Ivan Kučera

Příspěvky

Pes baskervillskýPes baskervillskýArthur Conan Doyle

Ako Sherlock Holmes, tak detektívky všeobecne nie sú moja srdcovka, ale Pes baskervillský je pecka, nakoľko zbožňujem horory a on k nim má psovsky blízko. Šokujúce twisty, skvelé prostredie a v prvom rade geniálna atmosféra "blat", na ktoré sa s príchodom večera znáša nechutne hustá hmla, v ktorej nie je nič ľahšie, než sa stratiť a už nikdy nebyť nájdený. Skončíte v močiari, zapadnete doňho, postupne klesáte na dno (čím viac sa z toho snažíte dostať, tým ste hlbšie) a nakoniec zmiznete úplne. V lepšom prípade. V horšom vás roztrhá desivá beštia, ktorá močiare v noci obchádza. Ale nebojte sa, ani cez deň tento kraj nepôsobí zrovna dvakrát veselo: pochmúrna obloha, ponuré sídla, temné lesy. Za túto atmosféru dávam maximálne hodnotenie, ale opakujem a podotýkam, že super je i rozuzlenie, postavy, dialógy atď. Sherlock tu väčšinu príbehu nie je (alebo je?), ale prekvapivo to Watson v pohode utiahne aj sám.

28.09.2019


Kdo zavraždil účastníky Djatlovovy expedice?Kdo zavraždil účastníky Djatlovovy expedice?Martin Lavay

Rozporuplné dielo. Skvelý začiatok, slušný stred a nanič koniec. Vo finále kniha výrazne stráca dych. Autor v ňom poskytol priestor pár internetovým pseudo odborníkom, o ktorých ste nikdy v živote nepočuli (a ktorí vlastne ani nechcú byť menovaní, čo ma rozosmialo). Títo „experti“ sa téme venujú „až“ pár rokov, čo ma urazilo. Úroveň dovtedy kvalitného textu ide behom sekundy prudko dole. Negatívne vnímam i absenciu sumarizačného záverečného slova, epilógu. Niekomu môžu vadiť azda až príliš poctivé „poznámky pod čiarou“, čo občas má význam, ale občas je to naozaj zbytočné. Ale i tak je táto kniha pre „fanúšika“ (ak sa to pri takejto strašnej tragédii dá takto pomenovať) povinnou jazdou. Bohatý sprievodný materiál v podobe dobových fotografií. Autor sa zaoberá takmer všetkými reálnymi, menej reálnymi, až úplne absurdnými teóriami (a že ich je). Preto ma zarazilo, že obišiel najstaršieho a najzáhadnejšieho účastníka expedície, ktorý sa k Djatlovovi pridal v poslednej chvíli a predtým ho nikto nepoznal (čo môže byť náhoda, ale aj nemusí). Djatlova expedícia je jednou z najmrazivejších záhad, o akej som počul. Bizarné je, že čím viac o nej viete, tým menší zmysel dávajú jednotlivé kúsky puzzle. V tom zmysle, že ak si aj poviete, že to určite spôsobili napr. domorodci (resp. otrava), hneď nato sa z hmly vynorí informácia, ktorá túto teóriu roztrhá na kusy. Je to dané jednak dobou, v ktorej sa to stalo (neexistencia DNA analýz) a jednak krajinou (komunistický Sovietsky zväz bol skutočne svetom sám osebe, ruská zem je ním ešte aj dnes a vtedy to bol ozaj extrém). A keď si uvedomíme, že vyšetrovanie mohlo byť zmanipulované alebo amatérske (jedno horšie ako druhé), tak sa vlastne ani nemožno čudovať, že nikto z toho nie je múdry. Ak bol prípad naozaj dodatočne upravovaný (či už KGB, armádou alebo treťou stranou), potom vlastne aj veci, ktoré z vyšetrovania pokladáme za fakty, môžu byť v skutočnosti klamstvá (ak boli niektoré veci z vyšetrovania utajené, tak si de facto nemôžeme byť istí ani len reálnym počtom mŕtvych!). Čo zostalo? Pre mňa jedna obludná noc, odporná záhada a deväť mŕtvych nešťastníkov na začiatku svojich životov. Dávam 4*, ale aby bolo jasné - je to s RIADNE prižmúrenými očami.

12.06.2020


TmaTmaJozef Karika

Dokonalá komorná hororovo-trilerová zápletka. No a tým by sme pomaly ale iste s pozitívami končili. Tma sa tvári ako horor, no v skutočnosti ide o (pseudo)psychologickú sračku, ktorá sa končí podvodom akútne spáchaným na čitateľovi. Vzhľadom na otrepaný finálny twist je celá Tma jedným veľkým podrazom (bez onoho príšerného zvratu by Tma ako celok bola určite lepšia minimálne o jednu hviezdu). Hrdina je, ako aj v minulých autorových knihách, nesympatický asexuál; takmer sa až chcem zamyslieť nad tým, akému typu čitateľa sa môže tento typ postáv páčiť. Tentoraz sa ale Jozef Karika vyflákol okrem postáv už i na kvalitné budovanie atmosféry "zlých" lesov. Dokonca neváha (dvakrát!) použiť už asi 20 rokov nepoužívané klišé, kedy hrdina zažíva šialené násilie a na konci kapitoly sa ukáže, že sa mu to len zdalo (!). Smiešne sú i encyklopedické znalosti hrdinu (ďalšia autorova špecialita), kedy televízny scenárista v pohode vie, na akú vzdialenosť vlk cíti krv, lebo to pred pár dňami náhodou videl v dokumentárnom filme. Jediným skutočným hororom v Tme sú exkluzívne kulinárske špeciality (ryža vo varných vreckách + mrazená zelenina) a sex. Autor, ktorého ranná tvorba bola úžasná a zbožňoval som ju (hlavne hororové poviedky, ale tiež prvé dve V tieni mafie a značne sa mi páčil aj mrazivý Strach) po znásilnení novorodenca (V tieni mafie 2) prekvapivo prišiel so súložou medzi heterosexuálnym párom dospelých ľudí... a je to horor („Vysadla si na mňa, z vlhkej vagíny jej sálalo dráždivé živočíšne teplo.“). Prirátajte si k tomu trápne reklamy na firmy a produkty. Jediná aspoň trocha strašidelná vec (chlap z hôr v žltej vetrovke) je po pár odsekoch odhodená do kúta a zabudnutá. Autor je skratkovitý, povrchný a WTF (pytliaci, umelecký fond).

