Lessana komentáře u knih

Vlastne som nevedela, čo od toho čakať. Komentáre boli občas chválospevné, občas neveriacky krútiace hlavou. No a keďže si z času na čas doprajem nejaký ten cestopis, povedala som si, že si urobím názor a pocit sama.
Hneď na úvod píšem, že podobný cestopis (pěškopis) som ešte nečítala. Ako už skonštatovali viacerí, veľa sa o navštívených miestach nedozviete. Neuvidíte ani nijaké fotky z nich. Len pár vtipných a milých ilustrácií.
ALE... práve to, že autor to poňal po svojom, ma bavilo. Práve to, že krajiny a miesta, cez ktoré šiel, sme spolu s ním poznávali cez ľudí, ich nátury, reakcie a kultúru, mi asi o krajine povedalo viac ako opis nejakého konkrétneho miesta. Veď si len zoberte, čo najlepšie vypovedá o krajine? Budovy, ktoré postavili iné generácie, história, ktorá je stokrát prekrútená, "líbivé" texty kdesi na internete... alebo jej súčasní obyvatelia, ich zvyky, kultúra a rýdzi humanizmus?
Mne sa to páčilo. Rovnako ako autorov štýl, životný postoj a zmysel pre humor i sebairóniu.
Už hneď na úvod ma inak odzbrojilo tých pár úprimných riadkov k novému vydaniu. Tými si ma autor v momente získal.
Veľmi sa teším, že mi pod stromčekom pristáli všetky autorove knihy. Budem si ich príležitostne počas roka čítať a cestovať aspoň takto.

No páni, to bola ale jazda! Myslela som si, že si budem pomaličky čítať a vychutnávať po roku nový diel obľúbenej detektívnej série. A ono to bolo také napínavé, že som čítala v každej voľnej chvíli a zhltla som to za pár dní :).
Autorka šikovne, až majstrovsky pospájala viacero liniek, všetky samy osebe dych berúce: prvé stretnutie Beauvoira s Gamacheom, príbeh Fiony a Sama (teraz už dospelými, ktorí si ako deti prežili svoje), Améliin vývoj (Armandom podporovaná prazvláštna agentka Sureté), najstrašnejší zločinec, ktorého Gamache zavrel, tajomná miestnosť u Myrny so záhadným obrazom, no a to všetko v kulisách našich Troch borovíc so starými známymi... s gradujúcim finále, pri ktorom mi naskakovali až zimomriavky.
Pre mňa jeden z najsilnejších dielov, kde sa ide hlboko do minulosti a všetko sa vysvetlí a do seba zapadne. S odkazom sily pochopenia, precítenia a odpustenia. A, samozrejme, odvahy a lásky.

O tejto sérii detektívok som sa dozvedela tuto na DK a už roky som sa chystala ju načať. Teraz nadišiel ten správny čas a mám za sebou pilotný diel. Treba povedať, že ma príjemne prekvapil. Mám rada pokojné detektívky, kde netečie veľa krvi, kde je to skôr o vyšetrovaní, o postupoch, o ľuďoch, ich motívoch, mysliach a pohnútkach. A keď je príbeh zasadený do zaujímavého prostredia (ako tu do Bretane), s miestnymi obyvateľmi, kulinárskymi dobrotami, históriou, kultúrou, umením (tuná je to Gauguin)..., to je to pravé orechové.
Trochu mi to pripomínalo detektívky s mojím obľúbeným Armandom Gamacheom od Louise Pennyovej, takže sa vyslovene teším, že mi pod stromčekom pristane celá séria so sympatickým komisárom Dupinom :).
P. S. Jediné sklamanie bola odfláknutá redakcia, resp. korektúra tohto vydania. Už dávno som nevidela toľko chýb v knihe. Snáď si na to v ďalších dieloch dali pozor.

Na môj vkus sa trošku rýchlo v dvojke autor "zbavil" dospelých hlavných hrdinov a nahradil ich mládežou. Zdalo sa mi tiež, že chlapci pomerne ťažkopádne chápu, o čo ide, zvlášť, keď už od otca a strýka vedeli o Nemovi a jeho vynálezoch, ríši a dokonalom ovládnutí voľnej energie. No ale... ukončenie dielu v tom najnapínavejšom tak či tak núti pokračovať trojkou :).

