Icequeen komentáře u knih

Tak to mám konečne za sebou. Ešte nikdy som nemala pri čítaní Kinga taký silný pocit, že si písal hlavne sám pre seba. Splnil si svoj rockerský sen a cez polovicu knihy si brnkal na gitare, pričom príbeh služobníka elektriny vyznieval len ako sprievodná storka. Hudobné pasáže ma nijako nenapĺňali nostalgiou (ani ničím iným), polovica songov mi nič nehovorila a aj keby, v nadmernom používaní hitparády zašlých vekov nevidím žiadny zmysel. Mohol ušetriť 100 strán, keby vydal 10 cédečkový soundtrack plus noty.

Pobavilo ma:
Náboženství je teologický ekvivalent pojišťovacího podvodu, kde rok za rokem platíte pojistné a potom když potřebujete čerpat výhody, za které jste platili s nábožnou přesností, zjistíte, že společnost, která si vaše peníze brala, vlastně neexistuje.

Tohle byli lidé, kteří běžně používali počítač, aby zůstali v kontaktu s přáteli a získávali přehled o každodenním dění, lidé, kteří považovali meteorologické satelity a transplataci plic za samozřejmost, lidé, kteří očekávali, že budou žít o třicet nebo čtyřicet let déle než jejich praprarodiče. A tady teď podléhají vyprávěnce, vedle které vypadají Santa a Zoubková víla jako strohý realismus. Cpal jim do hlavy hovadiny a oni jásali.

8 25.04.2019

Tá nesmierna kreativita v oblasti ľudskej krutosti je priam zarážajúca. Pri niektorých pasážach mi bolo fyzicky nevoľno a to som skutočne dosť otrlá. Po formálnej stránke nevyhovujúce, po obsahovej zdrvujúce.

Príbeh sa vžerie pod kožu viac ženským čitateľkám, pretože ešte aj v dnešných časoch chápeme, aké to je, keď sa podaktorí muži snažia rozhodovať o našich telách, ignorovať naše názory a v niektorých prípadoch nás považujú za menejcenné živočíchy. Ak sa pridá ten pôvodca všemožného zla na svete, ignorancie a stredovekého zmýšľania, večný nástroj na manipuláciu más – náboženstvo, podobná hrozba sa nezdá byť až tak nereálnou. Seriál ma zasiahol s väčšou silou, ale tá ťažkotonážna depresia a beznádej je prítomná aj v knihe. Pre tých, ktorí majú aspoň prvú sériu za sebou, bude kniha niečo ako „V predchádzajúcich častiach ste videli“.

7 24.09.2018

Pán Kopřiva je veselá kopa a to ja rada. Gordonlord to dokonale vystihol.

6 14.05.2018

Jedna vec je, keď čítate príbeh o mentálne odľahčenej feťáčke a druhá, keď čítate príbeh, ktorý napísala (nadiktovala) mentálne odľahčená feťáčka. Z pochopiteľných dôvodov som neočakávala bezchybný sloh, ale Kai a Horst sa popri ťukaní do stroja mohli trošku zaoberať aj šľachtením textu. Neviem posúdiť, do akej miery má v tej príšernosti prsty prekladateľ. Je fascinujúce, koľko detailov si taká osoba, ktorá je väčšinu času mimo, pamätá a dokáže tak parádne zreprodukovať. Možno to súvisí s faktom, že čo feťák, to Hans Christian Andersen. Ja som žiadny tragický osud nezaznamenala. Christiane si dobrovoľne vybrala a šťastná bola iba sfetovaná. Jej jediným záujmom bolo byť čo najviac "cool" (slovo hojne užívané v texte a nekonečne iritujúce) a to si podľa jej zvrátenej logiky zabezpečovala drogami. Ani na okamih som nemala pocit, že trpí, dokonca s ňou nehli ani mŕtvi kamaráti. So mnou zase nehol jej osud. Zato musím uznať, že jej homofóbia ma pobavila viackrát. Jedna z perál:
"Byl úplně teplej a nemoh se dívat jak spím s Detlefem... Měla jsem ustavičnej strach, aby Detlef taky nezteplal."