23.05.2015


Řbitov zviřátekŘbitov zviřátekStephen King

Desivá, dokonalá hororová kniha. Stephen King za ňu pôjde do pekla. Iba minimum hororových kníh je aj reálne strašidelných. Sú v nich špliechance krvi, ale nič moc to s vami nerobí. Sú tam pokusy o atmosféru, ale často sa to končí len práve pri tých pokusoch. Aj väčšina kníh od kráľa hororu, Stephena Kinga, ma po hororovej stránke nechala pomerne chladným. Najviac sa mi od neho páčili nehororové záležitosti ako Telo, Nadaný žiak, či niektoré jeho fenomenálne poviedky (Skratka pani Toddovej, L.T. a jeho teória domácich zvieratiek, Posledná priečka an rebríku). Ale Stephen King napísal aj pár hororov, ktoré sú fakt hororové. A Cintorín zvieratiek patrí bez debaty medzi ne. Atmosféra záhadného mestečka, v minulosti kľúčovo napojeného na staré indiánske povery a legendy, je perfektná, ale nie je to nič v porovnaní s okolitými, úžasne atmosférickými lesmi. Cintorínom zvieratiek, ktorý je v nich a kam si deti už desaťročia pochovávajú milovaných domácich maznáčikov. A skutočná atmosférická, hororová, mrazivá bomba vybuchne až na Mikmackom pohrebisku, kde je pôda tvrdá a kamenistá, ako srdce niektorých mužov. Do ktorej je lepšie nič nezakopávať. Aspoň nie nič mŕtve. Lebo ak to tam zakopete, môže sa stať, že... ale dosť spoilerov. Tento román je skvelý a v neposlednom rade je skvelá aj temnota, ktorú doňho King vložil. Nechcem príliš spoilerovať, ale taký krutý, ako k postavám z tejto knihy, King bol už len v mála iných svojich knižkách. Filmové adaptácie sa snažia, ale dosť skracovali, prípadne mali blbý kasting a iné veci, takže román zostáva románom. V neposlednom rade musím vyzdvihnúť veľmi sympatická postavy - starý sused Jud sa stal menšou inšpiráciou pri tvorbe Enzechštejna z mojich kníh Kozí ľudia a Lesy. Ak máte dieťa, nečítajte to.

15.07.2017


Chata v Jezerní kotliněChata v Jezerní kotliněJaroslav Foglar

„Na Spálené Mlýny se snesla tajemná, neklidná noc a vítr zpíval podivné písně do snů obou chlapců.“ S Chatou v Jazernej kotline som sa prvý raz stretol ešte ako puberťák. Veľmi inšpiratívne na mňa vtedy zapôsobili jednak hororové scény s nočným hosťom, ktorý prichádza iba za škaredého počasia (fuj, brrr) a jednak atmosférické opisy krásnej, panenskej prírody ďaleko od ľudí, kam nikto nechodí. Len dvaja dobrí priatelia. A potom On. Temný hosť, ktorý od nich niečo chce. Ale čo? A kam až je schopný zájsť, aby to získal? Takže keď Albatros (v spolupráci so Skautskou nadací Jaroslava Foglara) v roku 2018 vydal reedíciu, proste som si ju MUSEL kúpiť. Prvé, čo vás na nej zaujme, je vizuálna stránka. Krásne ilustrácie Pavla Čecha miestami až vyrážajú dych. Určite kotlinu nakreslil úžasnejšie, než dosť rutinný Marko Čermák v staršom komiksovom spracovaní tejto skvelej knižky. K tomu si musíte radikálnym spôsobom pripočítať netradičný (a teda atraktívny) formát, kvalitný papier a parádnu obálku z báječného materiálu, ktorý ej citlivý k vášmu dotyku. Aby toho nebolo málo, kniha obsahuje špeciálny bonus - tenkú Zavřenú knihu, čo je vlastne knižka, ktorú písali Ludva a Pavel (!!!). Po tom, ako som si dostatočne užil vzhľad, s chuťou som sa začítal do povedomého príbehu. Hoci občas trošku stagnuje (neveľmi záživná vedľajšia línia s Tarantulou), nemôžem naň povedať nič zlé. Foglar mal tendenciu (ale proste vtedy bola taká doba) občas to preháňať (démonizovaním cigaretového dymu autor balansuje na hrane sebaparódie), ale inak je to parádny príbeh o dvoch kamarátoch a letných prázdninách v lone nepoškvrnenej prírody, počas ktorých si začali stavať chatu, ktorú by sme dnes asi volali čiernou stavbou. Ale dnes, dnes je skrátka iná doba. Potešili ma svieže a realistické dialógy. Občas je to mierne ťažkopádne, keďže to trošililinku zostarlo (kniha prvý raz vyšla v roku 1939, takže najbrutálnejšou nadávkou široko ďaleko je „prožluklý Ludva!“, ale na druhej strane aj to má svoje čaro...).

