TERRORDROME komentáře u knih

Dedičstvo pokračuje a je to zatiaľ to najlepšie čo Shannarovská séria ponúkla. Hrdinovia sú od minula rozdelený na tri skupiny a dve z nich sa týmto dielom iba mihnú aby si užili trochu depresie na úteku pred fantasy fašistami. Pozornosť sa ale upiera na tým hľadajúci mesto v ktorom žije kamenný kráľ, brat kráľa striebornej rieky. Áno, toho kráľa striebornej rieky, mojej najneobľúbenejšej postavy ktorá by sa svojou jednorozmernou dedkovitosťou vševedkovitosťou skôr hodila do Dobšinských rozprávok. Ale Brooksovi sa nejakým spôsobom z neho podarilo čosi vykresať, po prvý krát ma neštval, zapadal do toho všetkého a nakoniec dokonca vzbudí aj emóciu! Každopádne hrdinovia pod vedením esenciálneho ženského Ježiša sa dostávajú do kríža s pygmejmi čo si urobili kráľa z potulného speváka a potom aj s pár extra vyšinutými obludami v postapo meste. Toto je vôbec asi prvý krát od prvého dielu čo sa nám pripomína že táto séria sa vlastne odohráva v budúcnosti na troskách našej civilizácie. Autor taktiež ukazuje ž vôbec netreba bitiek obrovských armád fantasy verbeže a vystačí si s všetkoobjímajúcou temnotou, vražednou posadnutosťou, šialenstvom kamenného kráľa a fatalizmom našej spasiteľky ktorá musí dôjsť svojho osudu. Od úvodu až po finálovú pointu to parádne šliape, zvraty fungujú a nejaké slabé miesta či prvky to fakticky nemá, takže poženiem hodnotenie prekliate vysoko.

5 02.03.2022

(SPOILER) Cítim sa ako by som mal miesto mozgu vedro šľahačky a pokusy zosmoliť nejaký kus textu o tejto knihe mi spôsobuje až fyzické utrpenie, Dick si asi môže gratulovať. Skúsim to teda čo najviac buranským štýlom a snáď prerazím hlavou umakart. Motívy sú jasné, ľudia musia povinne osídľovať hnusné planéty ako Mars a aby unikli realite berú drogu ktorá ich prenesie niekam do virtuálneho sveta ktorý si zariadia hračkárskymi rekvizitami. To všetko produkujú korporácie s neodmysliteľnými Dickovskými jasnovidcami ktorí sa snažia všetkým zamotať hlavy tým čo sa má či nemá stať. Onen Palmer Eldrich sa vracia tiež z neodmysliteľne Dickovskej Proximy a prináša úplne nový matroš čo údajne dokáže skutočné "zázraky" miesto tých starých fejkových. Dick ako vždy klame telom, takže len špagetové monštrum snáď vie kam vlastne ideme a o čom to celé je. Jasné, hovorí nám že realita stojí za prd, ale keď ju začnete obchádzať skončíte ako vymletá troska. Proste nevyhráte! A nakoniec príde ten okamih keď si hrdina zoberie ten nový, extra vymakaný fet a spolu s ním to odskáče aj čitateľ, pretože od tej chvíle je to jednosmerná jazda toboganom do sfér kde sa všetko deje i nedeje súčasne, realita a halucinácie sú to isté, všetci morfujú na Robocopa s cyber očami a zubami a ten Robocop je Boh... alebo agent Smith. No a keď teda zistíme čo je vo veci tak je proste koniec, lebo prečo nie. Je to geniálne dielo? Možno, ale ešte o pár levelov horšie stráviteľné než je u Dicka zvykom, takže výsledkom je to čo som hovoril na začiatku. Hmota a antihmota sa vzájomne rušia a čisto pocitovo je výsledkom priemer so zaujímavými zábleskami čohosi.

