barbora2863 komentáře u knih

Počas čítania som stále čakala, že príde okamih, kedy ma to začne baviť. Neprišiel, žiaľ.
Nijaký WAU okamih sa nekonal.
Chýbala mi tam chémia medzi hlavnými hrdinami, iskrenie, proste niečo, čo by príbeh ťahalo vpred a chcela som ho čítať bez prestávky.
Nemohla som sa zbaviť pocitu, že "už som to kdesi čítala, len kde?"
Dejová linka - nič nové, otrepané. Hlavní hrdinovia plochí, bez iskry, ono to bolo akoby poskladané a hodené na papier, lebo autorka chcela vydať knihu. Mňa nepresvedčila. Nudila som sa.
Čítala som omnoho lepšie knihy, žiaľ a neviem, či má význam pokračovať v sérii?

3 27.02.2016

Skutočne si nespomínam, kedy naposledy som si čítanie knihy užila tak, ako to bolo pri tejto. Jednoducho perfektná kniha! Zožrala som autorke každú vetu, každú kapitolu, proste... ach!
A pritom ide o úplne "obyčajný" príbeh zo strednej, maturanti, tajné lásky, pohľadní chalani, v tomto prípade basketbalisti, ale ten štýl... ako takéto písanie ja môžem, zožeriem všetko, aj s navijakom :)
Jžš ešte teraz mám motýle v bruchu z tej scény na chate, ako proste...
Autorka má neskutočne čitateľný štýl písania!
Ako začnete, neviete a ani nechcete prestať! Všetko znie tak prirodzene, uveriteľne, že predpokladám väčšinu z udalostí v knihe musela autorka aj sama zažiť. Myslím, že kto maturitu ešte nemá za sebou (resp. tesne pred sebou) asi nebude taký nadšený, ako zniem v tejto chvíli ja. Pekne som si zaspomínala. Zopárkrát sa fakt nahlas zarehotala. Boli miesta, kde mi bolo ľúto čítať ďalej a prečítala som si odsek znovu.... proste som si knihu vychutnávala. A to sa mi už fakt predlho nestalo...
Kapitoly odsýpajú neuveriteľne rýchlo, udalosti na seba nadväzujú, nijaký chaos či skoky v deji. A hlavne nevyznievajú umelo, vsadené len tak haky-baky, všetko má svoj význam, a najmä čas :)
Pre mňa skutočné a milé prekvapenie, určite sa ku knihe ešte chcem vrátiť, aj keď už nebude mať to čaro "nového" a neobjaveného príbehu, ale aj tak :)

2 24.02.2016

Svet, aký poznáme, prestal existovať. Ľudia si ho zničili sami.
Tých pár, čo ostalo, sa teraz pretĺka spustnutým svetom a hľadá... čo vlastne? Jedlo, vďaka ktorému prežijú? Nádej, ktorá je taktiež nedostatkovým tovarom? Dôvod žiť, pretĺkať sa ďalej?
Jednou z nich je aj Zoya. Osamelá putuje krajinou s pokladom ukrytým pred nepovolanými – s mapou k miestu, poslednému útočišťu ľudí, kde sa dá žiť, nielen prežívať.
Jedným z nich je aj Simon. Má sestru a deda, o ktorých sa musí starať. Žije v krehkej symbióze so zvyškom spoločnosti, v rozpadnutom meste, s vyhliadkou do neradostnej budúcnosti. Vedomý si skutočnosti, že každý deň bojujú o prežitie.
Ich cesty sa stretnú, a už sa nerozdelia. Simon svojou pomocou poruší nepísané pravidlá a je nútený aj so sestrou Emily odísť z miesta, kde žili. Pripoja sa k Zoyi, doteraz osamelej putujúcej, ktorá z toho nie je veľmi nadšená, ale vie, že je ich dlžníčkou.
Putovanie nie je ľahké, v spustošenej krajine na nich čakajú nástrahy, ale našťastie im cestu k cieľu uľahčuje auto, ktoré Simon zázračne zachránil z mesta, s ním im cesta ubieha omnoho rýchlejšie. Avšak nielen divoká krajina za oknom auta je pre putujúcu trojicu neznámou a nebezpečnou. Z osamelých ľudí, ktorí sa doteraz spoliehali len na vlastné možnosti a schopnosti, sa postupne stávajú akísi spojenci.
Priatelia. Súputníci. Spojenci.
Potrebujú sa, ale osobné väzby si nepripúšťajú. Zoya aj Simon sú nedôverčiví, opatrní. Uzavretí pred svetom a jeden pred druhým, no musia spolu žiť, prežiť. A spoločné okamihy, starostlivosť a obavy o malú Emily ich postupne zblížia.
To, čo na konci cesty nájdu, však nečakal nikto z nich.
A zrazu vyvstáva otázka, či to celé malo zmysel... či to naozaj stálo za to.