Suma sumárum, ako reklama na drogy by tento literárny skvost mohol zafungovať celkom slušne, Christiane propaguje o stodušu.
Určite nikoho neprekvapí, že je stále závislá. V roku 2008 jej, hádajte prečo, odobrali syna. Sympoška.

18 24.03.2018

Sethov mnohovrstevný a asociačný humor zbožňujem, bez toho fekálneho by som sa celkom úspešne zaobišla. Za niektorými vtipmi treba hľadať skrytý rozmer, nie všetky sú prvoplánové. Iné zase fungujú ako nenápadné spúšťače a odkazy, ktoré musia byť spojené s niečím, čo človeku vženie slzy smiechu do očí. Ak spojenie neexistuje a na druhom konci nič nečaká, fór vyznie do prázdna. Viem si predstaviť to sklamanie a zhrozenie skalného fanúšika klasických westernov. Film môžem pozerať stále dokola.

"Nevadí vám, že... vaši holku den co den píchá nějakejch patnáct maníků a že jí za to platěj?"
"No jo. Víte, moje práce taky stojí za hovno."
"Jasně, ale vy opravujete boty."
"Uf, ani mi to nepřipomínejte!" zasmál se Edward."Od konce občanský války se v obuvnictví kšefty skoro nehejbou."
"Fakticky?"
"Jo, zkrátka dost ubylo nohou."

3 10.02.2018

Edwin Drood je prakticky len priemerný chlapík, ktorý oplýva jedinou schopnosťou a tou je zručnosť pri výbere vhodných predmetov presne určených na konkrétny účel (niečo v zmysle, keby mu praskli oči pri sledovaní páriacich sa tuleňov, určite by vo vrecku našiel odpraskávač očí, ktoré praskli pri sledovaní páriacich sa tuleňov). Jednducho povedané, keď sa vyskytne problém, objaví sa aj antiproblemátor alebo postava, ktorá zapeklitú situáciu bez väčších ťažkostí vyrieši a v konečom dôsledku to celé ani nemusí dávať zmysel. Zbroj ho činí neporaziteľným, takže napätie sa vytráca a o jeho biedny život sa nijak zvlášť netreba báť. Jedno Greenovi treba nechať, dokáže vytvoriť zaujímavé postavy, aj keď zopár z nich absolútne neposúva dej. Problém je, že s nimi nevie pracovať, vkladá im do úst neprirodzené, kŕčovité a mnohokrát nepodstatné monológy, ktoré sú príliš dlhé a podobajú sa jeden druhému. Dialógy sú často dosť toporné a strojené. Deju nepomáhala ani prílišná popisnosť a značné množstvo protirečení. Poctivý fanúšik urban fantasy sa ale určite pobaví.

5 31.12.2017

Pozorne si prečítajte prvú vetu z popisu "Některé záhady jsou neřešitelné…" a potom sa nad ňou trochu zamyslite. Logicky sa dopracujete k záveru, že s koncom knihy neprichádza riešenie. Nenadávajte mi, kniha sa tým netají. Ak nie ste schopní uniesť značnú dávku frustrácie alebo knihy čítate výlučne kvôli rozuzleniu a kašlete na text medzi úvodom a záverom, Colorado Kida nečítajte. Ak ste však schopní užiť si Kingovu výnimočnú zručnosť vo vytváraní krásnych, mnohorozmerných postáv, ktoré sú zasadené do lákavého a tak trochu (pre nás vnútrozemcov) záhadného prostredia, smelo do toho. Ja osobne som si pošmákla na rozprávaní dvoch ostrovných dedkov a užila si každé jedno múdro, ktoré im vypadlo z úst.

8 17.11.2017

Gaiman môže pridať krvi a mŕtvol koľko chce, nič to však nezmení na skutočnosti, že Nikdykde je roztomilá rozprávka. Jednu hviezdičku udeľujem čiste za sympatický humor, ktorý sa objavuje vždy v správny čas a v správnych dávkach.

