Grepp komentáře u knih

Kulhánek je Kulhánek, ale T. Žlůva dotiahol žáner k dokonalosti, v knihe Trichamin de facto obnažil a okresal všetky jeho princípy na dreň. Povinnosť pre všetkých milovníkov paškvilu.

'Poslední zbytky rozumu mi napovídaly, abych vzal nohy na
ramena. Tak jsem je vzal. Uběhl jsem sotva třicet metrů, když mě
začaly utržené, mrtvé nohy stejně mrtvého vojáka na ramenou tížit.
Odhodit či neodhodit? Toť otázka.
Hm, radši si je nechám, mohly by se hodit.'

9 27.04.2019

Užívateľ atlantis píše "Já prostě nechci popis každé větve. Nezajímá mě každý kopec, který je prostě a jednoduše pro knihu nedůležitý." Ja to v prípade tejto knihy cítim práve opačne, od majstra popisov a atmosfér akým je J. R. R. Tolkien by bola podľa mňa škoda nenechať si vykresliť hoc aj nepodstatný kopec, má to v sebe niečo priam meditatívne, bez toho by tá kniha už nebola sama sebou.

Mrzí ma, že takéto knihy sa dnes už v kníhkupectvách na poličkách so sci fi žánrom neobjavujú. Ja som Nonstop objavil v mestskej knižnici a je to fakt super vec. p.s. autor je Brit, čo nespomínam samoúčelne.

7 15.03.2019

Keď som do knižnice vracal až urážajúco slabú (dvojhviezdičkovú) autobiografiu Ricka Wakemana, plnú plytkých zábavných historiek, mrkol som ešte do regálu so životopismi a rovno si požičal 'Ještě žiju' od Phila Collinsa. Tentokrát som si vydýchol! (výdych za 5 *) Keď som si po prečítaní tejto knihy, už ako znalec Philovho života, pozrel videklip k piesni 'Everyday', takmer som sa rozbrečal.

5 30.04.2019

Správne vybalancovaná autobiografia; "Měl jsem kamarády, kteří s drogami experimentovali opravdu ve velkém. A taky jsem měl švagra, který dělal na stavbách a 'šedesátkové' zkušenosti se ho prakticky nijak netýkaly." Nie som Springsteenov fanda a nepoznám ani jeho texty, ale po prečítaní tejto knihy je mi jasné, že je to predovšetkým úžasne poetický typ, tá kniha sa chvíľami číta ako nádherná zbierka poézie, ak aj človek Springsteena v minulosti odsúval z rôznych príčin na vedľajšiu koľaj, po tejto knihe už to nejde, toto zďaleka nie je len klasická hudobná autobiografia, tá kniha má v sebe ďalšie nečakané rozmery. Raz som sedel v jednej prázdnej vinárni, písal dopis kamarádovi a barmanka púšťala výberovku Bruce Springsteena, to bolo moje prvé veľké stretnutie s týmto chlapom (keď nerátam pieseň I'm on Fire, ktorá ma očarila už v detstve), táto kniha je druhý veľký medzník. Najlepšia autobiografia svojho druhu podľa mňa. A keď si človek priebežne s čítaním vypočuje aj albumy, najmä tie prvé, všetko dáva zmysel, o kľúčovej skladbe Bruceovej kariéry 'Born to run' ani nehovoriac, čitateľ má pocit akoby tie epochálne zlomy prežíval s E street bandom priamo v štúdiu.

4 15.05.2019

Ak sa raz bude niekto túto knižku učiť naspamäť, aby ju zachoval ďalším pokoleniam, nech sa ju neučí po slovensky, ten preklad je otrasný. Plánujem dať ešte českú verziu a napraviť si chuť.

4 16.03.2019

Táto knižka mi čtivosťou pripomína sci fi Nonstop, číta sa výborne a hlavne nie je tak temná ako Stalker, čo mi momentálne absolutne vyhovuje.

4 15.03.2019

Táto kniha je tak dobrá, že som ju po päťdesiatich stranách zavrel a vrátil so skvelým pocitom do knižnice. Nemyslím to ironicky, jednoducho je to tak, stačí pár strán. Pripomína mi to Bulgakova. Od Strugackich som zatiaľ čítal Stalker, Brouk v mraveništi a Pondělí začíná v sobotu, každá z tých kníh je úplne iná, ale všetky sú výborné.