Simon so Zoyou si boli veľmi podobní, povedala by som, že Simon miestami až príliš nedôverčivý a podozrievavý, najmä na začiatku. Voči Zoyi bol miestami až tvrdý, krútila som nad ním hlavou. Boli úseční, ich dialógy priam prekypovali nedôverou a odmeranosťou.
A ja som si ich užívala.
Nijaké zamilované pohľady, gestá či myšlienky, kdeže! A práve to sa mi na nich nesmierne pozdávalo. Aké to osvieženie od presladených romancí :-)

Adaptácia v sebe nesie všetko, čo má dobrý dystopický príbeh mať, písaná je pútavo a rečou mladých, kde nechýbajú (dokonca) ani šťavnaté nadávky (mimochodom dobrá scéna), úprimné emócie a uveriteľné správanie.
Aspoň zo trikrát ma vývoj deja prekvapil zvratom, ktorý som ani v päte nešípila... a ten koniec?
Dobrý ťah, fakt som si myslela niečo úplne iné :-)
A našťastie sa vyhla mnohým klišé zahraničných kníh, nesie si svoj štýl a príbeh, ktorý nie je v každej druhej/tretej knihe. Práve pre to ma kniha tak bavila, bola originálna a najmä naša tuzemská...

1 16.02.2016

3,5*

Dosť dlhú chvíľu som rozmýšľala nad vyšším hodnotením, ale napokon ma kniha až tak neuchvátila, aby si ho zaslúžila. Ako ono to nebolo vyslovené zlé alebo nebodaj strašné... len... len mi to prišlo také divnô divné :)
Keby som to brala ako "ženský román" tak by bol veľmi slabý. Keby som to brala ako "humoristický román" tak naopak, tam by hviezdil.
Nemôžem poprieť, že autorka má fakt čitateľný štýl, ktorý ma bavil, naozaj. Miestami. Potom som si začala všímať, že tých hlášok a postrehov je vtesnaných do textu akosi priveľa (a keď si takéto veci začínam príliš pri čítaní všímať, ruší ma to a pomaly odrádza od dočítania).
Akoby za každú cenu chcela byť autorka za vtipnú. Časom mi už liezli na nevy. Nie všetky, pri niektorých som sa fakt schuti zasmiala... ale väčšinou ani nie.

Rozsahovo to bola útla knižočka, svoj účel (či poslanie) však splnila, oddýchla som si pri nej.

Tri body z knihy, ktoré mi uviazli v pamäti:
1. Kopřiva a Oříšková (Kopřiva jednoznačne vedie)
2. makadamky
3. pekáč buchet (ako prirovnanie k tehličkám heh)

Osobná poznámka pod čiarou:
- vyskúšať niektoré recepty! (najmä makadamky a muffiny)

16.02.2016

S knihami s podobnou tematikou je dnes asi nemožné sa nestretnúť, keďže zažívajú neustále nepochopiteľný boom. Pritom sú (dá sa povedať) všetky "na jedno kopyto" či "cez kopirák" a je dosť ťažké medzi nimi vybrať niečo odlišné.

