Celá kniha stojí a padá na jedinom magickom slove - Island... Fakt verím tomu, že keby sa odohrávala kdekoľvek inde, nikto o túto chabo napísanú akožedetektívku ani nezavadí. Detektívna zápletka je úplne vedľajšia, veď predsa surfovanie, štrikovanie a tlachanie je zaujímavejšie, že... 75% knihy pôsobí dojmom, že autorka sa snažila zaplniť priestor.
Rúnarsdóttirová, to je vrchol všetkého. Rämöová je teda kde? Akože toto selektívne k...venie mien nedávam.
(SPOILER) Toto je TÁ kniha, z ktorej si Anne Hathaway sadla na zadok tak, že sa obsadila do hlavnej role filmu, ešte než bola predloha vôbec dopísaná!
Ale vážne... na to, že to malo byť humorné zveličenie reality to bolo dosť temné, smutné a úmorné čítanie. Sympatizovať s postavou Natalie sa nedalo v žiadnom prípade, ale na poriadneho záporáka jej predsa len chýbala presvedčivá "origin story" a trochu viac "unhinged energy". Od dobrej satiry očakávam viac než len plochú karikatúru. Celú dobu mi v hlave nechcene bežala otázka, prečo sa vôbec Natalie núti do spôsobu života, ktorý ju každým jeho aspektom očividne se.ie? Len preto, aby ju autorka mohla vykresliť ako dokonale odpudzujúcu, protivnú raketu, ktorá nemá jedinú pozitívnu vlastnosť? Aby sme jej teda priali každú ranu, ktorá priletí? Female empowerment ftw!
Natalie je v podstate len akýsi slamený panák pre autorkinu (a čitateľovu) schadenfreude. Žiadny vývoj, žiadnu katarziu na záver nečakajte. Natalie končí tak ako začala - postavička hodná ľútosti alebo totálneho opovrhnutia, záleží na uhle pohľadu. Veľmi pravdepodobne ale od začiatku silne narušená osobnosť, ktorá by skôr potrebovala psychiatrickú pomoc.
Mám pocit, že popis láka na niečo trochu iné, než kniha reálne ponúka. Ako satiru by som tento príbeh rozhodne neoznačila.
V skratke - wow, táto kniha sa číta sama. Netradičný námet na román, miestami skôr pripomínajúci populárne-náučný traktát. Príbeh sa odvíja v prítomnom čase, bez priamej reči, ale vôbec to neuberá na zaujímavosti deja, práve naopak, veľmi sa mi páčilo, ako autorka dokázala prepojiť osudy mnohých postáv a poskladať z nich akýsi kaleidoskop, a k tomu zaujímavým spôsobom glosovať negatívne javy, ktoré vedú k ničeniu životného prostredia a miznutiu (nielen) živočíšnych druhov. A nie, ani vedci nie sú žiadnymi rytiermi v žiarivej zbroji - nie je práve neodbytná túžba spoznať, pochopiť a popísať do najmenšieho detailu (odchytiť a vypitvať!) kameňom úrazu? No ale aspoň že máme tie kostry v múzeách, že!
(SPOILER) Tichí spoločníci (The Silent Companions, čítané v originále) je kniha, ktorá sa odvďačí pozornému a trpezlivému čitateľovi, čo ja nie som, alebo aspoň čo sa týka podobných žánrov. Zo začiatku som okrem mrazivo pomalého tempa bojovala so silnými pochybami, čo má ako byť na pomaľovaných kusoch dreva desivé. Nakoniec si ma kniha v poslednej tretine dokázala niečím získať, asi ako sa to viac preklopilo do psychologicko-feministickej roviny. Máloktorý horror ma už dokáže vydesiť tak, aby som sa bála v noci na záchod, ale ten pocit bezmoci, keď ženu s psychickými problémami označia za hysterku a zavrú do takého viktoriánskeho blázinca (prípadne za čarodejnicu a upália, vyberte si vhodnú dobovú variantu)... kam sa hrabú zmaľovaní klauni, bubáci a príšerky s chápadlami.
