MonaR0se komentáře u knih

V okamihu je emočne nabitý príbeh o jednej nehode počas snehovej kalamity, ktorý vás najskôr rozloží na atómy a postupne vás poskladá späť. Je to bolestivé a zničujúce čítanie o tom, čo všetko (alebo koho) sme my ľudia schopní obetovať pre záchranu seba a svojich blízkych. Autorka v ňom odkrýva pravú ľudskú povahu, a to prostredníctvom mŕtvej rozprávačky (čím dostáva príbeh jemne nadprirodzený nádych).

Celou knihou sa nesie melancholická a znepokojivá atmosféra a výrazný až surový pocit straty. Autorka vynikajúco a autenticky vykreslila náhľad do traumatizovanej mysle a vyrovnávanie sa s následkami svojich rozhodnutí a činov.

Každá jedna postava v tomto príbehu je rovnako dôležitá. Je vykreslená neuveriteľne realisticky, do najmenších detailov. Pôsobí to tak, akoby autorka neopisovala fiktívne postavy, ale tie skutočné. A ona ich vlastne skutočne opisovala.

Pre vierohodné vykreslenie postáv sa totiž inšpirovala udalosťou, ktorá sa jej stala v detstve a nad ktorou sa zamyslela až v dospelosti. Tento náhľad do pravej ľudskej podstaty, do ľudských pováh a do toho, čo všetko sme schopní vykonať vo vypätých situáciách, ju natoľko šokoval, že sa o tom rozhodla napísať pravdivo a bez servítky. Vďaka čomu celý príbeh pôsobí neuveriteľne kruto, no zároveň otvára oči.

Na mňa tento príbeh veľmi zapôsobil a už teraz viem, že nad ním budem premýšľať ešte veľmi dlho. Autorka sa totiž zamýšľa nad tým, že vlastne nemáme žiadnu záruku, keď niekomu známemu zveríme svoje deti. Nikdy si totiž nemôžme byť istí, či sa o naše deti v život ohrozujúcej situácii postarajú ako o vlastné. A to je, bohužiaľ, krutá pravda...

9 10.11.2021

Z tejto knihy sa okamžite stala moja srdcová záležitosť. Vážne som to nečakala. Siahla som po nej v podstate naslepo a čakala som nejakú milú oddychovku. Ale toto...bolo omnoho viac, než nejaká milá oddychovka na odreagovanie. Tento príbeh sa ma bytostne dotkol, našla som sa v každej vete...

Čiže...
Tento príbeh treba precítiť.
Je to totiž riadna melancholická depka, no zároveň je to hlboký príbeh o nádeji a hľadaní zmyslu života. Najlepšie na tom je, že aj keď kniha obsahuje množstvo filozofických myšlienok, je napísaná ľahko, jednoducho, pochopiteľne. Je napísaná krásne, napriek tomu, že život hlavnej hrdinky je ťažký, jej osud je ťaživý...

Autor sa zahryzol do takých tém, akými sú depresia, samovražda či existenčná kríza a tieto témy zaobalil do opojného príbehu o mieste (knižnici) medzi životom a smrťou, do príbehu o paralelných životoch...
Mala som pocit, akoby knihu napísal priamo pre mňa.

Celým príbehom sa tiahne dokonale melancholická atmosféra a samotné paralelné životy sú opísané perfektne V každom živote hrdinku čaká nejaké iné "dobrodružstvo" a každý jeden je hodný zamyslenia. Ak by som niekomu mala odporučiť iba jednu knihu ktorú si musí za svoj život prečítať, bola by to táto.

7 23.01.2022

Na to, ako som kedysi milovala kvalitné detektívky, ich teraz čítam žalostne málo. Nejako ma prestalo baviť, že sú všetky v podstate rovnaké a takmer nič ma v nich už nedokáže naozaj prekvapiť či šokovať.

To sa ale netýka série od M. W. Cravena. Je síce pravda, že vraha som uhádla dopredu zatiaľ v každej jeho knihe, no spôsob akým svoje detektívky píše, je úplne perfektný. Jeho príbehy sú podmanivé, zamotané, temné, mrazivé a najmä veľmi chytľavé a neskutočne ma bavia.

Kurátor je v poradí už tretí diel s detektívom Washingtonom Poem. Charizma toho chlapa sála z každého riadku a fakt ma baví o ňom čítať. Do ďalšej postavy - Tilly som sa zamilovala už v prvom dieli. Pevne dúfam, že v ďalšom pokračovaní dostane viac priestoru.

