SalemJohn komentáře u knih

Táto Morrellová kniha je parádna.. Obsahom, formou i celkovým prevedením. Je to v podstate príbeh plný klišé, ale je to klišé, ktoré máme radi, a ktoré zaručene pobaví. Napätie, akcia, láska, adrenalín.. Proste zručne namiešaný koktail ako vystrihnutý z Tri dni kondora, Pohľadu spoločnosti Parallax, Výstrelu či z ďalšieho kultového filmu Všetci prezidentovi muži. Trošku úsmevne pôsobí „barlička“ ktorú Morrell využil – novinár v minulosti vždy robil rozhovor s niekým, kto mu dal potrebné znalosti a informácie, ktoré potom umne využil vo vypätých scénach. Ale ani to nevadilo plynulosti a zábavnosti samotného príbehu.
Malý spoiler na záver: u Morrella to hlavný hrdina novinár i jeho snúbenica napriek politicko-mocenskému systému a prvotriednym zabijakom prežijú a hajzli sú potrestaní ! Veľká škoda, že u nás na Slovensku v reále to tiež neskončilo podobným happyendom..
RIP Jano & Martina

2 16.04.2024

Ak by som chcel byť veľký lichotník, tak poviem, že v Odmene z pekla sa zrazil Štrkáč Callahan Jura Červenáka s Asfaltom od Štěpána Kopřivu. No nie je to úplne tak.. Bratia Lansdaleovci nedosiahli úroveň spomínaných titulov – všetko tu prebehlo dosť rýchlo, priamočiaro a aj napriek tomu miestami vykukávala nuda. Ako trefne napísal Corso, je to podané tak, akoby z toho mal byt hneď scenár k akčnej hre, alebo filmu. A to so všetkými kladmi a zápormi takéhoto postupu. Pravdou však je, že v rámci brakovej literatúry to autorské duo zvládlo a pobavilo.

2 06.03.2024

V roku 1975 napísal Stephen King jedno zo svojich kultových diel (pre mňa určite) - Prokletí Salemu. O štyri roky neskôr sa rozhodol David Morrell vzdať poctu práve tomuto románu. Bolo to ako vraví, jeho prvé nakuknutie do teritória hororu. Nejde vôbec o nejaký lacný plagiát, ale o plnohodnotný samostatný príbeh, ktorý si občas žmurkne na slávnejšieho predchodcu. Morrell aj pre horor, podobne ako je to často aj u Kinga, hľadá motív na báze nejakej reálnej skutočnosti. V tomto prípade to boli útržky v novinách o podivných prípadoch zmasakrovaného dobytka kdesi na stredozápade. Upírov vymenil lycantropický motív veľmi zaujímavo prepojený na hnutie hippies. Naozaj ojedinelý a netradičný motív, remeselne výborne zvládnutý. Jedinou slabinou príbehu je tak trochu časová nezrovnalosť v niektorých prípadoch a možno podrobnejšie rozuzlenie na záver. Ale to je určite dôsledok šarád, problémov a opletačiek okolo vydania tohto Morrellovho diela. Prvá verzia, prekopaná na žiadosť vydavateľa, a neskôr dielo ktoré si máme možnosť prečítať si aj u nás, podľa Morrellovho pôvodného zámeru, a vyšlo takmer až o 20 rokov neskôr ako spomínané Prokletí Salemu.

4 05.03.2024

Absolútne skvelý príbeh. Výhodou je, že je úplne samostatný a je ho možne čítať nezávisle na celej ságe. Čas ako veličina mňa rovnako desí ako fascinuje, a v tomto príbehu je to presne tak.

4 21.01.2024

Luky Luke bez bratov Daltonovcov a prvý krát tak trochu nie v hlavnej úlohe. Výborná zábava v duchu kultového snímku Podivné dědictví (ako píše Kuža, zrejme komiks poslúžil ako vzor). Zaspomínal som si na Terenca Hilla a vychutnal si Goscinnyho skryté hlášky, vtípky a odkazy na jeho ďalšiu tvorbu. Veľmi vydarený diel.