5 23.02.2022

(SPOILER) Táto Mayovka je ako na hojdačke, prvá tretina je úplne nevzrušivá, lebo hrdinovia na čele do Samom "hihihi" Hawkensom od začiatku iba konštantne trollujú záporákov ktorý sú radi že sú radi a jediná škoda ktorú sa im podarí spôsobiť je, že čórnu prisťahovalcom vola za účelom večere a aj to len preto že prisťahovalci hodili na Hawkensove rady bobkom. Akékoľvek napätie nula celá nula bodov. Potom ale príde na scénu Hobble Frank s tak epicky idiotským hláškami a hlodmi, že som sa pár krát musel smiať nahlas. Naviac sa hrdinovia konečne dostanú do pasce z ktorej bude ťažko sa dostať... teda až na to že v tomto bode pricválajú Oldo s Vincom a úplne náhodne narazia na stopu toho čo sa deje, čo v praxi znamená že zlý indoši utrú sopeľ ani nevedia ako. Petrolejový princ kaleráb však uniká a vedie svoje obete k falošnému naftovému jazeru ktoré im chce predať, pričom táto časť ma opäť celkom bavila. Vo finále to ale začína byť definitívne prepálené čo sa týka dĺžky a úmorné čo sa týka deja, kde okolo seba hrdinovia, záporáci a dva znepriatelené kmene krúžia a spriadajú plány, ale triumfuje samozrejme Shatterhand ( rozhodne sa mi páčilo bleskové rošambo po zajatí indiánmi ) a to tak že všetkých donúti aby sa stali priateľmi. A Shatterhandovi nemôžete povedať nie, lebo vás osud skôr či neskor kopne do zadku, to si buďte istý! Akurát hnusák petroleják a jeho brat skončia až nezvykle brutálne a extrémne otravný kantor emeritus zase spútaný aby neurobil ďalšiu chujovinu. Takže s hodnotením som váhal, miestami som sa slušne bavil a miestami zasa nie, celkovo asi priemer ktorý sa dokáže nejako udržať nad hladinou. P.S. všetci hrdinovia a kladné postavy na ktoré v Amerike narazíte sú zásadne Nemci!

8 13.02.2022

Takže všetky hrozby sveta Shannary boli zlikvidované, nebezpečné artefakty zničené, čierny mág sa definitívne rozplyzol, obnovená magická bariéra vydrží ďalších pár tisíc rokov a hlavný posol zlých správ druid Allanon je tiež mŕtvy. Tak čo sa teda bude diať? Vlastne to čo obvykle, ale viac bokom nie tak priamo po čiare. Po 300 rokoch x-tá generácia Ohmsfordovcov opäť vyráža do akcie, lebo zem je v rozklade, elfovia zmizli, trpaslíci zažívajú holokausť, zlá federácia tomu všetkému šéfuje a niečo slizké sa plíži kanálmi. Rozhodne sa mi páčilo že sa hrdinovia musia pretrmácať pol knihy len aby zistili že Allanon im ani po smrti nedá pokoj a po jeho inštruktáži by sa jeden radšej zabil. Ale hrdinovia sú na to aby sa prekonali a ponorili do jamy plnej prízrakov v solídne hororových pasážach. Situácia je veľmi pekne vyhrotená, fašistický režim versus nadprirodzená hrozba zrodená z črepín starej mágie a uprostred toho naša banda ktorej sa nedarí dvakrát dobre a niektorý z nich vyhlásia pekne po Cartmanovsky že "seriem na vás, idem domov"! Prvé Shannarove Dedičstvo je v podstate parádna vec a ak to ďalšie diely nezmrvia má to obrovský potenciál.

2 26.01.2022

Je Temný Obraz najlepšie Dickovo dielo? To je vzhľadom k jeho rýdzo feťáckemu charakteru trochu zložité, lebo minimálne polovica textu sa dá označiť za čistý blábol a je len na vás či si dokážete užiť všetky tie nádherne nezmyselné dialógy a myšlienkové pochody vysmážaných hrdinov. Kniha má v zásade dva sci-fi prvky, nejakú novú super drogu o ktorej sa vôbec nevie kde vzniká a maskovacie zariadenia protidrogových agentov vďaka ktorým majú veľmi neurčité tvary. Vtip je v tom, že nikto nepozná identitu agentov, takže je hlavný hrdina poverený sledovaním samého seba, lebo má na feťáka žijúceho v rozpadnutom baráku podozrivo veľa peňazí, ktoré ale v skutočnosti zarobil práve ako agent. Áno, bavila ma tá smažená fritovaná absurdnosť, paranoidné výplody, historky o hašišovom robotovi a ten moment keď chudák Bob prestával rozlišovať kto vlastne je ma krásne rozsekal. Ale samozrejme je tu nejaké to ale a to sú pre mňa hlavne skoky vo vyprávaní ktoré narušujú plynulosť rozpadu hrdinovej osobnosti, takže preskakujeme z bodu kde začal pochybovať do bodu kde je už úplne mimo a nakoniec len smažená troska vznášajúca sa niekde v diaľavách. Všetko čo bolo tak úžasne rozohraté je v istom bode zmietnuté zo stola, lebo už na tom nezáleží a aj keď to stále dáva svojho druhu zmysel a speje k finálovej pointe, tak mám pocit že mi tie úskočné manévre ukradli časť zážitku. Ale čo by som asi chcel od feťáckej odysey, že? Takže je to moc fajn, ale v mojich očiach to malo na viac, keby autora nenapadlo zahnúť za roh.

