zipporah
komentáře u knih
Svíce dohořívají
Sándor Márai
Priateľstvo, láska, oddanosť, rozobraté z mužského pohľadu, medzi mužmi... Netreba však zabúdať, že nad nezištným priateľstvom, ktoré je opisované, tak nad ním stojí ešte silnejšia a mocnejšia nezištná láska a to je tá materinská.
Jak chutná moc
Ladislav Mňačko
"Skúsenosť naučila Franka pozerať na všetko s nedôverou. Keď pri nejakej príležitosti počuje kohosi vysloviť: my sme len obyčajní ľudia, pomyslí si o ňom: chceš sa driapať, bratku, čo? Pozná takých, čo to kedysi hovorievali..."
No... myslím si, že na Slovensku je nás viac, čo takého jedného poznáme a nečudovala by som sa, keby ho práve táto kniha kedysi neinšpirovala k názvu svojej politickej strany. Super knižka od slovenského autora, jednu dobu zakazovaná a postava Galoviča, jeho záverečný popis mi viac-menej pripomína V. Putina, jeho vzostup v 90tych rokoch, vlastnosti, bez ktorých by sa nedostal k prezidentúre. Inak si myslím, že kniha sa nemusí až tak držať len a len určitej skupiny ľudí v danom období (komunisti), nemusíme robiť drahoty a priznajme, že Mňačko sa venuje politickej moci ako takej, fungovala rovnako v 16.storočí v Anglicku alebo v 18.storočí v Španielsku, či v stredoveku držiaci si moc kňazi, cirkev, skrátka, politická moc sa týka človeka a jeho povaha sa teda výrazne od čias mamutov nezmenila. Napokon, mamuty spomenul v tomto kontexte aj autor. Stále tie isté "chyby".
Po pohrebe
Agatha Christie
(SPOILER) Komentár obsahuje len náznakový spoiler, neprezraduje meno/mená osoby/osôb... Jedna z lepších detektívok, asi najlepšia zo všetkých, čo som tento rok od nej prečítala po jazykovej stránke, nehovoriac o obsahovej. Dej nejde príliš rýchlo ako v iných knihách, u ktorých som mala pocit, že to nepíše Christie, či si len prekladateľ skrátil text?! Príbeh má vypracovanú atmosféru, ktorá mi chýbala v niektorých detektívkach od nej, veľmi oceňujem excelentné rozloženie okamihov odhalenia, čitateľ si to možno neuvedomuje, ale načasovanie okamihov odhalenia je riadny challenge... a tiež tu nie sú žiadne divné prekombinácie ako trebárs vo Vražde na golfovom ihrisku... Táto detektívka sa naozaj vydarila a pre šialene extrémne mega pozorného čitateľa obsahuje dve dôležité indície, t. j. už nižšie spomínané zrkadlo a potom kvety, to s kvetmi je výborné, mohla som si to všimnúť, ach jaj:D
Tragédie o třech jednáních
Agatha Christie
Tip tesne vedľa! :D Uvedomila som si aj to, že ako čítam knihou za knihou, skôr intuitívne riešim samotnú autorku a jej štýl a myslenie, než aby som sa sústredila na obsah knihy.
Vražda na golfovém hřišti
Agatha Christie
Táto detektívka je zatiaľ najslabšia, rozuzlenie je až príliš prekombinované a ako keby si to autorka "zjednodušila" vytváraním postáv, keď sa jej to hodilo.
Petrohrad
Andrej Bělyj (p)
"Čo je to zrnko kaviáru? Je to svet i objekt spotreby; ako objekt spotreby nepredstavuje zrnko kaviáru uspokojivú celistvosť; takou celistvosťou je len kaviár: súhrn zrniek kaviáru: spotrebiteľ nevidí zrnká kaviáru, ale vidí kaviár, teda zhluk zrniek kaviáru, natretých na podávaný obložený chlebík. Takto sa telá indivíduí, letiacich na chodník, menia na Nevskom prospekte na orgány spoločného tela, na zrnká kaviáru: chodníky Nevského – sú polia chlebíčkov."