19.07.2019


TerrorTerrorDan Simmons

Strašná kniha, ale v dobrom, ak je teda niečo také možné. Ale asi je. Istým spôsobom. Hororom by som Terror príliš nenazval; najhororovejšia súčasť románu, „vec na ľade“, je nakoniec paradoxne jednou z najnudnejších vecí. Najdesivejšie záležitosti stvára nemilosrdná príroda a, ako inak, slabí ľudia. Oproti nim stojí sympaťák roka, kapitán Crozier. Ale nielen on, ale aj jeho kvalitní, statoční dôstojníci. Problém je v tom, že postupne prichádzajúci nie ani tak o vieru a nádej, ale o život. Dan Simmons perfektne mystifikuje, šikovne využívajúc fakt, že o neslávne slávnej expedícii sira Johna Franklina sa vie strašne málo. Dokáže prekvapiť (záverom) a jeho vízia dvoch lodí zamrznutých v ľade, kde vonku idú teploty pod mínus 50, je mrazivá a znepokojivá. Evidentne si naštudoval desiatky zdrojov a oplýva množstvom informácií o výprave, ale nestratil sa v tom a fakty využíva vo svojich prospech a nenecháva sa nimi nudne ovládnuť. Napriek tomu dávam „iba“ 70%, pretože som čakal plnokrvný horor a ono z toho nakoniec vyliezlo niečo trocha iné. Odporúčam seriálovú adaptáciu z produkcie Ridleyho Scotta, ktorá vznikla v roku 2018 a ktorá sa celkom presne drží masívnej literárnej predlohy. Až na koniec, ktorý je trochu iný (románový sa mi páčil viac). Druhá séria nemala so Simmonsovou predlohou nič spoločné a odohrávala sa v zajateckom tábore počas Druhej svetovej vojny.

24.06.2016


Zelená míleZelená míleStephen King

Doják jak hovado. Darabontov film to ku koncu s citovým vydieraním diváka extra preháňal, to už bolo miestami až zverstvo. Ale, pravdupovediac, literárna predloha situáciu zneužíva rovnakým spôsobom a budete pri nej potrebovať celé balenie papierových vreckoviek. Možno je to od Kinga tak trošku svojím spôsobom hnusné (zlý, zlý chlapec), ale zas to znamená, že spisovateľ odviedol perfektnú, vynikajúcu prácu. Pretože ak by blbo vystaval dobovú atmosféru, ak by napísal biedne dialógy, slabý príbeh a na dôvažok by nedokázal dostatočne šťavnato vykresliť postavy, tak by sa mohol vo finále pokúšať akokoľvek mohutne dojiť čitateľove slzy... nepodarilo by sa mu to. Lenže podarilo.

09.10.2019


HannibalHannibalThomas Harris

Za mňa bez debaty nielen najlepší diel lecterovskej ságy, ale aj jeden z "najhroznejších" psychotrilerov (hororov?), aké boli kedy napísané. Pamätám si, že na školskom výlete sme mali rozchod a každý za peniaze rodičov kupoval pivo alebo hovadiny a ja som sa pristavil pri pouličnom predajcovi kníh a kúpil som si túto pecku. Thomas Harris napísal vskutku monštruózne dielo, ktoré dupe na plyn od prvých strán, je obludné, je desivé, je cynické, zvrhlé a úžasne odporné, ale zároveň máte pocit, že to k tej postave skrátka patrí - je to predsa Hannibal Kanibal, nie Macko Uško. Autor ako keby súťažil sám so sebou, akú zvrhlejšiu postavu napíše, vďaka čomu je román impozantným panoptikom oblúd a netvorov v ľudskej koži, kde fakt neviete prísť na to, či je príšernejší skorumpovaný agent FBI, Hannibalova stará preživšia obeť, jej sestra alebo jej komorník. Samotný Lecter z toho paradoxne vychádza ako najsympatickejšia postava, čo je šialené, ale svojím spôsobom jedinečné, lebo niečo také naozaj nevidíte/nečítate každý deň. No a k tomu nezabudnuteľné scény s úhormi a prasatami. Tento lov na Lectera uprostred dominantnej, úžasne opísanej Florencie si jednoducho fanúšik temného žánru v žiadnom prípade nesmie nechať ujsť a to ani ten, ktorého príliš nebavilo knižné Mlčanie jahniat (viem to, sám som jedným z nich).

11.02.2020


CujoCujoStephen King

Cujo je jednohubka. To aby sme si vyjasnili hneď na samom začiatku. Ale aj jednohubky musia existovať. A aj tie sa delia na dobré a zlé. Cujo je dobrý. Film toto plus mínus ignoroval, ale v knihe sú rozpísané nielen problémy s manželskou neverou, ale tiež v reklamnom biznise (!). Koniec je drsný, King mal také závery v tom čase ostatne rád (a filmári ich naopak brutálne menili, viď. Kukuričné deti). Samotný Kúdžo je mrazivá obluda, ktorá budí nemilosrdný rešpekt a hoci si spočiatku pochvaľujete, ako nekompromisne ho (a jeho zbesilé útoky na ľudí a autá) King napísal, nakoniec je to taký tlak, že si prajete, aby sa to preboha už konečne skončilo. Lenže Stephen King nie je typ autora, ktorý by si bral servítky (aspoň vtedy nebol) a aby si dobrovoľne nechal ujsť príležitosť poriadne v tom čitateľa vyčvachtať.

05.06.2019


Mrtvá zónaMrtvá zónaStephen King

Od Kinga som mal vždy najradšej alebo čisto nehororové veci alebo naopak také tie drastické hororoviny á la Cintorín zvieratiek a Cujo. Všelijaké také tie jeho rôzne mysticko-mysteriózne dramatické trilery s fakt len drobnými hororovými vsuvkami (Carrie) ani nie. Napriek tomu, že Mŕtva zóna je presne z tohto rangu, obľúbil som si ju už po prvom prečítaní. Sympatický ústredný hrdina, ktorému veríte jeho dilemy a držíte mu palce, hoci tušíte, že to nemôže skončiť dobre. Politikárčenie ma príliš nebavilo, toto sú také veci (ďalej náboženský fanatizmus), ktoré ma u Kinga nikdy nevzrušovali. Ale napriek tomu silný, kvalitne napísaný román. A jeden z najdojemnejších záverov, aké Stephen King kedy napísal. Vydrailo sa aj filmové spracovanie od kontroverzného Davida Cronenberga, ktorý titulnú rolu šokujúco ponúkol divnému pavúkovi Christopherovi Walkenovi...a urobil dobre.