Je jasné, že rovnako ako Elsie ani Anne prežívajúca podobný príbeh o dve storočia skôr nie sú kladnými hrdinkami príbehu a s čitateľom manipulujú (Anne priamo pomocou denníkových zápiskov v prvej osobe, Elsie vďaka častým veľmi príhodným výpadkom pamäti)... ale nakoniec bolo všetko ešte trochu inak?! V tomto môže byť náznakovitosť knihy kameňom úrazu, pretože sa neviem rozhodnúť, či to mala autorka tak skvele vymyslené a zahrala s čitateľom hru, alebo proste len sama nedokázala jednotlivé prvky uspokojivo prepojiť a tak ponechala vysvetlenie o pôvode "spoločníkov" na našej fantázii.
Zaujímavý námet, veľmi som sa na knihu tešila, hlavne na sľubovaný horrorový aspekt. Bohužiaľ som sa nedokázala preniesť cez autorkin štýl, ktorý bol na mňa príliš kvetnatý, ťažkopádny... skrátka ovešaný ako vianočný stromček. Chvíľami nebolo pre všetky tie kudrlinky poznať, či je to jedľa alebo smrek. Nechutnosti ma nepobúrili, skôr mi škrípala v ušiach neustála snaha vtisknúť všetkému "mystický" nádych a naivné, rozprávkové redukovanie postáv na archetypy dobra a zla. K tomu nadužívanie zdrobnelín. Vlásky, ručky, nožičky... na každej stránke, au, au. Nejak som sa cez tú hustú dymovú clonu textu dotackala až na koniec, a musím konštatovať, že týmto asi moje stretnutie s tvorbou Petry Klabouchovej končí. Ten štýl fakt nedávam. Prirovnala by som to asi k tomu, že keď sa dívam na obraz, chcem vidieť výjav, ktorý mal v tom momente umelec pred očami... a nie jednotlivé ťahy štetcom.
(SPOILER) Ak by som do toho šla s tým, že o knihe nič neviem, pravdepodobne by som prestala čítať po troch kapitolách. Strašne nudne napísané, nezaujímavé šablónovité postavy, nulová atmosféra. Ale keďže práve atmosféra a mysteriózna zápletka je všade vyzdvihovaná, dala som tomu šancu. Do polovice som čítala pozorne, následne už len “bleskovo”. Nezaujalo nič, bolo to číre utrpenie. Toto rozhodne nie je thriller, a ani detektívka. Desivý sériový vrah meets komplikované rodinné vzťahy “prekvapivo” fakt nefunguje, keďže možno ani autor nevedel, čo vlastne chce písať. Naviac postavy sa správajú nerealisticky, čo ma štvalo asi najviac. Mala som po slabom úvode dať na svoj inštinkt, a nie na hodnotenia.
Už dávno som nečítala knihu, v ktorej by sa moje očakávanie tak málo stretlo s jej obsahom a mne to paradoxne tak málo vadilo, práve naopak, príjemne prekvapilo a potešilo.
Čo som čakala? Na základe popisu a recenzií možno trochu naťahované filozofovanie nad ekologickými otázkami, sľubovaný milostný príbeh + happyend, kde si odlúčení milenci Sol a Lumi padnú do náruče.
Čo som dostala? Eee... šamanské bubny, holografického Bowieho a biograffiti?
Ešteže táto kniha zvládla moje očakávania sklamať na celej čiare!
Asi by som nikdy nesiahla po niečom, čo sa identifikuje ako "vesmírna romanca" nebyť mena autorky. Sci-fi nevyhľadávam (brm brm mašinky a medziplanetárna politika nie je nič pre mňa), a romantike sa vyhýbam ako čert krížu. Ďalšia vec, ktorá ma vyložene desila, bola listová forma - akože fakt knihy písané touto formou normálne mám chuť po prečítaní spáliť, ak sa mi vôbec podarí prekúsať k záveru. Ale oni to vlastne nie sú ani tak listy, skôr denníkové zápisky.