V tomto okamihu sa mi tak veľmi zacnelo za Petrohradom, až to bola neznesiteľná bolesť v srdci... Spomínam si na môj chlebíček s oranžovým kaviárom, vytapetované steny s motívom bambusov a zelene, v pozadí rádio hrajúce old music, stôl s novinovým motívom pripomínajúci články z 30tych rokov 20.storočia a v mojej blízkosti vzrušujúce debaty v ruštine. A v mojom srdci spokojnosť z návštevy múzea o mojom krásnom a ušľachtilom Fiodorovi Michajlovičovi Dostojevskom. Tak veľmi sa mi cnie za Petrohradom a Moskvou. Prekrásne ruské perly, ktoré neprekonalo v mojich očiach žiadne mesto, nie, nie, vôbec nie, pretože Petrohrad je najkrajšie, najkultúrnejšie, najčistejšie mesto na svete aj bez Medeného jazdca, no ale bez neho a švédskych zajatcov by nebol Petrohrad! Šla by som aj za predavačku, len aby som mohla žiť aspoň rok v Peterburgu, kde sa vláčia po Nevskom prospekte kohútie, žabacie, konské minionskéééé nosy, ale aj tváre s absenciou nosov :D Andrej Belyj je kombinácia Gogoľa a Bulgakova, bez debaty. Gogoľ... Gogoľova živosť ovenčená Bulgakovovým prehľadom v rôznych odvetviach ľudskej po... ne... podarenej spoločnosti. Pri čítaní až cítiť cigaretový dym spisovateľa, ktorý z okna vyzerá toho, ktorému chýba nos, alebo počúva z diaľky koncert Čajkovského... Óóó... kiežby sa vrátili tie časy, keď som mala o pár mozgových buniek viac a dokázala som rozumieť väčšiemu počtu riadkov kníh, ako je táto. Napriek tomu, užila som si ju. Je to čitateľsky náročná kniha plná symbolov, no atmosféra je jedinečná a už keď nie je možné Rusko navštíviť, aj toto môže predstavovať príjemný pobyt v Petrohrade. Veľkú prácu odviedla prekladateľka, keby tu boli aj preklepy, čitateľ jednoducho musí obdivovať tú schopnosť preložiť tento autorov jazyk. Často zvláštnym výberom slov dokáže vyobraziť reálny detail, situáciu, s čím dnes sa už v modernej literatúre zrejme nestretávame. Tu sa človek skrátka zamýšľa nad tým, či dnešný spisovateľ je schopný podať takýto umelecký výkon na úkor obsahu. Lebo toto je prípad príbehu odohrávajúceho sa v Petrohrade. Nečakajte veľa deju, podobné knihy píšu skutoční majstri schovávajúci v srdciach svoje M(m)argarétky...
... veď pochopiť – znamená už takmer nájsť ospravedlnenie...