06.06.2019


KouleKouleMichael Crichton

S Netvormi z hmiel a možno s ešte niečím moja najobľúbenejšia kniha od Crichtona. Vynikajúce, tiesnivé, bravúrne a hororové prostredie obrovskej, špičkovo vybavenej a zariadenej podmorskej stanice a k tomu (ako to mal Crichton vždy rád) skupina špičkových odborníkov, vedcov a iných profesionálov... ktorí sa však pod vodnou hladinou stretnú zoči-voči veciam, na aké by nebola pripravená žiadna ľudská bytosť. Kniha je skvelá, možno koniec ma trošku sklamal, ale inak je to ozaj hororová sci-fi bomba. Prekvapivo sa mi veľmi páčilo aj temné filmové spracovanie s Dustinom Hoffmanom, hoci bolo trochu zmenené oproti literárnej predlohe. Keď sa o niekoľko desaťročí neskôr na úspech knihy pokúsil nadviazať spisovateľ Nick Cutter svojím románom Hlubina, už to nebolo ono a ešte viac vynikla Crichtonova zručnosť.

05.06.2019


Cabin Porn - Chaty na konci světaCabin Porn - Chaty na konci světaZach Klein

Od detstva mám pozitívny vzťah k prírode. Fascinuje ma, ak niekto v temných lesov alebo naopak na slnečnej lúke (ale samozrejme obkolesenej temnými lesmi) postaví zrub, chatu alebo iný typ budovy. Takže keď vyšla hrubá a treba to povedať na rovinu luxusná knižka so za všetko hovoriacim názvom Cabin Porn, povedal som si, že ju bez debaty musím mať. A vyplatilo sa, hoci samozrejme nie všetky stavby sa mi páčili, ale to je subjektívne. Väčšina viac ako 300-stranovej knihy prezentuje desiatky a desiatky skvelých zrubov a inšpiratívnych domov, v ktorých by ste radi bývali, utečúc pred vysiľujúcou civilizáciou, ktorá od vás neustále dačo chce. Možno vás prekvapí, že je tu veľmi veľa textu, ale následne si môžete od týchto dlhých blokov oddýchnuť bohatými fotografickými galériami. Mňa najviac uchvátila epická pozorovateľňa Red Top týčiaca sa nad geniálnymi, hustými washingtonskými lesmi; kto tvrdí, že Američania majú hnusnú prírodu, tak fakt nevie, o čom hovorí, veď niektoré ich prírodné parky sú tým najúžasnejším, čo planéta Zem ponúka). Kochajte sa.

13.03.2020


OutsiderOutsiderStephen King

„Nevypadá jako zrůda, že?“ – „Jako zrůdy vypadají jen zřídka.“ Zvláštna, ale nakoniec prekvapivo nie zlá kniha. Prvých 200 strán je fakt dobrých. Mrazivá záhada s nečakanou prácou s pozíciou hlavnej postavy sa však následne preklopí do veľmi nezáživného, nudného a zdĺhavého stredu, kedy sa strašne nezaujímavé postavy dosť nezaujímavo rozprávajú o rôznych veciach. To som skoro umieral. Ku koncu to našťastie nabralo absolútne nečakaný hororový smer, ktorý som fakt nečakal a považujem ho za pokus Stephena Kinga vrátiť sa k svojim temným, hororovým počiatkom (ktoré trvali do 90. rokov, ehm). Bohužiaľ, z postavy El Cuca nie je vyťažené temer nič hororové, takže nás čaká už len zdĺhavá akčná scéna na konci a je hotovo. Mnohí Outsiderovi vyčítajú práve koncový odklon k hororu. Ja nie. Ja mu vyčítam nedostatočný resp. slabo prepracovaný odklon k hororu. 10-dielny seriál z roku 2020 sa celkom vydaril, minimálne prvá polovica je super, mrazivá a príjemne zlovestná, avšak ako sa postupne začne tajomstvo vysvetľovať, upadá druhá polovica do zdĺhavej monotónnosti.

06.11.2020


Pojídači mrtvýchPojídači mrtvýchMichael Crichton

Skvelá vec so skvelou zápletkou a skvelou atmosférou. Jeden učený Arab a k tomu 12 drastických Vikingov, nie hlúpych, ale proste uprednostňujúcich krvavé, rázne riešenia pred zbytočným premýšľaním, vyjednávaním a diplomatickými cestičkami. Ten stret dvoch kultúr, prístupov k životu (napr. k posmrtnému, ale i hygienickému a inému) a myšlienkových pochodov je proste báječný a chytľavý. Mnohé scény sú doslova hororové, čo mám rád a páčil sa mi aj koniec; keď som knihu čítal prvý raz ako malý, najbližších 10 rokov som naivne, ale o to rozkošnejšie čakal sequel. A, samozrejme, nedočkal som sa. Hoci je možno zverstvo toto tvrdiť, musím sa priznať, že čím som starší a čím viac krát to vidím, tým viac sa mi páči aj nenávidené filmového spracovanie od Johna McTiernana (Predátor). Viem, že je svojím spôsobom strašné a príšerné, ale netreba mu zbytočne krivdiť a treba mu priznať aj množstvo plusov, ako je parádna atmosféra, presný kasting hercov v úlohách Vikingov (a ani Banderas mi nevadil) a viacero pre mňa kultových scén. Ale tak jasné, kniha je kniha.

