Lessana komentáře u knih

Krásne rozprávanie o živote v arménskej dedine. S obyvateľmi, ktorí prirastú k srdcu, ktorí toho prežili (vojnu, zemetrasenie, hladomor, rozmary prírody...) a napriek tomu alebo práve vďaka tomu sa nevzdali a žijú ďalej svoje zmysluplné životy. Páčilo sa mi, aké mali rodiny prívlastky a podľa čoho :). Rovnako prepojenie medzi všetkými, či už rodinné, alebo priateľské. Srdečnosť dýchajúca zo vzťahov medzi ľuďmi. I nádej, ktorá sa zaleskla na konci knihy, s novým životom, takým nečakaným, no o to povzbudzujúcejším a ešte viac všetko stmelujúcim. Skvelé! Teším sa na ďalšiu knihu od Narine.

20 20.06.2022

Výborné, ako už tradične. Príbehom sa vinie niekoľko zápletiek (Laurent, Antoinette, hra, superdelo a mnoho ľudí okolo neho), pričom bez spôsobenia gulášu, naopak všetky prepojené a rovnako dôležité. Prekvapivé bolo, že sme sa (konečne) dozvedeli, čo a kedy sa vlastne stalo Ruth, že je vždy v POHODE :). Ako aj Gamacheov pôvod (zrejme absolútne neprekvapivý vzhľadom na úspech série) či niečo z histórie Troch borovíc. Zaujímavé bolo i nové postavenie našich hlavných hrdinov v rámci hierarchie v Sureté. No a tiež predpokladaný vývoj vzťahu Beauvoir a Annie. Som veľmi zvedavá, čo bude ďalej s Armandom, ako sa rozhodne... Tiež mi krúti závitmi, ako bude napredovať Ruth. Slovom - musím sa nutne dostať k ďalšiemu dielu :)).

19 24.05.2022

Zase skvelý diel, dobre premyslený a výborne napísaný. Človek ani nevie, ako mu tých 424 strán mizne pod rukami, resp. ocitá sa z pravej strany na ľavej :).
U kníh Louisy Pennyovej sa mi okrem iného páči, že každú kapitolu nenápadne rozdelí na menšie časti, pričom v každej vidíme do hlavy komusi inému. Dáva to priestor na rýchlejší posun v deji, samozrejme, ako aj na detailnejšiu kresbu charakterov. Vždy do seba všetko zapadne a nič nie je vyslovené zbytočne.
Magnetom u týchto detektívok je pre mňa aj to, že autorka vždy rozpitve niečo iné, keďže pozná človeka a jeho neduhy i klady. A vždy je toho v jednej knihe viac, napr. tuto závislosť (akákoľvek) a snaha sa z nej dostať, odpustenie (snaha získať ho i dať), nevypovedané traumy z minula, ktoré si človek v sebe živí, pričom sa môže rozhodnúť aj inak, chápanie jednej veci dvoma ľuďmi úplne inak a z toho prameniace nedorozumenia atď.
U Louisy je to slovom vždy psychologicko-sociologická štúdia zabalená v atraktívnom šate detektívky so sympatickou postavou vrchného inšpektora, ktorého reakcie by chcela mať každá žena u manžela :).
Svet výtvarného umenia vo Svetelnom klame bol vykreslený úplne vierohodne a nezávideniahodne... všetky tie výstavy, kritiky, recenzie, galérie, vplyvní ľudia, maliari, závisť, strach, prestíž, moc, alkohol i pošramotené osobnosti a z toho prameniace i pošramotené rozhodnutia a činy.
Jediné, pri čom som sa trochu usmievala, bol záver, kde si Louise neodpustila finále a la Agatha Christie - všetci v jednej miestnosti, detektív uprostred, akože rodinný rozhovor, na konci ktorého však dôjde k odhaleniu vraha. Trochu klišé, ale odpúšťam. Vyvážilo to všetko vyššie spomenuté a ja sa púšťam do ďalšieho dielu :).

