MarqueeMoon komentáře u knih

Povedal som si, že skúsim Agathu Christie, siahol som zrovna po tomto diele, keďže som to nikdy nevidel ani v telke a absolútne som nepoznal zápletku ani nič moc podrobnejšie (iba, že je to o desiatich ľuďoch, ktorí umierajú na ostrove ako muchy, rukou mysteriózneho vraha). Naozaj geniálny príbeh so skutočne neočakávaným rozuzlením. Ono to bolo tak skvelo napísané, že som sa ani poriadne neodvážil tipovať vraha a iba som sa unášal fantastickým príbehom, stránky plynuli lahodne a veľmi rýchlo.
Mám pocit, že moje prvé čitateľské zoznámenie s Agathou Christie ma potenciál byť zároveň tým najlepším :) ak by sa mi niečo od nej páčilo viac, už si fakt neviem predstaviť z akého vesmíru by bol ten príbeh.

43 16.09.2021

"Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie"

Táto kniha je nadčasová a bude platiť vždy a v rôznych situáciách, spoločenstvách a spoločenských zriadeniach. Stáči mi pozrieť napríklad na všetky naše vlády a samozrejme kniha platí aj na chlapcov zo súčasnej vládnej garnitúry. Lebo všetci papaláši sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší.
K samotnej knihe ešte toľko, že som ju už dlho nečítal a teším sa keď to opäť urobím. Nemá len výborné myšlienky, ale navyše je veľmi dobre napísaná a číta sa sama. Človek ju dá na jeden záťah. Kniha do každého počasia aj nálady a jedna z mojich najobľúbenejších kníh vôbec.

32 12.01.2021

Jedna z tých kníh, kde sa človek môže zamyslieť, koľko štátov ma kľúče od atómovej bomby - napríklad, a aká tenká je hranica medzi pohodlím obývačky s knihou v ruke a jaskyňou v prípade jadrovej vojny. To akým výzvam a seba-deštrukčným hrozbám čelíme vďaka technologickému pokroku. V Dni Trifidov to boli kvetinky a bol to úsmevný (no zaujímavý) nápad, no bola to iba kulisa. Aj v tomto príbehu sa ukázalo, že najväčším nepriateľom človeka je iný človek, a že v krajne extrémnych situáciách sú ľudia vo svojej podstate zvieratami. Páčilo sa mi poukázanie na viaceré morálne dilemy a ich úzkostnú bezvýchodiskovosť, myslím, že hlavný hrdina bol sympaťák a silná osobnosť. Tento román nepatrí k mojím top post-apo kúskom no je veľmi vydarený.

31 11.01.2021

Knihu som prvý krát prečítal v roku 2010. Už dlhšie som mal chuť si ju prečítať znova, je to jedna z kníh, ktoré ma vtedy veľmi zasiahli, tak som po nej včera večer siahol a dal to na jednu "šupu". Úžasná kniha. Zas som si to čaro pripomenul a iba ju mám ešte radšej. Presne ten typ knihy, ktorú by som odporučil človeku čo vôbec nečíta. Povedal by som mu nech začne presne týmto dielom, lebo je to ukážka prvotriedneho písania, štýlu, SKVELÝCH dialógov, myšlienok, humoru, zápletky a všetkého, čo človeka pod pojdom literatúra napadne. V tejto knihe nie je jediné slovko navyše. Diamant. "Na Východ od raja" objednaný.