05.06.2019


Noční směnaNoční směnaStephen King

„Někde tam venku je malá holčička. A myslím, že pořád ješté čeká, až jí někdo dá pusu na dobrou noc.“ Asi najlepšia zbierka poviedok od Kinga (fenomenálne Čtyři roční doby bola zbierka noviel, nie poviedok). Jasné, obsahuje aj viacero slabších kusov (Mŕtvi sa niekedy vracajú, Rímsa, Som brána), ale potom sú tam pecky ako Deti kukurice, Jahodová jar, Bubák, Nočná zmena, Na dobrú noc, Sivá hmota a Posledná priečka na rebríku. Bolo to silné Stephenovo obdobie, kedy dosť pil a ešte viac drogoval, čo bolo určite strašné a byť na mieste jeho ženy, rozvediem sa s ním. Ale na druhej strane práve v tomto období mal dar vytvárať fakt originálne a chytľavé zápletky typu „čo by sa stalo, ak by v práčovni ožil mangeľ a začal žrať ľudí?“ alebo „čo by sa stalo, ak by rozhádaný manželský pár zavítal do izolovaného mestečka, ktorého dospelých obyvateľov vyvraždili deti?“.

20.06.2019


Z peklaZ peklaAlan Moore

„Smithovú znásilnili a mučili. To je kruté a krutosť ja chápem. Tabramovú zasa niekto nepríčetný ubodal. To je hnev. Aj ten chápem. Tento vrah je ale oveľa metodickejší. Pitval ju. Tomu nerozumiem vôbec.“ Absolútna komiksová legenda. Alan Moore nie je môj miláčik a pravdupovediac už nemám chuť od neho ešte niečo čítať (lebo viem, čo to je a tuším, že to nie je nič pre mňa, samozrejme s výnimkou Bažináča, lebo Bažináč je čo? Bažináč je milášik.). Ale Z pekla je totálna bomba, klasika a kult. Vychádza z absurdnej, ale často skloňovanej (a podľa mňa nie úplne blbej) teórie, že Jack Rozparovač bol v skutočnosti... ale to už si prečítajte sami (každopádne, vo svojej dobe síce šlo o šokujúcu teóriu, ale dnes už je tak masovo rozšírená, že si niektorí myslia, že to tak naozaj bolo - dosť z toho ťažili rôzne rozparovačské filmy, ako napríklad ten s Michaelom Caineom alebo ostatne aj filmová adaptácia Moorovho Z pekla, natáčaná v Čechách s Johnnym Deppom a Ianom Holmom). Bravúrna čierno-biela kresba je presvedčivá a nepríjemne naliehavá, príbeh intenzívny a desivo graduje, postavy skvelé, dialógy plné šťavnatých, ale realistických nadávok skvelé. Pecka. Zároveň ale veľmi náročné čítanie. Nie je to proste niečo, čo by ste čítali trikrát do roka... ale to predsa nie je mínus.

15.10.2019


Zimní přízrakZimní přízrakDan Simmons

Prevláda sklamanie. Temné léto pokladám za vydarenejšie To, než je samotné To od Kinga, preto som sa na dvojku tešil. Návrat už dospelého hrdinu na staré miesta, na ktorých vyrastal, na ktorých - spolu s rovesníkmi a kamarátmi – zažil svojho času množstvo napínavých dobrodružstiev a, keďže sme v horore, i bojoval o holý život. To je téma, ktorá ma vo všeobecnosti láka. Bohužiaľ sa (inak môj obľúbený) Dan Simmons práve dvakrát nepredviedol, skôr naopak. Atmosféra (kvázi?)strašidelnej opustenej farmy uprostred zasneženej, ponurej zimnej krajiny, je iba ledabolo načrtnutá, postavy okolo spisovateľa prechádzajú bez väčšieho záujmu (a tým pádom aj okolo čitateľa) a zápletka, no, tak tá je fakt slabá. Miestami som až neveril, po čom Dan siahol (fakt tam dal autonaháňačku???). Inokedy nás vedie vyložene do slepej (a tým pádom úplne zbytočnej) uličky (len ťažko znesiteľné romantické flashbacky) a na ďalšej strane vám o hlavu omláti jedno z najväčších klišé. Prečo teda „až“ 3*? Pretože stále je to Dan Simmons – píše dobre, zručne, pútavo a chytľavo. Prvých sto strán, hoci sa toho počas nich paradoxne deje len veľmi málo, má tendenciu vtiahnuť vás do studených zimných mesiacov, počas ktorých spisovateľ odchádza do lona prírody napísať veľkolepý bestsellerový návrat na knižný trh. Niektoré scény sú napísané veľmi dobre a občas autor siahne po predsa len pomerne dosť originálnom nápade.

17.12.2019


Encyklopedie akčního filmuEncyklopedie akčního filmuPetr Cífka

Absolútna bomba. Ak chalani z Moviezone chceli napísať bibliu akčného žánru... takmer sa im to podarilo. Povinná pecka pre každého fanúšika akčného filmu, dvojnásobne pre narodeného v 80. rokoch, ktorý zažil videoboom atď. Je napísaná šťavnatým, plným a svižným jazykom, je to fanúšikovské, ale zároveň odborné a natrieskané stovkami informácií. Knihu som poznal len vďaka obalu, ktorý mi pripadal pekný, ale skromný a nízkorozpočtový, tak som čosi podobné čakal aj vnútri. O to viac ma (milo) prekvapilo, keď mi knižka prišla domov a namiesto čierno-bieleho tenkého „čohosi“ som sa dočkal absolútne suverénnej a sebavedomej 264-stranovej buchle s desiatkami farebných fotografií. Bodaj by aj v dnešnej elektronickej dobe vznikalo čo najviac podobných publikácií. Nabudúce poprosím horor, chalani, dobre?