Text
Dmitry Glukhovsky
Dobre vykreslená atmosféra Moskvy, no ako turista takú bezútešnosť skrátka nemôžem poznať. Moskva a Petrohrad sú prekrásne mestá s ochotnými ľuďmi. Ale ako autor píše: mesto je také, akými ľuďmi sa obklopíš... Tie dni som bola obklopená najlepšími ľuďmi, alebo je ruská blízkosť skrátka typická pre nich. Aj film Neľjubovni má podobnú brutálne pochmúrnu atmosféru života v 21.storočí. Je to čistá depresia toto čítať. Čítame pochmúrnosť spočívajúcu v chudobe v knihách o 19.storočí, čítame pochmúrnosť spočívajúcu v konzumnom živote v knihách o 21.storočí. Na čo som sa tá pochmúrnosť bude zakladať v tom ďalšom storočí? :/
Němý svědek
Agatha Christie
Jeee, podarilo sa mi uhádnuť prvý a asi posledný krát :D, preto si musím vychutnať tento víťazoslávny pocit, pri Agáte je to ako šachová partia s Kasparovom :)... tá osoba mi napadla dokonca ešte niekde na začiatku na základe klasického dôvodu, ktorý je spomínaný na úplne poslednej strane, nebudem ho tu pochopiteľne uvádzať. Jasné, autorka ma miatla, odpútavala pozornosť, aj brechot psíka ma odpútaval od prvého tipu, potom ako Poirot radil Hastingsovi, aby upriamil pozornosť na spôsoby "vraha", sa fronta potenciálnych vrahov rozrástol na určité pohlavie, no posledných dvadsať strán však bolo takých okatých od tej osoby + posledný skutok, tak som sa k tejto osobe vrátila a je to tam! :D Veľa šťastia pri hádaní!
Smutný cyprus
Agatha Christie
"Nezáleží na čej strane sme, človek vždy musí brať do úvahy fakty!" Hercule Poirot
Druhý spánok
Robert Harris
Nápad na napísanie príbehu je veľmi dobrý, no chcelo by to iné kvality autora + viac vzdelania v knihe, je to žiaľ oddychová literatúra písaná jednoduchým štýlom, s ohľadom na tému je to naozaj škoda. Keď si predstavím, že by sa toho chytil Umberto Eco, odpálilo by to dekelt nejednému čitateľovi asi ako Meno Ruže.
Moll Flandersová
Daniel Defoe
Oddychovka, ktorá priblíži život ženy bez rodiny, odkázanej na cudziu pomoc v oných časoch. By the way, je to hnus čítať o okrádaní ľudí, príbeh, ako nás okrádajú politici, by som asi ťažko prežila v zdraví.
Démoni pralesa
Alec Palmer (p)
Príjemná oddychovka:) Pustite si k tomu zvuky africkej džungle..
Noc v Lisabone
Erich Maria Remarque (p)
Toto bol sobotný deň v Lisabone. Komorná klasická oddychovka z vojnových čias, ktorá mi veľmi dobre padla. Pamätám si, ako som týždeň chodila po byte v zúfalstve po prečítaní Cesta späť, pokračovanie knihy Na západe nič nového. Táto Remarqueova "romanca" nemá podobný účinok, hoci zanechá v človeku smútok decentných rozmerov. Aj možno túžbu byť tiež takto vypočutý, lebo si myslím, že nejeden človek by rád vyrozprával svoj príbeh niekomu úplne cudziemu, niekde ďaleko v zahraničí bez strachu a pocitu, že ho za to budú súdiť. Prečo si nedoprajeme ten luxus, skúšajú to iba starí ľudia, neraz sa mi stalo, že ma zastavil starký/starká a spustil tirádu o svojom živote. Keby to spravil mladší človek, okamžite sa mu pripíšu pofidérne motívy, či je to muž alebo žena.