29 13.01.2021

Štyri večery s mužmi, ktorí nenávidia ženy, zaujímavým novinárom a jeho ešte zaujímavejšou spoločníčkou pri pátraní po ohavnom sériovom vrahovi mi skrížili plány chodiť spať v rozumnom čase. Aj keď som už videl film a zhruba si pamätal zápletku a rozuzlenie, priam som miestami nedýchal. Knižná predloha býva takmer vždy lepšia ako film, ale táto kniha bola o šesť tried lepšia ako film. Autor si na príprave dal neskutočne záležať. Cítiť to z každej stránky. Toľko detailov dotiahnúť do dokonalosti a byť stále uveriteľný a vyvolávať presne žiadané emócie od čitateľa si vyžaduje majstra. Príbeh stále gradoval ,ani na sekundu som sa nenudil. Kniha má viacero silných a epických vrcholov, kde aj po uzavretí hlavnej línie s odhalením pravdy a vraha príbeh nepoľavil a posledných približne 70 strán som užil tak isto ako prvých 350. Teším sa na ďalšie príbehy od tohto autora, ktoré budem hltať do neskorej noci a ráno nadávať, prečo som nešiel spať aspoň o hodinku skôr. Minimálne v tomto prípade to ale stálo za to!

28 28.10.2021

Tuším som narazil na ďalšieho super-návykového spisovateľa detektívok. To bolo niečo!

27 19.04.2022

Práve prečítané, žiada sa mi sem hodiť bezprostredný dojem .. tak to bolo niečo! Chcem si to v sebe udržať a to dlho, dúfam, že sa mi to podarí. Na niektoré veci v živote netreba IQ 170 - Charlie to v prestávke medzi dvoma "tmami" občas pozabudol. Ľudia ako Charlie Gordon ("v demo verzií" - dôraz na úvodzovky!) vedia dať druhej strane viac nezištného záujmu a úprimnej vďaky za úplnú banalitu (viem o čom píšem) ako ktovieaký intelektuál. Na druhej strane, samozrejme, aj títo ľudia nie sú čiernobieli, ale pestrofarební a povahovo rôzni. Tak ako my všetci, ale späť ku knihe. Čo je v konečnom dôsledku dôležitejšie - a tu sa dostávame k hlavnej dileme celej knihy - nevedieť kto si a byť šťastný alebo byť tým, kým si vždy chcel byť, mať intelektuálny, materiálny, pracovný úspech, no nemať nikoho, komu by na tebe naozaj záležalo? Tým samozrejme nemyslím iba porovnanie - mentálne znevýhodnený vs. "normálny"- aj to je na tomto diele pekné. Láska je zvláštna vec a myslím, že Charlie jej rozumel veľmi dobre, iba o tom poriadne nevedel, že jej tak rozumie, ale to vôbec nie je dôležité. Vlastne, je to dôležité, lebo o láske príliš nepremýšľal, iba ju chcel dávať a trochu jej dostať - lebo to je ľudská bytosť ako každá iná. Pre mňa možno najlepšia kniha akú som kedy čítal. Nádherné, nič viac, nič menej. A to som určite mnohé prehliadol, no veľmi rád sa k príbehu raz vrátim a objavím ďalšie myšlienky (a určite si prečítam nejaké komentáre tu:)). Ani koniec mi vlastne až taký smutný nepripadal, a aj keď som zhruba tušil kam to smeruje, vzali mi posledné stránky dych.
PS. Je skutočne smutné, akou spoločensky diskriminovanou skupinou sú ľudia s mentálnym znevýhodnením, pritom sú to ľudia, ktorí vedia byť aj mimoriadne platní pre spoločnosť napríklad v jednoduchšej platenej manuálnej práci atď atď. Sú to ľudia, ktorí majú rovnako obľúbenú hudobnú skupinu, jedlo či tajné sny a túžby, chuť sa niečo naučiť, potrebu byť užitočný, dostať pochvalu, pracovať, mať kamošov, mať dievča (chlapca), nie niekto na koho by mala spoločnosť pozerať cez prsty ako na „niečo“ menejcenné a neužitočné. Aj v tejto problematike existuje mnoho mýtov a ešte nás ako spoločnosť čaká aj v tomto smere dlhá cesta. Som rád, že kniha má aj tento rozmer.