Táto kniha mala všetko - super príbeh, prepracovanú detektívnu zápletku, charizmatické postavy, chytľavé systematické vyšetrovanie aj akčný a nervydrásajúci záver. Celú sériu jednoznačne odporúčam všetkým nadšencom kvalitných detektívnych trilerov. Verím, že si ju zamilujete podobne ako ja.

6 13.03.2022

Autorov debut sa mi dostal pod kožu, a to aj napriek tomu, že mám na detektívky až prehnane vysoké nároky. Loutkové divadlo však malo skvelé charizmatické postavy, ktoré sa nedalo nemilovať a nenormálne premyslenú, aj keď vlastne dosť melancholickú zápletku (a také ja môžem). Po takom vydarenom debute som sa trochu bála, že dvojka nedosiahne rovnakú úroveň, no zároveň som sa tešila na návrat mojich obľúbených postáv.

Moje obavy však boli bezdôvodné. M. W. Craven zvládol druhú časť svojej detektívnej série bravúrne a mne sa dokonca páčila o niečo viac, ako prvá časť. Dej Černého léta napreduje trochu pomalšie, precíznejšie. Autor sa vyhral s detailmi, neponechal nič na náhode a šikovne nabádal čitateľa na samostatné pátranie. Jeho štýl písania a spôsob akým buduje zápletku je jednoducho podmanivý.

Podobne, ako pri prvej časti, ani tu som nedokázala knihu pustiť z rúk. Autor si pre nás pripravil niekoľko pôsobivých zvratov a ako bonus sa dej knihy odohráva v kulinárskom prostredí. Autor sa posunul aj v budovaní charakterov a postavy neustále rozvíja. Vďaka tomu mi trojica hlavných vyšetrovateľov a ich osobné príbehy prirástli k srdcu ešte viac ako v prvej knihe.

Ak patríte medzi milovníkov detektívnych sérií a z nejakého dôvodu vás táto séria obišla, dajte jej šancu. Úprimne verím, že sklamaní určite nebudete.

6 18.11.2021

Království hříšných je prvá kniha, ktorú som čítala od Kerri Maniscalco a moje očakávania boli asi až príliš vysoké. Vôbec to nebola zlá kniha, autorka píše super - jednoducho, odľahčene a zaujímavo, takže sa mi čítala veľmi dobre. Jednoznačne v sebe mala niečo, čo ma poháňalo vpred.

Môj problém bol ten, že som pri čítaní mala pocit, že všetko som už niekde čítala. Nejako som v knihe nenašla žiadny originálny prvok, ktorý by vo mne vyvolal to povestné VAU. Nepomohla ani talianska kuchyňa, aj keď z opisov niektorých jedál som zostala veľmi hladná.

Postavy ma však bavili, boli charizmatické a dokázala som sa do nich vžiť. Pekelní princovia mali tiež niečo do seba, no zatiaľ som si ich nedokázala zamilovať. Najviac sa mi páčili tie časti, v ktorých figurovala mágia a legendy.

K detektívnej linke som mala jemné výhrady. Vrah bol totiž jasný od začiatku a tak sa u mňa nekonal žiadny moment prekvapenia a navyše mi prišlo zvláštne, že žiadnej z budúcich obetí nedošlo, že sú v ohrození. Ale možno som len niečo nepochopila.

Avšak, moje zmiešané pocity vylepšil úplný záver knihy. Dovtedy som mala pocit, že po dvojke pravdepodobne nesiahnem, no posledné riadky ma donútili moje rozhodnutie prehodnotiť. Nadobudla som pocit, že prvá kniha bol len taký úvod do deja... Že to bol len taký dlhší 367 stranový prológ a ten skutočný príbeh, ten ktorý stojí za to, na mňa čaká v dvojke.

4 03.06.2022

Kniha Pamatuj na smrt ma zaujala krásnou obálkou, anotáciou ktorá sľubovala zaujímavý triler z českého prostredia a v neposlednom rade tým, že ju napísal mladý český autor. Českí autori ma totiž bavia a zatiaľ ma (naštastie) žiadny nesklamal.

Hneď ma zaujal už dramatický úvod, ktorý mi trochu pripomínal seriál Supernatural. Vlastne celý príbeh mal tak trochu Supernatural vibe aj keď neobsahoval žiadne fantasy prvky. Dvaja bratia, mŕtva matka, otec, ktorý zasvätil celý život svojej práci aby boli jeho synovia v bezpečí, pátranie na vlastnú päsť, temné tajomstvá a ešte temnejší prípad.