21 14.05.2022

Dobrá oddychovka, keď chce človek trochu vypnúť od každodennej "reality". Pri druhom čítaní mi ale chýbalo čosi viac, tá povestná nadhodnota. Príbehy sú naozaj iba na zasmiatie, prípadné pokochanie sa metaforami a prekladom. Nič viac, nič menej.
Asi tie moje knižné opakovania zastavím v najlepšom, aby som nestrhávala knihám "body" :).

12 10.05.2022

Druhé čítanie tejto milej knižky som si vychutnala úplne inak ako to prvé. Vtedy som čítala iné vydanie, to najobjemnejšie, kde sú spojení "mimozemšťania" s "vynálezcami", a bolo to vždy v autobuse, na ceste do práce. Boli to príjemné chvíle, ani sa mi nechcelo odkladať knihu z ruky, keď som prišla na pracovisko :).
Ale teraz, doma, keď sme si to predčítali s manželom, to pre mňa nemalo už také čaro ako po prvý raz. Jazyk je stále krásny, preklad výborný, postavičky kúzelné, nápady skvelé, ale zdalo sa mi, že autor zbytočne priveľmi naťahuje príbehy, no ich pointa vôbec nezodpovedá tomu naťahovaniu "gumky v gatiach". Škoda, uberám na hodnotení jednu hviezdu, hoci úsmev nám Bulyčov vyčaroval viackrát :).

Tak to bola krása! 14-ročný autistický chalan píše denník. Miluje prírodu, ako aj celá jeho milá rodina, tiež autistická. Píše o svojich dňoch. Veselých i smutných. Zážitkoch, najmä tých v prírode a pri vtáctve. Je zaujímavé sledovať pochody jeho mysle. No najmä nechať sa unášať na vlnách metafor, ktoré tvorí úplne zľahka, až hodvábne. Často som sa pri čítaní pristihla, že myšlienky s autorom zdieľam, presnejšie povedané, že čítam tie svoje. Som teda autista? O svojej inakosti viem. A nie je dôležité, ako ju nazveme, pravda. Dôležité je, že vnímam (spolu s autorom) spätosť s prírodou a Stvorením. Odporúčam.

17 02.05.2022

Keď človek prežíva ťažké, náročné obdobie, Hesse je správna voľba. Nesklamal ani u nás v rodine. Predčítali sme si a veľmi nám pomohol a uľavil. Je to nádherné čítanie, plné poznania a múdrosti, ktoré dokážu pohnúť aj druhých, v ľahkých i neľahkých časoch. Odporúčam.

No... tak mi pri čítaní napadlo, prečo sa o tomto "diele" učí vôbec na školách (dokonca už na základných). Z osnov je vyhodený napríklad taký Jules Verne (!) (nám ho pani učiteľka "podsunula" mimo osnov, aby sme neboli ukrátení, a dobre urobila), ale tomuto tu, celej tzv. beatnickej generácii, je venovaných niekoľko vyučovacích hodín. Aký nepomer!
Literárna (nad)hodnota nijaká. Štýl rozprávací, zrejme vo svojej dobe nóvum, v poriadku - ale výsledný pocit je chaos, a to už nie je v poriadku. Podsúvať ho čitateľom a maskovať za umenie je zločin.
Postavy nesympatické a nevľúdne. Stratené, zblúdené, bez poznania, bez akejkoľvek zodpovednosti k sebe, blízkym, k životu, manželkám, deťom... S drogami a alkoholom povýšenými na čosi normálne a bežné. Len sa rútiť vpred, bez cieľa a zmyslu. Bez ohľadu na ujmy (fyzické, psychické - svoje i tých druhých). Toto nie, vážení. Nikdy viac.