27 06.04.2021

Niekedy je vyberať si knihu v kníhkupectve intuitívne a neplánovane skutočne to najlepšie, čo môžete urobiť! Ani som nevedel, čo presne kupujem, až na to, že som si myslel, že je to predloha (tipoval som, že vernejšia a doslovnejšia) k filmu "Ja, robot". Dokonca som ani nevedel, že kupujem zbierku poviedok. Doma knižku otvorím a hľa poviedky, no až neskôr, pri čítaní som zistil, že je to vlastne geniálny príbeh a jednotlivé poviedky sú fantastické dieliky, ktoré utvárajú koherentný a logický celok. Bolo to osviežujúce a príjemné čítanie, skutočne som sa veľmi bavil. Kiežby bola ďaleká budúcnosť skôr takto utopická ako dystopická. Tri zákony robotiky sú cement, ktorý jednotlivé poviedky spája a umožňuje na tomto nápade experimentovať a testovať platnosť daných zákonov. Ani jedna z poviedok nebola pre mňa stratou času, naopak, každá bola vysoký nadpriemer a konkrétne príbehy "Rozum", "Stratený robot" a "Dôkaz" boli ešte o malý kúsok lepšie.
Celkovo za mňa splnené tri zákony SF poviedok a poviedkovej tvorby všeobecne:
1. Nenudiť, ale zabávať
2. Zabávať a nenudiť
3. Dobre vypointovať

25 20.10.2021

Život je paradoxný a nejednoznačný, rodíme sa a máme isté predpoklady a vlohy (vplyv rodiny, výchovy, dedičných predispozícií) sa prikloniť buď k dobru alebo zlu (zovšeobecnene), no nikdy to nie je čistá esencia osobnosti, ale koktejl, či už viac nepríjemne trpký alebo skôr sladší. Je ľahké niekoho odsúdiť, no nikdy v skutočnosti nemusíme vedieť, aké je to byť v koži toho druhého. Jednako ale opraty držíme v rukách my sami a je na nás, či budeme robiť to, čo je niekedy dobré a ťažšie alebo zlé, no ľahšie. No dosť bolo rečí, život je aj o xy premenných, o miliónoch rôznych situáciách, vplývajúcich rôzne na jednotlivých ľudí, a ja som rád, že táto kniha je o ľudskosti a boji každého človeka, preto sa mi prihovára a ja mám chuť jej načúvať, viem, že som ju dôkladne určite neobsiahol celú a tiež viem, že ak budem mať to šťastie, tak si ju prečítam aj o 10 rokov a nájdem v nej zas niečo nové.
Ešte musím dodať, že mám naozaj rád postavu Caleba a to, ako autor vykreslil jeho vnútorný boj, no je tam viac zaujímavých charakterov - najmä Sam Hamilton, ktorého nemožno nemilovať, či sluha Lee - aj keď je to postava ako z krajiny zázrakov, byť tak bohatý gróf, neviem aká pravdepodobnosť by bola, že by som našiel sluhu tak verného, vždy poruke so životnou pravdou, no zároveň aj s chuťou navariť, umývať riady po dvoch faganoch a s tajomným alkoholickým nápojom N-ga-pa (?) vždy po ruke, keď to najviac treba! :)

"Nic v lidském živote neni jisté. Budoucnost je vždycky nejistá a tahle nejistota je zdroj všeho strachu. Ale aspoň jediná věc je v živote jistá, a to je smrt. Takže vlastně v skutku... zaplať panbůh za ni..."
Na myšlienke vyššie nie je nič zvrátené, problém nastal, keď už nebola istá iba smrť, ale aj nová krásna ríša pod Hitlerom. Postava Kopfrkingla je geniálne napísaná, jeho naivný, sladký, otravný a kvetnatý monológ sa postupne viac a viac pod vplyvom ideológie a pána R. obrusuje a zdrsňuje, až nastáva krásny literárny kontrast a vnútorný "prerod" v štýle "co abych tě, drahá , oběsil?" Doba a okolnosti poskytli príležitosť pre skutočného Kopfrkingla - falošného anjela činiaceho zvrátené dobro respektíve diabla, ktorý sám o sebe prehlasuje, že nie je.
Síce aj plastelína je menej tvarovateľná ako pán Kopfrkingl, ale abstinentom a nekuřákem ostal stále a nepodvolil sa, takže zas také sto percentne jednoznačné to predsa len nebude! Aspoň niečo :)
Krásne na tejto knihe je aj to, že ju napísal "bratr" Čech, skutočne, ak by podobné dielo (iba s iným miestom) napísal nejaký Američan/Angličan, bolo by to možno najospevovanejšie dielo nielen českej literatúry, ale aj jedno z najospevovanejších diel svetovej.