Páčil sa mi autorov štýl písania, odľahčený humor, temnejšia atmosféra a české prostredie, vďaka ktorému príbeh vyznieval autenticky. Občas ma však iritovali niektoré postavy, najmä mladší brat Martin, ktorý bol úprimne na facku (ale mal na to vek, takže to bol iba môj problém) a niektoré konverzácie, ktoré mi prišli trošku neprirodzené. Avšak nepovažujem to za nejaký veľký problém, autor mi to totiž vynahradil napínavou zápletkou.

Najviac ma potešil záver, vraha som síce odhadla dosť skoro, no to, ako sa naňho prišlo plus celé vyvrcholenie knihy bolo super a ja som mala pocit, že sledujem diel nejakej mojej obľúbenej kriminálky :).

4 18.11.2021

Na druhé pokračovanie hororovej middle-grade série "Malá místa" som sa tešila takmer rok. Prvý diel (Zrádné mlhy) bol úplná pecka. Super príbeh, ktorý mal hĺbku aj morálny presah, no zároveň bol presiaknutý creepy atmosférou vhodnou nielen pre deti, ale aj pre dospelých.

Mrtvé hlasy pokračujú v príbehu troch detí - Ollie, Coco a Briana, ktoré strašidelné (a trochu traumatické) dobrodružstvo z jednotky spojilo. Zatiaľ čo sa prvá kniha zameriavala na Ollie a jej vyrovnávanie sa so stratou najbližšieho človeka, druhá kniha sa zamerala na Coco, jej strach z rôznych činností, nízke sebavedomie a pocity osamelosti.

Creepy halloweensku atmosféru vystriedala zimná atmosféra - snehová víchrica, chata v horách, tmavé chodby, tajomné zrkadlá a duchovia. Samotný príbeh bol podľa mňa o niečo slabší ako jednotka, hlavný záporák sa dal odhadnúť pomerne skoro, takže žiadne prekvapivé zvraty sa nekonali.

Napriek tomu mala kniha opäť skvelú mrazivú atmosféru, perfektné opisy prostredia, dynamický dej, nechýbala jej čítavosť či posun jednotlivých charakterov. Takže za mňa veľká spokojnosť, túto sériu odporúčam všetkým vekovým kategóriám, pretože každý si z príbehu zoberie niečo svoje a navyše je to skvelá mrazivá jednohubka ideálna na dlhé večery. Teraz si musím len počkať na trojku (a dúfať, že tá sa tentoraz zameria na Briana).

3 03.06.2022

Po prečítaní prvej časti série Černá zima som bola mierne sklamaná, kniha sa síce čítala dobre (ako všetky od Darcy), no príbeh mal celkom dosť chybičiek krásy a až tak mi nesadol. Výkřiky v temnotě (druhá časť série) však zdvihla latku o niečo vyššie. Autorka stavila na zmenu prostredia a na (oveľa) viac akcie.

A tak som sa dočkala vývoja charakterov hlavných postáv (z čoho Clare bola ešte viac na facku a Dorran až moc dokonalý), celkom originálneho vysvetlenia prečo sa vlastne deje to čo sa deje :D, väčšej romantiky, než v prvej časti (tu som jemne na vážkach či to brať ako pozitívum, keďže tam vôbec nemusela byť) a (síce predvídateľného a otvoreného, ale dostatočne) uspokojivého konca.

Akčných scén je tu viac než dosť, napätie dostatočné, dialógy sú síce stále jednoduchšie, no predsa len o trošku lepšie ako v jednotke...Asi by som ocenila o niečo menej opisov prostredia, príbeh je vďaka nim zbytočne rozťahaný, napriek tomu to dej nejako výrazne nebrzdí a navyše Darcy píše veľmi čítavo.

Séria Černá zima nie je na úrovni autorkiných Strašidelných domov a už vôbec nie jej standalone knihy Kořist, napriek tomu sa číta dobre, dokáže zaujať opäť niečím iným a zároveň je to jej klasická klišé rozprávka s jemnými hororovými prvkami. Je ideálna pre čitateľov, ktorí s hororovým žánrom práve začínajú. Rada si prečítam aj zvyšné dva diely :).

3 30.03.2022

Kniha Jaká byla Cassidy Holmesová je pecka a je mi ľúto, že nie je taká populárna, ako by si zaslúžila, pretože ja som sa od knihy nedokázala odtrhnúť. Celý príbeh vzostupu a pádu jednej popovej hviezdy na mňa pôsobil veľmi reálne, veľmi ľudsky a emočne ma dosť zasiahol.

Z anotácie zistíte, že hlavnou hrdinkou tohto príbehu je členka hudobnej skupiny Gloss, ktorú prezývajú Drzá Cassidy a ja som tak nejako čakala, že to bude taká typická namyslená, drzá, drogovo závislá popová hviezda, ktorej všetko prejde. Ale tak to vôbec nebolo.