20 09.03.2022

Po druhom prečítaní pridávam jednu hviezdičku v hodnotení - teda do plného počtu. A som rada, že môžem sériu čítať pekne po poriadku, keďže skladačka zapadá do seba a vzťahy sa rozvíjajú... a tie minulé odhaľujú. Ako v tomto diele udalosti s Gamacheovým otcom Honorém. V tejto súvislosti som rada, že linka s Danielom a jeho 2. dieťaťom bola pekne uzavretá, ako napokon všetky, čo u autorky oceňujem. Rozpracuje viacero línií, nie však únavne či chaoticky, práve naopak, a všetkým dá oblúk (motívy z detstva Morrowovcov, Armandov otec v. Daniel, včely, Véronique, D. Martin, Elliot...).
Hoci v 4. časti nie sme v Three Pines, ale v kanadskej divočine, autorka nás tam predsa len na chvíľu vypraví s Reine-Marie, Clarou a Peterom na Deň Kanady, aby tam Armand našiel riešenie zdanlivo neuskutočniteľného - pohnutia sochy.
Chudáci Morrowovci! S toľkými peniazmi a majetkom a predsa takí chudobní - bez lásky, šťastia a spokojnosti. Koľko tráum na spracovanie v jednej rodine! A nie je to tak aj vôkol nás?
Hoci som žena, Gamache mi je vzorom najmä prívetivým a múdrym konaním a reagovaním za každých okolností, láskavým pochopením i súcitom s démonmi druhých, vyžarovaním prirodzenej autority i nádherným vzťahom s milovanou osobou. (Aj) preto tieto detektívky rada čítam. Hor sa na Hladového ducha! :)

Repete tretieho dielu ma bavilo viac ako jeho prvé čítanie. Má veru zmysel čítať túto sériu po poriadku (keď sa ovšem čitateľovi páči). Človek lepšie precíti vzťahy medzi členmi Sûreté. A lepšie pochopí aj Ruth (jej lásku maskovanú v obrane za nevľúdnosť) či Petera (jeho žiarlivosť na Clarinu tvorivosť). Zápletka je opäť výborná, pri vyšetrovaní čitateľ podozrieva snáď každého "na scéne", tak je to šikovne napísané. Jedlo a nápoje od Gabriho a Oliviera priam rozvoniavajú z písmeniek v knihe, rovnako ako prebúdzajúce sa jarné kvety v dedinke Three Pines či ihličie v lesoch vôkol. A emócie, dobré i tie pokrivené, plávajú hore-dole, od postavy k postave (žiarivá Madelaine, zaľúbená Sophie, žiarlivá Hazel, m. Béliveau, Jeanne, Odile, Gilles... ale i zradný M. Brébeuf, Lemieux či pokrivený Francoeur), a človek má príležitosť zamyslieť sa nad vlastnými reakciami, traumami a ich (ne)úspešným spracovaním. Mám rada tento presah literatúry do života. Tak to má byť. To je účel.

21 09.02.2022

Jedna z užitočnejších kníh o vzťahoch. Sympatické je, že naozaj môže pomôcť, keď to človek potrebuje. Neviem, či to delenie na typy pripútanosti vo vzťahoch (istý, vyhýbavý a úzkostný) nie je pomerne zjednodušené. Bezpochyby existuje viacero príčin pre ľudské konanie... No nedomýšľať si významy slov či reakcií toho druhého, nebojovať, nesprávať sa tzv. protestne, ale využívať efektívnu (teda priamu a úprimnú) komunikáciu s cieľom vyjadriť svoje potreby a zlepšiť vzťah, to sú veci, ktoré by mali byť síce medzi ľuďmi samozrejmé, ale vidíme, že nie sú, teda je fajn, že to niekto pripomína takto vľúdne s cieľom pomôcť.

