Icequeen komentáře u knih

Harry je tak trochu hysterka, často plače a neustále sa trasie od strachu. Ja si ale myslím, že bez strachu niet odvahy a nebojácnosť je známkou nedostatku pudu sebazáchovy. Napriek všetkému spomenutému, však Harry nikdy nezuteká z boja a urobí všetko preto, aby ochránil nevinných (nie nutne ľudí). Nech je jeho telo akokoľvek zdevastované a čarodejnícke sily vyčerpané, vždy sa postaví nepriateľovi, aj keď to vyzerá na vopred prehratý boj. Harry je skrátka drzé, sebevražedné, tvrdohlavé, nezničiteľné a sympatické trdlo s dobrými úmyslami a nie vždy funkčným plánom. Butcher by sa mohol trochu obmedziť vo frekvencii výskytu nádherných, inteligentných, akčných a šikovných žien, miestami som mala dojem, že som na tematickej Playboy party.

5 28.01.2017

Na tomto mieste si dovolím vyjadriť sa k celej trilógii s Billom Hodgesom. V prvom rade chcem podotknúť, že navzdory mojim výhradám, Kinga považujem za najlepšieho spisovateľa všetkých čias (berte to s rezervou, moja sčítanosť má určité hranice), čo v praxi znamená, že aj jeho, z môjho pohľadu, slabšie diela sú majsterštyky. Stephenovu tvorbu delím na "pred nehodou" a "po nehode", pričom v tej ponehodovej (netýka sa úplne všetkých diel) mi niečo chýba. Mám na mysli tú typicky kingovskú, temnú atmosféru, ktorá ma dostávala do hypnotických stavov, počas ktorých som nadskakovala pri každom nečakanom zvuku a občas som cítila zvláštnu elektrinu na zátylku. Chýba mi ten démon, ktorý kedysi viedol jeho ruku a tým nemyslím drogy a alkohol, aj keď tieto tiež v značnej miere ovplyvňovali jeho tvorbu. Dosť bolo všeobecného rúhania sa, vrátim sa k Hodgesovi. Prvé dve knihy boli viac menej detektívky, aj keď nejaký ten mini náznak, že sa nebude všetko odohrávať v medziach reálneho života, tu bol. Konec hlídky je poňatý presne naopak a narúša tak konzistenciu trilógie, to mi ale neprekáža. Právo nálezce je takpovediac od veci a nevenuje sa hlavnému záporákovi z prvej a tretej knihy a v značnej miere sa dokonca ani nevenuje Billovi Hodgesovi, čo je trošku neobvyklé a iným autorom by to asi ani neprešlo. Problém pre mňa predstavovalo neustále opakovanie určitých vecí, príbeh by asi inak nevydal na tri knihy. Viac by mi asi vyhovovalo mať celého Hodgesa po kope v jednej hrubej buchli, predsa len ten časový odstup pri čítaní jednotlivých dielov spôsobil, že nie všetko mi ostalo v pamäti, ktorú mám mimochodom už aj tak výrazne v kýbli. Aj keď to tak možno z môjho (na mňa podivne dlhého) komentára necítiť, čítanie som si užila. Snáď len toľko, že môžem s istotou povedať, že viackrát už to čítať nebudem a to pri drvivej väčšine Kingových diel tvrdiť nemôžem. Koniec

9 21.01.2017

Občas som mala dojem, že písanie obstarali nejakí pologramotní stredoškoláci. Videá sú rušivé a väčšinou na smiech. Casting žalostný.

1 23.12.2016

Annie Wilkesová je fanynkou číslo 1 a objektom jej zbožňovania je spisovateľ Paul Sheldon. Problém je, že Annie je aj prípad pre psychiatra číslo 1 a pokiaľ sa s ňou nenarába ako s puknutým vajcom, môže sa stať čokoľvek. A tým čokoľvek myslím, že Annie má určité znalosti z anatómie, či farmakológie a nebojí sa ich použiť. Nespočetne veľakrát som na Paula chcela vykríknuť "To nehovor!" alebo "Vypadni odtiaľ!" a iné zmysluplné rady. Prí čítaní knihy som dosť často zažívala silné pocity beznádeje a takmer cítila Paulovu bolesť. Vďaka Štefan, si génius.