12 11.11.2017

Úplne chápem, prečo Psychiater nie je pre každého (myslím knihu, nie lekára, o tom by sa dalo diskutovať). Kniha je skôr o premýšľaní, ako o priamom naháňaní zlovoľného nezbedníka. Tím poskladaný za účelom dolapenia vraha, ktorý sa rozhodol eliminovať veľmi konkrétnu skupinu obyvateľov New Yorku a to zmaľovaných detských prostitútov mužského pohlavia, sa na základe dôkazov získaných na miestach činu najskôr pokúša rozlúsknuť prečo a až potom kto. Preto rozvíjajú všakovaké teórie, skúšajú nové a zábavné prístupy (rozumej nové v 19. storočí) a za pomoci "šarlatánskej pavedy" sa snažia odhaliť osobnosť páchateľa a udalosti, ktoré ju vyformovali. Ich techniky sa dajú označiť ako "matka profilovania" a "otec brainstormingu". Štýl je trošku staromilský, čo obvykle neznášam, ale Carr ho používal s citom a nenásilne, takže mi vôbec neprekážal. Zaujímavý je aj výskyt skutočných historických osobností a lokácií, takže google. Takmer som dala plnú pálku, ale z nevysvetliteľných príčin sa ku koncu začali objavovať podivné a zbytočné pasáže a ani finále ma teda príliš neohúrilo. Som zvedavá na seriál.

Malá ochutnávka

"Znovu jsme se pokoušeli projít kolem těch živých mrtvol u stolů co nejméně nápadně, a ačkoli jeden muž u dveří se obrátil, když jsme procházeli kolem, a začal močit na podlahu, nezdálo se, že by v tom bylo něco osobního."

Ktorý dobrák napísal ten záznam do čitateľského denníčka, čo sa tvári ako anotácia?

10 21.10.2017

Takto nejako si predstavujem špeciálne vydanie Cosmopolitanu (ak niečo také vôbec existuje) so sadou osobnostných testov zostavených za jeden večer kolektívom redaktorov popíjajúcich vínko a požierajúcich pizzu u niektorého z nich v byte na koberci v obývačke. Páči sa mi ten punc príručky bývalého agenta FBI, ktorý nám na obálke hneď udrie do oka. Nenechajte sa zmiasť, s odbornou literatúrou nepočítajte. Sám autor na to dôrazne a opakovane upozorňuje (oceňujem) a obsah tomu zodpovedá. Veľmi mi je sympatické, že nás Joe hneď v úvode ubezpečuje, že sme normálni, zdraví ľudia a tým pádom aj potenciálne obete nebezpečných osobností. Pokračuje tak, že tieto osobnosti rozdelí do štyroch skupín, v osobitných kapitolách popíše ich charakteristické črty a na záver každej z nich poskytne test na zistenie miery nebezpečnosti osoby vášho záujmu a tým pádom, aj či ju máte poslať do hája alebo k psychiatrovi (radšej si ho nerobte sami na sebe). Pri každej príležitosti sa chváli svojou prácou, statusom agenta a ako za ním všetci chodia po radu. Väčšina príkladov, ktoré uvádza, sú len také šteky typu "XY za mnou prišla, keď som prednášal (školil...) a povedala mi, že chce, aby jej matka zomrela a keď mi povedala prečo, ani som sa nedivil". Koniec príbehu. A ak spomína nejakú celebritu, tak nás odkáže na knihu, ktorú si máme prečítať, aby sme vedeli, o čom je reč. Zato nezabudne na každej strane spomenúť svoje geniálne testy. Záver sa nesie v duchu dobrá rada nad zlato a tak si jednu dovolím zacitovať:

"Rovněž nikdy nenastupujte do auta k cizím lidem, kteří mají pochybné úmysly."
Až mám zimomriavky.

Musím ale skonštatovať, že niektoré pasáže boli zaujímavo a pútavo napísané a čítanie nezamestnávalo príliš mnoho mozgových buniek (občas som sa síce pristihla, že myslím na niečo iné, ale inak to beriem ako plus). Takže smelo do toho, len opatrne s pálením mostov.