Rozjazd bol extrémne pomalý, tempo rozprávania pripomína pohyb horského ľadovca, a na poetický štýl som si musela chvíľu zvykať, ale potom som si ho už užívala - príbeh ma zhrabol a nepustil, i keď by sa mohlo zdať, že sa vlastne nič moc nedeje, okrem toho, že rozprávačka Lumi cestuje z jednoho miesta na druhé a postupne si uvedomuje, že drahá polovička Sol jej niečo tají (a ja si uvedomujem, že slovenčina úplne postráda genderovo neutrálny výraz analogický českému "choť" - táto kniha musela byť teda poriadnym prekladateľským orieškom, a niekoľkokrát nezostalo než uchýliť sa k odkazovaniu k Sol v mužskom rode, čo pôsobilo trochu rušivo). Čakala som, kedy konečne dostaneme príležitosť nahliadnuť do perspektívy Sol, ale tá nie a nie prísť, až mi to docvaklo. Že pointou knihy nie je rozprávať príbeh z dvoch rôznych uhlov pohľadu, ale uväzniť čitateľa v neistote rovnako ako je v nej uväznená Lumi, odkázaná len na vlastné spomienky. Než sľubovanú "vesmírnu romancu" mi to skôr pripomínalo akúsi spirituálnu detektívku, kde sa nám postupne odhaľujú nové a nové vrstvy v minulosti a vzťahu ústredných postáv.
Z celej knihy sála taká zvláštne nostalgická, melancholická nálada, ako keď si človek pustí obľúbenú hudbu a zasní sa pri tom, až sa pred ním začne odvíjať príbeh. Niektoré veci možno nedávajú úplne zmysel (šamani vo vesmíre? duchovní sprievodcovia v podobe zvierat?), ak by niekto čakal čisté sci-fi, asi by bol sklamaný.
Ako taká drobná perlička ma potešila symbolika mien, ktorá je perfektne dvojznačná - na jednej úrovni by sa mohlo zdať, že Lumi (sneh) sa doslova "stráca" po boku niekoho ako je Sol (slnko). Latinské základy oboch slov ale zároveň krásne odkazujú na to, že Lumi je v ich vzťahu tou, ktorá sa snaží do vecí vnášať svetlo, zatiaľ čo Sol kráča osamotene v temnotách a do svojich najvnútornejších komnát Lumi nikdy nevpustí. Na konci si môže čitateľ sám urobiť záver o tom, aká ich vzťah čaká budúcnosť...
Zábavné oddychové čítanie, ale na môj vkus trochu moc naťahovaná a na silu zamotaná zápletka. Beriem do úvahy, že je to kniha určená primárne mladším ročníkom, takže v záujme priamočiareho deja akákoľvek hlbšia psychológia a logika konania postáv letí von oknom - proste na počkanie amatérskej "vyšetrovateľke" všetci všetko vyklopia, vrátane vraha. Akurát teda neviem, či by som sa v pätnástich stotožnila s hrdinkou, ktorá miluje školu a na párty tajne vylieva alkohol do drezu...
(SPOILER) Mnohé dystopické vízie budúcnosti sú v podstate založené na opakovaní histórie. Aj v tejto knihe autorka využila tému občianskej vojny, ktorá je vo Fínsku dodnes veľkým strašiakom. Domnievam sa, že mená hlavných postáv Akseli a Iina sú odkazom na slávny román Pod Severkou, ktorý mapuje okrem iného toto smutné obdobie fínskych dejín. Zároveň s tým sa pridáva klimatická zmena a prírodné katastrofy. Avšak hrozba zo strany režimu a "Strážcov" nie je to hlavné, čo hýbe príbehom. Vlastne je celú dobu veľmi málo hmatateľná a v žiadnom momente hrdinom nehrozí fyzicky nebezpečenstvo (čo je trochu škoda, pretože keby to bolo spracované ako akčný román, kniha by si možno našla širšie publikum, takto si myslím že sa k nej dostane len veľmi málo ľudí).
Tou skutočnou hrozbou, ktorú román skvele vystihuje, je závislosť na technológiách a "outsourcovanie" myslenia strojom, čo v dobe rozmachu AI rezonuje možno ešte viac, než keď bola kniha prvýkrát vydaná. Aj záverečný útek nie je v podstate útekom pred totalitným režimom, ktorý vešia ľudí na námestiach, ale pred "digitálnym väzením", do ktorého sa hrdinovia zavreli dobrovoľne. Zo stránok dýchala zvláštna, snová atmosféra, ktorá perfektne navodzovala ten dojem precitnutia do reality a uvedomenie si, že skutočný les, taký "ktorý je ľahostajný k tomu, že si vyvrtneme kotník", je omnoho cennejší, než čokoľvek, čo nám naservíruje sterilná virtuálna realita vytvorená akurát k tomu, aby nás okradla o schopnosť kriticky myslieť a zaujímať sa jeden o druhého.