Masová komunikace a veřejné mínění
Lukáš Urban
V terajšej dobe neexistuje lepšia voľba, ako siahnuť po knihách o masmédiách a čítať, čítať, čítať bez ohľadu na kvalitu informácií. Keďže masmédiá posledné dva roky prežívajú dve hlavné dejstvá, cez ktoré získavajú "kyslík publicity", často si môžeme premietnuť poznatky s vírusovinami a geopolitickou hrou USA vs Rusko na ukrajinskej pôde. Je to teraz najbezpečnejšia očista pre mozog, zažívame skutočne brutálnu informačnú vojnu v Európe a USA či Rusi a Ukrajinci vo svojich domovinách, ibaže mnohí z nás vieme, že svet - to nie sme iba EÚ, GB a USA, vidím to na komentároch z celého sveta a odlišných názoroch, postojoch po celom, celučičkom svete, ktoré prejavujú diverzitu... kto dobrovoľne zaviera oči pred tým, je to jeho problém a stáva sa ľahkou korisťou neformálnej moci mediokracie, ktorá je značná a teraz o to viac. Z dôvodu bezpečnosti ľudského vedomia je užitočnejšie vyjsť z tejto informačnej vojny a konfrontovať sa so samotnými masmédiami. Čítať si o nich mi pripadá ako pohľad do zrkadla a ešte ďalej - to, čo tvorí pozadie, toto pozadie formuje náš mentálny stav a na ňom sa do značnej mieri podieľajú masmédiá. Kniha učebnicovo vysvetľuje pojmy, uvádza príklady, čo je výborná vec. Je však príliš stručná, ale s odkazmi na ďalšiu literatúru, takže z bohatej ponuky zdrojov je čo vyberať a už viem, po čom ďalšom siahnem.. čo ma zarazilo, je zmienka knihy od Lasswella Propaganda Technique in the World War (1927), ktorú sa pokúsim zohnať. Viem, že propaganda funguje všade na svete a teraz je ešte v horšom výklade, útočí zo všetkých strán, ale netušila som, že už fungovala aj počas prvej svetovej vojny. "Od súboja v obľúbenosti sme sa po sto rokoch dostali k súboju propagačnému." (J. Lukacs) Auč!
Podľa knižky
-by sme mali byť informačná spoločnosť, t. j. racionálna a transparentná
-novinári by mali vystupovať nezávisle
-jednou z charakteristík masy ľudí je absencia osobných vzťahov medzi členmi a pevnej hierarchie a vedenia (teda komunikácia a prepojenie ľudí je reálne na minime)
-redakcie majú väzbu na dominantné tlačové agentúry
Mám rada zmysel pre humor a ako informačná spoločnosť sme sa racionálne otočili chrbtom počas diplomatických rokovaní ruskému ministrovi, to je senzačné transparentné európske gesto racionality a diplomacie, vyvrcholenie našich lídrov, výstup do výšky 0,5 metrov nad IQ, nuž a ďalšie dva body sú mojim úmyselným upozornením na to, v čom profitujú masmédiá a nebolo by na škodu si prečítať niečo aj o tých tlačových agentúrach, kto ich vlastní.
Aj podľa tejto knihy úspech masmédií závisí na reklame, zisku, nie na sledovanosti...
"Doufejme, že fráza platí: masmédiá sú hlídacími psi demokrace." U nás už zrušili jeden web, lebo podľa informácií ich financovalo Rusko. Teraz potraviny a kultúra, ale aj šport sa stávajú hliadkujúcimi psami demokracie a zrušia všetko, čo je ruské. Lebo všetko ruské je zlé, ako bol aj Saddám Husájn zlý. "A nezabudnime: kto nie je s nami, je proti nám." G. Bush
Takto vyzerá demokracia dnes u nás, keďže z geopolitického hľadiska sme sa dávnejšie rozhodli stať sa objektom záujmov moderného Západu. Česi sú dokonca o dosť aktívnejší. Môžeme byť so sebou spokojní, darí sa nám v tom. Kto nie je spokojný so súčasnou hliadkou demokracie, pravdepodobne jediným riešením je odchod z Európy.
Ruská kocovina: Putinův svět a přízraky minulosti
Shaun Walker
Asi veľa ľudí teraz prežíva "ruskú kocovinu" z putinovky (52%).