Bol to príbeh obyčajného dievčaťa, ktoré malo talent, krásny hlas a ktoré si len prialo preraziť. Dievčaťa, ktoré nebolo pripravené na slávu, ktoré nebolo pripravené na ľudí, ktorí jej podkopávajú nohy a ktoré sa muselo vyrovnávať so situáciami, s ktorými by sa dievčatá v jej veku nemali potýkať.

Cassidy pocítila na vlastnej koži odvrátenú stránku hudobného priemyslu, bola vhodená do kolotoča intríg... zistila, aké ťažké je spĺňať ideál krásy popovej hviezdy a ako ľahko sa na tom buduje nezdravá závislosť. Robila nesprávne rozhodnutia, často sa, práve vďaka svojej submisivite a nerozhodnosti, prepadávala do väčších problémov, než v akých dovtedy bola. No o to viac na mňa celý príbeh zapôsobil. Autorka jednoducho vedela o čom píše a vyjadrila presne to, čo vyjadriť chcela (a podarilo sa jej to na jednotku).

Okrem kapitol z minulosti, v ktorých je hlavná rozprávačka Cassidy, tu máme aj kapitoly z prítomnosti, v ktorých sa striedajú pohľady ostatných členiek kapely. Tieto kapitoly sú úplne rovnako dôležité, ako celá Cassidyina linka z minulosti a dokonale dokresľujú jej emočne ťažký príbeh.

Ak máte radi knihy, ktoré sú síce fiktívne, no pôsobia ako reálne (beletrizované) životopisy skutočných celebrít... knihy, ktoré pôsobia ako vystrihnuté z reálneho života a ktoré zároveň kritizujú populárnu kultúru a jej vplyv na ľudí v strede diania, určite siahnite po tejto. Jednoznačne odporúčam :).

3 11.03.2022

Lucy Foley je výborná rozprávačka. Novoročnú atmosféru zasnežených britských hôr na samote vykreslila tak, že som sa tam počas čítania na chvíľu naozaj ocitla. Vdýchla život rozmanitej partičke (nie príliš sympatických) postáv, prostredníctvom ktorých nám vyrozprávala príbeh o vražde, rôznych tajomstvách či krivdách.

Jej rozprávanie sa mi dostalo pod kožu. Už dlho som nečítala knihu, v ktorej by boli tak vierohodne a až kruto realisticky vykreslené charaktery a ich vzájomné interakcie. Z piatich postáv, ktoré "rozprávali" príbeh, mi bola sympatická iba jedna. Avšak náhľad do ich myslí bol tak intenzívny a "vyšperkovaný", až som uverila, že sú to skutoční ľudia z mäsa a kostí.

Zápletka bola správne vygradovaná. Začala zľahka - stretnutím partičky priateľov, popíjaním a spomínaním na staré dobré časy, no postupným odhaľovaním skutočných charakterov daných postáv a ich tajomstiev naberala na intenzite. Autorka navyše do príbehu vsadila celkom nezvyčajný prvok, a to ten, že okrem neznámeho páchateľa nepoznáme ani obeť.

Pozorným čitateľom sa môže stať (podobne ako mne), že odhalia páchateľa aj obeť o niečo skôr, ako ich odhalí samotná autorka, no zážitok z príbehu vám to určite nepokazí. Ak máte radi kvalitné trilery či obľubujete v knihách výborne vykreslené charaktery, Štvanice si určite zaslúži vašu pozornosť.

3 23.11.2021

O existencii tejto dystópie som, samozrejme, vedela dlhú dobu, no pustila som sa do nej až teraz, keď vyšla v podobe grafického románu. Ja totiž milujem ilustrácie, takže komiksy si neskutočne užívam.

A po grafickej stránke je táto adaptácia úplne dokonalá. Ilustrácie sú emočne a atmosfericky extrémne silné a dokonale dopĺňajú tento temný, nemilosrdný, depresívny a až hrozivo aktuálny príbeh, z ktorého som mala zimomriavky.

Zo začiatku som mala z dialógov trochu chaos, keďže som originál nikdy nečítala. Chvíľku mi teda trvalo sa začítať a zorientovať v tomto dystopickom svete, no ani neviem kedy, ale zrazu všetko zapadlo na svoje miesto a mne zostalo z tohto desivého príbehu ťažko na duši.

Mám veľkú radosť z toho, že v poslednom čase vychádza stále viac klasík v komiksovej podobe a približuje tieto diela nielen mladšej cieľovke ale aj čitateľom, (ako som napríklad ja) ktorým sa do tých klasík nejako extra nechce .