3 16.01.2022

(SPOILER) Niekto tu píše že v tej knihe sa strieda len chaos s regeneráciou, s čím sa dá súhlasiť. Autor ide ešte o trochu ďalej než jeho kolegovia a "hrdinami" jeho entropie sú dvaja démoni čo zabíjajú a ničia proste pre zábavu, k tomu žerú ľudí, chlastajú, fetujú a vôbec sú to strašné hovädá. Jeden má telo krpatého starčeka napchaté nekonečnou zásobou cigariet a ten druhý aj podľa obalu vyzerá ako Caleb z hry Blood a iba jeho superoblek drží na uzde nekontrolovateľne tryskajúcu silu pomocou ktorej roztrhne výškovú budovu na dvoje. Títo dvaja sa dajú dohromady lebo im je spolu veselo a rezko zabŕdajú do šialených masakrov až sú po kolená v... hovnách, lebo s takým zbesilým prístupom spoľahlivo naštvete celý svet a kresťania nie sú žiadny dobráci. A všetko to beztak riadi satan, takže sa akcia zvrháva v regulérnu apokalypsu s brutálne nabúchaným anime pápežom a nakoniec sa to rozplizne v totálne mazlavé žužu. Niečo ako záver vesmírnej odysey, akurát s hromadou vyvrhnutého hnusu čo ulepí celý svet. Strašný bordel a asi jediná kniha kde som si celý čas prial aby hlavný hrdinovia prehrali a boli čo najkrutejšie zmasakrovaný, aj keď boli určite zábavný a už len kvôli tomu že tam preberajú film Tetsuo majú jednu hviezdičku k dobru.

4 03.01.2022

(SPOILER) Podľa názvu by si človek myslel že sa jedná o príručku na údržbu ciest, ale ono je to o komande stroskotancov čo pri zásahu proti satanistom skončia v pekle a sú nútený rozpútať tam peklo. Ak pri nebeskej bráne čaká svätý Peter, tak pri vstupe do pekla duše padajú rovno do mlynčeka na mäso, pretože ľudia sú tam jediná stavebná surovina. Teda skoro ako v Japonsku. No a luxusný tovar sa pašuje zo zeme a predáva v tuzexe. Kuffenbach a jeho veselá partia sú rozhodnutý vyškriabať sa späť na povrch, čo znamená stať sa akčnými figúrkami v nebesko pekelnom pretláčaní o moc. Prvé potýčky mi prišly pomerne drevené, ako tam Kuffenbach drží v šachu miestnosť plnú démonov pričom sa na nich ani nepozerá a vyhráža sa že zastrelí kolaborantku, aj keď platí že ľudské telo v pekle je takmer nezničiteľné a regeneruje. Keď sa ale pritlačí na zbesilosť a bizarné detaily typu vzducholode z nafúknutých ľudí, tak hrdinovia vykrádajú banku s trezorom v podobe obrovských úst a žalúdka ktorý donútia brutálne zvracať, snažia sa predbehnúť padajúci mrakodrap a surfujú na tsunami z krvy. Plus tisíce zmasakrovaných démonov a nekonečné škody na majetku. Z pekelného osadenstva vystupujú hlavne zvláštny vyšetrovateľ Chorozon alias puding s chápadlami a verbálnym fetišom a pekelné knieža obrovská mucha. Nuda v takom prostredí nehrozí, aj keď je to naozaj trochu moc roztiahnuté, s rôznymi vedľajšími linkami ktoré sa všelijako vlnia, križujú a stretávajú ako vo filme Podfuck. A keď sme pri tom, Kopřiva robí tony narážok na rôzne filmy a ja som sa chytal prakticky na 100 percent, asi preto že sa tiež modlím k Bruce Campbellovi. Oproti Zabíjaniu s jasným Happyendom ponúka Asfalt problematickejšie finále, po ktorom sa asi väčšina ľudí poškriabe na hlave s otázkou - "a čo teraz"? Rozhodne by bodlo aspoň nejaké dodatočné hlásenie o následkoch toho všetkého. Inak pekelne nápaditá pecka.