3 20.01.2024

Začnem netradične. Baobab vydal malý literárny klenot. Malý však iba rozsahom. Obsahovo i prevedením je to skvost. Všetky recenzie už tu napísané to vyjadrili dostatočne trefne a názorovo jednotne. Čo je fajn, lebo naozaj ide o krásne čítanie - čítanie ku káve – čítanie ku káve, najlepšie na Štedrý deň, alebo hociktorý večer počas Vianoc. Vtedy sa posolstvo a čaro knihy prejaví o to silnejšie. Mnohí si tak budeme mať možnosť uvedomiť, že nie všetci prežívajú sviatky rovnako a úplne ideálne. A práve aj toto tu dokazuje tá viacvýznamovosť slova Gloria ! Od obyčajného nápisu na plechovke, cez meno lastovičky, až po to známe Gloria nad Belehemom.. Hlboké a krásne !

4 15.01.2024

Už od čias Majora Zemana vieme, že „Studna“ má svoje nezameniteľné čaro. Pridajme k tomu ešte zatmenie slnka kdesi na pobreží Maine a prepletený osud dvoch nešťastných žien, sú očakávania viac ako vysoké. A ak Vám tento príbeh ide rozpovedať istý fenomenálny rozprávač je literárny zážitok zaručený..
Čiže v krátkosti: Ak chlap dokáže napísať monológ z pohľadu ženy na 200 strán a popísať strasti, radosti i vnútorne prežívanie hrdinky tak uveriteľne, pútavo a realisticky so všetkými hrôzami bežného života, tak to musí byť naozaj KING.
Aj toto na Kinga netradičné dielko potvrdzuje, že horor už dávno nie sú bubáci a príšery. Horor môže byť, aj prežiť život s človekom, ktorý robí druhým zo života peklo.. a práve tu som si spomenul na rozporuplne recenzie pri knihe Ghúl, ktorú som čítal nedávno. Ten Ghúl z titulky je vlastne iba taký sidekick (po našom podržtaška), lebo skutočný horor bol v príbehu kdesi úplne inde.. Ale pardon za malé odbočenie, lebo "miz" Dolores je za plných päť hviezd.

11 12.01.2024

(SPOILER) Pri knihe Ivana Kučeru - Kozí ľudia - som na úvod recenzie použil povzdych "Keby bol každý slovenský debut takýto!" Rovnaký začiatok môžem použiť aj tu. Naozaj na začiatok je to skvelé. A určite to okrem nesporného talentu autorky chcelo aj poriadnu dávku odvahy vyrukovať s debutom hneď na 470 stranách.. Zvládla to však veľmi dobre. Karikovsky prstoklad resp. istá podobnosť, ma v začiatku dosť „vydesil“, našťastie to rýchlo prešlo a autorka si to išla pekne po svojom. Ta mystery časť a prelínanie svetov (realít) mi prišla tak trochu ako Stranger Things na náš spôsob - čo bolo tiež milé. Veles a jeho temná ríša mi pripomínal práve „týpka“ menom Vecna a jeho Obrátený svet (Upside Down). Určite kniha ktorá stojí za prečítanie a zvedavosť do budúcnosti čo si autorka pre nás pripraví. Vydarený debut má svoje úskalia – každý ďalší titul bude už bude „v žiari reflektorov“ a hlavne kritiky oproti úspešnej prvotine.

13 06.01.2024

V jednom z dielov Káčerova (DuckTales) riešili prípad kde v Londýne vyčíňal istý Jack Rozprašovač - áno, čítate dobre - Jack Rozprašovač. Deti boli nadšené z ďalšieho napínavého prípadu, a dospelým táto vtipná parafráza vyčarila široký úsmev. Tak nejaký podobný pocit som mal pri tejto knihe ! Určite to nie je zlá kniha, len ja nebudem asi cieľovka.. Preto toto moje hodnotenie nebude úplne objektívne. Kniha si určite nájde (alebo už aj má) svoju fanúšikovskú základňu, ale ja do nej nepatrím.. Dám ešte šancu druhej časti série Hon na knížete Draculu (ale to čisto len ako fanúšik transylvanskej transfúznej high society), a potom knihy posuniem vhodnej cieľovej skupine. Ja dávam dve hviezdy, ale v správnej skupine, nálade a veku hodnotenie môže byť vyššie.