3 18.11.2021

Knižky zo žánru middle-grade sú moja srdcová záležitosť. Avšak ešte nikdy som nečítala strašidelný middle-grade príbeh, takže Zrádné mlhy bola moja premiéra. A bolo to úplne skvelé. Naozaj, tento príbeh mi tak neskutočne sadol, že by som ho najradšej čítala stále dokola.

Zrádné mlhy je taký middle-grade horor, z ktorého bude mať nejedno dieťa zimomriavky na tele, no zároveň si prečíta krásny a dôležitý príbeh o priateľstve, vyrovnávaní sa so stratou, o ľudských hodnotách a správnych rozhodnutiach. Veľmi sa mi páčilo, ako realisticky autorka vykreslila pocity dieťaťa, ktoré sa vyrovnáva so stratou milovanej osoby a ktoré tak trochu stratilo chuť do života.

V podstate je to príbeh o tom, že nič a nikto nie je taký, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Navyše atmosféra celého príbehu je tak správne creepy (Halloween, školská exkurzia, kukuričné pole, strašiaci a boj o život), že pôsobila aj na mňa a to už mám dávno po tridsiatke. Okrem hororovej atmosféry obsahuje príbeh aj jemnú detektívnu zápletku.

Po pravde..., v poslednom čase som už tak trochu otrávená z toho, že snáď každá kniha ktorú začnem čítať je na pokračovanie, no táto kniha je jasná výnimka. V tomto prípade som dvojku potrebovala už minulý týždeň. Knižku jednoznačne odporúčam malým aj veľkým, verím, že si ju užijete rovnako ako ja.

3 18.11.2021

Na vydanie tejto knihy som čakala dlhé mesiace. Pretože young adult adaptácia Desiatich malých černoškov a ešte s takou mega obálkou a perfektnou anotáciou?! To nutne potrebujem! A viete čo? Čítala sa skvele, po veeľmi dlhom čase som zhltla celú knihu naraz. Takže by, logicky, mala byť super, nie? No..., nie.

Najprv by som chcela zdôrazniť jednu dosť dôležitú vec, a tou je, že anotácia a celkovo žáner knihy či prirovnávanie k Agathe Christie je trochu zavádzajúce. Vďaka tomu môže čitateľ nadobudnúť pocit, že ide čítať niečo úplne iné, než reálne dostane. YA triler to s privretím oboch očí možno je. No akosi tam predtým chýba označenie mysteriózny (čo je dosť dôležitý DETAIL) a možno aj horor (keď už taký Twilight sa radí medzi horory, tak by sa malo aj toto), keďže autorka sa značne inšpirovala Kingovým "TO".

V anotácii sa píše, že je to psychologická hra. Desať tínedžerov zostane trčať na ostrove, z ktorého sa nedá dostať a ich tajomstvá aj znepokojivá situácia ich obráti proti sebe. Vďaka tomu som si myslela, že budem čítať modernú adaptáciu Desiatich malých černoškov v štýle výborných YA trilerov (napr. Jeden z nás klame alebo Ako nájsť vraha), že budem pátrať po vrahovi, ktorý sa ukrýva medzi nimi. To sa však nestalo a nie, toto nie je spoiler. Hneď na začiatku totiž zistíte, že príbeh má nadprirodzené prvky (a to proste po takej propagácii nečakáte).

Celé to bolo tak trochu psycho (podobné ako v knihe Hrôza v Harrow Lake), ktoré miestami nedávalo zmysel. Postavy boli, až na pár výnimiek, nesympatické a najmä otrepane stereotypné, nemali veľmi hĺbku a čo je dosť vtipné, tak nepotrebovali jesť ani piť (teda ak nepočítam alkohol) ani nepotrebovali na záchod. A to tam boli niekoľko dní (aj keď to plynutie času tam je dosť diskutabilné).

Navyše temné tajomstvá postáv boli buď predvídateľné alebo vytiahnuté len tak z rukáva a niektoré boli vzhľadom na samotný príbeh úplne nepodstatné a tým pádom nedávalo zmysel, že sa na ostrove tie postavy ocitli...

Som sklamaná a trochu aj nahnevaná, pretože prirovnávať (priamo v anotácii) mysteriózny YA horor ku klasickým trilerom je dosť mimo a najmä nefér voči čitateľom. Treba myslieť aj na milovníkov trilerov, ktorí nadprirodzené prvky v knihách práve nemusia.

Kniha si určite nájde svojich fanúšikov, pretože sa naozaj príjemne číta a niektoré situácie aj creepy atmosféru autorka vykreslila perfektne, no bohužiaľ, ja medzi nich nepatrím...