11 01.01.2022

(SPOILER) Názov naozaj neklame, ostatne o čom inom by to mohlo byť, keď je hrdinom šialený masakrátor, toho času na samotke kde sa rozpráva s Hitchcockom v podobe praskliny na stene. A nie je to žiadny klasický antihrdina čo je v jadre dobrák, ale skutočná beštia ktorá kosí nevinných hore-dole a rozpúšťa ich v kyseline. Tým pádom ideál na vládnu zákazku zabiť čo najviac ľudí v čo najkratšom čase, ale vzhľadom k tomu že nikto nikomu pochopiteľne nemôže veriť, tak to musí skončiť maximálnym chaosom kde všetko lieta, prská, vybuchuje a rozpleštené mozgy vymaľujú polovicu mesta na šedo. No a o tom to je, Keller ako terminátor prechádza s mačetou v ruke hromadami protivníkov a za ním sa ťahá nekonečná čiara rozsekaných tiel. Plus asi najbizarnejšie zabitie vôbec pomocou vzduchovej bubliny v rodidlách! Aj jeho telesná schránka postupne chradne, ale kybernetika to vyrieši a finále je ako nepríčetný Rambo bombardujúci vietnamskú dedinku. Štvali ma na tom asi len dve veci. Za prvé, že keď sa to všetko práve hystericky nemelie, tak Keller vlastne len využíva k postupu nevinných civilistov ako handry ktoré potom zahodí ( čo je pochopiteľné vzhľadom k jeho charakteru, ale prestáva to byť zábava ) a potom je tu ten záver, ktorý je až nepochopiteľne gýčovitý práve vzhľadom k tomu že "hrdina" je psychotik so schizofrenickými záchvatmi ktorý počas celého deja predvádzal veci proti ktorým je Hitlerov holokaust len čaj o piatej, ale to nevadí a môže slobodne odísť so svojou láskou do zapadajúceho slnka. To nežeriem, aj keď to bolo zrejme úmyselné.

3 26.12.2021

Sci-fi paródia kde je naivný mladík zmanipulovaný aby narukoval a stáva sa majetkom armády kde má právo si tak maximálne trhnúť nohou. Galaktické impérium je vo vojne s obludným nepriateľom, čo sú v skutočnosti krpaté jašterice, takže je treba plno duší do mlynčeka absurdnosti. Priamo do boja sa ale vlastne ani nedostaneme, za celý čas stretneme iba jediného Čingra v prestrojení za šialeného pucfleka a náš hrdina je plne zamestnaný snahou aby ho systém nezožral. Raz síce náhodou zachráni situáciu, za čo získa medailu od cisárovho televízneho dvojníka, ale následne sa na vychádzke stratí čo znamená že je z neho dezertér, s partiou santusákov kradne párky, v kanáloch rieši problém s prívalom plastových podnosov a stáva sa kontrarevolucionárom v revolúcii kde sú iba samí kontrarevolucionári. A všade stretáva svojho sadistického inštruktora s klami. Nemá to ucelený dej, iba rôzne epizódky, ktoré sú našťastie konštantne zábavné, a hrdinovi ide len o to nejako prežiť v absurdistáne, najlepšie niekde bokom od všetkého. Teda až do finále, kde znenazdajky zmení charakter na agresívnejšieho úderníka ktorý si začne raziť cestu. Fajn cynická srandička.

3 12.12.2021

(SPOILER) Tak predovšetkým, čo presne znamená že je preklad voľne prerozprávaný podľa originálu? To si ako "prekladateľ" knihu prečítal a potom ju po pamäti dal nejako dohromady? Každopádne, či už je preklad verný alebo len približný, Čierny Mustang sa od iných Mayoviek nijako nelíši. Tie isté motívy, ten istý postup a tie isté výsledky, v tomto prípade dokonca ešte viac zjednodušené a drvivejšie. Vinnetou a Shatterhand prídu o svoje zbrane a idú si ich vziať späť! Prakticky nič im nestojí v ceste, zo stôp vyčítajú nie len to kde sa nepriateľ nachádza, ale aj čo si myslí a prekabátiť pár namyslených indošov je úplná hračka. Tým to ešte nekončí, lebo ponížený indiáni obratý o všetko plánujú posledný zúfalý pokus o pomstu, ale ten rovnako drvivo nevyjde, čo už náčelník Čierny Mustag psychicky neunesie a je z neho úplná troska. Nejaké napätie či dobrodružstvo, ktoré človek logicky očakáva, ostáva len v oficiálnom žánrovom zaradení, lebo keď sú hrdinovia dokonalí, až znudený supermani, ktorých nič neprekvapí a záporáci len banda mrzkých tupoňov ťažko z toho vzíde niečo epické a vzrušujúce. Jedinú nepríjemnosť na ceste za vítazstvom, predstavuje ožratý dozorca ktorému ujde zajatec zo studne. Ako plus je tu komedálny prvok Hobble Frank, ktorý ani tentoraz nesklame a jeho komolenie odborných výrazov tradične pobaví. Nakoniec dávam tri hviezdy, lebo sa to napriek všetkej Brežnevovskej strnulosti nečítalo zle a utieklo. Ale sakra Karl, hrdinovia potrebujú nejakú výzvu, nemôžu proste len celý čas vyhrávať!