2 06.01.2024

Začnem trocha netradične. Odkedy Bratia Sistersovci v roku 2011 nezískali (podľa mňa nezaslúžene) hlavnú cenu prestížnej Man Booker Prize, sledujem práve tie knihy, ktoré sa ocitli v záverečnej finálovej nominácii. Jednou z takýchto kníh je aj Sklenený pokoj od Simona Mawera, ktorý sa síce v roku 2009 ocitol vo finálovej šestke MBP, ale (zaslúžene) nevyhral. Po pravde, proti Wolf Hall od Hillary Mantel nemal veľkú šancu. Mawer samozrejme písať vie a aj táto kniha sa číta vcelku fajn. Napomáha tomu aj fakt, že o našich lúhoch a hájoch a ich pohnutých dejinách píše cudzinec. Je to milé a sympatické ak človek zvonka má vzťah k niečomu čo je naše. V rámci čitateľskej obce mimo Česka a Slovenska celkom chápem nadšené ovácie i prijatie knihy, čoho dôkazom je i rýchla realizácia do filmovej podoby. Pozornejšiemu čitateľovi asi neunikne, že viac ako srdce cítiť z knihy marketing. Samotná vila i pohnuté časy v Československu využil autor iba ako kulisu svojho príbehu, resp. konceptu. Samozrejme spisovateľská zručnosť je zjavná a pútavosť samotnému príbehu nechýba, ale aj kvôli rodine Tugendhat (jej žijúcim členom) nemožno dať viac ako tri hviezdičky. Aj keď je román prezentovaný ako príbeh fiktívnej rodiny, jej vložením do konkrétneho objektu a množstvom spoločných rysov je jasné, že si ich čitateľ bude spájať s reálnymi postavami, napriek zmene mena i niektorých súvislosti. A tie z románu sa im nemusia práve páčiť.
PS. zaujímavosťou vily, ktorú už autor neriešil, je pre nás fakt, že práve ona bola svedkom a priamym účastníkom rozdelenia Československa v roku 1992.

8 15.11.2023

Určite nejde o najlepšiu Carterovku aj napriek tomu, že vyšla hneď v tvrdej väzbe Tento ťah vydavateľa trošku narúša kontinuitu doteraz vydanej série v paperbacku. Remeselne je to opäť zvládnuté na vysokej úrovni, ale čo začína byť problémom, je opakujúci sa modus operandi, tentoraz nie vraha, ale autora. Uznávam, že pri počte vydaných dielov série je problém byť vždy inovatívny a prekvapivý, ale tu už mi to „repetitio“ prišlo príliš zjavné. Plusom je, že vzhľadom k obsahu knihy je názov Genesis zvolený viac ako vhodne ! toto sa Chrisovi podarilo. Motívom primárne zostáva strata milovanej osoby a vysporiadanie sa s týmto údelom. Po životných skúškach autora za posledné roky nečudo, že sa Chris aj takouto formou skúša vypísať zo svojho životného údelu. Klobúk dole, a silné štyri hviezdy.

8 13.11.2023

Tak toto bola pre mňa taká malá cesta časom. Do časov keď sa v našich PNS-kách začali po revolúcii objavovať Rodokapsy, zošitové Moba romány, Love-storky, Stopy hrúzy, komiksy, ale aj prvé akoby oficiálne paperbacky s poväčšine výrazne pretlačeným / vylisovaným názvom (strieborná a zlatá boli v kurze). Jednou z takýchto knižočiek boli aj Vzkazy ze záhrobí - zrejme pokus vydavateľstva Egmont o koncepčnú sériu Doteky hrůzy - ako konkurenciu vtedy populárnym Stopam hrůzy. Každopádne k ďalším titulom asi nedošlo. Škoda, lebo ide o dôstojného zástupcu na rozbiehajúcu sa sériu. Je to krátke, dobre vystavané a v priebehu deja môžete uvažovať a tipovať kam to bude smerovať. A možnosti som tam našiel naozaj dosť. Super tip pre začínajúcich fanúšikov hororu - zvlášť dievčatá. Rozumiem nadšeným komentárom kolegýň a celkom s nimi súhlasím, lebo čítať to v správnom veku a patričnej atmosfére, tak určite má kniha čestne miesto v nejednej knižnici. Ja dávam silne tri hviezdičky, ale ak ste v teenage sektore, tak pokojne jednu, dve hviezdy navyše môžete prihodiť.