3 10.11.2021

Do písania Taylor Jenkins Reid som sa zamilovala už pri čítaní Daisy Jones & The Six, čiže kniha Malibu v plamenech bola pre mňa jasná voľba. A ja ju milujem. Milujem ju viac ako Daisy, milujem ju viac ako všetky skvelé knihy, ktoré som zatiaľ za tento rok prečítala...

Autorka totiž čaruje so slovami. Opisuje obyčajné "veci" (medziľudské vzťahy, starosti, strasti aj malé radosti, úspechy aj neúspechy, slávu, pozlátko, lásku vo všetkých podobách, sex, toxické vzťahy aj rôzne závislosti) tak, že im dá úplne iný rozmer.

Jej opisy ma emočne zasiahli, celý príbeh som prežívala tak, akoby sa týkal reálnych ľudí z mäsa a kostí. Postavy som si okamžite zamilovala, vcítila sa do nich a ich osudy mi neboli ľahostajné. Niektoré postavy, hlavne jednu, som nenávidela, no zároveň ju autorka vedela vykresliť tak, že v určitých chvíľach som ju dokázala pochopiť aj napriek všetkým hrozným veciam, ktoré urobila.

Príbeh sa odohrával v dvoch časových rovinách. V prítomnosti sledujeme štyroch súrodencov pripravujúcich sa na ich každoročný večierok, z ktorých má každý vlastné starosti a tajomstvá. V minulosti sledujeme ich rodičov, cez zoznámenie, svadbu, narodenie detí... až dokým sa tieto dve dejové línie nespoja do prítomnosti.

Posledná časť knihy sa venuje samotnému večierku, ktorý sa mi odvíjal pred očami ako film a jeho záverečné vyvrcholenie ma po 1 ) pobavilo (najmä to ako dopadli niektorí hostia) a po 2 ) prekvapilo (je pravda, že záverečné stretnutie mohlo vyeskalovať do dramatickejšej podoby, no takto to malo tiež svoje čaro a pôsobilo to reálnejšie).

Nikdy by som nepovedala, že sa rozplačem pri opise scény, v ktorej si to dvaja náhodní hostia na večierku rozdajú v skrini, ale stalo sa :D. Aj ten sex totiž opisuje autorka tak, že síce môže miestami pôsobiť trošičku vulgárne, no zároveň vás všetky tie emócie okolo úplne rozložia. Ak máte radi spoločenské romány, ktoré riešia medziľudské vzťahy, rodinné drámy a prostredie smotánky, tak jednoznačne poďťe do toho.

2 03.06.2022

"Nasleduj ma" sú dve srdcia, ktoré na začiatku bijú každé zvlášť. Ženské srdce sa na chvíľu stratilo a hľadá cestu späť...paradoxne tak, že sa vydá na cesty ďaleko od domova. Mužské srdce je zlomené, snaží sa zahojiť a je rozhodnuté nepustiť k sebe už nikoho.
"Nasleduj ma" vám rozpovie príbeh o tom, čo sa stane, keď sa tieto dve srdcia nečakane spoja.

"Nasleduj ma" je však aj o tŕnistej ceste za dôverou a spásou...O ceste za lepším životom, o tom ako zlepšiť svet. Okrem krásnej pomalej romance vám táto kniha otvorí oči v takých témach, ako je chudoba vo svete a nedostatok jedla v niektorých krajinách. Že cestovanie nie je len o tom spoznávať nové miesta a naháňať sa za zážitkami...

"Nasleduj ma" rozoberá aj problematiku kyberšikany a šikany, ukáže vám odvrátenú (ale aj tú dobrú) stránku sociálnych sietí a dotkne sa aj takej témy, akou je porucha príjmu potravy. Nie je to len "obyčajná" romanca ktorá vám vyčarí úsmev na tvári a vy pri nej vypnete. Je to dôležitá kniha plná náročnejších tém a inšpiratívnych myšlienok zaobalená do krásneho slow-burn romantického príbehu.

Najväčším ťahačom knihy "Nasleduj ma" sú jej postavy. Charizmatické, silné, cieľavedomé, chybujúce, starostlivé, ľudské...Je cítiť, že autorky do nich dali veľa zo seba, že sa dokonale zladili nielen "perom" ale aj emočne a ľudsky. Navyše som si vážne zamilovala ich originálny humor a na viacerých vtipných poznámkach som sa neskutočne bavila :).

Knižku odporúčam všetkým romantickým dušiam a milovníkom krásnych príbehov s dôležitým posolstvom :).