Takúto prirodzenú autobiografiu dokážu napísať iba ľudia od nás, preto dávam 5*, rovnako ako v prípade Fedora Freša. Angličania a Američania sú možno lepší muzikanti, ale ich autobiografiám vždy niečo podstatné chýba (tým niečím myslím OBYČAJNOSŤ v najlepšom ľudskom zmysle slova), takže sa ma nedokážu natoľko dotnúť.

2 10.06.2019

Tá pridaná hodnota s drtením walkmanov v zveráku v úvode knihy ma takmer priviedla k slzám.

2 06.06.2019

Perfektné čítanie do tramvaje. Ak mi niečo na Nočnom klube vadilo, tak tie obligátne dialógy medzi hlavnými postavami, to večné škádlenie, neustále dokazovanie svojich dovedností, tie nikdy nekončiace hravé šarvátky s nebezpečným erotickým podtónom stále dokola.

Moja prvá kniha od Kotletu. Čítal som ju súčasne s Kulhánkovou 'Vyhlídkou na věčnost' a vzhľadom na to, aké nízke očakávania som mal, bol som veľmi príjemne prekvapený istou sviežosťou, priamočiarosťou až odľahčenosťou v porovnaní s vyššie zmieneným Kulhánkovým neúnosne prekombinovaným mega nákladom.

Kulhánka som hľadal vo všetkých bratislavských kníhkupectvách, ale všade len Kotleta, Kotleta, Kotleta, až som po šiestich hodinách došiel do posledného a už len tupo a rezignovane čumel na scifi-fantasy regál, keď mi zrazu otupelý mozog zasignalizoval 'Kulhánek!' a bola tam 'Vyhlídka na věčnost'. Užívateľ pistalka píše "Čteno v posteli, v práci, ve vlaku, v autobuse, kavárně, bazénu, u bazénu i jinde, za bílýho rána, teplého dne i černé noci. Nikdy to nebylo ono." Ja som tú knihu čítaval hlavne v električke a musím povedať, že som mal pravidelne problém vystúpiť na správnej zastávke. Keďže Danteho som nemal po ruke, prečítal som si po Vyhlídce aspoň knihu od Aurelia Augustina 'O svobodném rozhodování' a premeditoval kľúčové momenty Kulhánkovo magnum opusu z tejto perspektívy.

Túto knihu, presne s týmto istým obalom, som čítal v lete r. 2000, bol to môj prvý Bukowski, na tie pocity sa nedá zabudnúť ani po rokoch.

2 30.04.2019

Báseň 'Poslyš' je ukážkou toho, ako si predstavujem poéziu, tú mrkvu si zapamätám nadlho, naučil som sa vážiť si, keď sa mi niečo ako takáto zdanlivá prkotina (kouřící mrkev) vryje do pamäti a ovplyvňuje následne moje estetické cítenie.

Nick na mňa vždy pôsobil nenápadne, takmer neviditeľne, ale vďaka tejto knihe si uvedomujem, že je to výrazná, originálna osobnosť a rodený rozprávač. Okrem výživných informácií o kapele Pink Floyd sa pripravte aj na porciu vycibreného anglického humoru.

2 17.03.2019

Keď vidím ten obal, mimovoľne sa vraciam do roku 1993, vzrušujúce večierky, nevinné hry, cítim disco hmlu, mžiky stroboskopu, pot a parfémy, rum (ďalej len um), päsť urasteného mladíka na svojom nose.. A Pink Floyd vo walkmane cestou z pohotovosti.

Jedna z tých lepších hudobných autobiografií, naviac z prostredia L.A. 80-tych rokov (čo viac si želať). Po prečítaní tejto knihy vo vašich očiach asi trošku klesnú chlapci z kapely Metallica, ktorých tu Dave vo svojich spomienkach z ranej mladosti vykresľuje ako pomerne nesympatických ľudí. Naopak Dave u mňa viac menej zbieral body.

2 16.03.2019

Podstatne príjemnejšia četba ako Vyhlídka na věčnost. Stručné, jasné, trochu otravné, tak to mám rád. Touto knihou sa myslím inšpiroval T. Žlůva pri písaní Trichaminu, ktorý je podľa mňa vrcholom žánru.

Svojská, prirodzene pôsobiaca autobiografia (evidentne si do písania nikým nenechal zasahovať),
neučesaná v tom najlepšom zmysle slova, ako Neilova muzika s Crazy Horse. Neil je stále plný chuti do života a hlavne patrí medzi ľudí, ktorí sa do minulosti obzerajú s nehou a láskou, takže je to príjemné čítanie, ktoré zanecháva veľmi autentické dojmy.

1 14.05.2019