Perfektné! Veľmi pútavý a napínavý príbeh chlapca zažívajúceho dobrodružstvá so svojou "tetou" na Špicbergoch. Živé kulisy, dobre vykreslené postavy, nenásilný ekologický podtext, dobrý štýl a výborný preklad. Hlavný hrdina sa možno občas nespráva ako 12-ročné chalanisko, no ale tomu sa autor dospelák, žiaľ, nevyhne.
Čítala som si postrehy o iných autorkiných knihách tu na DK a vyznieva to tak, že jej knihy sú akosi zvláštne tmavé..., štýlom i témou, čo ma teda úplne odrádza od ich prečítania. Ale vybrať si túto bola dobrá voľba. Keď sa chce niekto zoznámiť s tvorbou autorky, radšej nech siahne po tejto mládežníckej knižke - neoľutuje!

Pri takýchto knihách sa mi to stáva často: s mnohým v nich rezonujem, no o mnohom mi moja intuícia šepká, že je inak. Preto to beriem s veľkou rezervou. A radšej sa spoľahnem na svoje srdce.

Užitočná kniha pre všetkých, čo sa starajú o človeka po mŕtvici. Najmä pre nich, myslím. Môj pacient ju čítať nechcel...
Z vlastnej skúsenosti viem, že bezprostredne po mŕtvici, ktorá postihne blížneho, nečítate knihy. Žiadne. Niet kedy. Ste radi, že spíte. Že sa stačíte postarať, navariť, upratať, vyprať...
Máločo vám povedia naši lekári, sami si niečo dohľadáte na nete, ale na väčšinu prídete za pochodu, v praxi. A po nejakom čase, keď je stav pacienta stabilizovaný a vy máte viac času, siahnete aj po užitočnej knihe, ako je táto. A dozviete sa z nej... všetko, čo už viete.
Hádam jediné, čo sa dá ešte poznamenať, je fakt, že v Amerike je (očividne) zdravotná starostlivosť a vôbec snaha lekárov ľuďom skutočne pomôcť na nepomerne vyššej úrovni ako u nás. Česť výnimkám, samozrejme.
Je to v každom prípade ale dobrý súhrn rád, tipov a skúseností ľudí (odborníkov, toho, ktorý si tým prešiel, i toho, ktorý opatroval), je to prehľadne a účelne zostavené, takže určite odporúčam všetkým zainteresovaným.
A na záver ešte vyzdvihnem neustále zdôrazňovanie autorov, že nádej a viera sú v tomto kontexte najsilnejšími hnacími motormi.

Dlhé jesenné večery sú priam stvorené na návrat do detských čias. A čím lepším sa to dá než Troskovými trilógiami? :)
Je to perfektné dobrodružstvo, napísané krásnou češtinou, s dokonalými (Farin, Holan) i milo sa hašteriacimi hrdinami (Charni, Roger, doktor) a trochu záhadným, ale rešpekt budiacim storočným kmeťom Nemom.
Ozaj je to ešte lepšie ako mnohé verneovky, keďže pútavý dej ani na chvíľočku neprestane fujazdiť vpred a nie sme zahltení nudnými dlhými opismi.
Som nadšená a pokračujem druhým dielom.

Verme tomu, že to bolo myslené dobre. A možno to niekoho aj naštartuje chápať, že veci sú a boli nám predkladané zámerne inak. Dobre bude, keď však dotyčný začne "snoriť" ďalej. Toto je skutočne len začiatok...
A v nie veľmi šťastnej forme, treba povedať. Pôsobí príliš neprirodzene, autor až tlačí na pílu ("hlavný hrdina" je neskutočná trúba, až vám pri čítaní viackrát napadne, že by sa so svojou úrovňou poznania ani k Izmaelovi nedostal).
Nehovorím, v knihe zaznejú aj zaujímavé úvahy (vlastne najzaujímavejší je vývod z toho celého), ale je to vlastne žalostne málo na to, na aký bestseller sa to tvári.
A práve pre tú hroznú formu som sa v závere ani nedojala. Bolo to tak gýčovite hollywoodsky spackané, až som bola popravde rada, že to mám za sebou.
P. S. Knihu som dostala do daru a zistila som, že darca ma vôbec nepozná, keď sa domnieval, že to so mnou zarezonuje...

No... rozmýšľala som pri hodnotení nad 4*, ale musela som napokon dať 3 a pol. Môžu za to nedotiahnuté závery jednotlivých poviedok. Celá expozícia je vždy vynikajúca, autor má nádherný sloh, skvelý zmysel pre humor, dar opísať človeka so všetkými jeho nuansami, každú klebetnú babu tak, že ju pred sebou hneď vidíte, zavanie na vás duch starých (dobrých) čias, ale... pointy príbehov neboli žiadne (kdesi boli, aby som nebola zbytočne prísna, ale slabé ako čaj). Ako natiahnutá gumka v gatiach... a ono nič, nepraskne. Gate akurát spadnú a vy zostane viete-akí. Holí, bez gatí. Ako poviedka bez pointy.