3 16.09.2017

Pridám sa ku skupine, ktorej diera menom Victory pripomínala prostredie Sin City. Zahlerov štýl písania mi (vrámci žánru) vyhovuje, nerochní sa v úmorných popisoch a hlbokomyseľných vnútorných a nakoniec aj vonkajších úvahách. Akoby som sledovala akciou napchatý, niekedy až príjemne morbídny film. Čierneho humoru sú tu kopce, z časti možno aj preto, že všade sa to hemží černochmi. Teda, aby som bola politicky korektná, ide o afroamerický humor. Niekto by mal Zahlerovi vysvetliť, že ľudia sa bežne nerozprávajú čiste v bonmotoch, mne osobne to niekedy prišlo trošku silené. Pasáž v blizarde nemusela byť tak zbytočne naťahovaná (minimálne tridsaťkrát som bola informovaná, že sneží a je kosa) a keďže už teda bola, tak by sa nám za odmenu patrilo ponúknuť nejaký ten šokujúci twist. Nech je ako chce, myšlienky na Victory sa mi každodenne nemilosrdne vracajú. Už týždeň totiž z práce chodím okolo zdochnutého holuba.

7 26.08.2017

Tanu som "objavila" vďaka strýkovi Kingovi a jednému z jeho zoznamov odporúčanej literatúry. Tak som sa rozhodla, že zistím, či nejde len o bohapustú reklamu a zobrala som to pekne od začiatku a siahla po jej prvotine. Musím povedať, že neľutujem. Táto osoba vie ako narábať s jazykovými prostriedkami a ich trefným použitím krásne vystihnúť popisovanú situáciu, emóciu alebo charakter. Humor je tu nenásilný, niekedy až nenápadný. Silné 4*. Osobne by som ešte dodala podnadpis - Chlapi (čítaj štýlom "Jasné, ženská za volantom!").

4 24.07.2017

Tak som sa konečne doplazila ku koncu Hillovho mykotického príbehu a musím povedať, že tento pán vie, o tom niet pochýb. Teraz si ale, ako tradične, trošku zapyskujem. Pri čítaní som si spomenula na jednu anekdotu z môjho detstva a nie, nesúvisí s mojimi experimentmi s horľavosťou rôznych materiálov, vďaka ktorým sa mi podarilo opiecť strop do čierna a spôsobiť si svoj prvý infarkt vrámci jednociferného veku. Nie, tu išlo o príhodu, keď ma otec vzal do ZOO a na otázku, čo som tam videla, som odpovedala, že koníčky, koníčky, koníčky a ešte koníčky (predmet doličný - audiokazeta). Svojho otca upodozrievam, že ma odstavil niekde pri ohrade s koňmi a zbehol na pivko. Pointa je, že aj Hill rád omieľa to isté dokola a my stále vidíme len tie koníčky. Niektoré pasáže vedú vyslovene odnikadiaľ nikam a len zbytočne riedia príbeh. Celú story sledujeme výlučne očami Harper, postupom času tehotnejúcej a statočnejúcej zdravotnej sestry, čo je podľa mňa škoda. Ja by som napríklad ocenila aj veselé príhody kremačnej čaty, či vývoj, vnímanie a motivácie iných postáv, najlepšie zlosynov a zlodcér. Joe nech len trénuje a píše, rada by som mu raz dala 5*. Som zvedavá aj na film.

4 04.07.2017

Ove je niečo medzi Nicholsonom v As Good as It Gets a Eastwoodom v Gran Torino. Ove je obmedzený ignorant so sociálnymi zručnosťami tasmánskeho diabla. Ove len chce mať pokoj od ľudí a od života. Ani jedno sa mu nedarí. Ove často pomáha, ale nie z dobroty srdca, ale preto, lebo nikto nie je schopný odviezť kus poctivej, poriadnej roboty a Ove sa na to nemôže pozerať. Ove občas robí dobré skutky a má na to pádny dôvod. Keby tak nečinil, jeho manželke by sa to nepozdávalo a to by Ove nikdy nedopustil. Ove žije podľa jasných pravidiel a princípov. Je jediný, kto sa nimi riadi. Ovemu je jasné, že všetci ostatní sú hlupáci a svet sa rúti do záhuby. S príchodom novej rodiny do susedstva sa však pre Oveho všetko mení. Energická a temperamentná suseda mu ukáže zač je toho loket a Ove sa proti svojej vôli ocitá vo víre udalostí, ktoré mu narúšajú jeho pôvodný plán, ktorým je... Ove je najčastejšie používaným slovom v texte.

5 02.06.2017

Vyjadrím sa čiste len k ilustráciám. Pre dobro vašich detí, neukazujte im tie znepokojujúce výjavy z knižky. Vďaka nočným morám nebudú môcť spať a vy s nimi. Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale viacerí v mojom okolí sme skonštatovali, že nás v detských letách tie hororové kreslenky od Albína úspešne strašili. A vlastne to ešte stále zvládajú.