23 20.02.2021

(SPOILER) Čas pri tejto knihe neskutočne letel, ani neviem ako som ju prečítal. Námet vynikajúci, aj keď by sa našli drobné logické chybičky, čo ale celkovému príbehu moc neškodí. Možno až do oči bijúce šťastie Emanuela a jeho party mnoho krát, ma predsa len núti ubrať hviezdičku - až príliš veľa vecí jednoducho zapasovalo a padlo vhod. Správanie Colina ma ku koncu vcelku prekvapilo, kto by to bol o ňom povedal :) No tak to už chodí, charakter sa často odkryje so získanou mocou.

23 29.01.2021

Nemám slov. Každý diel trilógie bol pre mňa dokonalý.. takto vystavať príbeh a postavy sa len tak nevidí.. pre mňa nebolo lepšej zápletky hádam v žiadnej knihe akú som kedy prečítal. Asi skôr hlúpa paralela, ale s nadsázkou poviem, že Stieg Larsson je pre mňa Kurt Cobain svetového krimi (literatúry vôbec) - obrovský talent, skvelé, chytľavé, no inteligentné, netuctové (svojské) diela, "iba" tri knihy (vs. tri štúdiové albumy Nirvany), no aké dôležité a vplyvné.. napokon to najhoršie, obaja zomreli mladí (aj keď Larsson to dotiahol aspoň na 50).
Obrovský rešpekt, knihu som zhltol za tri dni a opäť ma priklincovala ako predošlé dva diely. Až som smutný, že to skončilo, no mimoriadne spokojný ako to skončilo.

22 23.05.2022

Černobyľ je ukážkou absolútne tragického zlyhania systému, kde bola hlavnou príčinou nešťastia propaganda a sovietska mentalita. To, za akých okolností havária na reaktore nastala, čo k nej viedlo a najmä, ako sa po tomto incidente postupovalo je totálne absurdné. Doplatili na to najviac Bielorusi a Ukrajinci a doplácajú doteraz. Niektoré výpovede svedkov v knihe idú až pod kožu a mrazí z toho. Človek si pomyslí, ako sa to mohlo stať, prečo autority, ale aj mnoho ľudí konali tak ako konali. Nezmysel a zbytočná tragédia. Aj tak to človek, ktorý to nezažil a nežije tam nedokáže úplne pochopiť. Zdravý rozum zatienený ruským magickým fatalizmom spojený s paranojou na najvyšších miestach bol rovnako nebezpečný ako dávka vysokého žiarenia. Dosť sa aj urobilo a mnohé sa nevedelo, ale mnohé sa neurobilo a dobre sa vedelo o nebezpečenstve - a to je neodpustiteľné.

22 29.01.2022

Z hľadiska technologických detailov Marťanská Kronika neodolala zubu času, tiež niektoré nelogickosti môžu vyrušiť, ale to je pre mňa nie až tak podstatné. Dejovo zväčša stále zaujímavé nápady, pekne poskladané dielka s parádnou atmosférou marsu, ktorá vytvára priestor pre autorove názory a postrehy na ľudskú spoločnosť, jej základné rysy - najmä americký kolonializmus dostáva na frak - a jednotlivca v danej spoločnosti.. sú to stále aktuálne veci a problémy a obávam sa, že tu s nami budú ešte veľmi dlho pokiaľ nenastane nejaká nová kognitívna evolúcia:D
Poviedka Usher II. je pre mňa o niečo lepšia než samotný Pád domu Usherovcov od Poeho. Obe super a som rád za tento odkaz na tvorbu majstra hororových poviedok. A tiež na 451° Fahrenheita.
Celkovo vo mne zanechala táto kniha silný dojem.