12 04.02.2022

V 2. knihe z tejto výnimočnej série ožíva minulosť, aby poznačila prítomnosť a vlastne aj budúcnosť. Osobnú. Staré, nevyriešené traumy ovplyvňujú ďalšiu generáciu. Presne ako v živote. Pokiaľ to človek dovolí. Pokiaľ sa sám nerozhodne, že tú kliatbu prelomí a nedovolí jej riadiť jeho život.
Gamache s Beauvoirom v najlepšej forme. (Možno trochu) polepšená Nicholová so svojimi démonmi. Sympaťák R. Lemieux. A z obyvateľov Three Pines vyniknú najmä Tri Grácie - Kay, Matka Dee a Em Longpré. Nechýba ale ani Ruth (tiež v najlepšej forme), Gabri s Olivierom, Clara s Peterom či Myrna. Spoznávame aj Reine-Marie, Gamacheovu drahú polovičku. A rodinu CC de Poitiers, ktorá kúpila temný dom Hadleovcov...
O vražedný chlad v príbehu nie je núdza, zima v Kanade vie byť poriadne studená a krutá. O napätie sa postará aj scéna s požiarom, neskončený Arnotov prípad a pohyby v Sureté, no najmä postupné odhalenie motívov, vinníkov... všetko však v citlivom príbehu, kde vonia dobré jedlo, znie krásna hudba a múdre verše, kde ľudia počujú i Boha a dôverujú mu.

Keby som začala touto knihou od Durrella ako prvou od neho, predpokladám, že po ďalšej jeho tvorbe by som nemala dôvod siahnuť. Nedokázala upútať moju pozornosť ani v nej neboli prítomné tie prvky, pre ktoré mám autora rada. Dobre teda, že som ňou nezačala. Autor mi však "neodišiel z priečinka obľúbených", kde sa právom dostal pre iné tituly, len už teraz viem, že mal aj slabšie literárne chvíľky...

12 25.01.2022

Splnil sa mi sen a mám knihy L. Pennyovej vlastné. Môžem ich teda začať čítať po poradí a vzťahy medzi postavami vnímať od ich vzniku.
Po 2. prečítaní Zátišia pridávam jednu hviezdu v hodnotení, teda do plného počtu.
Autorka začala svoju sériu predstavením vrchného inšpektora Gamachea ako vľúdneho, múdreho, láskavého, rozvážneho pána s výborným pozorovacím talentom. Beauvoira, ktorý k nemu vzhliada a pomáha mu. Agentku Nicholovú (autorka má zrejme československých predkov, prečo by tu inak dala túto zmienku?) ako spupnú a pyšnú, nepolepšiteľnú osobu, ktorej máte chuť prehovoriť do duše. Lacosteovú ako odvážnu, spoľahlivú pracantku. No a samozrejme postavy a postavičky (Gabri, Olivier, Ruth, Myrna, Clara, Peter, Ben...) z Three Pines, kúzelnej, zabudnutej dedinky na konci sveta. Všetko bytosti z mäsa a kostí, žiadne výsostne literárne postavy. Bytosti so svojimi radosťami, ale i traumami, viac či menej vysporiadanými, čoho dôsledkom je aj vražda Jane Nealovej, maliarky "v utajení".
Baví ma sledovať riešenie tejto udalosti, no najmä vnímať to celé z pohľadu jednotlivých postáv, tak je to totiž majstrovsky napísané.
Detektívky L. Pennyovej sú pre toto všetko vlastne jedinými detektívkami, ku ktorým sa rada vraciam opakovane. Teda okrem Doylových, ktoré sú mojou srdcovkou rovnako.

19 25.01.2022

Znova ma zlákala najnovšia publikácia Absyntu. No a skvelé! Autor si dal za cieľ zistiť, čo sa stalo vo vlčom výbehu, keď v ňom zahynula sprievodkyňa v zoo, čo tejto tragickej udalosti predchádzalo, či a ako sa tomu dalo vyhnúť, či sa to dalo predpokladať... A jeho rešerše stáli za to! Dostal sa hlboko do histórie v rámci vlčej tematiky vo Švédsku, predostrel okolnosti vzniku zoologických záhrad, navštívil množstvo odborníkov, archívov atď., aby ako milovník Švédska, prírody a zvierat pochopil a tým umožnil pochopiť aj druhým, ako to vlastne so zvieratami a ľuďmi je, keď sa ľudia snažia zvieratá tzv. socializovať. Odporúčam.