Reportážna kniha opisuje zážitky s ľuďmi, autor pobehoval na miestach, o ktorých sa vraví, že neexistuje tam sloboda, demokracia a informácie sa utajujú, ľudia sú zmanipulovaní. A práve preto mohol medzi tými ľuďmi pobehovať a učiť sa od nich úprimnosti a odvahe, ktorá nemá podklad v túžbe vydať knihu a zarobiť na tom, alebo iným spôsobom prísť k peniazom. Autor nezažil Čínu, kde by si takto nemohol dovoliť pobehovať a robiť rozhovory s bežnými, či dokonca významnejšími ľuďmi a mať možnosť sa "smiať" zo zaostalosti či nevedomosti, britská nadradenosť, ktorá sa tvári uhladene a súcitne, to s prehľadom máte v tejto knihe. Hoci jeho objektivizmus nesiaha tak ďaleko, sú tu zážitky obyčajných ľudí, preto sa kvôli nim oplatí prečítať knihu. Dve hviezdičky dávam za to, že si tu môžete vypočuť nie autorove názory či jeho prehľad (ktorý sa občas zadrháva, ako s "antisemitizmom" na Ukrajine, ktorý veruže bol, a to už možno od 16.storočia; možno aj skôr, nepamätám si to presne; nemal rasistický podtón, pogromy na Židoch ale robili z prozaických dôvodov: nestíhali platiť im dlhy), ale za názory a pohľad Ukrajincov a Rusov.
"Čin je silnejší než slovo, ale ozvena je silnejšia než činy." (Karl Kraus) A s tým počítajú najviac masmédiá. Ak tu nejaká vojna vždy bola, je a bude, budeme ju válčiť s masmédiami po celom svete. "Informácia, ktorá v skutočnosti vôbec nemusí byť informáciou, ale poslúži na iritáciu verejnosti, je najspoľahlivejšia zbraň v dejinách ľudstva."
Putin a putinismus
Walter Laqueur
Spočiatku sa mi zdalo, že je to celkom prijateľné čítanie, časom sa zjavili mračná. Ku koncu už len „konečne je koniec, aj keď dosť trápny“. Táto kniha má pár dobrých postrehov, autor určite nie je „úplne mimo“ v niektorých názoroch, ktoré sedia na dnešnú situáciu (orientácia Maďarska na východ, Čína vs Tchaj-wan – kniha je písaná pred rokom 2014). Preto o to viac ma prekvapili jeho už menej trefné a tým pádom bizarné vety, ako napríklad „Rusko by si malo skúsiť, aké je to byť slabším partnerom, aby sa oslobodilo od predsudkov a predstáv z minulosti“, no zároveň inde sa zmieňuje o tom, ako sa Rusko snažilo presvedčiť európske krajiny v minulosti, že to nie je iba krajina barbarov a môže sa stať ich rovnocenný partnerom. Ďalej, pripúšťa povestný pocit menejcennosti zakorenený v Rusoch. Ako som ich vytrhla z kontextu, takto podobne pôsobia na stránkach ako nečakané „odveci“ hlášky. V knihe sa autor orientuje skôr na ideové bláboly, samá ideológia, ak sa teda chceme dozvedieť viac o Ivanovi Iljinovi, prípadne o Duginovi, Danilevskom, Leonťjevovi, toto je tá pravá kniha na to určená, v tomto smere splnila svoju jedinú a vcelku dobrú informačnú funkciu, za ktorú si zasluhuje hviezdičku. Ak by mi autor nepotvrdil niekoľkokrát dobrými postrehmi, že má istý prehľad, označila by som knihu fakticky za odpad. Má však prehľad skôr ako celoživotný divák Ruska, čo-to vie, ale prakticky ako keby v živote v tom Rusku nebol, resp. ignoroval dobré charakteristiky a pozitíva. Keby som si neprečítala Borisovu knihu, ani by som si to nevšimla.. teda túto knihu možno zaradiť medzi tie pesimistické, rusofóbne, prozápadné. A písané Židom. Hoci by nebol na obálke autorov životopis, po stých stranách by som predpokladala, že autor je židovského pôvodu. Nezaprú sa... Strana bez pripomienky na