2 17.05.2022

Fantom z Blackwoodu je v poradí už šiesta kniha z voľnej série o strašidelných domoch od Darcy Coates. Opäť to bola taká rozprávka s hororovým nádychom, presne ako všetky predošlé diely. Ja som s týmto príbehom veľmi spokojná, pretože som dostala presne to, čo som od knihy očakávala.

Darcy totiž píše veľmi jednoducho a čítavo. Ide priamo k veci, hneď na začiatok nám pekne predstaví hlavných hrdinov a ako sa do strašidelného domu dostali. Po zoznamovacom začiatku sa postupne prepracuje k jemne (ale nie príliš) mrazivej duchárskej zápletke, ktorá napriek rôznym klišé (ktoré k tejto sérii jednoducho patria a bez nich si ju ani neviem predstaviť) funguje ako hodinky.

Najviac na mňa zapôsobila perfektná temná atmosféra a dobre vybudované charaktery postáv. Hlavná hrdinka Mara bola "občas" úplne neznesiteľná a jej priateľ Neil na mňa sem-tam pôsobil akoby tam bol iba do počtu, no možno práve preto boli ich charaktery pre mňa uveriteľné a bavili ma.

Nebola to najlepšia kniha zo série, stále u mňa vedie tretí diel ( Přízraky domu Carrowů), ten bol jednoznačne najlepší a najhororovejší, napriek tomu radím Fantoma z Blackwoodu medzi tie podarenejšie. No a na záver musím vyzdvihnúť to, čo je v tomto diele špeciálne. Ako jediný totiž obsahuje ilustrácie. Sú naozaj prepracované a dokonale dopĺňajú dej.

Ak ste ešte nesiahli po tejto sérii, tak jej určite dajte šancu. Všetky knihy sú také príjemné mrazivé oddychovky s rozprávkovým nádychom a sú úplne ideálne na večerné čítanie pod dekou a s čajom v ruke.

2 18.12.2021

Ak máte chuť na strhujúci príbeh, ktorý sa úplne odlišuje od všetkého, čo ste kedy čítali, siahnite po Poslednom lete. Príbeh z pera austrálskej autorky Charlotte McConaghy vás totiž zavedie do desivej budúcnosti, v ktorej divo žijúce zvieratá vymierajú.

Ponoríte sa do myšlienok jednej nespútanej ženy, s ktorou si zažijete jedno veľké dobrodružstvo a popritom sledujete to, ako sa vyrovnáva s neľahkou minulosťou, jej snahu nájsť samu seba a progres, ktorým si nakoniec prejde.

Posledný let je veľmi silný, znepokojivý, emotívny, tajomný a dôležitý príbeh, ktorý stojí za prečítanie. Zapôsobil na mňa tak silno, že som si ho pár dní musela nechať uležať v hlave.

Zamilovala som sa do toho poetického jazyka, akým autorka píše a to aj napriek tomu, že som sa s hlavnou postavou knihy nedokázala tak úplne stotožniť. Autorka totiž vytvorila veľmi komplexný a komplikovaný charakter, ktorý nie každému sadne, no každý musí uznať, že je až bolestivo reálny.

Román však nie je len o strate, láske, zármutku a nespútanosti, obsahuje aj dychberúce opisy prírody a varovanie, aby sme sa o našu planétu starali. Aby sme si ju nezničili. Aby sme mysleli na všetky živé tvory, vrátane nás. Aby sme život nebrali ako samozrejmosť. Hlboké posolstvo, nádherné myšlienky a nádej - takýto odkaz v sebe kniha ukrýva a ja nepochybujem, že sa vám vryje do srdca rovnako silno, ako mne.

Takže ak máte chuť na niečo iné, niečo hlboké, niečo, čo vám zmení pohľad na svet a život ako taký, na niečo, čo vás zasiahne - siahnite po Poslednom lete...

2 23.11.2021

Po výbornej jednotke, ktorá sa mi páčila, no zároveň bola extrémne znepokojujúca, mám za sebou aj jej druhé pokračovanie.

Ide o postapo trilógiu o inteligentnom víruse, ktorý doslova skvapalňuje ľudí. A v dnešných pandemických časoch je to doslova aktuálne čítanie (aj keď po takomto príbehu si človek uvedomí, že vždy môže byť horšie).

Jednotka nastavila laťku pomerne vysoko a dvojka ju síce (podľa môjho názoru) neprekonala, no minimálne si udržala rovnakú úroveň. Opäť to bolo znepokojujúce čítanie s mierne hororovou atmosférou a brutálne nechutnými scénami. Autor totiž nemá so svojimi postavami zľutovanie, takže je tých nechutných scén v knihe pomerne dosť.