4 05.12.2021

(SPOILER) Kedysi dávno, keď ešte Kotleta bol Kyša, napísal dve knihy o tom ako hrdinný čech pozabíjal pár miliónov moslimov naprieč vesmírom. Ale na Kotletu si netrúfne ani Čína a nijaký mohamedáni si nedovolia vyrieknuť nad ním Fatwu. Ale vážne, hneď prvé čo jeho hrdina urobí je, že nechá naraziť do planéty najväčšiu vesmírnu loď v histórii, takže má po pár stránkach na konte viac mŕtvych než Stalin. Keď ho potom únosom jeho dcéry vydierajú aby zabil nejakého imámskeho potentáta, tak človek obvykle čaká že sa hrdinovi podarí situáciu nejako zvrátiť, ale on proste ide a naozaj to urobí a ešte si kráti dlhý čas vystrieľaním policajnej stanice ako službu rómskym spoluobčanom. Každopádne je Kotlekyša najlepší vždy tam kde nahádže na hrdinu všetok sajrajt vesmíru a nechá ho potácať sa v daždi hrdzavých injekčných striekačiek na nepriateľskom území, najlepšie s prestrelenou nohou. Vtedy je to vždy najväčšia zábava a vlastne jediné v čom sa Kyša líši od Kotletu je menšia sprostota textu a sexu. Naopak keď získa hrdina v závere prvej časti navrch a predvedie helter-skelter výsadok, je to už skôr taká rutina, prásk-prásk-prásk-ratatata. Okrem akčných scén rozmerov holokaustu tu máme aj zbraň vystreľujúcu čierne diery ktoré žerú planéty, ponorkové súboje vo vesmíre a zásadnú rómsku múdrosť že je lepšie kradnúť než ničiť. Záver druhej časti je po tom všetkom tak trochu rozprávkovo naivný a zjednodušený, keď tí "dobrý" pohrozia tým "zlým" že im priškripnú gule v čiernej diere a hneď sa v tom vesmíre lepšie dýcha. P.S. cenu za ten najsprávnejší a najlepší národ v tejto knihe získavajú židia. Väčšiu poklonu im už asi nikto nevystrúha.

9 29.11.2021

Po treťom diely už sa zdalo byť logicky nemožné aby autor mohol opakovať tú istú schému a tak stvoril tento prequel kde... opakuje tú istú schému a ohlodáva ju až na atómy. Dokonca to nemá ani klasický rozbeh a hrdinovia ( v tomto bode Allanonov predchodca druid Bremen a x-tý drsný pohraničiar ) sú od začiatku na výprave zastaviť zlo opäť v podobe Čierneho Mága. Cestou naberú do party nejakých tých trpaslíkov a elfov a spolu aj osve kľučkujú medzi štandardnou fantasy chamraďou typu trollovia či drsnejšie potvory samý zub a pazúr, akurát miesto škratov sú tu z nejakého dôvodu gnómovia, čo je ale vlastne to isté. Cieľom je samozrejme získať magické artefakty, z ktorých jeden má pomôcť čierneho mága zničiť ( Shanarov meč ) a druhý sa mu len nesmie dostať do rúk ( čierny elfeín ). Paradoxne som si po väčšinu času hovoril že tento diel je vlastne zo všetkých najlepší, čo bude tým že si autor svoje postupy opakovaním vybrúsil až sa blyštia ako diamantový chrup. Vyvraždenie sídla druidov či kráľovskej elfskej rodiny má pekne temné grády, osamotený atentát na čierneho mága tiež, duchovia, čáry-máry, tresky a plesky a finálna megarubačka elfovia vs. divoká a zlá zgerba tiež zmáknutá zatiaľ najlepšie. A človek čaká kedy konečne príde na scénu malý Allanon, lebo tomu sa vyhnúť nedá... tak ako kráľovi striebornej rieky, Brooksovmu fetišu ktorý som nikdy nepochopil. Takže je to trochu divná situácia keď na jednej knihe oslavujem aj kritizujem tie isté veci. Neoriginálna a štyrikrát prevarená, ale aj našliapaná a nabúchaná fantasy čalamáda. P.S. ten drak a červ z obálky v knihe nie sú, tak ako tá nahotinka minule.

1 23.11.2021

Dick ide na plné obrátky a pchá do toho všetko čím je známy. Motív z jednej poviedky o hovorení s mŕtvymi ktorý sú zmrazený a "napichnutý na telefón", súboje priemyselných telepatov, antitelepatov, prekogov a podobných "profesií" a nakoniec rozpadávajúca sa realita... či nie? Vždy keď si človek myslí že vie o čom to je, tak príbeh uhne niekam inam, takže prvky ktoré sa zdali byť zásadné sú nakoniec k ničomu a keď sa k nim znova vrátime tak len preto aby sme zistili že sú naozaj k ničomu a pointa je zase úplne inde. Na jednej strane je to presne to čo čitateľ od Dicka čaká a chce, na druhej ale skôr či neskôr začne byť tá neriadená explózia šrapnelov motívov únavná, takže nakoniec som si vôbec nie istý čo si o tom myslím. Čo je u Dicka asi dobre... či nie? Posuvy v čase s vymazávaním potenciálnych následkov, živé bomby, návrat do predošlých foriem, astrálny kanibalizmus a nikde sa nedá zohnať ten blbý Ubik, zázračný prostriedok na všetko od parkiet, cez vlasy až po stabilizáciu (anti)reality. No nekúp to! Dávam tri hviezdičky, lebo bola to fajn frčiaca fantazmagorina, ale zároveň aj rozbitý bolehlav.

