnšmeker mal mať oťukané očami.
PS: Ja by som raňajkovala s Kantom tiež...

3 20.12.2011

Detektívne príbehy alá Christie som čítala v teens "mládí" a po rokoch akoby toto bolo vyvrcholením detektívneho prostredia. Besnela som tak, ako si to autor zaumienil:D Ďakujem mu, že som si mohla niečo takéto úžasné prečítať, zaslúžila som si?:D Milujem knihy, kde autor dušu vypľuje pre "hobby", je tak hlboko zainteresovaný pre svoj drobný svet (v tomto prípade stredoveký opátsky život), že túto lásku ľahko prenesie do viet, do príbehu a nenásilne = napríklad v porovnaní so Sapkowským druhý diel husitskej trilógie, kde to s históriou šlo za hranice. Autor myslel na všetko, príbeh mal pod kontrolou od 0 po XX stranu, myslel na históriu, na štýl písania, postavy, dialógy, prostredie, jazyk, a v neposlednom rade na čitateľa, ktorý sa niečo dozvie, poučí, zamračí, zasmeje, zaplače, zamyslí sa.
Jedna z tých univerzálnejšie napísaných kníh, čo so sebou nesie viac funkcií. Kvalitný bestseller.

5 20.12.2011

Na stránke našej košickej knižnice patrí zbierka Petrohradských poviedok medzi prvými. Je to tak vzácna zmes dokonalých poviedok, že ľudia si vymýšľajú, klamú a kradnú, aby získali tento cenný výtlačok:D Nos, "very famous" Plášť, Portrét, Bláznove zápisky, to sa vám zaryje do pamäti dosť ľahko. Miestami spirituálne (Plášť), niekde absurdné (Nos), vášnivé a živé (N-ý. prospekt)... óóó, koľko ruských autorov planulo vášňou v slovách:) Budú vám oči jasať nad opisom života na slávnom moste...

6 20.12.2011

Nasadnete do ekvipáži a veziete sa ruskou krajinou. Je to ruský "pán prsteňov" v tom zmysle, že trávite veľký čas cestovaním. Milovníci dostojevského sledujú povahy ľudí, popri tom sa tvorí zbierka mŕtvych duší, ale to je vedľajšie. Na Čičikovovi je dôležité to, ako pracuje s ľuďmi, ako reaguje na rozličné situácie a autor zdôrazní, že je to práve taká postava, ktorá nemá s klasickými hlavnými hrdinami nič spoločného. Poetickejšie pasáže sú gogoľovský zákusok s malinovou príchuťou... Pri čítaní treba vypnúť a .... smiať sa, smiať a to nielen na speve ožratého drožkára, čo tituluje svoje kone ktoviekým... Kto chce ísť do ruských končín a nemá peniaze, nech si prečíta Mŕtve duše. Pre mňa druhá najobľúbenejšia kniha (nie najlepšia!), akú som kedy čítala a ktorá mi našepkala dôležité poznanie.

10 20.12.2011