10 23.12.2016

Nemôžem povedať, že by som sa nejako zvlášť zabávala. Práve naopak. Keby sa na scéne nevyskytovalo moje obľúbené Zavazadlo, tak neviem, neviem...

2 08.12.2016

Už som chcela Ďusiho zaradiť medzi obľúbených autorov (nevylučujem do budúcna), ale po fľaši som trošku sklamaná. Mám taký dojem, že tentokrát to prestrelil so snahou o humorné interakcie medzi postavami na oddelení. Niekedy ich skutočne doháňal ad absurdum. Čakala som, že sa do deja zapletie Benny Hill venčiaci hada a všetci sa začnú ohadzovať tortami. Také sú moje výhrady. V konečnom dôsledku som ale spokojná.

2 07.12.2016

Connely je bezpochyby kvalitný remeselník, ale taktiež je aj bezodná studnica zbytočných informácií. Pre mňa bola Černá ozvěna dobre napísané bla bla bla + nezáživný príbeh. Navyše mi prekážalo, že medzi Boschom a FBI prepeličkou neprebiehali žiadne poriadne chemické reakcie. Vďaka tomu mi ich interakcie prišli dosť nepresvedčivé a suchopárne. Ale ako vravím, Connelly vie písať, len sa mi týmto prípadom netrafil do vkusu. Bosch je sympaťák a ja sa k nemu hodlám opakovane vracať.

4 26.11.2016

Príliš často som pri čítaní prežívala pocit trápnosti na to, aby som dala lepšie hodnotenie. A tie popisy... Na troch stranách som si prečítala anamnézu postavy a jej rodiny len preto, aby následne dej posunula na ploche troch riadkov. Keby som sa sériu Parkera nesnažila čítať celú a postupne, tak knihu šmarím do vzdialeného kúta knižnice.

30.09.2016

Mo tentokrát trošku naháňa strany, vďaka čomu niektoré pasáže strácajú svižnosť. Ako som pri Ptáčnikovi ocenila striedmosť v nezmyselnej romantike, tak tentokrát mi naopak prekážalo, že ju sem umelo natlačila a to prostredníctvom absolútne zbytočnej a otravnej postavy. Detektív má občas podivné móresy, hlavný úchyláčik je fajn, frekvencia všetkých možných telesných výlučkov jemne cez čiaru. V zásade som ale spokojná, Mo je šikulka.

30.09.2016

Nie a nie mu prísť na chuť. Tak si vravím, že možno jeho ďalšia kniha ma dostane (č. 4). Na môj vkus trošku vleklé.

2 09.02.2016

Zábavná záležitosť. Určite budem pokračovať.

08.02.2016

Viackrát som sa pristihla, že mi je naozaj trápne. Skvelé pasáže sa striedajú s......nie tak skvelými a autorka sa prehnane venuje lacnej, nevierohodnej romantike. Ako tak hľadím na hodnotenia, dúfam, že za svoj názor nedostanem po krížoch.

1 08.02.2016

Absolútna nadčasovka. Nebyť jednej pasáže, ktorá sa mi ťažšie žula, dala by som hádam aj plný počet.

8 08.02.2016

Názov dokonale vystihuje obsah.

Hlavný hrdina mi pripomína Ivana z Mrázika (aj pekný je aj múdry). Je to krásny génius, všetko videl, všetkému rozumie a všetky ženské by mu skákali do postele ako pominuté. Tak prečo je taký pripečený a nedochádzajú mu veci, ktoré sú jasné na prvý pohľad? Mala som pocit, že spisovateľ miestami považuje čitateľa za idiota a vysvetľuje záležitosti, ktoré sú všeobecne známe alebo ľahko pochopiteľné. Musím ešte podotknúť, že záver nebol až taký prekvapivý. Jejda!, možno by teraz zvolali všetky postavy, ale podobné výrazy sú skôr chybou prekladu.

5 08.02.2016

Tá žena sa nehanbí písať ako plnohodnotný zvrhlík a neotravuje s nasilu našróbovanou romantikou (nešvár prevažne ženských spisovateliek). Hurá!