4 07.11.2021

Predchádzajúce diely nás mučili trýznivým filozofovaním o každom prde a protivnými charaktermi, ale autor ma nejako donútil to zožrať aj so šnúrkami od topánok. Deti Ducha už však narazili na hranicu cez ktorú môj raketoplán neletí a hrniec s krupicou sa prevrhol. Od minula som mal nejakú nádej že zlé Enderove ja Peter ovládne pomocou svojho podvraťáctva vesmírnu radu, ale to by mohlo byť potenciálne príliš zábavné, takže to autor uťal a dostaneme sa maximálne k namachrovanému Samojskému šamanovi ktorý nejakým spôsobom vie o všetkom vo vesmíre. Samotný Ender o sebe pre zmenu väčšinu času ani nevie, zbytok jeho adoptívnej famílie je ešte protivnejší než minule a ten filozofický gril už skôr pripomína skeč z Monty Pythona kde na seba postavy jačia nekonečne sa vinúce perly múdrosti, ktoré im vytekajú z každého póru. Dohromady sa tam toho okrem blábolenia moc nestane a keď už sa nedá vyhnúť nejakej dejovej aktivite, tak sa všetko expresne rieši božskými schopnosťami, sublimovaním, prenosmi duší, a príhovorom nejakého japonca. No a potom je tu ešte tá záležitosť s virulentnými mimozemšťanmi, ale to by opäť zaváňalo niečím zaujímavejším než hašterenie Enderovej psychofamílie a tak sa nad tým mávne rukou, takže sa dozvieme trt makový. Ja viem že prskám ako klobása na grile, ale toto ma dorazilo... P.S. ďalšie doplnkové príspevky do Enderoverza si nechám ujsť, tak nejak nepotrebujem vedieť o všetkom čo sa stalo medzitým keď si Ender v sobotu toho a toho roku čistil zuby.

2 30.10.2021

Tieto technologické Zemeplochy ma obecne nejak netento. V Ankh-Morporku tentoraz vynašli noviny, do toho sa rieši že patricij vraj niekoho zabil a ja sa snažím rozpomenúť na nejaké záchytné body, lebo sa mi to celé akoby vznášalo vo vákuu. Hlavný hrdina Mikuláš je taký náhodný maník čo rád píše a hliadka s Elániom na čele sú v tomto prípade na druhej strane čo z nich robí len hlúpych policajtov. Zábavný sú somráci spod mosta ( starý Rum smrdí tak, že jeho smrad má vlastnú osobnosť ktorá si žije lepšie než on ), upírsky fotograf Otto čo sa furt mení na popol po použití blesku a dvojica záporákov Sichrhajc s Tulipánom. Hlavne teda Tulipán je grandiózne hovädo čo má v malíčku dejiny umenia a k tomu šňupe čistiace prostriedky a guličky proti moľom. Ako celok to moc zaujímavé nebolo, ale jednotlivé scénky, fóry a hlášky udržovali solídnu úroveň a ohnivé peklo s taviacimi sa tlačiarenskými lismi bolo dosť epické. A nezabudnime na zemiak okolo krku, bez toho sa človek do neba nedostane. Každopádne mi táto Zemeplocha prišla skôr taká výplňová, aj keď má pár správne rýpavých postrehov ohľadne žurnalistiky a rubriku so zábavnou zeleninou čo vyzerá ako isté orgány.

1 16.10.2021

(SPOILER) Po nejakých tých 800 rokoch vo vesmíre a mnohých dobrodružstvách na emzáckych planétach sa astronauti konečne vracajú na zem a sú v háji, lebo tu vládne antitechnologická náboženská spoločnosť čo radi swingers párty a z ich kapitána urobia svojho rozsievača semena s implantovaným parožím čo mu dáva sexuálnu silu ošukať celé dediny. Rozhodne bolo zábavné sledovať ako ten chudák neustále plánuje útek, ale tie sakramentské hormonálne parohy ho nútia iba súložiť. Zbytok posádky sa tiež snaží nájsť si svoju cestu, ale všetko sa obracia iba v hnoj a najhoršie dopadne ten pánbíčkar čo skončí ako znásilňovač. Aké poetické. Budúcnosť je temnejšia než Afganistan a tak je jedinou možnosťou útek z planéty na nejakú inú. Celkovo zaujímavá story, ktorá však pôsobí ako hrubý náčrt niečoho obsiahlejšieho, lebo jednotlivé prvky a reálie nového sveta sa tu len tak mihajú a jediná vec okrem sexu ktorej sa venuje trochu väčší priestor je nová brutálnejšia verzia baseballu. Taká jednohubka, skoro ako Kotleta zo 60-tych rokov.