18.08.2020


Meno ružeMeno ružeUmberto Eco

Nebudem sa na nič hrať, táto kniha išla skoro úplne mimo mňa. Eco je výborný v opisoch atmosféry, miesta a doby (a aj postavám rozumie a vie o nich písať, zjavne ho bavia). Ale Meno ruže okrem toho obsahuje more (čo more, oceány!) dialógov a scén, ktoré ma neskutočne nudili a ktoré som túžil mať čím skôr za sebou. Dozaista budem obvinený z toho, že som primitív a barbar, ale proste len hovorím, ako na mňa slávny román pôsobil. Vôbec sa nehanbím na rovinu povedať, že sa mi oveľa viac bavilo legendárne filmové spracovanie so Seanom Connerym a to pravdepodobne práve z dôvodu, že sa oprostilo od akýchkoľvek zdĺhavých Ecoových dišpút (česť výnimkám) a režisér z toho urobil "len" temný, extrémne ponurý detektívny triler s miestami až hororovou atmosférou. Dávam alibistické 3* (ale mám chuť dať dve) a idem rýchlo preč.

17. března


Dolores ClaiborneováDolores ClaiborneováStephen King

Vôbec nechápem, kde sa to v Kingovi bralo, že svojho času dokázal tvoriť také mimoriadne silné a realistické ženské charaktery (nielen hlavná Dolores, ale aj famózne spracovaná rola jej cynickej, ale napokon správnej zamestnávateľky Very). Dokonalé opisy sychravého mainského pobrežia, na ktoré Boh (alebo skôr diabol?) kedysi dávno bez ladu a skladu pohodil zaspaté mestečká, kde sa všetci živia rybolovom a kto nemláti svoju ženu, nie je chlap. Len málokedy sa stane, aby som ústrednej postave tak mocne držal palce. Zaujímavosťou je, že keď King neskôr napísal (podobne strhujúcu) Geraldovu hru, dejovo sa v nej vrátil práve k zlomovej udalosti v živote Dolores. Odporúčam aj film s absolútne neskutočnou a úžasnou Kathy Bates (ktorá si predtým zahrala aj v inej kingovke a to v Misery), ten sa mi možno dokonca páčil o čosi viac

17. března


Pod kupolíPod kupolíStephen King

Seriál som zabalil po prvej (v lepšom prípade priemernej) sezóne, ale masívna románová predloha ma bavila a to tak, že veľmi. Pritom tomu sám príliš dobre nechápem, nakoľko od Kinga hrubé romány príliš nemusím (nakoľko sa v nich miestami už fakt až príliš rozpisuje) a rozhodne nemusím ani žánrové spojenie "King + sci-fi". Našťastie, v Pod kupolou sú motívy sci-fi síce dôležité, ale v jadre ide o dramatický triler o mestečku, ktoré zničilo samo seba po tom, čo boli jeho obyvatelia uväznení pod tajuplnou kupolou. Nepozdával sa mi len dosť kuriózny, obskúrny, absurdný a WTF koniec, ktorý bol navyše spráskaný dosť narýchlo, akoby to Kinga už nebavilo a tak to proste len "nejako" ukončil a išiel domov (a editor sa mu bál niečo na to povedať).

29.03.2017


NonstopNonstopBrian Wilson Aldiss

(+ SPOILER) Nemám rád sci-fi knižky, ale na svete existuje zopár takých, ktoré ma bavia – a skvelý Nonstop patrí bez debaty medzi ne. Nezaujal ma ani tak postavami či dialógmi, ako skôr úžasným dejom. Bez spoilerov sa o ňom hovoriť nedá a ak ste Nonstop ešte nečítali a chcete zažiť kvalitnejší čitateľský zážitok, nič si o príbehu nezisťujte. Rád by som sa ocitol na vašom mieste. Rád by som sa prvý raz nechápavo nechal viesť za ruku kňazom Marapperom, ktorý s malou skupinou odvážlivcov (alebo skôr šialencov a bláznov?) postupuje dopredu. Naprieč tajomným, gigantickým priestorom. A na konci čaká séria šokujúcich vysvetlení. Obri, Votrelci, mutanti, Loď, to všetko patrí do jedného celku, do obrovského tajomstva, ktoré je nám postupne odhaľované. Možnože pár vecí bolo pritiahnutých za vlasy (akože chápem, o čo šlo s tými krysami, ale aj tak to bola hovadina, hlavne ich mesto s bitúnkom wtf). Táto parádna kniha (ktorá bohužiaľ dodnes nebola sfilmovaná, ale troška ju vykradli filmy Pandorum a Snowpiercer) sa dočkala aj slovenského komiksového spracovania. Vychádzalo na pokračovanie v časopise Elektrón-Zenit (väčšina postáv mužského pohlavia v ňom nosí poriadne tesné slipy, fakt), avšak z nejakého dôvodu nebol dostatok času na jeho dôstojné ukončenie, čo v praxi vyzeralo tak, že posledných približne 50 strán bolo vyrozprávaných slovami. Proste, ako by povedala jedna z postáv, bohajeb!

01.03.2019


Batman/Flash: Odznak (limitovaná edice)Batman/Flash: Odznak (limitovaná edice)Joshua Williamson