6 27.10.2023

Málokedy sa stane, aby anotácia knihy bola tak trefná, a ešte aj vtipná ako v tomto prípade. Vzadu na obale nás poteší takýto popis: „Žánrově patří Křižovatky k westernu. A protože ve westernech se moc nemluví, je to krátka kniha“. Počtom strán určite, ale opäť je to Jack v plnej sile. Bravúrne to dokázal rozohrať na pár stranách, a celkom by ma zaujímalo či to plánoval ako nosnú poviedku, resp. novelu do nejakej svojej tematickej zbierky, alebo si len žánrovo, a s vkusom sebe vlastným, rozšíril portfólio.
Každopádne ide rozsahom o parádne „počteníčko ke kávě“ !!!
(Ale pozor, kto pije ristretto, ten to nestihne ! Kto si ale dáva veľkú pracovnú kávu / caffe americano, ten to stihne, ale kávu už bude dopíjať studenú). Kniha Vás totiž chytí, a nepustí. Komentáre to tu už plnohodnotne a aj obsahovo zhodnotili. Pre mňa opäť vydarený Jack Ketchum.
PS. A teraz hor sa na jeho novinku u nás - Noc žen.

5 20.10.2023

Ako fanúšik hororu som registroval meno Honza Vojtíšek už v minulosti. No dlho mi nič konkrétne neskrížilo cestu. Ozajstný „First contact“ nastal až dielkom Ďábluv hřbet (dueto spolu s Ivanom Kučerom). A keďže hneď po tomto ich spoločnom diele som dal príležitosť Ivanovej prvotine Kozí ľudia, je logické, že musel prísť na rad aj Kazateľ. Hneď na úvod treba povedať, že je vidieť, že toto nie je autorov prvý text (ide o prvý román), ale textov kde sa Honza už stihol „vypísať“ zopár určite bolo. Rutinérsky a profesionálne zvládnutá práca (ako píše Svätopluk Doseděl: horor je Honzova životní láska, řemeslo a styl). Musím súhlasiť ! A každopádne neľutujem ani kúpu, ani čas strávený s Řehořem a Gabenem. Všetko ostatné čo by som chcel ešte napísať už zaznelo v komentároch .
Čo možno nezaznelo a čo mňa trošku mrzí (a škoda, že to Honzovi nikto nepovedal) je pár veci. Prvý krát ma zdvihlo “mozaikové okno“ ! Ja osobne tento slovný zvrat neuznávam. Predpokladám, že malo ísť o vitráž čo by však v rámci príbehu a doby pôsobilo príliš vznešene. Lebo okenná tabuľa/okno, zložené z farebných skiel, sklíčok a spojená najčastejšie pomocou olovených prútov, alebo pásikov je a vždy bola vitráž. Mozaika naopak, je plošný druh umenia tvorený farebnými kamienkami, nerastmi rôzneho tvaru na pevnom podklade, umiestňovaný do malty, štuku alebo tmelu. Preto výrazy ako mozaikové sklo, mozaikové okno sú nepresné, hoci v laickej verejnosti už zjavne udomácnené. Druhá zdvíhačka v mojom prípade boli husle a pohár vína - tiež sa mi zdá, že na tento „sherlockovský motív“ bolo časovo priskoro.. Teda hlavne kvôli tým husliam ..
Ale, kašľať na moje ponosovanie ! Z pohľadu na ostatné komentáre to väčšinu fanúšikov nevyrušilo, takže je to v pohode. A to je na literatúre krásne, že jedno dielo, nás dokáže osloviť, potešiť, či nahnevať, a nemusí to byť rovnaká stať, či časť knihy - ako som si všimol, keď som si pozrel ďalšie komenty či recenzie. Potom aj na základe týchto postrehov a komentárov môžeme pozerať akoby rôznymi okuliarmi na ten istý obraz. Čo je super ! A aj toto mi napadlo práve pri tejto knihe, zvláštne..
Pre mňa ale Kazatel za silné tri a pol hviezdy.

