zipporah komentáře u knih

Dala by som iba tri, ale keď ne sa táto kniha tak páčila, hlavne v závere mi pripomenula nezabudnuteľné šílenství, ktoré som prežívala pri Il Nome dela Rosa! Detektívny Eco je dnešná relikvia a už sa teším na ďalšiu jeho knihu F. kyvadlo. A toto ma náramne pobavilo: polokoza Hypantia zakazuje Baudolinovi, aby bozkával iné nohy ženy, a on... mlčky bozkáva jej kopytá.

1 28.04.2013

Už viem, že do Tampa Bay si nezájdem. Neznášam blesky.

01.04.2013

Túrin vravel o tom, že treba veriť už aj v náhodu, ak okolnosti spočívajú už len v náhodách, myslím, že pri príprave na porazenie draka to vravel. To bolo fajn, kniha ladená tak, že si človek rád pustí pána prsteňov hneď:)

1 09.02.2013

ako inak hodnotím nízko kvôli tomu, že nepatrím do tej vekovej kategórie, ktorej je kniha určená, a neviem presne tak proovnať, ako má vyzerať kvalitná literatúra fantasy pre decká... myslím, že inkarceron bol lepší, možno kvôli tomu, že nebol takým až detským štýlom písaný, ale zase po obsahovej stránke tunely sú super, lebo príbehyv uzavretých priestoroch mám najradšej... dostojevského kutice, metro, autobus veľký ako svet.... a tunely:)

28.01.2013

škoda, lepšie bolo nenapísať túto knihu, to je celé taký ako vedľajší príbeh, ktorý by sa dal vtesnať k hlavnému deju druhého diela ruského metra,ale obshaová stránka ešte mi nevadí tak, ako že autor pomenil rapídne štýl, používal veľa teatrálnosti, ošúchaných reťazových myšlienok, podkopal si príbeh, myslím, že kvôli rýchlosti napísania príbehu a rýchlemu vydaniu, som si istá, že by to dopadlo inak, keby mal na to viac času

1 28.01.2013

Bzung, mal by si si prečítať pár kníh od dostyho, potom si znovu prečítaj metro a možno prídeš na pár vecí, ak sa ti bude chcieť, dialógy si skús čítať nahlas a tiež možno na niečo prídeš... Metro 2033 = nové prostredie, samozrejme, prišiel s tým Rus, keby s tým prišiel Američan, bol by z toho ešte lepší biznis a twilight by mal náhradu, chvalabohu, tak to nie je. Na dnešné pomery a v scifi je toto taký malý unikátny príbeh hodných 5 hviezdičiek. Veľmi padlo dobre, že Arťom je chlapec neznámy až do záveru, takže čitateľ si môže predstavovať, to je pre mňa osobne prepych. Chlapec žijúci pod zemou, poznajúci skutočne málo ľudí, nenápadný zrazu dostane úlohu, povedzme že len ťažko dôjde k ako takému vývoju v takých podmienkach u mladíkovi, ešte sa čudujem, že to autor ako tak zvládol s názormi o osude a závere, je to jednoducho jedna malá a ozaj v predstave reálna situácia, výsek zo života... hlavne sa mi páči nepredvídateľnosť, čo spočíva len v logickosti, pretože keď si dakto uloví potkana a nevie, či predbehne potkana šampióna, je jasné, že prehrá... tento príbeh bysa dal tak dobre rozpitvať ako pán prsteňov, na tri diely a ďalej, ale odvaha tolkienova je odvaha tolkienova a nie glukhovského, nevadí, toto je tak dobré ako konec civilizace