´Osudová náhoda´ nebola nejaká výnimka, s podobným scenárom som sa už stretla, len on alebo ona robili inde, v inom meste, inak vyzerali a inak sa volali. Šteklivé scény priam iskrili, nebolo ich málo, a samozrejme si ich hlavní hrdinovia užívali priam neuveriteľne. Pridajte neplánované zaľúbenie sa, odmietnutie, nepochopenie, nejakú tú stratu niektorej z postáv a samozrejme pošramotenú minulosť hrdinov, a vypľuje vám to túto knihu (a mnohé iné).

Zase nemôžem uprieť, že kniha sa čítala rýchlo a prakticky sama, mala pár svetlých momentov i pekných myšlienok, a dokonca mi v dočasnej pamäti utkvela jedna zo šteklivých scén, ktorú by som nečakala a (priznávam) trošku prekvapila. Nečakala by som, čo všetko sa udeje pri fotení :)
Samozrejme sladký happy end sa konal, takže celkovo neškodný a celkom fajn - ale len priemer.

3 16.02.2016

Ak by som mala vyjadriť pocity z knihy len jediným slovom, povedala by som čarokrásna!
Začítavalo sa mi do nej trošku ťažšie, predsa len štýl písania je na míle vzdialený dnešným moderným románom s krátkymi vetami či hovorovým jazykom, no potom som si ju užívala. Úplne. Každú vetu, niekedy rozvitú aj na niekoľko riadkov.

Presne takýto príbeh som potrebovala, akoby z iného sveta. Ten odlišný spôsob vyjadrovania. Ten pomaly plynúci dej, kde ani tesne pred záverom knihy netušíte, ako to celé dopadne. Občas ma prepadne potreba siahnuť po takýchto príbehoch, keď mám pocit, že mi z hovorovej či súčasnej reči kníh, pomaly prepne v hlave. Vtedy siaham po Jane Eyrovej, Rebeke či Búrlivých výšinách, aby som trošku vypla :)

Žítkovské bohyně mi to všetko dopriali plnými dúškami. Sledujeme osud Dory Idesovej, potomkyne žítkovských bohýň, ktorá však nenasledovala ich poslanie, nebola ich pokračovateľkou. Prečo sa dozviete :)
Cez životný príbeh Dory a jej tety Surmeny nám autorka priblížila necelé storočie života na kopaniciach Bielych Karpát, kde sa život s nikým nemaznal, bol tvrdý, neúprosný až krutý. Dora postupne odhaľuje minulosť svojej rodiny, skladá skladačku kúsok po kúsku, a to doslova. Pátranie v archívoch, ktoré jej minulý režim neposkytol, mravenčia práca postupne dostáva celistvú podobu. Kniha obsahuje podrobné zápisnice zo spisov ŠtB, listy nemeckých dôstojníkov, dobové policajné zápisy, samozrejme upravené pre potreby príbehu. Nepôsobili rušivo, skôr boli autentickým doplnením deja. Zvykla som si na ne, dali príbehu ďalší rozmer.

Autorka sa s príbehom vyhrala, pátrala, pýtala sa, a preto pre mňa bol uveriteľný a o to viac príťažlivý. Prežívala som ho, ostal mi v mysli, rezonoval pár dní. Hlavou mi lietali myšlienky na minulosť, aký bol minulý režim, vojna, Nemci, gestapo, drsný život na kopaniciach... a to "bohovanie" ~ liečiteľstvo, všetky zvyky, obyčaje, zariekavania, uzdravovania... no proste úžas, zachytené tak autenticky, že som mala chuť nahliadnuť do minulosti. Určite sa tam raz chcem ísť pozrieť, na kopanice Bedovej a Žítkovej, na úpätí Bielych Karpát...