9 14.10.2023

Nie žeby to Ketchum a jeho knihy potrebovali (myslím toto moje hodnotenie), keďže počet hodnotení tu dostatočne vystihuje kvalitu - a v rámci žánru určite !!! A moji obľúbení matadori (tu na databáze) povedali všetko dôležite, a so šarmom/štýlom im vlastným (zdravím Ivana, Eraser Honzu, Wojtu a pár ďalších).
Každopádne, ak mi z konkrétnej knihy ostávajú obrazy v hlave ešte dlho po prečítaní, znamená to, že kvalita je nepopierateľná. Pred pár rokmi to bolo moje prvé knižné stretnutie s Dallasom Williamom Mayrom a bola to sila. Všetko, čo človek mohol čakať na základe obálky i anotácie tam bolo dodané mierou vrchovatou.. Všetka tá krv, vnútornosti a telesné tekutiny však nie sú prvoplánové a samoúčelne, čo potvrdí aj samotný záver. Sila, rešpekt ! Kto čítal aj medzi riadkami, vie o čom píšem. Autorov doslov a popis situácie ako to s týmto, možno rozporuplným dielkom bolo, je takou malou čerešničkou na „poriadne krvavom dortíku“.
A je len skvelé, že po tomto dielku ide Ketchum v našich končinách ďalej - hoci vydavateľstva si to prehodili. No najväčšie Jackove pecky ma však na štíte Laser (ešte Dívka od vedle).
PS. a tiež vďaka za necenzúrovanu verziu.

10 10.10.2023

Kniha určite nezaprie svoj rok vzniku. Ide o relatívne novšie dielko, keďže originál vyšiel v roku 2007. Kvalitu a záujem potvrdzuje aj fakt, že už v roku 2012 bol natočený film. Síce skôr televízna záležitosť, ktorá nesadne každému, ale predsa. Kniha je každopádne omnoho lepšia ! Je vidieť autorovo zanietenie pre horor i kultúrno-spoločenský záujem. Šikovne čerpá z kánonu hororovej literatúry a rovnako i zo sociálneho dramatu. Potešia narážky na Hviezdne vojny či Policajnú akadémiu, či iné fenomény aj 80-tych rokov, kedy sa dej odohráva. Keďže sa román, skôr príbeh, odohráva v krátkom časovom úseku, nie je priestor na dovysvetlenia a riešenia niektorých problémov. Nie je to ani psychologizujúci King, ani rozvláčny Simmons, hoci k týmto dvom pánom má najbližšie. U Kinga mi to pripomínalo skôr jeho Telo a u Simmonsa jednoznačne jeho Temné leto. Vidina letných dobrodružstiev á la Pani kluci proti traumám najvyššieho rangu. Slogan vzadu na obálke trefne vystihuje čo nás pocitovo asi čaká: Když knihu otevřete, čekáte obyčejný horor s příšerami, který nabízí pouze krev a masakry, ale zavřete ji se slzami v očích a srdcem rozervaným na kusy. Výborne !

9 13.09.2023

Nažhavený knihou Invaze zlodějů těl som sa vrhol na druhý kúsok tejto novej edície od Fobosu - Knihovna moderního hororu. Obětiny v originále Burnt Offerings od Roberta Marasca sú opäť skvelom ukážkou dobrého vkusu vydavateľa (Fobos), ktorý nám servíruje diela takmer kultového statusu, ktoré sme si u nás zatiaľ nemali možnosť prečítať. Ide pritom o jeden zo základných pilierov resp. príbehov o nehnuteľnosti s prekvapením (rozumej o strašidelných domoch). S takouto stavbou je určite problém nie len v reále, ale predovšetkým v literárnom prevedení. Presvedčili sme sa o tom nie tak dávno v Kill Creecu od Thomase Scotta, a neustále nás o tomto probléme presviedča mierne infantilným spôsobom aj Darcy Coates vo svojej vlastnej edícii..
Ale späť k Rolfeovcom, ktorí sú hlavnými nešťastníkmi tohto príbehu. Začiatok je pomalší a štýlovo sa drží roku vzniku, ale postupne naberá na intenzite. Spoznávame jednotlivých hrdinov, máme možnosť nahliadnuť do ich prežívania, spoznať ich túžby, rozdiely. Psychológia postáv je zvládnutá výborne napomáha tomu aj samotný príbeh ktorý tomu dáva ten potrebný presah, a ktorý práve tým novším počinom v tejto kategórii chýba. Dejovo tu nie je potrebné opisovať čo sa bude diať, lebo anotácia knihy nám to presne napovie a tušíme čo od príbehu očakávať. Záhadne sídlo, ešte záhadnejšie krídlo domu a jeho tajomní majitelia s ponukou ktorá sa neodmieta. Budovanie atmosféry a vyústenie do možno očakávaného záveru je zvládnuté ukážkovo. Opäť pochvala za prevedenie vydania vôbec mu nevadí paperback a ilustrácie na predsádke vpredu a vzadu sú vkusný bonus, ktorý si plne uvedomíme a oceníme po prečítaní knihy.