16 23.12.2021

Opäť ďalšia z Durrellových kníh, pri ktorých som sa smiala nahlas a schuti :). Vtipné, láskavé a zručne napísané poviedky mi spríjemnili pár dní, čo bol účel, som teda spokojná.

10 11.12.2021

Zvláštny text. O osobe závislej na smartfóne a na trápení sa pri čakaní na odpovede na sms-ky. K tomu pomotaná prítomnosť s minulosťou, ba dokonca aj s budúcnosťou. A päť osudových vzťahov hlavnej postavy a ich vlastné životy. Najcennejšie na tejto knihe je asi rozmýšľanie, ktoré nastane po nej, u čitateľa. O vlastných vzťahoch, domýšľaní si, vlastných interpretáciách reakcií druhých atď. Len mi vadilo, že zodpovednosť za skutky je prenášaná akosi vedľa. Na "lieky", psychoterapeuta, na "prvú chybu", na nešťastie iných generácií v rámci rodiny..., pričom je vždy na tom, kto tie skutky koná (či ide o karmické vzťahy alebo nie). Takto je to pomerne mätúce a hľadajúcich to môže utvrdiť v tom, že nenormálnosť je normálna a vymotať sa z toho bludného kruhu je len výsadou zázraku, ktorý sa odohrá nanajvýš v knihe alebo filme. No omyl - každý má moc urobiť zásadné rozhodnutia vo svojom živote a nesie za ne zodpovednosť.

11 06.12.2021

Spočiatku som si myslela, že knihu odložím neprečítanú. No keďže to nerobievam a keďže Lem patrí medzi mojich obľúbených spisovateľov, vytrvala som až do konca. Žiaľ, musím konštatovať, že nič by sa nestalo, keby som sa rozhodla podľa môjho prvého pocitu...
Príbeh sa začne rozvíjať až po cca 50. strane, no dovtedy máte možnosť žasnúť nad vyslovene lajdáckou "prácou" redakcie a korektora. To bolo priamo utrpenie vidieť na každej strane niekoľko preklepov či rovno hrúbok! Nepridáva tomu ani preklad, čiže je dosť možné, že príbeh sa v mori týchto kazov akosi stratil... čo mi je ľúto, námet je to pútavý a detektívky mám (občas) rada.
Nezanevrela som ale na autora, pravdaže, veď v tomto počine je v tom nevinne. Mám doma od neho ešte čo-to a teším sa na to.

14 06.12.2021

Príjemné čítanie na pár večerov, zvlášť pre milovníkov fauny, samozrejme. Momentálne máme doma šteniatka (sučka nás prekvapila), tak asi to bol dôvod, prečo som si vybrala knihu so zvieracou tematikou. To jednoducho inak nejde, keď sa roznežníte pri deviatich malých labradoroch :)).
Ale späť ku knihe. Pán Kendall popísal svoje zážitky (nielen so zvieratami, ale i ľuďmi) vtipne a pútavo. Mnohé sú úsmevné, iné smutné, všetky však zo života a teda autentické.
Plný počet bodov nedávam však preto, že z diel J. Herriotta (nemôžem to totiž neporovnať) prýšti lepší pocit, láskavejšie srdce a obdiv k Stvoreniu.

15 24.11.2021

Durrell patrí medzi mojich obľúbencov, tak som v rámci potreby čítať niečo ľahké, ale zároveň vtipné a láskavé, siahla po tejto jeho knihe. Nesadla mi, nemám totiž rada zoologické záhrady, a teda leitmotív odchytu zvierat pre ne mi od začiatku vadil. Samotné popisy zážitkov so zvieratami na exotických miestach sú, samozrejme, pútavé, ale nemohla som si pomôcť...

12 19.11.2021