Páčilo sa mi, že je dej miestami dosť nepredvídateľný a nestojí na jednom mieste. To, čo sa mohlo v jednotke zdať celkom priamočiare, sa v dvojke vyvinulo úplne iným smerom a autor tak dokazuje, že sa ešte máme na čo tešiť . Čo ma, naopak zamrzelo, bolo správanie postáv. Bolo jednoducho predvídateľné. Ocenila by som, keby sa občas zachovali iracionálne, respektíve mimo svojej škatuľky good guy - bad guy.

Napriek tomu, že "Reborn" prvý diel neprekonal, pre fanúšikov jednotky (alebo celkovo postapo sérií) určite nebude sklamaním. Je to drsné, čítavé, znepokojivé a celkom originálne čítanie, pri ktorom si ani neuvedomíte, že patrí do žánru young adult.

2 23.11.2021

Po mesiacoch čakania som sa piateho dielu konečne dočkala a nakoniec by som bola radšej, keby nikdy nevyšiel! Dostala som totiž vysvetlenie bez hlavy a päty. Vôbec mi nedávalo zmysel a mala som pocit, že autor si to vytiahol len tak z klobúka. Identita Kráľa bolo jedno obrovské zmysel nedávajúce sklamanie, no nanešťastie to nebolo to najhoršie, čo mi záverečný diel ponúkol.

Autorovi pravdepodobne nestačilo to, že na najdôležitejšie otázky odpovedal "mávnutím prútika", on sa ešte rozhodol pre záverečný plot twist, ktorý pravdepodobne pochopil iba on sám. Mám až tri teórie ako to vlastne skončilo, ale úprimne netuším, ktorá teória (a či vlastne nejaká) je správna.

A toto je presne to, čo v knihách bytostne neznášam. Keď reálne neviem, ako to skončilo. Keď stratím čas a energiu čítaním niečoho, čo nedáva zmysel. A to je už čo povedať pri mange, ktorej čítanie jedného dielu trvá tak 10 minút. Záver Kráľovskej hry je jednoducho sklamanie roka a zmasakrovaný potenciál. Jednoznačne neodporúčam, a to aj napriek tomu, že ma predošlé diely bavili.

Kniha Cestovná agentúra Tajné svety vôbec nebola zlá, ale ani dosť dobrá. Páčil sa mi koncept multiverza - stovky všelijakých úžasných, šialených, čarovných, krutých, nebezpečných, krásnych či magických svetov uzavretých v starých kufroch. K tomu si pridajte tajný spolok, cestovanie medzi svetmi, tajomstvá, dobrodružstvo a (samozrejme) hlavnú postavu s jedinečnou a vzácnou magickou schopnosťou...

Znie to super, ale spracované to bolo priemerne. Chýbalo tomu niečo, čo by ma nútilo prevracať stránky rýchlosťou svetla. Čo by udržalo moju pozornosť od prvej vety až po tú poslednú. Chýbali tomu postavy, ktoré by som si okamžite zamilovala. K obom hlavným hrdinom som si nedokázala vytvoriť žiadny vzťah a to počas celej knihy.

Felicity bola chodiace dvanásťročné knižné klišé a Jonathan... Jonathan mal vraj ledva osemnásť. Ale opísaný bol ako starý 80-ročný vážený pán. Minimálne do polovice knihy som si ho nedokázala predstaviť inak, než ako staručkého deduška o paličke. Až neskôr sa začal konečne správať ako tínedžer, no na vylepšenie môjho dojmu to už akosi nestačilo.

Aj celý príbeh bol vlastne taký priemerný, aspoň pre mňa nebol ničím výnimočný. Všetko som už totiž niekde čítala. Chýbala mi tam nejaká originalita, svety v kufroch mi nestačili. Väčšinou nie som na samotný dej nejaká extra náročná, najmä keď ide o middle-grade príbeh, ale toto jednoducho nebolo ono. Napriek všetkému som ochotná dať šancu aj druhému dielu, ktorý vychádza čoskoro. Som totiž zvedavá, či dvojka zmení môj názor na túto ospevovanú sériu alebo ju definitívne pochová...

Na záver ešte musím dodať, že tento príbeh nie je druhý Harry Potter. A nikdy nebude. Vôbec netuším, prečo práve táto kniha (séria) je k nemu prirovnávaná, pretože s ním nemá vôbec nič spoločné. Teda okrem jedného "kufrového" sveta, v ktorom majú cukrovinky a rôzne obchody podobné názvy ako v Šikmej uličke či v Rokville.

2 10.11.2021