antisemitizmus, slovo žid v rôznych pádoch, taká strana nestojí za nič, však... Už je to naozaj otravné celá ich paranoja, chamtivosť a uchyláctvo ustavične pripomínať svoj pôvod. Na to sa pripravme, na povestný trik židov pripomínať svoj pôvod všade, kde sa dá. Popisuje konfabuláciu a nedostatok vitamínu B1, ktorým podľa mňa práve trpí tento národ a trpel ním dávno pred Hitlerom... Sorry všetkým, čo ste tohto pôvodu, prečítajte si Umberta Eca. Bude dobre. No komu by už napadlo písať o „zásobe“ ruských žien?, pýtať sa na strategický prospech BRICSu pre Rusko?, niekoľkokrát opísať ceny ropy a barelov na úkor tragédie v Beslane, Dubravke, Kursku či čečenských konfliktov????, to je málo zaujímavé (zrejme nepadol jediný Žid? a predsa už sa o tom veľa píše prakticky v každej jednej knihe, no v tejto sa radšej pripravte na ceny ropy, zemného plynu, Duginove idey a autorovu prelomovú poznámku o tom, že mladá generácia Rusov sa zaujíma o hmotu, peniaze, biznis viac, než o politiku... ťažký to ruský hriech, lebo inde tomu tak nie je, inde všetkých zaujíma len sloboda, demokracia, jednorožce a pasú krokodíly, dokonca aj v Dubaji. Veškerá komparatívnosť v tejto knihe pochopiteľne chýba... Ako aj geografia, geomorfológia, táto kniha teda vôbec nie je geopoliticky ladená. No a na záver, dozvieme sa, že Putin ako „popredný antiamerikanista“ mal vlastne iba veeeľke šťastie. Celý jeho prezidentský úspech nespočíval v obnaženej hrudi a bozkávaní sa s rybou, ale v náraste cien za ropu a plyn. Toto je celé jeho šťastie úspešnej kariéry. To je najviac, čo sa o Putinovi dozviete v tejto knihe. Zvyšok je bábel (až na pár dobrých postrehov vrátane znepokojivého nárastu obhajoby Stalina - nie však Putinom!) a čo stojí za to prečítať si, je text o tých ideológoch. Začiatočníci v čítaní o ruskej politike – nenaleťte tejto knihe. Vo viacerých iných sa totiž píše, že ruská politika nie je postavená na ideológii. S výnimkou 20.storočia ruská politika nemala a momentálne tiež nemá idey, ako to my Európania chápeme z našej histórie. Nemyslím tým ideu nacionalizmu, ktorú má snáď každá krajina. V Rusku nebolo povolené vyjadrovať sa verejne k politike prakticky do 20. storočia. Ak boli idey, boli skryté v salónikoch a symboloch v knižkách. Veľmi ma preto prekvapuje, že napriek celkovému prehľadu autora, zanedbal takúto skutočnosť a napísal čosi o pasivite ľudí, ktorá je skrátka vyústením týchto historických faktov. Ani v ideologickom ZSSR ešte nebolo možné nahlas papuľovať a myslieť si niečo. Rozčuľuje ma takisto, že tento autor si dovolil citovať môjho milovaného spisovateľa, ktorý by zaplakal nad tým, ako zneuctili jeho prekrásne dielo Mŕtve duše s Čičikovom na odporné osobné zámery, najmä v závere tak totálne odveci pripomínané dielo Mŕtve duše, že sa musím kriesiť z toho ešte pol roka najbližší. Toto nie je fér. Toto si Gogoľ nezaslúžil. Čičikov je podvodníček, no žiadneho pasažiera, ani ľudí okolo by nezahlušil, neublížil by ani muche, to za prvé a za druhé, on cieľ mal, za tretie Mŕtve duše poukazujú na obyčajný život a atmošku v Rusku, nie je to IDEOLOGICKY A POLITICKY ladené dielo, a Nikolaj časť diela spálil pre presne takéto typy ľudí, akým je tento autor. Grrrrrr! Kiežby mali niektorí ľudia s nedostatkom vitamínu B1 polovicu tej sebakritiky, akú majú v sebe obyčajní ruskí ľudia!