Zaujímavá kniha, u ktorej by mi určite nevadilo, keby bola dlhšia. Občas som sa nedokázala ubrániť dojmu, že až príliš veľa vecí zostalo nevypovedaných. To je ešte umocnené pomerne krátkymi kapitolami.
P.S. Obálka je spracovaná geniálne.
Som v úžase nad tým, ako bravúrne a nenútene dokázal autor prepojiť viacero žánrov, aby to spolu fungovalo a vytvoril tak príbeh trochu humorný, trochu tragický, trochu poučný a hlavne veľmi nadčasový a ľudsky uveriteľný.
Rozjazd fajn, i keď na tento typ kníh má fakt človek chuť zarevať "Prečo tam sakra lezie?!". No, od začiatku je nám jasné, že s našim hrdinom Adamom niečo nie je v poriadku. Pred rokmi sa mu pri lezení zabil otec, a on má od tej doby strach z výšok. V jeho hlave sa odohrávajú veci, ktoré z neho robia ideálnu obeť akejsi podivnej zlovoľnej sily, ktorou je posadnutý od prvého momentu, čo na zmienku o nej natrafí. Inými slovami, rúti sa do pekného prúseru a to dobrovoľne.
V prostrednej časti som chvíľami strácala pozornosť, udalosti sa začali dosť opakovať. Bála som sa, že sa to zvrhne v až moc filozofické blúznenie, ku ktorému má autor sklony. Občas si tým prílišným vysvetľovaním fenoménov, ktoré sa vyskytujú v jeho knihách, píli pod sebou konár. Ale na svoje pomery sa držal celkom skrátka (to Hlbina bola omnoho horšia).
Záver to vytiahol na slušných 3,5*. Prostredie Tatier super, len mám pocit, že som čítala skôr naťahovanú poviedku, než román. Strašidelné to nebolo, skôr znepokojivé (časť o zuboch hlavne).
(SPOILER) Asi mám slabosť pre lesy vo všeobecnosti, a pre tento typ zamotaných príbehov, kde sa prelínajú pohľady a časové osi. V mnohých ohľadoch teda pre mňa trefa do čierneho - perfektne mi sadlo tempo, rozsah i atmosféra. Záhada sa rozkrýva postupne, pozvoľna. Nemá tempo divokej horskej rieky, ale je ako plavba v kanoe po jazere. Človek vie, že ho nečaká žiadna brutálna akcia, žiadne pereje, bombastické zvraty ani nič podobné, ale o to príbeh pôsobí reálnejšie a uveriteľnejšie. Nič nie je na silu. To sa mi veľmi páčilo.
Trochu slabším článkom sú v tejto knihe postavy. Ich hlasy väčšinou splývali, hlavne Louise a Tracy boli dosť nezaujímavo podané. Príbeh Alice bol miestami strhujúci, ale na konci zostal visieť kdesi vo vzduchoprázdne. Veľká škoda je, že o Barbare sa nedozvieme takmer nič, okrem pohľadov skrz oči druhých. Na to, že kniha začína jej zmiznutím, tak väčšina deja sa točí okolo rozkrývania záhady zmiznutia jej brata Beara.
POZOR SPOILERY V TOMTO ODSTAVCI! Na prvý pohľad to znie ako trochu veľká náhoda, aby sa jednej bohatej rodine stratili postupne dve deti... Nemôžem si pomôcť, ale príde mi akoby autorka splácala dohromady námet na dve rôzne knihy a aby to celé prepojila, vypomohla si trochu lenivou skratkou. Postava Jacoba Sluitera, ktorý zohral rolu hlavného podozrivého v prvom prípade a "zvláštnou zhodou okolností" zrovna utiekol z väzenia tesne predtým, ako zmizla Barbara, je asi najslabším prvkom príbehu. Na to, že na konci zohrá rolu "deus ex machina", nedostáva príliš priestoru. Jeho opätovné zatknutie príde v pravý čas, aby prezradil rozuzlenie štrnásť rokov starého prípadu, ku ktorému sa len tak náhodou nachomýtl ako svedok? Mi z toho vyletelo obočie až na vrch hlavy, ale oukej. A že rozuzlenie vyšetrovateľke spadne pod nos len preto, že je žena a všetci jej preto asi automaticky dôverujú, vrátane sériových vrahov (?).