1 03.10.2021

(SPOILER) Po ultimátnom pornomasakri v Stalingrade si dal Kotleta niečo trošku "vážnejšie a vezme nás do cyberpunkovej Prahy, ktorá je presne taká ako by sme si mysleli. Takisto hlavný hrdina sa od ostatných Kotletovských borcov líši len tým že má umelú nohu. Chudobný proti bohatým, politici, mafiáni, prostitútky, piráti a medzi nimi náš búchač takmer zo starej školy čo verí jedine klasickej pištoli a všade trúsi jedovaté cynické hlášky často o veciach ktoré sám nechápe, ale my áno. Kupónová privatizácia, Michal David, hrdinný hokejista s príšerným účesom, Zemanov muzikál a tak podobne. A popri pľuvaní verbálnej kyseliny ešte rieši zapeklitý prípad ktorý ho samozrejme stavia proti vrchnosti. Čo sa týka neprístupných aktivít, odhalených ceckov je tu dosť, ale sex väčšinou iba čipovo kybernetický ( čo je fajn, u Kotletu kvitujem ak postavy dokážu nesúložiť na každom rohu ) a dokonca aj počas akcie na antických orgiách boháčov s lietajúcimi trpaslíkmi sa hrdina venuje len žraniu kuracích krídelok. No, popri všetkej tej fajn brutálnej akcii, naháňačkách, bizarných detailoch, elektrických orgazmoch a slovnej hnačke ( a chlapovi bez gatí s troma penismi čo sa stále vracia na scénu ) potom nakoniec zamrzí že vlastná zápletka je tak strašne prostoduchá a záporák je iba zlý podnikateľ čo chce viac moci pomocou suchopárneho technického bazmegu. Škoda že to finále je len také pokrčenie plecami, lebo inak Kotleta spoľahlivo dáva čo vie.

7 21.09.2021

Tak toto sa mi zo všetkých Dickoviek čítalo najťažšie. Vraj chcel napísať experimentálny sci-fi román a tak tu máme príbeh o predavačovi elektrických organov ktoré nejdú na odbyt a preto sa firma chce preorientovať na výrobu androidov predstavujúcich historické osobnosti. Zároveň má hrdina problém s náklonnosťou k citovo chladnej dievčine, z čoho sa zblázni. Čo sa týka oných androidov, tí sú klasicky Dickovský, teda fungujú vďaka ozubeným kolieskam a program majú "nahratý" na dierkovanej páske, ale dokážu samostatne uvažovať ako skutočný ľudia a uvedomovať si samých seba. Na tom ale nezáleží, lebo v istom bode zmiznú zo scény a viac sa neobjavia. Máme tu teda sci-fi motív ktorý k ničomu nie je, obchodnú zápletku hrdinovia vs veľký zlý biznismen ktorá nikam nevedie a nakoniec psychický kolaps, ktorý taktiež nikam nevedie. A záver ktorý je tak náhodne odseknutý, že sa Dickov známy dokonca rozhodol dopísať poslednú kapitolu aby kniha došla nejakej pointy, ale ten ju neschválil! Téma psychických porúch je rovnako klasická Dickovina, takže schizofrénia je podľa neho v podstate ako chrípka čo sa prenáša kýchnutím a podľa definícií aké používa je schizofrenik každý druhý človek na planéte. Ostatne vo vesmíre tohoto románu je schizofrénia diagnostikovaná tak že si pacient ( dovtedy domnele zdravý ) nesprávne vysvetlí zmysel jedného porekadla a hneď ho federálna eskorta odvedie do ústavu! Kniha pôsobí akoby chcela byť o všetkom, ale je vlastne o ničom a všetky motívy si v nej len tak poletujú ako snehové vločky. Niektorí to považujú za majstrovské dielo, ale ja som asi len obyčajný substrát, takže nedokážem oceniť jeho rafinovane perlivú konzistenciu.