3 22.01.2013

Milujem tento príbeh, je to geniálne dielo.
Predstavujú sa tu dve formy lásky, láska ako vášeň (Frollo, Phoebus) a láska skutočná, t. j. súcit (Quasimodo). Tento príbeh je živým príkladom toho, čo písal Schopenhauer o láske. Quasimodo ak by žil taký poznávací život ako Frollo, mal by vystlanú cestu k svätcovi, lenže Quasimodo by to už nebol ten, ktorého zbožňujem odmalička. Už by nebol tým, za čo ho považoval stredoveký ľud. Veľmi sa mi páči, že autor ukázal, čo značí, keď človek je tým, ako ho vidia druhí, sami s tým počas vývoja bojujeme, nerozumieme tomu, alebo rozumieme a predsa každý z nás má aspoň nepatrnú skúsenosť s tým, že začal robiť niečo, čo zvyčajne nerobí, len aby bo tým, čím chce okolie. Stačí iba vyštudovať 5 rokov právo a zaiste už taký človek nebude pôsobiť tak, ako pred piatimi rokmi. O tom to je. Úbohý Quasimodo je živý vzorec našej civilizácie, možno dnes iba spadá skôr pod extrémnejšiu ukážku. Pokiaľ ide o charakteristiku Chrámu... autor spravil to, čo písal o kníhtlači, skutočne kniha nahradila túto stavbu, ale my si to ceníme, je to hodnotné dielo. Páčili sa mi niektoré vety, vyčítali mu kamennosť, dosty to nie je určite, ale častokrát opisy činností mohli zostať statickými nebyť oživujúceho autorovho štýlu, napríklad Frollov bratanec stočil sa na soche ako had... Frollo a jeho myšlienky, práca v tajomnej komnate, prekrásny úsek, ale aj krásny živý vzťah Smeraldy a kozičky, ktorá za ňou všade kráčala, aj na popravu, ako sa správala k svojej priateľke, je až očarujúce! Toto si určite prečítam znovu...

2 22.01.2013

Niektoré myšlienky, či návody, ktoré opisoval, boli správne, niektoré však nie. Tie dobré sa aj ľahko pamätajú... Úplný sklz bol na konci, keď nejaký kňaz na toľkých stranách rozprával, ani neviem, o čom to už bolo, bolo to zdĺhavé a nudné, nepochopiteľné mojim kuracím mozkem. Od autora som si najviac odniesla v rozpravách a príčinách... jednoducho to je Rousseau, v Emilovi som ho našla na pár stránkach iba... tak, ako v živote, ani v literatúre mu to otcovstvo nešlo, inak si to neviem vysvetliť.

01.12.2012

Najzaujímavejšie bolo čítať o Svätcovi, jeho postoju k utrpeniu a aká hranica ešte "zbýva" medzi svätcom a človekom, ktorý visí na jedinej, poslednej potrebe pred potrebou spánku, t. j. hlad.

1 01.12.2012

Detektívny sci-fi príbeh s neveľkým počtom postáv v porovnaní s tými od Poireta, čo som čítala. Okrem dobrého detektívneho deja je nápad o spôsobe komunikácie nielen zaujímavý, ale aj reálny. Táto detektívka na mňa nepôsobila ako sci-fi, alebo možno v našej dobe áno, no nemá k takému životu ako v príbehu tento svet ďaleko. Nečítala som od neho ešte nič okrem tejto, no čo som postrehla, alebo ako som vnímala príbeh, tak mi príde ako kniha, ktorú napísal Asimov za dvesto rokov dopredu, vošiel do stroja času a vydal ju v našej súčasnosti. Kniha na mňa pôsobí ako realita našej budúcnosti. Nie je tam rozvinutá psychológia, vysvetľovanie mnohých odlišných vecí, všetko je ako keby zaužívané a Asimov len píše detektívny príbeh, čo našiel v aktoch svojho kolegu, ktorý bol poverený ísť na dáku planétu robotov, aby vyriešil prípad. Sranda a akosi úzko mi je z toho. A Asimov je ten, ktorý chce poučiť svoju súčasnú (pre nás budúcu) verejnosť, aký bol rozdiel medzi nami a nimi...