22 10.07.2021

Smutná a zároveň tak krásna kniha, Remarque ma extrémne chytľavý, prozaický a sugestívny rozprávačský štýl, kniha sa čítala sama a ponúkla mi širokú zmes emócií od krásy až po hnus, no čo najviac charakterizuje Remarqua ako spisovateľa je ľudskosť, ktorú veľmi dobre dokáže preniesť na stránky knihy, (zatiaľ som prečítal iba Troch kamarátov a tento magnum opus - chystám sa to však napraviť a zaobstarať ďalšie diela). Po dočítaní románu som mal veľmi silný pocit a zážitok, až som si zopár krát znova musel prečítať poslednú kapitolu. Najlepšia kniha z povinného čítania, ktorú som vtedy voľakedy neprečítal a napravil som to až teraz a určite nie naposledy.

22 10.01.2021

Perfektne vygradovaný príbeh, ktorý začína vcelku nevinne, no postupne sa zvrháva a slučka okolo celého ostrova sa sťahuje. Od začiatku je jasné, že to nemôže dopadnúť dobre, bráni tomu stádovitosť, chuť po moci, nevôľa spolupracovať, nekomunikácia.. Občas to je pomerne čiernobiele, ale tu mi to tak nevadí. Vyústenie a záverečná pointa sú silné, situácia sa môže obrátiť o 360 stupňov a môže nastať happyend, ale škody sú už napáchané a žiť so sebou treba ďalej. Otázka je, ako a či sa človek aj ľudstvo dokáže poučiť. Kolektívna a často aj osobná história skôr ukazuje opak.

21 29.01.2021

Nie som zrovna fanúšik Fantasy, no kniha Pán Prsteňov so svojím svetom Hobitov, Elfov, Trpaslíkov, Ohyzdov, dobra, zla, pokušenia a príbehom o dôležitej úlohe, ktorá bola daná jednému zdanlivo obyčajnému hobitovi, pre mňa predstavovala balzam na dušu a pocítenie, že som čítal niečo výnimočné so silným presahom, s pravdou skrytou v detailoch pri niektorých dialógoch, opisoch okolia aj básňach, ktoré som nie vždy dokonale obsiahol , no čítať aj tieto časti bolo pre mňa osviežujúce. Film je vynikajúci tiež - pri putovaní Froda a jeho partie v knihe, som mal v hlave ten skvelý soundtrack, ktorý ma sprevádzal filmom a ktorý kniha poskytnúť nemôže. Obe diela - knižné aj audiovizuálne predstavujú vrcholy v danom type umeleckého sprostredkovania. Kniha, okrem iného upúta jazykom či lyrickými pasážami, film, okrem iného hudbou, výpravou a celkovo réžiou.

20 20.01.2023

Arthur C. Clarke je ako The Beatles sci-fi literatúry - chytľavý a nápaditý, miestami prekvapivý a experimentálny a hlavne mimoriadne zaujímavý a dôležitý autor, ktorý doteraz inšpiruje mnohých spisovateľov - nasledovníkov.