Veľmi milé a hlavne nápadité príbehy zo života slávnych maliarov. Zrejme sú vymyslené, nie založené na skutočných udalostiach, ale výmysly sú to pestré (a niekedy si poviete, že to tak možno aj bolo...), rovnako ako upútavky diel (pri všetkých maliaroch ide o diela menej slávne) jednotlivých protagonistov. Pekné priblíženie prierezu maliarskeho umenia pre deti a mládež. Také zoznámenie sa a inšpirovanie k ďalšiemu čítaniu, pozeraniu sa a kochaniu.

Jesenský, sám advokát a neskôr úradník, župan, vládny radca a viceprezident Krajinského úradu, dokázal na základe vlastných pozorovaní a skúseností opísať všetky tieto stavy, a to úplne kriticky, až do morku. Od malosti úradníčkov v každodennej službe cez jednotlivé politické strany s ich sľubmi až po voľby do Národného zhromaždenia a manipulovanie počas nich. Na paškál si bral i Maďarov i Židov - ktovie, či by to dnes vydali (nemyslím jemu ako reedíciu, ale ako nový text, keby mal vyjsť prvýkrát)? Nekompromisne odmietal ženské pudrovanie, holenie obŕv (atď.), farbenie vlasov a iné chemizovanie (nechtov a iných častí tela), parádenie a milión milencov. Rozdumoval o rovnosti a rozličných honoroch, ktoré (ne)bránia v konkrétnych činoch. A to všetko v podstate vo fádnom príbehu komisára Landíka, kuchárky Aničky, jej pánov Rozvalidovcov a jeho príbuzných Petrovičovcov na čele s paskudnou Želkou.
Množstvo výborných humorných situácií, trefné nastavenie zrkadla ľudským slabôstkam i silným stránkam, ako aj krásna slovenčina sú dôvodmi, pre ktoré sa dá autorovi odpustiť pár nezáživných kapitol z úradov a pre ktoré si túto satirickú fresku človek vychutná a dobre sa pobaví. Zvlášť, keď mu dôjde, že od tých čias sa temer nič nezmenilo. Možno len pár názvov inštitúcií.

Veľmi dobre sa čítajúce čriepky zo života "Mistry". A vlastne skvelý nápad - napísať kuchársku knihu a prešpikovať ju spomienkovými kapitolkami. Samozrejme, ako gurmet oceňujem nielen recepty, ale takisto autorkinu nádhernú češtinu, skvelý ostrý štýl bez servítky, zmysel pre humor, úprimnosť a otvorenosť. Pochutila som si.

Rozprávky mám rada a Hesseho tvorbu pokladám za nesmierne hlbokú, múdru, láskavú a plnú poznania. Aj tu bolo množstvo nádherných obrazov (v skvelom českom preklade, treba povedať), postavy snažiace sa nájsť podstatu bytia v neľahkých skúškach osudu, vrátiť sa k tomu čistému dieťaťu v sebe. Len... tie ukončenia som čakala iné. Akoby autorovi dochádzala para, akoby skice len tak zahodil a nesnažil sa ich vycizelovať, ako len on vie. Škoda, tešila som sa.

No... tak som si dala po rokoch opakovanie a s ľútosťou uberám dve hviezdičky z plného počtu. Áno, ten halucinogénny šmrnc autorovho sveta je stále prítomný, vnímam ho, ale už nie fascinujúco, lež únavne. Špecificky šibnuté divadelné prostredie je vykreslené pravdivo, o tom žiadne polemiky viesť netreba. Pár kapitol spôsobí smiech nahlas. Čitateľ tiež presne rozumie Maksudovovi v jeho snahe umiestniť hru do divadla a pri jeho rozčarovaní a občas zdesení, ako to tam celé vlastne funguje.
Škoda, že to nie je dokončené... možno by to malo nejaký záverečný úder. Takto som sa len pri únavnom čítaní potešila tým niekoľkým brilantným kapitolám a čakala, kedy to skončí... Až ma to samu mrzí.

Tieto textíky od Bulgakova ma zaujali najmenej z kníh, ktoré som od neho zatiaľ čítala (všetky okrem Bielej gardy). Ani ten názov vlastne vôbec nie je výstižný - týka sa len niekoľkých poviedok. Hádam okrem dvoch textov akoby nijaký nemal pointu, záver, dokončený oblúk... Je mi to ľúto, ale vôbec som si nepochutila. Knižku posúvam ďalej, hádam osloví obdarovaného.