2 01.12.2012

Konečne to skončilo! Z mnohých dôvodov, ten podstatný, t.j. týkajúci sa čitateľa teda mňa, je, že už takéto fantasy nečítam, niežeby som predtým ho aj čítala vo veľkom množstve. Týmto sa môžem pochváliť len v prípade poiretovských detektívok. S nepolepšiteľnou nostalgiou som však rada čítala posledný diel a oceňujem logické „čo sa stalo doteraz“ pred hlavným dejom, tých vecí ta bolo na pamäť hodne. Preto možno mi unikli aj také úplne základné príčiny deja, ako zosadenie kráľa Galbatorixa, no to už preháňam. Nie je to tak. Páčilo sa mi, ako si to s ním Eragon „chlapsky“ vybavil, s kategorickým imperatívom na čele a tak je to správne konanie aj od autora, ktorý to vzal naozaj vážne a zamýšľal sa psychologickou cestou. Čo ma mrzí, je, že nedal priestor láske, iba takú nádej v Roranovi a Katrine, len aby sa nepovedalo, niekto bojuje za svoju budúcu rodinu. Už to bola hotová rodina a hotová láska. To je o nádeji. Čisto subjektívne považujem za nedobré riešenie skvelého obratu, ktoré padlo na postavy Nasuada a Murtagh, predychávala som a vyskakovala od radosti, áno, áno, konečne niečo, čo sa črtá, čo každého človeka povzbudí do úsmevu, do povzbudzovania tých postáv... jednoducho rodiaca sa láska. A autor jej nedal šancu Eragonovi a Aryi, čo by seklo v ich prípade, ale prečo to stupňovať pri Nasuade a Murtaghovi? Pokojne sa to dalo rozviť po „prešlo pár mesiacov a Murtagh sa zjavil v stane medzi tými najvýznamnejšími.... chceli ho zabiť, bol ich nepriateľ, no Nasuada s pomocou Eragona a Elvy všetko vysvetlia....“. Dobre, možno to na vykreslený charakter Murtagha nestačí, ani rozmerom knihy, ale kvôli čomu nemohol škrtnúť zápalkou, dať iskru, ktorou by mňa a určite mnohých iných čitateľov, fanatikov do lásky, ubezpečil, že sa tí dvaja ešte stretnú. No možno to je v tej príhodnej chvíli, keď o tom má predstavu, ktorú jej podsunuli pri mučení... a ja som to tak rýchlo prečítala, že vlastne som nepostrehla, že azda tam je tá iskra.... po ôsmich rokoch sú spolu. Na celom príbehu Eragona by som označila jedinú vec, ktorá dielu dáva dobrú a nekopírovanú hodnotu a to sú tie chvíľky medzi Eragonom a Zafirou, ich vzťah je skvelý. Perfektný. Tak dobrý, že tie riadky o tom sa mi čítali najlepšie z celého príbehu. Na záver niečo mimo diela: americký optimizmus, s ktorým sa dennodenne stretávame len cez akúsi neosobnú prizmu, by sa už konečne mohol prakticky dotknúť zvyšku sveta. Potrebuje ho! Aby sme mohli aj my ďakovať kvantu ľuďom.

01.12.2012

Knihy podobné tejto nie sú tie, po ktorých by som siahla cielene. Dobrovoľným čítaním som zistila, že typy kníh, ktoré nebavia, ale odkazujú na dobu, sú skutočne studnicou informácií a vytvárajú obraz spoločnosti, je vhodný pre tých, ako sú historici, archeológovia, ktorí si chcú aj iným spôsobom hľadať informácie. Preto sme si asi toto dielo spomínali na hodinách literatúry, popisuje sa tu sedliacky život Maďarov, my sme k nim teda ďaleko nemali, a prechodný život v meste, len tak mimochodom v prekrásnej Budapešti. Vo veľkej zhode s Gorkého životopisom Matveja Koženeviemčo, ktorý som nedočítala, zanechalo vo mne nepríjemný pocit z toho, ako sa muži správali k ženám pred prvou svetovou vojnou, koniec 19. storočia... týkalo sa to teda sedliackej sekcii obyvateľstva. Čo ešte viem, že ma neraz napadlo, že by som tú kvaku okoštovala :D a chcela si vyskúšať také tri dni drieť ako maďarský drúk na poli.