„Někdy spadneme, synku. Nikdy ale nezapoměň, že Waynovi nikdy nezůstanou ležet.“ Crew sa podaril husársky kúsok, keď z relatívne bežného komiksu Batman/Flash: Odznak urobilo zberateľskú senzáciu. Normálne by som si Odznak asi nekúpil, lenže vyšiel v špeciálnej edícii: môžete naraziť na obálku s Batmanom, na obálku s Flashom a hlavne na raritnú, vzácnu a extrémne limitovanú obálku, na ktorej sú obaja (z tejto vyšlo len šialených päť kusov!). Okrem toho zošit obsahuje krásny lentikulárny obrázok, ktorý si môžete čo ja viem niekam nalepiť a kochať sa jeho meniacimi sa odrazmi z rôznych uhlov. Ale trochu som zavádzal, keď som tvrdil, že bez tohto by Odznak bol radovým komiksom. To tak úplne nie je pravda, nakoľko ide o pokračovanie úplne prvého príbehu v rámci Znovuzrození hrdinů DC, ktorý sa končil vcelku veľkolepo: Bruceovým objavením odznaku Strážcov v Batcave. Čo je vskutku šokujúci zvrat. Obrovské očakávania však Odznak nenaplnil. Obálka síce tvrdí, že „přináší odpověd na zásadní otázku“, ale v skutočnosti nič neprináša a svet nikam neposúva. Iba prešľapuje na mieste a tvári sa, že robí revolúciu. No alebo nerobí alebo robí, no sme ešte len na takom jej počiatku, že to revolúciu vôbec nepripomína. Mala to byť udalosť s veľkým „U“, ale je to „len“ svižná a svieža jednohubka za solídnych 70% (za ktorými si napriek istému rozčarovaniu stojím, lebo ma to fakt bavilo čítať). V tomto smere je Odkaz sklamaním (nechcem povedať podvodom). Ako „len“ crossover je to našťastie podstatne lepšie. Ide o veľmi zábavný, parádne nakreslený komiks, v ktorom sa neustále niečo deje (pretrvávajúci Flashpoint, otec, jednominútová bitka), hoci sa priznám, že mňa napr. prítomnosť Reverse-Flasha príliš nestrhla (ale mohlo to byť horšie). Navyše, Batman a Flash sú prekvapivo dobrá dvojka (obaja sú to muži rozumu, dedukcie, faktov, stôp a nepriestrelných dôkazov). Takže za mňa vlastne napokon spokojnosť, hoci... no nič. Aha, vlastne ešte niečo som zabudol. Ja mám Flasha.

21.07.2019


Watchmen: StrážciWatchmen: StrážciAlan Moore

„Její křik slyšelo skoro čtyřicet sousedů. Nikdo nehnul ani malíčkem. Nikdo nezavolal poldy. Někteří se i dívali. Chápete to? Nekteří se i dívali.“ Alan Moore nie je žiadna moja srdcovka, ale toto je proste komiks za 100%. Postavy sú uveriteľné, ale miestami je ešte aj dnes (nieto v 80. rokoch, kedy komiks prvý raz vyšiel) šokujúce, aké monštrá a ľudský odpad z nich scenárista urobil v snahe ukázať ich v čo najrealistickejšom svetle (či skôr temnote). Scenár vyzerá hrozne komplikovane (politicko-vojnové súvislosti, originálne textové bonusy alebo komiks v komikse o Čiernej lodi), ale pri poctivom čítaní si uvedomíte, že to vlastne nie je náročné a že to nie je o vojne, ani o politike, ale o nás, ľuďoch (a komediantoch). Mnohí tvrdia, že film sa predlohe nemal šancu vyrovnať, ale mne osobne pripadal kvalitný, veď miestami šlo o doslovnú kópiu (a komiks v komikse o Čiernej lodi sa v roku 2009 dočkal animovaného kraťasu s hypnotickým hlasom „šialeného“ Geralda Butlera). Obdivuhodne majestátny (nielen veľkosťou a počtom strán, ale aj ambíciami a scenárom) komiks.

30.10.2020


Dům u hřbitovaDům u hřbitovaJohn Everson

Po horore Děti Halloweenu ďalšia vydarený prírastok do halloweenskej žánrovej edície vydavateľstva Carcosa. Opäť veľmi solídna a drsná jednohubka. Ale nedajte sa oklamať! Veľmi solídne a drsné jednohubky je v skutočnosti ťažké napísať (hoci opak sa môže zdať pravdou). Miestami sa na motiváciách postáv dalo určite lepšie zapracovať (to bol Mike fakt taký meganadržaný, že „len“ kvôli sexu podstupoval dobrovoľne „to“ všetko?) a mnohé postavy sú slušne spracované, ale nakoniec to autor vlastnoručne vyhodí von oknom v momente, keď sa ukáže, že v skutočnosti šlo len o vedľajšie mäso určené na porážku. Ale inak disponuje John Everson pútavým štýlom, ktorým čitateľa dokáže vtiahnuť do deja. Ten je sympaticky priamočiary a na nič sa nehrá, čo je niekedy fajn, nemusí byť všetko zrovna Meno ruže. Určite by som si od tohto autora ešte niečo v češtine rád prečítal. Oceňujem aj parádnu obálku a tradične šťavnatý preklad Milana Žáčka.

09. února


JokerJokerBrian Azzarello

„Vždycky bude nějakej Joker.“ Je tu Two-Face, je tu Poison Ivy, je tu dokonca aj Riddler. A Penguin. A možno príde nakoniec aj Batman, ktovie. Je tu ale hlavne on. Kráľ gothamského zločinu: nepredvídateľný magor, ktorému nejde o moc a ani o peniaze, ale o chaos a o potešenie, ktoré z jeho šírenia má. Skvelá záležitosť, miestami riadne nechutná. Občas tempo stagnuje a postava šoféra Johnnyho mi nesadla (hoci viem, čo ňou tvorcovia chceli povedať, keď ju zasadili do príbehu), ale aj tak 70%. Ale mať to doma je fajn hlavne kvôli kresbe, nie scenáru. Odporúčam aj sequel Batman: Zatracení, ktorí sa odohráva tesne po udalostiach na moste (resp. dokonca čiastočne súbežne s nimi).

