zipporah komentáře u knih

Pozlaceči chrámových kopul :D a desiatky prirovnaní, pohodové letní čtení, keré baví a veselí :):)

No nie, s Kafkovou Premenou to nemá nič spoločné, preboha. Iba prebral tip na to, že spraví z hrdinov šváby (a možno chcel zdať hold Kafkovi). Spravil si srandu z politikov, aspoň to mala byť sranda. Je to slabota. McEwan je autorom vlastného originálneho diela Pokánie, tak táto kniha je asi len jeho osobný výlev voči britskej politike, ktorý sa snažil napísať umelecky. Ja sa tak akurát vraciam iba k tomu, ako sa Řehořova sestra starala o brata chrobáka a tento chrobák ako sa posledný krát otáčal od rodiny, posledný krát pozrel na mamu a vošiel do svojej izby, aby dodýchal.

Táto satirická politická hatlanina ma absolútne neoslovila.

V rámci predsavzatia prečítať sto kníh, sa mi Kafkom podarilo dnes uzavrieť 50 prečítaných kníh v prvej polke roka! Tohto autora mi odporúčal predajca kníh v najznámejšom kníhkupectve Dom knigy, či ako sa to volá, na Nevskom prospekte. Povedal mi, že ak milujem Gogoľa, mala by som siahnuť aj po Kafkovi. Dobre poradil.
Premena spôsobuje rozporuplné pocity pre nezvyčajnosť, pre momentky, kedy sa smejete, hoci je to plačlivá situácia (smiech cez slzy), navyše absurdná, najskôr schválne absurdná, aby sa dostala čitateľovi hlboko do pamäti. Viem, že aj Dostojevskij napísal niečo obdobné, Krokodíl, ale nedosahuje ten efekt ako tento príbeh či príbeh Nosa. Cítiť v príbehu silný dôvtip autora, ktorý nejde rovnou cestou, vyberá si vedľajšie chodníčky pre efekt, všimnite si napríklad v závere, ako sa odrazu mama, otec oslovujú už nie ako rodičia, ale pan a pani Samsovy. A čo tá strata reči hlavného hrdinu, sledovanie svojej rodiny spoza dverí v tme, čo je fakt dojemné, zhnité jablko, ktoré do neho hodil otec, pokryté prachom... Kafka je detailista a symbolista. Možno aj autista. Ale zase neoznačovala by som dielo za "psycho". Psycho knihy píše Stephen King.

:D Moliére uletený, parádny. Samozrejme, je to trochu prehnané, komiksové na dramatický spôsob, ale zasmejete sa. Bravó aj prekladateľom! Čítala som slovenskú verziu od Vojtecha Mihálika a Jozefa Štefánika.

Belisa
Svätá prostota!
Mluvnica, čiže zákon mluvy, to je div,
kde verbum a s ním substantív a adjektív
má svoje miesto.

Martina
Oni azdaj, ale ja nie:
tých pánov nepoznám.

Filaminta
Ó, dosť už, zmilovanie!

Belisa
Mená slov sú to, ktorým treba voliť vhodnú
formu a ony potom navzájom sa zhodnú.

Martina
A keť sa nezhodnú, tak aspom zmiznú skór.

Ja už na také lásky neverím, skôr ide o poruchy osobnosti (riešiteľné psychoterapiou napríklad), ľudia zaoberajúci sa príliš jednou osobou, a zároveň ešte s osobou, s ktorou nežijú, to nie je v poriadku. Spomeniem si na Hugovu dcéru, na množstvo trpiacich ľudí pre neopätovanú lásku, na seba, to nejde inak, taký človek potrebuje pomoc. Potrebuje podporu okolia, odborníkov, prácu a z tejto "lásky" sa razom vylieči. Ak nie, je to porucha osobnosti. Sú to nedoriešené komplexy a traumy, ktoré si priľnutím na nejakú osobu ich prikrýva. Postupne ničí sám seba. Je to len novela, ale podľa doslova čerpal autor aj z reality, ale aj keby nie... na svete žije aj v tomto momente mnoho ľudí trpiacich z nezískanej, neopätovanej lásky, dusia sa, upadajú nielen do depresie, ale aj ťažkej apatie a môže to s nimi veľmi zle dopadnúť. Prajem všetkým, aby vytriezveli a uzdravili sa.