01.12.2012

Je to šťastie nájsť dobrého partnera / dobrú partnerku. O tom sú príbehy. Ako nezvyknutý na slovenský zastaralý štýl sa mi to čítalo bez elánu. Zvyknutá som na zastaralý ruský štýl. Celkom zábavné potom porovnávať reč ľudí v tej dobe a reč našej doby v literatúre prezentovaný. Podobne, ako napríklad v Šťastnom človeku.

01.12.2012

... je skriptum pre vysokoškolákov. Napriek tomu je to vynikajúci výklad, vzorná kniha. Ak človek sa o niečo zaujíma a chce skutočné fakty, výsledky prác z celého sveta, všetky tie rozumy v jednej knihe, teda najobjektívnejšiu spoveď, najlepší výber by mal hľadať v skriptách. Riadky písané stroho. Vďaka tomu, že ide o niečo, čo sa chytá v živote každého človeka, po obsahovej stránke je toto zaujímavejšie než molekulová biológia. Mnohé citáty, analýzy osoby, diel, definície, myslím, že medzi prvé kroky, ako sa skúmať umenie, je psychologický aspekt, keďže umenie tvorí človek a umenie prežíva znovu človek.

01.12.2012

Quo vadis sa dá hodnotiť len vysoko a je takmer úplne bezpredmetné hodnotiť ju z osobného hľadiska, z osobných potrieb... a to preto, lebo patrí medzi tie knihy, ktoré by človek mal vo svojom živote prečítať a nemusí byť kresťanom, aby inteligentne pochopil, v čom spočíva sila tohto veľkého a veľmi hodnotného artefaktu! Párkrát som si povedala, klobúk dole pred autorom, poľský umelec, od ktorého chcem čítať všetko... Ale klobúk dole, že mal vôľu napísať niečo a písať to dobre... Tá doba bola neskutočne zvrátená, vždy ma rozplače, ako ma rozplakalo Peklo od Danteho, skutočné peklo, ktoré trvá dodnes, len nie je také masové a viditeľné pre verejnosť. Nenávidím krutosť, ktorú človek vymýšľa... Pre mňa najsilnejší moment bolo vykúpenie v krátkom čase pred smrťou.... Chilóna! It was incredible and very emotional time!

6 26.05.2012

úryvok... Sebastian:
„To proto, že člověk není ničím samostatným,“ pravil Sebastian. „Je článkem kosmického pořádku. Proto se zvířata nestarají o metafysiku. Naproti tomu lidé se ztotožňují, řekneme s vyděláváním peněz nebo s pitím nebo s politikou nebo s literaturou. Ani jedno z toho nesouvisí s kosmickým pořádkem. Proto pochopitelně zjišťují, že nic nemá smysl…. Člověk může buď poslouchat zprávy – a ovšem, zprávy jsou vždycky špatné, i když jsou dobré. Nebo se člověk rozhodne, že bude naslouchat něčemu jinému.“

1 05.05.2012

Rousseau je v tom dobrý, že má knihy ľahko čitateľné a preto ho môže ozaj každý čítať. Pokiaľ ide o Rozpravy, nedala by som ich čítať hocikomu, je to artefakt, ktorý hrá na city a slabšie resp. neskúsené nervy. Keby som toto čítala v násť rokoch, nenávidím vedu a od rána do večera by som si opakovala najlepšie citáty z jeho práce... hehe... Tým, že je to tak správne ľudsky od srdca napísané, aj čitateľ sa môže rýchlo odovzdať mysľou autorovej pravde, ktorú si tu ochočil. No jav je taký, že toto je druhá strana mince, ktorá očisťuje, ktorá pomáha človeku vedecky či umelecky či kultúrne založenému uvedomiť si, že šťastie nem.že nachádzať len v tomto a jedine v tomto. Ďalší spôsob, ako získať nadhľad. Aj v tom je osoh... Autorove vyznanie nie je o presvedčovaní pravdy, ale v jej vysvetľovaní.... veru, ako on, aj ja som sa koľko razy pýtala napríklad, prečo sme sa museli toľko matematických zbytočností v škole učiť (najmä na strednej), hoci uznám, že mozog treba cvičiť v logike, no mohli nás aspoň odmeniť touto diamantovou múdrosťou autora: "... geometria vznikla z lakomstva..." :D