Asi to osloví (naj)viac Bratislavčanov a Brezovčanov. Pochopiteľne. Inak reálie a spomínané budovy človeku veľa nepovedia. Zaujímavý je ale štýl textu. Akoby záznam z rozhovoru alebo priamo jeho prepis. Akoby ste boli v miestnosti s celou famíliou a počúvali, ako spomínajú, rozprávajú, ako sa každému vynorí pri zmienke o čomsi, komsi čosi úplne iné, z čoho potom vznikne celok, celá skladačka, celý obraz o Tvarožkovcoch (inak neskutočne životaschopných, všestranných a talentovaných ľuďoch) a dobe, v ktorej žili a pôsobili.

Veľmi zaujímavá kniha (dobre, že vyšla aj u nás). Životopis jedného výnimočného človeka. Autistu a savanta so schopnosťou aj opísať, ako vníma svet vo svojej mysli (čísla, farby. hudbu, ľudí, slová...), čo je skutočne unikátne, ako si to všimli aj vedci. A vďaka tomu to dokážu trochu lepšie pobrať.
Daniel to podal naozaj pútavo. A takisto veľmi úprimne a otvorene. Z pozície toho, kto už chápe, prečo sa v minulosti druhí správali tak či onak, pretože dnes už lepšie rozumie ich reakciám, ktoré si predtým nevedel vysvetliť. Darmo, tie sociálne zákonitosti dajú zabrať... Zatiaľ čo matika či jazyky sú brnkačka! :) Islandčinu zvládnuť za pár dní - bez problémov!
Je to krásny prierez od detstva cez dospievanie až po dospelosť s vypichnutím tých najzásadnejších udalostí v Danielovom živote. Veľmi sa mi páčilo, s akou láskou a pochopením hovoril o svojej rodine.
Autor veľmi pekne knihu aj uzavrel, má oblúk i myšlienku, nie je to len nejaký suchopárny výpis zo života génia. Pri čítaní máte naozajstný pocit, prežívate to s ním, plne mu rozumiete a ste ním fascinovaní, samozrejme. Odporúčam.

(SPOILER) A došlo na všetkých zlosynov! Dostali, čo si zaslúžili.
Nemám rada v tejto súvislosti slovo pomsta, hoci aj v knihe samotnej sa párkrát vyskytne. Skôr sa prikláňam k obrazu, ktorý zaznel v 1. diele, že Dantes je pomocníkom Prozreteľnosti a Spravodlivosti. Pretože on len vytiahol na svetlo božie všetky poriadne zaprášené, no zlé, až ohavné skutky svojich nepriateľov, takže na nich popadal ich vlastný, ako sa u nás na vidieku výstižne hovorí, budár :).
Niektoré kapitoly sú zbytočne naťahované a miestami som mala pocit, že keby v knihe neboli, nič by sa nestalo. Dej neposúvali, dialógy z vyššej spoločnosti boli pomerne umelé atď.
Ale vyvážili to odseky o Edmondových pochybnostiach, jeho spytovanie svedomia, návrat do pevnosti If... to bolo silné.
Záver s Haydée, ako už mnohí poznamenali, bol prekvapivo netradičný (hoci sme aj tak vedeli skôr ako Edmond, že Haydée ho miluje). Všetci sme na jej mieste čakali Mercedes, pravda... Ale k očistenému Dantesovi by už nepasovala. Autor sa rozhodol múdro, že mu dal opäť šancu zažiť čistotu vo vzťahu.
Na záver hádam už len jeden postreh. Edmond nepochybne oplýval obrovskou silou ducha, rozsiahlymi vedomosťami a poznaním. No nebyť obrovského hmotného majetku, dokázal by to isté, čo vďaka nemu? Čo je to vlastne za odkaz, že môžeš byť duchovne silný, ale bez kopy peňazí sa Ti nepodarí nič? Je to vlastne trochu zavádzajúce...

Únavné, siahodlhé, nezáživné. Teda pre mňa. Možno tam ktosi nájde užitočné rady, ako vysvetľovať a chystať si prejav. Ale... mne sa videlo, že autor sa (pochopiteľne nechtiac) sám dopustil "chýb", pred ktorými varuje. Skôr som mala pocit, že mal chuť prezentovať seba a svoje pracovné úspechy a zážitky, no a zaobalil to do "príbehu" o tom, ako správne vysvetľovať. U mňa však nezabodoval.