Otvorený záver mi nevadil, len ma trochu rušilo, že je Barbare trinásť (!) a jej rozhodnutie mi prišlo nerealistické k jej veku. Možno keby bola trochu staršia, pôsobilo by to inak.
Z môjho pohľadu knihe uškodil preklad. Z textu miestami až moc trčali anglické obraty a vetná skladba. Možno je to špecifickým štýlom autorky, alebo bol tento typ románu trochu mimo prekladateľov záber.
(SPOILER) Neurazí, nenadchne. Knihy tohoto žánru sú ako fast food - nedokážete ich prestať hltať, ale po prečítaní sa väčšinou dostaví mierne sklamanie - to je ako všetko? Proste prázdne kalórie.
S nesympatickými postavami v zásade nemám problém, ale čím ďalej tým viac mi pripadá, že autorka rezignovala na vykreslenie rôznych charakterov postáv. V jej knihách hrá hlavnú rolu zápletka a postavy sú taký komparz. Všetci znejú úplne rovnako, majú rovnaké myšlienkové pochody, a už dopredu viete, že sa z nich vykľujú psychopati... Čo po čase prestáva byť zaujímavé alebo prekvapivé.
(SPOILER) Autorka je moja nová guilty pleasure. Asi dobrý marketing, inak neviem. V tomto príbehu nedáva zmysel nič. Zápletka stojí na najlacnejšom triku, že hlavná postava nám vedome od začiatku klame. Psychologický thriller? Možno tak pre ľudí, ktorých predstava o psychológii končí u tiktokových videí typu "5 zaručených znakov sociopata". Vpáliť 5 hviezd len preto, že sa to rýchlo číta? To fakt nie.
A ten "happyend". Umieram. Sociopat si vezme sociopatku, a šťastne spolu vychovávajú malé sociopatčatá, až kým jeden z nich (pravdepodobne) jednoho dňa nezavraždí toho druhého. Okay.
Po prečítaní knihy (v angličtine) som mala trochu zábrany si pustiť seriál. Oboje má síce skvelé hodnotenie, ale len seriál si ho podľa mňa fakt zaslúži. Na rovinu, kniha je dosť slabo napísaná a veľmi priehľadná fanfiction. I keď seriál spracováva rovnaké udalosti, ako sú popísané v knihe, veľmi zásadný rozdiel medzi nimi je v tom, na čo sa tvorcovia zamerali. Oceňujem, že v seriáli sú rozvinuté aj iné linky, ktoré dávajú príbehu hĺbku (a herci to zahrali priamo bravúrne, všetka česť, ten Iľjov monológ v ruštine... ma obchádzali zimomriavky), kniha je proste z polovice mechanika sexuálnych scén a to ostatné je veľmi skratkovite naznačené.
(SPOILER) Keby sa mi pred očami nemihlo to kúzelné slovíčko Skye na jej obale, tak po tejto knihe zrejme nesiahnem. Hneď na mňa zavanula vôňa rašeliny a whisky a musela som to prebádať... U kníh zasadených do malebných lokalít sa autor často nechá až príliš unášať krásami krajiny a popravde, niekoľkostránkové popisy toho, ako sa slnko odráža od hladiny zátoky v každú dennú dobu alebo pasáže ako z turistického sprievodcu fakt čítať nemusím. Tu toho bolo tak akurát, že ma to nerušilo.
Zápletka teda nijak zvlášť originálna nie je, rozuzlenie som si v podstate správne tipla z niekoľkých náznakov v prológu. Na jedno popoludnie ale celkom príjemná záležitosť, ktorá sa číta rýchlo i napriek pomalejšiemu tempu rozprávania. Dosť tomu napomáha jednoduchý, priamočiary štýl, ktorý autor zvolil.