20 31.12.2022

Na Houellebecquových knihách mám najradšej tie záblesky krásy, ktorých je málo v kontraste s temnotou, ktorá je vždy extrémne dominantná.
Hlavný hrdina napriek schopnosti milovať a byť šťastný, doplatil na ilúziu nekonečných možností, aj zlému načasovaniu, kedy záchrankyňa prišla do života Florenta priskoro. Keď už začal byť život iba úpadok, kombinácia nostalgie, depresie a Captorixu, znemožňovali autorovi sa opäť odraziť odo dna. Captorix a tým zvýšená produkcia serotonínu síce trošku pomohli zmierniť príznaky depresie, ale definitívny smútok ostal, keď si uvedomil, že život šiel iba okolo. Pritom istý čas žil. Silné libido a vlhká šuška je jedna vec, iná je vlhká šuška ženy, s ktorou je šanca byť šťastný aj na samote u lesa a o ktorej vedel, že aj ona by vedela byť šťastná s ním. Nakoniec neostalo nič, no tak to už býva.
Úprimnosť s akou hrdina rozpráva o svojej úbohosti a apatií, to ako kombinuje rozprávanie o svojom rozpoložení a často rozpoltenosti s prihliadaním k spoločnosti, v ktorej žije, je už autorovým trademarkom. Vždy som ochotný čítať jeho knihy, tretia zo štyroch, ktorá mi prirástla k srdcu, ale nie z nesprávnych dôvovov - nemám chuť sa utápať v melanchólií, nostalgií a apatií, aj keď sa tomu niekedy proste nedá vyhnúť - je to pre mňa čítanie, ktoré ma utvrdzuje, že nakoniec stojí za to žiť a nie iba prihliadať sa životu. Autenticita a tá prchavá, ťažko dostupná a medzi riadkami postrehnuteľná krása a nádej ma nútia vracať sa k tomuto autorovi - okrem toho, že proste vie písať a píše hovadsky dobre. Nie su to žiadne strhujúce príbehy s neviem akou nečakanou a premyslenou pointou, ale taký je život, viac či menej obyčajných ľudí, nežijeme vo filme.
Pokiaľ viem, autor sám bol aj hospitalizovaný na psychiatrií, vie čo je to úzkosť a depresia, jeho vnímavý a depresívnejší pohľad na život môže mnohých vyrušovať, no na jeho textoch je mnoho pravdy, ktorú kombinuje so svojim unikátnym štýlom s patričnou dávkou humoru a preto je to za mňa najlepší autor svojej generácie.

19 28.08.2021

Keď si predstavím napríklad Sovietskeho Ukrajinca narodeného povedzme v roku 1920, ktorý prežil všetky tie hrôzy a dožil sa dôchodkového veku, napĺňa ma hrôzou, čomu musel taký človek čeliť, akému teroru a neuveriteľnému utrpeniu a aké pre nás nepredstaviteľné voľby a rozhodnutia musel podstupovať . A čo to na ňom zanechalo. Ak bol humanista, taký človek takmer nemohol prežiť a tento druh musel vyhynúť. Obrovské a nezmyselné straty na životoch, kvôli dvom najodpornejším ideológiám a režimom všetkých čias - nacizmu a komunizmu. Kniha ponúka skutočne komplexný pohľad na históriu masového vyvražďovania na krvavom území a o tom ako sa tieto dva režimy na čele s Hitlerom a Stalinom prekrývali a ako spolu neoddeliteľne súviseli a v postate sa často živili navzájom ako dva parazity. Vedel som, že Hitler aj Stalin patrili k najhorším tyranom a ohavám 20. storočia, ale až táto kniha mi ponúkla komplexnejší pohľad na ich politiku, vďaka čomu som si uvedomil, že boli ešte horší ako som si myslel (Najmä Stalin). Až tu mi došlo, že Stalin bol nie že o niečo menšie zlo ako Hitler, ale bol úplne rovnaké zlo. Túto knihu by si mal prečítať každý a momentálne by som ju prednostne distribuoval mnohým ruským obyvateľom vymytým Kremeľskou propagandou. Ako povedal myslím Marx, história sa opakuje najskôr ako tragédia, potom ako fraška. Ten šašo v Kremli a jeho trúby, prekročili všetky hranice a história si ho zapamätá ako najhoršieho "sovietskeho" tyrana od čias Stalina. Prečo sa história stále musí opakovať a na vyvolávanie a ospravedlnenie konfliktov sa používajú v podstate tie isté argumenty, aby sa naplnili egocentrické, geopolitické mokré sny nedemokratických vládcov. Naozaj smutné.

18 09.04.2022