LadyLane komentáře u knih

Čítala som si komentár od KotekTutaj a musím povedať, že s tými jeho bizármi úplne súhlasím a napriek tomu som si knihu fakt užila :) Bavila ma, vzbudzovala zvedavosť, chuť čítať a isto idem do dvojky

Atmosféra bola fajn, pomaly budované napätie pred udalosťami tiež, ale niečo mi tam chýbalo, celé to bolo také nejaké pritiahnuté za vlasy a na koniec zbytočne surové.

"Zármutok je cena za to, že niekoho ľúbime."
Také klišé a také pravdivé.

Táto kniha opisuje, ako sú naši blízki doslova vtlačení do nášho mozgu, ako s nimi máme vytvorené neurónové spojenia, ako nás zaplavujú hormóny, keď sú v našej blízkosti... a potom, čo všetko musí mozog urobiť, aby pochopil, že tu už nie sú. Prečo to vyžaduje čas. Nové návyky, nové spojenia. A zároveň pozýva k tomu, aby sme boli so sebou súcitní, dovolili si nechať sa zaplaviť smútkom a počkať, kým tá vlna prejde.

Keď chcete dať do svojho rozpadávajúceho sa sveta trochu štruktúry a racionálna a nevadí vám miestami odbornejší jazyk, odporúčam.

Za mňa najslabšia zo série. Ťažko sa mi čítala prvá časť, už som sa tešila na kazuistiky, ale myšlienka magického myslenia v nich bola pre mňa ťažko uchopiteľná.

Začiatok ma nadchol, zaujímavá teória nervového systému, avšak čítala sa mi čím ďalej tým ťažšie, príklady som preskakovala,veľmi sa mi podobali a nakoniec som ju ani nedočítala.

Toto bol boj. Dookola to isté v iných kapitolách (a teda aj v knihe Dobehni svoj mozog), spomenutých kopec štúdií, ale neodcitovaných v texte a ešte k tomu nechápem, ako to mohol písať psychiater.
Poznačila som si tri veci: 1. ako nám pomenovávanie pocitov pomáha; 2. prečo si tak dobre pamätáme negatívne udalosti a 3. že kortizol znižuje činnosť hypotalamu a hypofýzy. Nič moc na...koľko to má strán? Príliš veľa.

(SPOILER) Kniha sa začína fackou, ktorá vás nenechá pustiť ju z ruky. A potom prichádza druhá facka, ktorá u mňa spôsobila presný opak. Nechcelo sa mi ďalej čítať, preskakovala som pasáže, celé strany.. pointa zaujímavá, ale cesta k nej nemusela byť tak tŕnistá.

Čakala som, kedy sa to rozbehne.
Čakala som, kedy sa to zamotá.
Čakala som, kedy príde napätie.
Čakala som na wow moment.
Márne. Vnímam veľký kontrast oproti jednotke a som zmätená z lepšieho hodnotenia dvojky.

Publikáciu vnímam veľmi pozitívne. Je to naozaj síce taký rýchlokurz, ale spomenuté je všetko podstatné, obsahuje konkrétne techniky a zároveň je okorenený zaujímavými štúdiami. Taktiež osobný jazyk, ktorým autorka prehovára k čitateľom je príjemný.
Vyrušujúco na mňa pôsobili dve veci- reklama na Symprove, kde mi ešte aj chýbala citácia k účinkom spomínaných kultúr na duševné zdravie (pričom citácií je kniha plná) a ukončenie knihy. Fakt som dvakrát kontrolovala, či sa mi nezlepili strany, vzhľadom na spomínaný osobný tón knihy mi tu veľmi chýba záver.
V každom prípade sa teším na ďalšie počiny autorky! :)

Nečakala som, že ma kniha môže na niekoľkých rôznych miestach dojať a som rada, že podľa komentárov sa to nedialo len mne. Už som mala zo seba mierne labilný pocit :) Plus mňa- človeka s absolútnym hudobným hluchom- vtiahla aj do hudobnej časti, googlila som si Peera a dokonca aj program SND :D a to si nezaslúži menej než 5*

Woohoo konečne kniha, kvôli ktorej čítam thrillery. Milujem, keď ma realita otravuje a hľadám každú chvíľku, keď môžem čítať. A teraz sa idem vrhnúť na tú katastrofu v kuchyni, ktorú som posledných 50 strán odkladala :)

V prvej polovici knihy som zvažovala, či ju dočítam. Bolo to také historicky milé, ale naivné a bola som rozhodnutá, že pokračovať v sérii nebudem. Ani neviem ako, zrazu som sa začítala a keď sa náhle tak v skratke dopovedal osud Bel, nečakane ma to zasiahlo. Rozhodne dám šancu aj ďalšiemu dielu.