1 13.09.2021

Teda nečakal som vodopád originality, ale aj tak ma šokoval ten nemilosrdne prostoduchý dejový klystír. Dokonca aj samotné postavy to komentujú s tým že je to stále rovnaké, Zjaví sa druidský vykuk Allanon s historkou o ohrození sveta a pošle ďalšiu generáciu Ohmsfordovcov na výpravu za artefaktom ktorý je treba nájsť. V tomto bode už to ťahá k sebeparódii, ale autor si tento drevorubačský prístup dokáže celkom obhájiť, lebo tretí diel sa zdá byť v tomto ohľade definitívny. Treba zničiť diabolskú knihu ktorá kedysi skorumpovala aj samotného čierneho mága a magické Elfeíny tentoraz nepomôžu, lebo sú mimo hru. Čo sa mi, okrem extrémne šablónovitej zápletky, nepáčilo najviac bolo stretnutie s rozprávkovým strieborným deduškom ( mihol sa už v dvojke ) ktorý hrdinu náhodne vybaví zázračnými rekvizitami a návodom s aj s presným načasovaním. To je tiež tak príšerne lacné ako veštkyňa z Matrixu. Inak je ale samotná cesta tradične moc fajn, tentoraz v podstate bez epických bitiek armád a démonov, ale zato so sympatickými vedľajšími postavami ako mrzutý škratí stopár Slanter a pán zbraní Garet Jax, ktorí si krvopotne razia cestu skrz nepriateľské zátarasy. Plus hašterivý geront bojový chemik a jeho zabijácka maximačka. Aj v tomto bode je však pár vecí čo ma sklamali, ako keď hrdinu unesie jašterí muž, uvrhne do temnice, ale miesto toho aby sa z celej dobre rozohranej a napínavej situácie aspoň pokúsil nejako vysekať sám, tak príde náhle klasicky záchrana zvonku a je vymaľované. Obluda z bažín je tu zjavne len preto lebo z bažiny niečo proste vyskočiť musí, ale nájde sa aj pár zaujímavejších oblúd než len obligátne čosi čo má veľa pazúrov, zubov a oči ako žeravé uhlíky. Takže sa to stále dobre číta a dej uháňa ako prasopes na korčuliach, ale je tu viacero zásadných problémov ktoré sťahujú hodnotenie na solídny priemer. P.S. tá nahotinka na obálke čo sa ovíja okolo nôh maníka v čiernom je kto? V knihe rozhodne nič také nie je.

1 08.09.2021

(SPOILER) Druhý Surehand má jeden z tých zaujímavejších začiatkov, lebo sa odohráva v meste a nie na vandrovke. Jeden Old ( ten drviaci ) hľadá druhého Olda ( toho čo sa mu netrasú ruky ) a tretí Old ( ten šmatlavý ) vyskakuje spoza každého stromu, lebo je posadnutým zničením toho prvého. Ďalej je to nekonečná Mayovská klasika, kde hrdinovia náhodne odpočúvajú plány zloduchov a vyrvú im s pazúrov každého zajatca. K tomu ale May prihodí ešte krkolomnú detektívnu linku kde naša parta rovnako náhodne naráža po ceste prériami a lesami na dôležité osoby ktoré majú všetky čo povedať k záhade Surehandovej famílie. Osobne ma potešila pasáž keď Shatterhand urobí raz za storočie "chybu" a všetci skončia v pazúroch nepriateľa, aj keď sa zdá že z nich majú skôr srandu a niektorí v nich dokonca spoznajú svojich bratrancov. Starý drvo dokonca dostane pažbou do ksichtu a guľku do nohy, čo ešte svet nevidel a aj mesiac sa pri tej príležitosti obráti k zemi druhou stranou. No a neskôr sa konečne dostávame k jadru celej story a síce samotnému Old Surehandovi, ktorého je treba samozrejme oslobodiť a potom ešte raz oslobodiť, lebo každá chvíľa na slobode je pre neho zjavne utrpením a takisto aj každá stránka na ktorej sa objaví, preto v celej knihe takmer nie je. Nakoniec teda dôjde k odhaleniu celej tajomnej a šokantnej Surehandovskej famílie, jeho matky, otca, brata, tety, psa, kanárika atakďalej a ja sa len pýtam prečo by ma tá vlastne malo zaujímať keď Surehand sám je len nejaký náhodný okoloidúci ktorého je akurát treba vždy ťahať z kaše aby neskončil oskalpovaný a s indiánskou manželkou na krku. A to finálne žúčtovanie s falošným generálom po ktorom sme toľko išli je skôr výsmech čitateľovi, čo bude asi tým že May na neho proste medzitým aj zabudol a tak ho nechá aspoň narýchlo padnúť zo skaly. Ani ďalšia náhodne vygenerovaná komická zálesácka dvojica chudý/tučný moc nepoteší, lebo sú väčšinou skôr otravný ( aj keď mali pár iskrivo trollovacích momentov ) a najzaujímavejší tak ostáva starý prd Old Wabble nenávidiaci Shatterhanda až za hrob. No... celkovo slabota.

3 18.08.2021