Tak táto voľba mi opäť nevyšla. Chlapi si asi chceli urobiť radosť a tak si napísali knižku, ktorú si aj pravdepodobne sami vydali. Dej sa točí okolo forenznej psychiatričky, ktorej odbornosť je kvalitatívne na úrovni dedinského obvoďáka a poloslepého detektíva, ktorý má tak nejak problém poriadne detekovať. Keďže chlapi neboli schopní vyprodukovať dostatočné množstvo materiálu k jednému prípadu, odhodlali sa do celku zamontovať prípad druhý, ktorý je akože úzko spätý s hlavnou linkou. Je to detinské, patetické a priblblé, postavy sa správajú nelogicky, štýl je skôr informatívny ako umelecký. A prečo dávam až 2 hviezdy? Lebo som v podstate veľmi citlivý a dobrosrdečný človek.

"Oběť byla opět hezká blonďatá dívka,... Tvář však měla rudou zmeť živého masa, takže byla k nepoznání."
Hotová krásavica, ale v USA som nebola, takže nepoznám miestne pomery. Možno miesto mejkapu používajú lúh.

3 13.03.2017

Neviem presne, kedy sa to zlomilo, ale od určitého momentu mi kniha začala dosť liezť na nervy. Posledná približne tretina bola pre mňa čistým utrpením a to rozuzlenie... Dialógy ako keby viedli hluchý so slepým - niekto posunul informáciu a odpoveďou mu bolo "Co?" prípadne "Jak to myslíš?" alebo "Jak to víš?". Na priame rozkazy alebo žiadosti padali odpovede ako "Proč?" a "Teď?" A v neposlednom rade, nikto nič nikomu nepovie priamo.
Ako elitná jednotka odvádzali dosť diletantskú prácu a ignorovali relevantné stopy. Hlavne, že po sebe neustáli žmurkali, najlepšie na poradách. To bude nejaká národná črta. Niekedy som mala dojem, že ani autor nevie, ktorá bije, to sa potom ťažko orientuje. O opakovaní nepodstatných somarín a nezmyselných časových skokoch ani nebudem hovoriť, aj keď som to práve urobila.
A na záver si dovolím použiť malú ukážku z diela. Podotýkam, že keď prišiel na rad tento dialóg, už sme sa chvíľu deltovali, takže sme vedeli, kto je na scéne. Môj obľúbený.

„Delto 1, tady devítka, ozvi se.“
„Devítko, tady Delta 1, zaujali jsme pozici, přepínám.“
„Delto 2, tady devítka, ozvi se.“
„Devítko, tady Delta 2, potřebujeme ještě pár minut, končím.“
„Delto 2, tady devítka, příjem, čekáme. Končím.“

7 12.03.2017

Trochu mi prekážalo, že všetky prekérne situácie sa tak nejak vybavili samé od seba a vždy sa z ničoho nič objavilo vhodné riešenie alebo tvor s potrebnými schopnosťami. John Taylor je (z neznámych príčin) mocný a všetkými obávaný mladý muž, no napriek tomu má potrebu sa od strachu ukrývať. Netradičná kombinácia. Som zvedavá, ako sa to celé vyvŕbi, zatiaľ ma Nočná strana baví, uvidíme.

2 25.02.2017

Ťaživý a temný príbeh nie príliš starostlivej matky, ktorej chorý vzťah so synom vyústi do obrovskej tragédie. Otázka znie, či bol Kevin zlý, lebo ho Eva nemilovala alebo ho Eva nemilovala, lebo bol zlý? Už ste mali niekedy chuť udrieť dieťa? Nie? Tak to by sme si mali pohovoriť o Kevinovi.
Od autorov anotácie je pekné, že pri toľkých informáciách sa im podarilo nevyzradiť aspoň posledných päť strán. Tá zmienka o hororovom príbehu je trochu mätúca. Nečakajte antikrista, len obyčajných ľudí.
Len tak mimochodom, film tiež nie je na zahodenie, ale odporúčam si najskôr prečítať knihu.

9 08.02.2017