(SPOILER) Sklamaná som. Dve vyšetrovacie miesta na mňa pôsobili veľmi nesúrodo a hlavne! Keď máte od začiatku malý počet postáv, tak hneď ako sa niečo trošku viac dozviete o popise vraha, je vám jasné, kto ním je. A čo ma ešte nepríjemne prekvapilo- to si fakt nezistili identitu Jeleňa? :D

V každom prípade p. Kozmon píše bez zbytočných omáčiek, opisov, k veci, k dialógom a to čiastočne vyvažuje moju nespokojnosť s príbehom a držím palce trojke:)

Kniha odhaľuje prežívanie a myšlienky dvoch starých ľudí konfrontovaných so smrťou. Hlboko ma zasiahla tá jednoduchosť a pravdivosť. Najťažšie je vedomie, že sa musíme lúčiť. S vecami ako symbolmi našich životných etáp. So spomienkami. S najbližšími. Ešte ako to píšem mi puká srdce.

Plus ma nesmierne vždy zasiahne, aký je Yalom otvorený a osobný, keď píše aj o intímnych častiach (sexualita v trúchlení), či keď konkrétne popisuje svoje problémy s pamäťou.

Mám rada, keď je autor vecný, kniha neobsahuje pridlhé opisy (áno, pri Kingovi trpím) a dej je dynamický.
Minikapitolky sú čerešničkou na torte. Množstvo dejových línií šľahačkou. A Marek vyzerá, že by mohol byť aj čokoládovou polevou :)

A síce samotný príbeh a rozuzlenie sú tak trochu predvídateľné, veľmi sa teším na ďalšie, keď sa autor viac vypíše.

(SPOILER) Neviem, čo si myslieť. Autorka má dar dychberúcich opisov, vie prekvapiť, vystavať napätie, vtiahnuť do prežívania postáv. Škoda, že si nedovolila prísť o postavy. Vo vojne je to očakávané.. a spôsob, akým si to nedovolila a vlastne len naťahovala čitateľa a ešte k tomu skopírovala samu seba a finále 1.časti ma dosť sklamal.

Toto čo bolo. Originálne, drzé, vtipné a nápadité. Odvážne, dráždivé, napínavé a podmanivé. Dychberúce opisy miest, mágie a bojov.
...a teraz mi povedzte, čím zabaviť dieťa na ďalších 600 strán:)

Čtivý priemer. Fakt som do poslednej strany dúfala, že príde nejaký mindfuck, fakt márne. Za mňa zbytočne prechválené. A ja musím odložiť svoje očakávania v takýchto prípadoch bokom. Už fakt.

Mne sa to páčilo, aj keď celý súkromný život vyšetrovateľky bol úplne nadbytočný, keďže sa nejedná o sériu, kde by sa jej postava mohla vyvíjať. Ale bolo to čtivé a dej vystavaný tak, aby ste knihu neodložili, lebo už už sa ide vyzradiť nejaké tajomstvo. A tajomstvá, tie ja mám rada :)

V poďakovaní autorka uviedla, v akej životnej etape sa pri písaní nachádzala a že téma materstva je hybnou časťou príbehu, pričom tá emocionalita doslova presakuje z knihy. A toto si ja aj odnášam. Ale keby som nebola matkou, tak asi budem kritickejšia aj k vývinu postáv, aj k častiam knihy, ktoré sa mi mimoriadne ťažko čítali (Syl Anagist).

"Už ale začínam chápat, že lidé věří tomu, čemu věřit chtějí, a ne tomu, co mají skutečně před sebou, co vidí, čítí a na co si mužou sáhnout."