Predpokladám, že vo vykreslení vzťahu hrdinu k rôznym vedľajším postavám si autor pripravuje pôdu pre ďalšie diely, veľa vecí z minulosti bolo v podstate len načrtnutých. Ale aj tak bolo tých pasáží, pre príbeh úplne irelevantných, trochu príliš.
(SPOILER) Je to úplne mimo môj záber a možno preto ma to veľmi bavilo, nič som od toho nečakala a dostala... ani neviem, čo vlastne. Zvláštny príbeh, ktorého atmosféra ma úplne pohltila, napriek tomu, že sa ani neobťažuje čitateľovi čokoľvek vysvetľovať, ale hodí ho rovno doprostred bizarného deja. Tento štýl mi sedí viac než siahodlhé "worldbuilding" pasáže, v ktorých sa autor snaží vás presvedčiť o tom, ako skvele to celé vymyslel. Keď ostanú veci nevypovedané, je to omnoho znepokojivejšie a paradoxne... reálnejšie. Čo je tá vylúčená zóna vlastne zač? Aký je účel expedície? Nič z toho sa nedozvieme. Určite to nie je kniha pre nikoho, kto potrebuje mať na konci zodpovedané všetky otázky.
Na to, že sa jedná o knihu určenú pre mladšie publikum ma príjemne prekvapila. Nie je napísaná príliš naivným jazykom a nebojí sa úprimne hovoriť o ťažkých témach, akými sú sebapoškodzovanie, drogy, alkohol, bezdomovectvo apod. Nemôžem posúdiť, do akej miery originálne to autorka pojala, pretože tento žáner obyčajne nevyhľadávam.
Úvodná časť bola skvelá, i keď rozkúskovaný štýl asi nie každému sadne, ale k duševnému stavu hrdinky bol podľa mňa zvolený trefne. Potom prišla druhá tretina, ktorá ma príliš nebavila, to keď Charlie opúšťa liečebňu a vydáva sa "do sveta". Kapitoly, kde si hľadá prácu, bývanie a zoznamuje sa s ľuďmi boli miestami zbytočne popisné, ten náhly zlom v štýle rozprávania ma trochu rozhodil. Od okamihu ako sa na scéne zjaví "bad boy", tak je jasné, kam sa to bude uberať, ale našťastie sa autorke podarilo zobraziť vývoj ich "vzťahu" realisticky.
I keď je to veľmi smutný príbeh, ktorý sa nečíta ľahko, nie je to ten typ knihy, ktorý by sa vyžíval v nekonečnom rozoberaní utrpenia a romantizovaní toxických vzťahov, ale naopak sa snaží ukázať cestu, ako z toho všetkého von.
(SPOILER) Komentár píšem s odstupom, až po zhliadnutí filmu. Síce som mala po dočítaní knihy okamžite jasno v tom, že sa jedná o brak, čo sa stále nezmenilo, nedá sa tomu uprieť, že je to zábavný brak, ktorý sa neberie príliš vážne. Diery v zápletke sú do očí bijúce. Akože by polícia len tak zamietla pod koberec vyšetrovanie podozrivej smrti? Zato utrpenie Niny bolo vykreslené dosť uveriteľne. Len mi na knihe príliš nesedel štýl písania (čítané v originále), nemôžem si pomôcť, ale určite by sa ten príbeh dal spracovať kvalitnejšie. Masívny úspech ale svedčí o tom, že dosť ľuďom tento jednoduchý, skratkovitý štýl vyhovuje.
(SPOILER) Je páchateľom on, či ona? Vďaka prekladu nám je to bohužiaľ jasné od prvej stránky a mňa by zaujímalo, či autorka počítala s tým, že v mnohých jazykoch jej zámer asi nevyznie tak, ako mal. Je jasné, že celú dobu hrá s čitateľom hru na odlákanie pozornosti. A že nitky podozrenia splieta fakt majstrovsky. Akurát je ťažké podozrievať JEHO, keď kapitoly z pohľadu vraha sú v ženskej osobe.
Inak ma to ale veľmi bavilo, prečítané za deň. Len tých náhod bolo občas trochu príliš. Karty sú od začiatku na stole, len sa treba nenechať zmiasť rukami kúzelníka... a uvedomiť si, že to najmenej uveriteľné vysvetlenie je väčšinou pravdivé.
