myshichka komentáře u knih

Asi taký pocit, ako keď sa vám sníva sen, v ktorom sa veci vymykajú bežnému chápaniu, ale vám to napriek tomu dáva dokonalý zmysel...
Tým najlepším spôsobom "divná" kniha, kde nie je núdza o prekvapenia.

6 03.10.2020

Skvelá kniha, ktorá sa mi zaryla hlboko pod kožu a asi tam chvíľu zostane, je v nej totiž množstvo materiálu na premýšľanie. Dynamika vzťahu medzi manipulátorom a obeťou je tu vykreslená mrazivo dokonale, až sa mi nechce veriť tomu, že si autorka niečím podobným sama neprešla.
Zážitok z čítania mi trochu kazil akurát miestami kostrbatý preklad a početné preklepy.

2 02.10.2020

Záhada Djatlovovej expedície ma fascinovala od prvého momentu, ako som na ňu niekde na internete natrafila. Okolnosti, za ktorých zahynulo v roku 1959 deväť ruských turistov na úpätí Hory mŕtvych, sú minimálne znepokojivé. Už len z výčtu faktov človeka mrazí do špiku kostí.
Bohužiaľ rovnaký pocit sa nedostavil pri čítaní tejto knihy. Teória, ktorú si autor vybral na spracovanie, je z tých... no povedzme slabších. Na poriadne temný horror by to chcelo viac psychológie a napätia, toto bolo predvídateľné až hanba. Určitým spôsobom ale kniha mala spád a čítala sa relatívne rýchlo.
Autor sleduje dve časové línie, z toho "historická" je síce zaujímavejšia, ale omnoho viac priestoru dostáva samozrejme moderná línia (vrátane totálne zbytočných flashbackov hlavného hrdinu, ktoré nemajú v príbehu absolútne žiadny význam).
Toto bola moja druhá kniha zo série Najdesivejšie miesta sveta - a síce to znie ako zaujímavá myšlienka, musím konštatovať, že aj v tomto prípade spracovanie dosť zaostáva za očakávaním. Možno je to práve tým, že holá realita, v ktorej naplno pracuje strach z neznáma, je desivejšia než akákoľvek fikcia.

3 28.09.2020

Bezradnosť autora nad rozpadom vzťahu čuší z celej knihy. Látky na plnohodnotný román je tu totiž tak žalostne málo, že si musí vypomáhať kadečím. Asi preto tie články z novín či citácie iných diel. Toľko papiera by sa ušetrilo, keby sa vyhádzala vata...

Zbytok knihy je v podstate mozaika všednodenných situácii rozprávaná miestami otravne vyumelkovaným štýlom. Nina ako postava je úplne o ničom, plochá a bez života, kapitola písaná z "jej" pohľadu je čistá paródia. Vzhľadom k tomu, že bola autorovou životnou láskou (prečo inak o nej písať, ak by bola len jednou z mnohých), čakala by som viac než len kartónovú podobizeň.

Jedno knihe nemôžem uprieť, a to je fakt, že autor dokáže zachytiť genius loci miest, kde sa príbeh odohráva, či už Brna, Krakowa a ďalších. To bolo asi jediné, čo udržiavalo moju pozornosť v priebehu čítania.

3 06.09.2020

Esencia priemernosti v každom ohľade. Na jedno popoludnie fajn, ale k chválospevom sa nepripájam.

Autorka si vybrala zaujímavú tému, bohužiaľ ju ale nedokázala spracovať spôsobom, ktorý by ma uchvátil. Knihu zaplnila množstvom postáv, z ktorých väčšinu ani nestihla predstaviť tak, aby čitateľ chápal ich konanie v určitých situáciách.

Na môj vkus až príliš veľa klišé a stereotypov - obmedzenosť ľudí z amerických predmestí, temné tajomstvá skrývajúce sa pod povrchom slnkom zaliatej štvrti, dokonalé matky vs. voľnomyšlienkárske matky... To moralistické kázanie autorky ma vytáčalo neskutočným spôsobom. Ani sa nesnažila nechať priestor čitateľovi, aby si urobil vlastný názor. Hneď je jasné, kto je dobrý a kto je zlý, ktorej postave máme fandiť a koho naopak nenávidieť. Život nie je ale takto čiernobiely, aj keď by ho tak niektorí skrz stránky kníh chceli vidieť.

Autorka sa snaží vytvoriť protipól malomestskej obmedzenosti v postavách Mie, Pearl a Izzy, paradoxne ale tieto postavy dostávajú najmenej priestoru (Izzy takmer žiadny, okrem toho že zapáli barák a utečie z domu je asi podľa autorky úplne nezaujímavá).

11 15.01.2019

Moje očakávania boli skutočne vysoké. Fantasy odohrávajúca sa v svete inšpirovanom severskými ságami, to beriem! Navyše negatívne hodnotenie aby tu človek hľadal s lupou, všade samá chvála. Až príliš dobré na to, aby to bola pravda...?

Ak sa vám táto kniha páčila, tak prestaňte v tejto chvíli čítať, inak vás akurát naštvem.

Prvým problémom bol teda už samotný rozsah. A to hovorím ako človek, ktorý dá kľudne 500 strán za deň, ak za to stoja. Tu mi miestami prišlo, že by sa dali vyhádzať celé kapitoly a zápletka by vôbec neutrpela. Na druhú stranu, aj takých tristo strán prázdneho tlachania by asi bolo príliš.

Čím sa dostávam k ďalšiemu kameňu úrazu. Na to, že sa má jednať o originálny, do detailu premyslený svet (povedal kto...?), tak vysvetlení a reálií je tu žalostne málo. Chvíľami mi prišlo, že to celé stojí na nekonečných dialógoch a myšlienkach postáv. Akoby sa ale odohrávali vo vzduchoprázdne. Pokiaľ bolo autorkiným zámerom trúsiť náznaky a nechať čitateľa čakať na "veľké finále" v treťom dieli, kde to zázračne všetko začne dávať zmysel, tak beriem, je to jej právo. Ale bohužiaľ to už sa nedozviem. Nemám chuť púšťať sa do ďalšieho dielu, iba ak vo výnimočnom záchvate masochizmu.

Čo tam máme ďalej? Aha, hm, tretia osoba. Niežeby ma nejak zvlášť urážala, to nie. Ale ten rozprávač, ktorý všetkým postavám vidí do hlavy a neustále popisuje, ako sa cítia, čo si myslia, ma neuveriteľne nudil. Všetky intrigy tým vlastne strácajú na zaujímavosti, pretože celú dobu vieme, kto je zlý a kto dobrý.

Apropo, postavy. Hirka mi už od prvých viet bola nesympatická a tohto dojmu som sa už bohužiaľ nezbavila. To neustále poukazovanie na jej výnimočnosť. Až moc nasilu originálna. Nemá chvost. Neovláda Silu. Na to, že mala mať pätnásť rokov, správala sa a myslela ako desaťročné decko. V momente, ako sa na scéne v druhej kapitole zjavil Rime, bolo mi už všetko jasné. Ďalšia červená knižnica oblečená do fantasy hávu.

SPOILER!!! Ak som to pochopila správne, tak hlavný konflikt príbehu je, či on splesnivie, ak budú mať spolu sex?! Vážne? VÁŽNE?!

Všetky postavy sú síce neuveriteľné klišé, ale Rime asi najviac (biele vlasy, vlčie oči, zachádza s mečom... kde som to len už... ...?) Asi som už vyrástla z báchoriek, ako sa mocný, chladnokrvný bojovník zamiluje do neuveriteľne infantilnej hlavnej hrdinky.

4 25.08.2018