Kráľovnin náhrdelník
Alexandre Dumas, st.
Oddychovka, ktorá sa rýchlo číta, výborná zápletka, postavy, vynikajúci jazykový štýl a zachytenie dobovej atmosféry v Paríži aj s jeho mestskými problémami. Napríklad to, ako hynuli ľudia pod kolesami kočiarov. Výhoda Dumasových kníh je stručnosť (oproti Hugovi). Veľmi sa mi páčilo zobrazenie beštie grófky de la Motte, jej chamtivosti, keď sa usídlila v novom dome... a pobavil ma rozhovor Phillipa s jeho otcom v záhrade. Kniha je miestami aj vtipná. Odporúčam tento príbeh s dramatickosťou tak typickou pre francúzsky svet!
"Ten, komu je zima, nevidí nič zo všetkej tej nádhery prírody, rovnako krásnej v jej bielom i zelenom rúchu. Ten, kto je hladný, pozerá na zem a odvracia sa od neba: pre nešťastného nebo nemá slnko, a teda ani úsmev."
"Sú čarovné, lebo sú pominuteľné, sú mocné, lebo sú potláčané." (lásky)
Dejiny národov
Peter Furtado
Mám rada knihy, v ktorých prebieha stretnutie sa viacerých za jediným účelom, v tomto prípade reprezentovať za svoju krajinu svoj pohľad na to, ako sa budovala identita terajšej krajiny, ktorá je samozrejme spätá s návratom do dejín: vzhľadom na množstvo krajín priestor je pre každú krajinu maličký a určite to bola výzva pre niektorých, lebo to vidno v štýle písania, kto pristupoval k tomu zodpovedne, kto nie. Prekrásne vidno v spôsoboch písania odlišnosti a naozaj niektorí historici nesú vo svojom pohľade na svoju krajinu príslušné znaky národa. Výbornou vecou tejto knihy je, že cestujeme po celom svete aspoň vďaka nej. Exotika sa strieda miernym pásmom, ktoré zasype sneh a ten vystrieda znovu teplo. Ten dojem z čítania je pre takého cestovateľa ako ja pohladením na duši.
Veľmi milo, asi najviac ma prekvapil Irán a jeho história. Ako pekne a pozitívne a predsa aj kriticky napísal na svojom priestore autor o svojej krajine. Irán ma odteraz láka viac. Rovnako pozitívny pocit som mala z Holandska, tam som už žila a súhlasím so všetkým, čo bolo napísané, je to veľmi inteligentný národ a môže byť hrdý na svoje dejiny. A predsa "tými dokonalými" sa mi zdajú byť Fíni, teraz som ešte viac namotivovaná čítať ich dejiny. Ešte aj samotný spôsob, ako píše autor, mi bol sympatický. Netušila som, že Mexičania sú takí tolerantní, či v Brazílii je otroctvo tak vnímané, ako píše autor. Veľmi veľa prekvapení som zažila a bol to dobrý nápad osloviť všetkých, kiežby takýchto dekameronských kníh bolo viac. Pokojne by som čítala aj dve tisícky strán a nechala väčší priestor... je vzácnosť, že nemusím čítať o 28smich krajinách z pohľadu jediného človeka. No čo ma sklamalo, bol príspevok na Rusko, tak brebentiť o sovietizme, nespomenúť Romanovovcov, len že by sa nepovedalo, spomenula Petra I, takúto nezodpovednú osobu poveriť takou dôležitou úlohou. Bez hrdosti písať, bolo tam viac tých článkov, ale je to škoda, Rusko je predsa veľmoc a zaslúži si aj pozitívnejší pohľad a nie idiotské štatistiky o tom, či sa Rus považuje viac za Európana, alebo nie, a porovnávať tieto štatistiky z 90tych rokov a po roku 2000, no to je naozaj hodnotná informácia... Taktiež spomenúť Napoleona v jednom odseku