"Láska, to musí byť tragédia. Najväčšie tajomstvo na svete. Životné pohodlie, špekulácie a kompromisy jej musia byť cudzie."
Áno, dnes funguje už 95% takto vzťahov, pohodlie, špekulácie , kompromisy, niečo z toho sa naruší, príde na rozvod:) Hlavne je to o povrchnosti a nič nemá hĺbku.
Skutočná láska sa bude oslavovať 4.októbra, 800 výročie sv. Františka. To je skutočná láska - súcit. (A. Schopenhauer)

Parádne, je tam aj veľa hudobných tipov, celá téma originálna, v jednoduchosti je krása a Suskind elegantne spropagoval aj tento hudobný nástroj:)

Nuda a patetické.

Neuhádla by som ani jednu hádanku, tak by som prišla o hlavu :/:D

Ďalší spisovateľ, ktorý predčasne zomrel (a nemal rád karikatúry). Škoda, mohol napísať viac toho. Čackij mi bol od začiatku sympatický. Dielo preložila Mária Rázusová Martáková, čo asi dalo zabrať, keďže je to písané šťavnato divoko zrejme aj v ruštine. Našťastie slovenčina je rovnako bohatý jazyk, čo sa nedá povedať o angličtine.

V každom z nás je pán Letko, a v urýchlenej dobe sa prejavuje čoraz častejšie.

Neohúri, ani nesklame. Ale pozor, Odeon spravil faupax, pretože v anotácii majú zlú informáciu: ich syn sa predsa záhadne nestratil, ale zabili ho v aréne. Alebo prekladateľ príbehu zle preložil text, čo je ešte vážnejšie poškodenie v interpretácii príbehu :D

Wolker stojí za blog! Už teraz viem, že je to pre mňa objav roka. Naposledy ma takto dostal Marcel Proust... Momentálne sa biflím Poštovní schránku :D nech mám čo recitovať počas túry

Ani jeden ma neoslovil... 5 hviezdičiek by som dala Keatsovi za jeho listy, ktoré písal veľmi pestrým jazykom, asi mal radšej písať prózu. Z tejto zbierky mám úplné rozpaky... mínus 5 hviezdičiek by som dala Shellymu za jeho súkromný život, to sa nedá ani komentovať. Opustiť ženu s deťmi, pobehovať po Európe s milenkou, a ešte osamelej mladej matke posielať pozvánky typu príď ku nám... záver spáchanie samovraždy, tak to je dosť slabý životný výkon tohto pána.