17.10.2018


KazatelKazatelHonza Vojtíšek

„Proč?“ podivil se Bartoloměj. „Děláme to snad špatně?“ – „To samozřejmě ne, ale prý je to rychlejší.“ – „Je kam spěchat?“ Román Kazatel som prvý raz čítal niekoľko rokov pred jeho vydaním. Poskytol mi ho Honza Vojtíšek kvôli prípadným návrhom na vylepšenie textu. Takže keď sa v roku 2019 konečne oficiálne vydral na temnotu sveta, nemohol som dopustiť, aby chýbal v mojej domácej knižnici. Aj s podpisom, samozrejme. Kazatele vydal Golden Dog a ostatné vydavateľstvá, ktorým Honza rukopis posielal (a viem, že ich nebolo málo) môžu ľutovať; mohli mať vo svojom portfóliu kvalitný historický mysteriózny hororový triler. Vojtíšek píše tak, ako keď skúsený murár stavia dom. Od rána pri chlapíkovi stojíte a zdá sa vám, že mu to pribúda na prvý pohľad pomaly, ale potom sa začne zmrákať, vy sa na to zadívate znova a uvedomíte si, že za ten čas vám pred očami vyrástol dom. Okej, už som mal v živote lepšie prirovnania, ale viete, ako to myslím. Hlavnou hviezdou knihy je kňaz Řehoř: dominantný, charizmatický, nepredvídateľný, nebezpečný. Ostatné postavy sú tu síce určite nie navyše, ale oproti nemu sú predsa len trošku slabšie. Román by som možnože jemne skrátil, takto to občas trošku upadá do letargie. Naopak, rozhodne oceňujem vyložene hororové, clivebarkerovské (pred)finále. A vizuálne taktiež palec hore, páčil sa mi typ papiera, na akom je to vydané + pravdaže obálka (nielen ponurou stredovekou ilustráciou, ale i špeciálnym materiálom, ktorý je fakt pekne príjemný na dotyk).

17.06.2019


Balónky oběšenců a další hororové příběhyBalónky oběšenců a další hororové příběhyDžundži Itó

Džundži Itó ma rozsekal Rybami, ktoré boli napriek pár mínusom silno nechutné, dokonalo hnusné, strašne tiesnivé, mrazivé, znepokojivé, nákazlivé a nezabudnuteľné. Bolo na nich prekvapivé, že okrem ústredných Rýb obsahovali ešte dva bonusové, už podstatne kratšie komiksy (nijako nesúvisiace s Rybami) - a práve tie mi paradoxne pripadali možno ešte o chlp lepšie, obludnejšie, zákernejšie a hororovejšie, ako ústredné Ryby (a to už je fakt čo povedať). Preto som si okamžite kúpil zbierku Balónky oběšenců, pozostávajúcu IBA z Itóových „poviedok“. Paradoxne, napokon ma to bavilo o čosi menej, než Ryby. Niektoré poviedky sú úžasne nenormálne, fantastické, desivé, obludné, nechutné (Tuk, Modelka, Velectění předkové). So šokom pretáčate strany a nestíhate sa diviť, čo všetko je Itóova fantázia schopná vymyslieť. Niektoré nápady sú také originálne (a pri Tuku vás možno občas napne na vracanie), až mi občas napadlo, či je autor psychicky v poriadku. Ale potom som si povedal, že je to fuk, pretože v prvom rade nám dal šialené príbehy. A to je pre fanúšika hororu vždy fajn. Faktom každopádne je, že niektoré poviedky sú predsa len slabšie (Malíř, Zimnice). Ako celok každopádne určite nadpriemer a povinnosť pre každého fanúšika hororovej mangy.

17.01.2020


Murena: První cyklus - Cyklus matkyMurena: První cyklus - Cyklus matkyJean Dufaux

Vizuálne bez debaty úchvatné (208 strán, tvrdý obal, fantastická kresba, lesklý papier, rôzne dodatky, poznámky, lexikóny...). Vynikajúce je to však i po scenáristickej stránke. Áno, občas sa bude čitateľ strácať v deji, pretože postáv je naozaj veľa (navyše každý má iný charakter a motiváciu k tomu, prečo robí to, čo robí) a príbeh je zamotaný a relatívne komplikovaný. Ale s trochou sústredenia by ste to jednak mali dať bez väčších problémov a jednak to, že je dnešný čitateľ (možno, nechcem paušalizovať) spohodlnený nenáročnými, jednorazovými komiksovkami, to predsa nie je mínus pre Murenu, ale preňho. Palec hore.

29.01.2020


Dítě tmyDítě tmyMiroslav Pech

Na Dítěti tmy je zaujímavé, že keď ho postavím vedľa Mainstreamu, tak štýlom, akým sú obe knihy napísané, mi pripadajú ako diela od dvoch úplne rozdielnych autorov. Mainstream bol chladný a „jednoduchý“, Dítě tmy mi naopak pripadalo kvetnatejšie. Miroslav Pech sa vracia do 90. rokoch, takže Odpadlík, Hubba Bubba, diskotéky, plastelína a modurit, VHS a Lunetic. Ďakujem, že mi umožnil vrátiť sa v čase do detstva. Potešilo ma aj to, že hrdinami sú deti, pre ktorých je 17-ročný puberťák už starý chlap, ale už to nie sú ani deti. Ústredné zlo je trochu nenápadité, ale Miro s ním dobre pracuje a hoci je krvavých scén možno až príliš, nevymkne sa mu to spod kontroly a ponúka čitateľovi plno nepríjemných scén. Aj keď tými najhnusnejšími sú nakoniec večerné návštevy tichého pána Kučeru. Čo ma ďalej potešilo, to sú dobre napísané postavy, do ktorých sa Miro alebo vedel dobre vcítiť alebo si proste len spomenul na vlastné detstvo (kto si ako malý neprial, aby prišlo zemetrasenie skôr, než rodičia otvoria žiacku knižku so zlou známkou?). K tomu chytľavé dialógy, dobre použité zábavné nadávky, miestami krásne nespisovný slovník postáv, vtipné prezývky, pomerne bleskové tempo rozprávania (avšak bez toho, aby mal čitateľov dojem odfláknutosti), vtipné prezývky. Najviac o kvalitnom výsledku podľa mňa vypovedá to, že Dítě tmy nevyzerá ako lacná kópia iných detských hororov (To, Temné léto), ale má svoju vlastnú tvár. Finále je trochu uponáhľané a zarazila ma neprítomnosť polície, ale inak prevláda spokojnosť.

01.03.2020


1 ...