v rámci Francúzska mi príde ako ťažký zločin. smutné je tiež uvedomiť si znovu, že v podstate z tých 28 krajín možno v piatich autor nespomína slovo "Brit" a od neho odvodené ďalšie... Existuje ešte lepší dôkaz o tom, že s britským národom nie je všetko v poriadku, než táto kniha, kde nezaujato píše 28 autorov?? Veď to je šialené, už aj idiot pochopí, že sa tu odohrávalo po stáročia páchanie chamtivých zločinov, a nehovorím o tom, koľko som sa musela načítať o tom v iných knihách. Ešte som nemala 30 rokov, a zanevrela som na britov, nechcem s nimi mať veľa spoločného a som úprimne rada, že ich hviezda už zhasína. Pokúšajú sa ešte vizáž zachraňovať nejakými troma deťmi s kaťou a vilom na čele, brexitom, ale už ich hviezda zhasína. Zostal im len Harry Potter. V tomto storočí budú na výslní krajiny, o ktorých sme dodnes málo počuli, napríklad India a Brazília. Tieto krajiny čaká budúcnosť, ak sa ich uchytia vzchopné krajiny schopné prirodzene rešpektovať kultúru a hodnoty týchto krajín a mám práve na mysli Rusko, pretože jeho jediným prešľapom bolo zssr, jediná ideológia, ktorú aj tak viedla dáka pozbieraná "elita" na čele s Gruzíncom, nie skutočná ruská krv, pre Rusov nie je prirodzené vnucovať svoje hodnoty iným. Kto si myslí opak, nepozná Rusko, len ZSSR. Držím palce organizácii BRICS, v ktorej vidím svetlo na konci tunela, a jej podobným organizáciám, o ktorých zatim neviem. Vôbec nedržím palce americkej politike, ak fakt len preto, že nechceli mať monarchiu a kráľov, bežali vycicať krajinu Indiánov a neviemakých kmeňov, tak ďakujem pekne za takéto IQ... Dávno som sa tak nenasmiala. Neviem, či briti a američania majú konkurenta v pokrytectve v tomto vesmíre. Nespomenúť slovkom ani otroctvo a rasizmus v článku, byť len hrdý na rovnoprávnosť a "slobody", lebo je demokratické a slobodné separovať černochov v akademickej obci a do kúta ich posadiť, ženy nesmeli voliť, zhumpľovať dve tretiny zeme, vykradnúť hospodárstvo, zdroje, percentá hrabať pre seba, zakladať koncentračné tábory, úmyselne kosiť ľudí chorobami, ožierať ich alkoholom, predávať ich, hádzať jadrové bomby, nie radšej brit začne príspevok tým, že brit, ty nebudeš nikdy otrokom, len vládnuť budeš :D tak to je vrchol arogancie, akej niet obdoby. Nijaká sebareflexia, sebakritika, to nečakajme vôbec... Asi ako Poliakom a Írom, pre ktorých je demokraciou zatrhnúť interupcie, antikoncepcie, mysleal som, že to len v Rumunsko bolo, ale bolo to aj v Írsku, gratulujem. Nuž, žiadny iPAD a netflix s ksichtbookom nezapláta to, čo spáchali briti s američanmi na tejto Zemi, lenže tieto veci sa nedočítate v ich príspevkoch, pozor! Naopak, národy ako Taliani, Fíni či Rusi budú ešte na seba popol v pokore sypať, a to hovorí za všetko. To reálne zlo sa odzkradlilo aj v tejto knihe v spôsoboch, ako napísali svoje články autori. Priala by som si, aby prišiel Napoleon číslo dva a dal definitívnu facku tým, ktorí si to zaslúžia. Ale možno už prišiel v podobe migrantov:)
Po prečítaní knihy naozaj mám chuť navštíviť najmä Irán, Mexiko, možno Brazíliu, ale nepochybne aj Fínsko, ktorého hodnoty sú mi vzorom.