3 27.04.2012

Vtedy človek znamenal aspoň niečo, keď mal "vieru", dnes človek znamená aspoň niečo, keď má "papier". Totálne fiasko civilizácie... Kto má rád históriu, dačo sa dozvie aj tu, hoci prvotným zámerom autora bolo stretnutie dvoch kráľovien... Zaujalo ma mimo tohto príbehu, že katolícka Maria nenašla pomoc u južných katolíkov, ale samozrejme, to je celé tak spletité nevedomosťami mojimi, že sa nejdem teraz zblázniť ani z tohto jemne zaujímavej info... ale tá hrôza prichádza s Bartolomejskou nocou, čo bola zmienená, keď som si čítala o nej na nete, takmer som zvracala už po x-tý raz... Nábožko žilo v bezkonkurenčnom stave, pokiaľ šlo o prostriedky, ako zredukovať počet obyvateľov Zeme... Náboženská moc, ktorú zatienila papierová moc.

1 27.04.2012

Altruizmus, zavadzajúca prekážka v pochopení evolúcii. Aj o tom sa človek niečo dozvie. Veľa vecí si dodnes pamätám, ale najviac buldočieho Thomasa Huxleyho a jeho komentár na jednom zo stretnutí, kde skonštatoval bližší vzťah k opiciam... Tiež krásne pasáže pre vzletné vedecky vyjadrujúce sa hviezdy utešia slovami, z ktorých sa nebudú škrabať na hlave, lebo načo im je iné vysvetlenie lásky než to vedecké... a vôbec, ako inak by sa dala láska, boh vysvetliť, ak nie vedou... a sciento... eh? ovečky by zase krížili a nechali hybridizovať vedu s bohom... Na záver nie Kant, ale hodia sa sem skôr slová Ferrisa: treba pamätať a začať chápať konečne, že veda boha nerieši a boh nerieši vedu a tu je cnostná pravda pre slušného občana dnešnej spoločnosti. A ani barbari duše (nábožníci) a barbari inteligencie (vedníci) by sme nemali byť, ako píše Huxleyho vnuk v Kontrapunkte. Treba niečo medzi, kde nie je fanatizmus, predpojatosť, obmedzenosť, tuposť, magoria nátierka. Proste časopriestor, kde prebýva zrelý rozum resp. Kant:D

4 26.04.2012

Budem ja raz vlastniť toto veľdielo, ktoré jedným citátom vystihuje to, čo mi je v živote najmilšie a čomu sa venujem. Zatiaľ čítam nejaké pár stránkové výňatky asi z celého diela z netu stiahnuté, ale toto raz musím vlastniť. Všetke veci, čo zatiaľ som prečítala o vôle, chcení, motivácii blabla, mi pomohli obhájiť (je však vždy viac spôsobov, ale život je krátky na hľadanie) moju oredstavu, čo cítim, ale neviem vyjadriť ústne... nič nemá význam, len MY si ho musíme vytvoriť, aby sme mali kvôli čomu nastúpiť do električky, kvôli čomu si sadnúť na sedačku a kvôli čomu upiecť tortu... detaily-naše kroky, v skratke: život z vedeckého a schopenhauerskeho a v jeho rade ďalších zástupcov, život BOL JE BUDE bezvýznamný a všetci fatalisti sa môžu ísť poskladať do kvantového leporela:/ a stále musím dodať, že aj o tom hovorí Kant.
A to samozrejme znamená, že je pesimistické pre tých, ktorí všetkému potrebujú pripisovať význam, či ako?:D