8 28.08.2023

Absolútna spokojnosť - pre mňa osobne literárny zážitok leta. Podobne, ako keď sa tešíte na dobrú ročníkovú whisky, a odložíte si ju na vhodný čas a potom sa dostaví ten správny pocit radosti, spokojnosti a hlavne správnej investície.. Tak podobne som si pripravil túto útlu knižočku, ktorá konečne vyšla aj u nás. Bravó ! Zatiaľ sme mali možnosť stretnúť sa s týmto dielkom len v niektorom z filmových spracovaní (prvé dve sa vydarene držia knižnej predlohy, tie ostatné viac-menej už iba parazitujú). Kniha sa dá zvládnuť pokojne za jeden večer. Dej priamočiaro odsýpa, napätie je dávkované sofistikovane a atmosféra pomaly hustne. Prvá polovica je zvládnutá bravúrne (pripomenula mi moje obľúbené Prekliatie Salemu) kedy sa niečo deje v našom meste ale tuší to iba zopár nešťastníkov. V druhej polovici kedy dochádza k objasneniu, autor nijako netlačí na pílu, a aj pointa je v rámci žánru zvládnutá veľmi dobre, aj keď možno trochu naivne a prirýchlo.
PS. Veľká vďaka Fobos-u resp. Knihy Dobrovský za tento počin, i celkovo za novú edíciu Knihovna moderního hororu (Obětiny už mám pripravené na čítanie). Škoda len, že chystaná Blochová kniha Tajemství červa v tejto edícii je plánovaná v tvrdej väzbe, keďže tieto prvé dve spomínané knihy sú v mäkkej väzba, ktorá im pristane, a je kvalitatívne zvládnutá na výbornú. Ja osobne nemám rád keď v jednej rade, resp. edícii sa začne meniť tvar, väzba, obálka, alebo sa inak zruší ta spoločná črta ktorá robí edíciu - Edíciou.

8 13.08.2023

Otec a syn - Syn a otec, vzájomná väzba - pripútanie.. Na tejto jednoduchej schéme je postavená celá táto útla knižka z dielne vydavateľstva Golden Dog. Možno odvaha, možno intuícia, každopádne za vydanie tejto "novely in-flash" u mňa palec hore. Priznám sa, že po prečítaní prvých strán som si musel pozrieť, kto Ross Jeffery vlastne je, lebo prvá kapitolka mi naozaj prišla ako maturitná úvaha.. ale, výborne zvládnutá.
S ďalšími stranami sa však dovalí také emočné tornádo (v anglických kulisách), že na prvotnú maturitnú neistotu som rýchlo zabudol a užíval som si pohľad, raz z jednej - raz z druhej strany. Bolo to náročnejšia forma užívania, ale je vidieť, že autor to ma psychologický zvládnuté výborne a krásne to emočne rozohráva v britských sociálnych podmienkach. No ten psychologicko-emočný rozmer je univerzálny a funguje na nás chlapov celoplošne. Silné štyri hviezdy. A každý otec, ktorý len nedávno držal malého synčeka v náruči, môže prihodiť hviezdičku navyše.

7 03.07.2023

Hodnotenie knihy niekde okolo 80 a viac percent je úplne na mieste. Podľa recenzii sa kniha samozrejme nemusí páčiť každému, ale po pravde Morrell nikdy nebol tvorca vážnej a kvalitatívne vysokej literatúry. Napriek tomu, že bol profesorom vyučujúcim americkú literatúru. Morrell je pre mňa autorom kníh pri ktorých sa chceme baviť. A aj táto kniha je toho výborným príkladom - veď nie nadarmo dostal za ňu ocenenie Bram Stoker Award v kategórii Best Novel. U mňa, od prečítania ubehol už nejaký ten rok a dodnes si spomínam na niektoré súvislosti. A určite si ju dám ešte raz.

3 30.05.2023