Túto knihu som veľmi chcela čítať dávne roky dozadu, pretože som robila s deťmi s rôznymi diagnózami vrátane klasického ukážkového autizmu z filmu RainMan. Chlapec so zasneným pohľadom ležiaci na gauči uprostred vyučovacej hodiny, chlapec kresliaci trávu a hovoriaci "tráva je zelená", chlapec, ktorý všetko zopakuje, čo poviete bez emócie, a bleskovo určí deň vášho narodenia podľa dátumu, ktorý si zapamätal a bol čosi ako poznávacia značka pre neho. Potom som mala viacero detí, ktoré v niečom vynikali viac ako my či samotný google. Vrátane tých, ktorí mali Aspergera. V tom čase vyšla aj táto kniha, ale vypredala sa, tak som dala echo nemenovanému kníhkupectvu, a skoro po 15 rokoch, možno aj viac sa ku mne dostala za 4 eurá.
Nedávam vysoké hodnotenie preto, že mám svoje spomienky a množstvo situácií ma v podstate upozornilo aj na akúsi dospelú formu autizmu, ktorou trpia niektorí z môjho okolia. Páči sa mi, že primárne sa kniha orientuje len na túto diagnózu a autorka si dala záležať, vidno to aj v poďakovaní. Občas je aj vtipná, ale reálne zobrazuje a informuje, tu potom môžem aj ja a každý zvedavý čitateľ ďakovať tej Jess, ktorá sa stala dušou fiktívneho Jacoba. Tí, čo sú sklamaní z deja, táto kniha proste nie je a ani sa netvári ako detektívka, krimi, nie je to žiadna "agátovka". Rieši sa tu skrátka autizmus a autorka prihodila trochu lásky, trochu blbého života Thea či detektíva, zjaví sa ex.. primárne sa ale všetko točí okolo Jacoba, jeho sveta a čo prežíva, vlastne príbeh dokonale dodržiava princíp života s autistickým človekom a môžete sa teda právom hnevať a byť frustrovaní, aj samotní hrdinovia sa tak veľa ráz cítili pri Jacobovi. Mňa kniha vôbec nesklamala, naopak, veľmi ma prekvapila, a určite ju odporúčam. Samozrejme, je písaná komerčne, jazykový štýl neohúri, časy odhaľovania sú strategicky premyslené, aby udržali čitateľa v napätí, ale za mňa tá práca so študovaním a spracovaním tejto témy sa autorke naozaj vydarila. A keby vás už to nebavilo a chcete vedieť, aký je to život s ADHD človekom, pozrite si film Mommy! Presne takého chalana som mala tri týždne, viac som nedala. ADHD sa často zamieňa za hyperaktivitu, väčšina ľudí je iba hyperaktívnych, určite však nemá ADHD... aspoň nie tú formu, ktorú som zažila.. za mňa ADHD človeka spoznáte z veľkej diaľky, okrem hyperaktivity je to aj časovaná bomba, doslova a dopísmena "plyšová rozbuška", ktorá vás psychicky aj fyzicky vyšťaví.. určite vám nebude hyperaktívny človek smiať sa do tváre a navrhovať, že vám podpáli vlasy počas doučovania geografie, lebo je to proste... sranda :D

"Přál jsem si, abych uměl plakat jako jiní lidé."

Ó, mechanika! Osvetľuješ sloje
a vládneš duchu celej našej doby!
Kto tohto ducha ovládnuť vie, dobyť?
Iba vy, stroje.

Ó, AI! Zjednodušuješ myslenie
a vládneš vôli človeka, vôli sveta!
Kto túto vôľu ovládnuť vie, dobyť?
Iba ty, AI.
Obávam sa, že s AI je to ako s Ruskom či masmédiami. Iba AI môže zničiť AI. Iba masmédiá vedia zničiť masmédiá. Človek je mimo hry, ktorá ovládla tento svet. Sme dávno iba jej súčasťou.

Toto je najlepšie delenie svetov v rámci ľudskej civilizácie, aké som kedy čítala:

Ale svet hladných musí jesť.
Svet ponížených za slobodou siaha.
Pravda chudobných je krvavá a nahá.
Iná je pravda kapitálu.
(Slovo)

A taká je pravda! Sú hladní, potom sú tí, ktorí netrpia nedostatkom a môžu žiť ideami (najviac Slovákov, ktorým hubu zavrie vlastná hypotéka, dom, auto a hajde do ulíc pre hovadiny a vlajočkárenie), ďalej sú tí, ktorých nechceme mať na očiach, pretože bieda je škaredá a najviac cedili krv v dejinách vojen za bohatých sviniarov, a potom sú tí chytrí chamtivci, pre ktorých pravdou je iba zisk a manipulácia zvyškom sveta! Držte si klobúky!

