iskovsky komentáře u knih
Otec mi chcel urobiť radosť touto detskou klasikou, ale nikdy ma nezaujala...
Pre mňa veľmi príjemný inhalátor dávno strateného času...
Neviem si pomôcť... po prečítaní som mal chuť poslať autorke kyticu kvetov, igelitku s hmotnými darmi a kartičku s veľmi slušnou prosbou, aby už nič nenapísala...
"Proč bych měl toužit po tom být na hřbete velblouda? Vždyť já jsem instalatér!"
Trocha ťažkopádny začiatok, ale potom sa mi podarilo naladiť na tú správnu vlnu a čítanie som si parádne užil. Trpaslíci dokážu vyrobiť zlato z olova a TP dokáže z aného hovna postaviť mrakodrap a ťahať ho tak vysoko, až cestou nahor dospejete k bodu, že nemá zmysel uvažovať nad tým, ako to celé drží pokope a radšej si budete užívať výhľad, pretože s každým momentom nahor vás niečo malé prekvapí, niečo malé rozosmeje a dokopy je tých maličkostí toľko, že vám to zohreje čitateľskú dušu a pohladí váš šiesty zmysel pre nezmysel...
PS: palec hore pre postavu zabijáckeho kunsthistorika Tulipána a jeho aný lingvistický zlozvyk...
Raz som si povedal, že budem písať iba to pozitívne. Takže: kniha Abatyše z Assisi má veľmi príjemný papier na dotyk.
Takto nejako si predstavujem román o historickej udalosti... minimum nutnej fikcie a maximum náučných informácií...
... mám rád tanky a magiu... ok... napíšem o tom knižku... magici budú naháňať tankistov ... super ... tankisti vyhrali prvú bitku ... druhú... tretiu... to je prča... moment, chcelo by to nejako zmysluplne ukončiť... á serem na to...
pamätám si, že keď mi bolo asi 15 (edícia STOPY), tak táto kniha ukončila moje "winnetuovské" obdobie a nadobro odsunula tvorbu Karla Maya do oddelenia fantasy...
zároveň to bola jedna z kníh, ktoré vo mne vzbudili záujem vždy sa oboznámiť s historickými faktami doby v ktorej sa knihy odohrávajú...
miestami divné, nudné, neobjasnené, ale ako celok prekvapujúco funkčné pobavenie ... najviac mi vadilo, že od istého okamihu sa z toho stalo postapo a lá Knight Rider ...
Tak dlho do mňa môj kamarát Dano hustil, aby som si to zohnal, až som podľahol nátlaku... teraz už viem, že Dano je prasák... a ja asi tiež ...
príbeh išiel úplne mimo mňa, ale chrochtal som blahom nad atmosférou z Paulovej techniky kresby, ktorá mi pripomínala Saudkove komiksy z môjho detstva ... s dnešnými komiksovými vymaľovánkami sa to nedá porovnať...
kniha bola pribalená k časopisu, ktorý som kupoval... neľutujem... časopis bol super... :)
Gaiman povedal, že chcel napísať knihu, ktorá by bola "zvláštní, dlouhá a spletitá"... myslím že sa mu to podarilo...
škoda že nechcel napísať knihu, ktorá by bola zaujímavá...
Ľudo XIV. by sa určite potešil, keby vedel, že vďaka Kovaříkovi som si o ňom upravil mienku k lepšiemu...
Mám vysoké nároky na fantasy knihy, pretože tento žáner dáva autorom neobmedzené možnosti na to, aby ukázali čo v nich je...
Joe A. spotreboval asi 300 stran na to, aby čitateľa zoznámil s hlavnými postavami a svetom v ktorom žijú, pričom spôsob akým to urobil mňa osobne príliš nezaujal a miestami to hraničilo s nudou...
Začalo ma to baviť až v samotnom závere knihy, takže musím dúfať, že tento rozťahaný prológ obsahuje niečo, čo sa v ďalších dieloch ukáže ako veľmi dôležitá informácia, vďaka ktorej mi od úžasu spadne sánka ...
"Řecké báje kořenené britským humorem" ... tým korením bude asi šafrán, lebo ja som ho tam veľa nenašiel ... vlastne áno, bola tam citovaná hláška z Monty Python... zvyšné skromné množstvo humoru by som asi britským nenazval...
Skôr by som tento počin charakterizoval ako grécke báje pre nenáročného čitateľa so zameraním na zvýšenie jeho etymologickej erudovanosti... sice rád som sa dozvedel o pôvode mnohých cudzích slov, ale mňa osobne to dosť odpútavalo od deja... a ten štýl písania mi navyše pripadal, akoby autor sám nevedel čo vlastne chce...
Chyba bude zrejme vo mne... čakal som asi nejakú paródiu v štýle John Cleese a spol.
Každopádne ako stručná sonda zo sveta gréckych mýtov, môže táto knižka dobre poslúžiť...
A pri ich čítaní možno aj vás napadne otázka: Aká krutá a zvrátená musela byť doba, ktorá vytvorila takéto príbehy ?...
Zaujímavý námet, ktorý je myslím určený pre rovnakú skupinu čitateľov aká fičala na HarryPotterovi... ja osobne mám z tohto asi taký dojem ako z nedochuteného jedla... viac korenia by tomu pomohlo...napríklad v dialógoch...
myslím že Rollins má veľký talent .... pútavým spôsobom odštartuje príbeh, ktorý následne dokáže obdivuhodne precízne domrviť... nepamätám inú knihu, z ktorej by som od zlosti dostal tik v oku...
spoiler: tajný kmeň beduínok, ktoré dokážu nepohlavne a len silou vôle oplodňovať samé seba, môžu byť neviditeľné a ovládajú myseľ zvierat.... dať toto na papier, to už musí byť absolútne zúfalstvo, alebo naopak dokonalá znalosť potrieb svojej čitateľskej základne...
V obchode ma zaujala obálka, ktorá mi trochu pripomína Muchove kresby... letmo som to prelistoval a v pamäti mi utkveli 2 veci... nejaké mašinky ako z verneoviek a postava krásnej viac či menej oblečenej ženy... ideálna kombinácia... ilustrácie su naozaj skvostné... pointu príbehu som sice nepochopil, ale to je u komiksu celkom zanedbateľná závada... hlavné je že Coralína Doucetová sa v mojej pamäti navždy uloží medzi ostatné nezabudnuteľné postavy...