Marquézove romány sú skvelé, ale toto nie... sorry.. bolo tam zopár cenných momentov, ktoré dobre vystihujú atmosféru umierajúceho, spočítala by som ich na jednej ruke.. zrejme mal skúsenosť s umierajúcim(i), ale aj tak... téma smrti ma fascinuje, nevidím však dôvod, prečo by sa mala opisovať nezrozumiteľným štýlom, básničiť a robiť z nej poéziu... nie, nie. Zomrelo mi pred očami šesť ľudí a rozmýšľala som popri čítaní, či existuje nejaký dôvod, ako "poľudštiť" a "spoetizovať" si jav zvaný smrť. A prišla som na to, že ak sa o to ako Marquéz niekto snaží, vzniká z toho groteska, divná vec, nejaký nevydarený pokus. Možno sa mýlim, a jestvuje niekto, kto mi to dokáže.

O smrti by ale mohol výstižne napísať Victor Hugo. Bez poézie. Lebo smrť nemá nič s fantáziou, čarovnosťou a pod. Môj názor už nič nezmení, skrátka všetko je "fejk", len smrť je skutočná. A tak ju treba aj opísať. Ako skutočnosť. Nie ako nezrozumiteľnú čarovnú fantazijnú bláznivú celovesmírnu melodramatickú cestopisnú prkotinu... to len v prípade ľudí, čo sú v kóme...

O čo musím byť silnejší, aby som si mohol dovoliť nechcieť bojovať, napadlo mu.

Knižka neohúri, ale nie je ani stratou času.. pripomenula mi moju vlastnú skúsenosť, keď nechtiac som mala pustenú TV s filmom o ukrižovaní Ježiša.. to som asi mala vtedy desať-jedenásť rokov.. na to by rodičia mali dávať pozor.. sú veci, ktoré by decko nemalo vidieť.. teraz to musí byť náročnejšie, keď sú mobily.. či to aj to dieťa naopak, emočne neotupí, keď vidí veľa zla a násilia.. podľa mňa už je skoro jedno, či je to naživo ako u Petra Veľkého (u ktorého je známe, že jeho surovosť vznikla v dôsledku hrozných udalostí v jeho útlom detstve), alebo len v telke..

Co v očích ztroskotá, k srdci se propadne,
do srdce zaroste a srdce ovládne...

Čudujem sa tomu nízkemu hodnoteniu, čo, Česi, už ste tak obalamutení západným konzumom obéznym na plytkú, nekvalitnú "literatúru"? Tá tu vždy bola, len keď nebol internet, tak tieto "bestsellery" sa dostali len k vyvoleným. Bestsellery sú dnes vysoko hodnotené preto, lebo sú "dobre predávané=", ako to vyplýva z prekladu, nie preto, že sú hodnotným čítaním. Vysoko hodnotené braky ako Polnočná knižnica či detektívky od Bryndzu, ale aj slávny Potter, nemajú hodnotu samé o sebe, ich cena spočíva len vo funkcii, ktorou je odpútanie sa od starostí a všedných dní...

Wolker je klasika svetového kalibru, vážte si ho. Aj od Máchu Máj, ktorý je tiež biedne hodnotený.

Aj v tejto zbierke sú vybraté balady, ktoré som čítala, a tie považujem za fantastické, čosi ako Havran.. čosi s príbehom, čosi zo života, jednoduchý a talentovaný štýl.. český "lermontov" je tento pán Wolker. Keby žil dlhšie, aj Lermontov, parádne by ozdravili národnú literatúru.

To vážne? 24 rokov??
Myslela som, že si čítam poéziu nejakého skúseného vyzretého štyridsiatnika. Už prvá balada ešte doteraz na mňa zanechala dojem, ženy, čo stratili deti aj nedobrovoľne, by ani nemali čítať túto baladu, je neskutočne silná. Vôbec som nečakala také zrozumiteľné veršované príbehy, také som čítala iba od Puškina..
Balada z nemocnice by sa dala normálne zinscenovať, to je príbehová dramatická pecka, som v šoku z tohto autora. Ešteže mám ďalšiu požičanú. Začínam mať blízky vzťah k českej poézii, najprv Seifert, teraz Wolker...

Kdo hvězdu ztratils ve světe, - sám jiným hvězdou buď!