Mínusom bol pre mňa koniec knihy, preto nedávam plný počet, ktorý si kniha zaslúži!
Akoby to autorka proste sekla, a bodka.
Nechcelo sa jej písať už? Či chcela byť "in" s čudným koncom? Mňa to aj sklamalo, priznám sa. Listovala som chvíľu späť, či som niečo nepreskočila, ale nie, naozaj to tak ukončila! A ostáva na čitateľovi to oceniť. A domyslieť si, čo sa asi stalo. Prečo sa to stalo... Škoda, trošku to zmarilo môj počiatočný úžas a nadšenie z knihy.
Napriek tomu si knihu prečítajte, ak môžete, neoľutujete (pevne verím).
Je to skutočne krásny príbeh, priam čarovný... ako žítkovské bohyne.

13 16.02.2016

lepších 3,75*

Už dlho som nečítala knihu tak dlho. Vážne. A to ma zabíjalo. Pomaly a po kúskoch. Nechcem tým povedať, že to bolo strašné, otrasné, zlé a celé na prd. Len som sa na ňu tak strašne tešila, tak dlho chystala, robila som si chúťky, že to bude jedno WAU čítanie, no... ako nerozumejte ma zle, ja knihy podobného typu priam milujem! Som na nich odchovaná, sú súčasťou mojich srdcoviek, lenže Outlander si k nim nepridám, zatiaľ, neviem... možno časom, ak sa odhodlám prečítať si ju znova a v menšom časovom intervale. Asi ten jej u mňa uškodil.

Príbeh samotný bol premyslený, prepracovaný do detailov, krásny, prekvapivý, fakt si autorka dala záležať (preto má asi toľko strán, že áno?) a právom je od svojho vydania taký vyhľadávaný, predsa len 14 rokov úspešne na trhu je výkon!
Claire aj Jamie mi boli sympatickí, občas mi prišlo, že Claire si až príliš ľahko zvykla na nové životné podmienky, Jamie mi občas pripadal ako "superhero" čo toho veľa znesie, občas ako nevybúrený pubertiak (sorry, je to fakt).
Keby bola kniha o 100 - 150 strán kratšia, neubralo by jej to na príťažlivosti, vôbec. Zbytočne dlhé naťahovanie deja, situácie napchaté ako vata, ktoré ma len odpútavali od hlavnej dejovej linky a myšlienky knihy, keby boli niektoré vynechané, kľudne by som to prijala.

Neviem, kedy sa pustím do Vážky v jantaru po tomto veru neviem... ale raz možno, jej hrúbka ma už teraz trošku odrádza.

3 16.02.2016

3,75*

Trošičku lepšie ako príbeh Syd a Kylera. Ale len trošičku.
Znova situované na chate (akosi nič nové), ale neviem prečo, táto časť sa mi páčila viac. Asi to bolo tým vzťahom-nevzťahom a slovnými prestrelkami medzi Andreou a Tannerom, ktorý bol, ako inak, pán dokonalý a úžasný :) a možno sa mi páčia knihy, kde keď dôjde k "intímnejším" scénam, má už hl. hrdinka "niečo za sebou", lebo vie, čo chce a nie je to také trapošenie typu "páni, čo mám teraz robiť?" :)
Andrea nebola neviniatko, za niektoré svoje excesy by sa asi aj hanbila, ale bola o to uveriteľnejšia...
V názoroch na knihu som si všimla, že dosť ľuďom nesadlo, že autorka vložila do knihy ťažkú tému alkoholizmu, a hneď hlavnej hrdinke!
Mne sa však páči, že J. Lynn sa nebojí háklivých tém, čo dokázala už v inej svojej sérii.
Aj keď mi pripadalo, že ten koniec boli akýsi urýchlený, celkovo sa mi kniha páčila. Riešenie situácie tiež bolo uveriteľné, nič silené, skôr mi padlo vhod, že Andrea sa uvedomila a šlo takpovediac o happy end.

2 16.02.2016

** možné spoilery **
Asi nebudem veľmi originálna. Už dlho sa mi nestalo, že by som v podstate nevedela, čo ku knihe napísať, čo by ju vystihlo a nenapísala som k tomu celé litánie. Skôr mám z nej také rozporuplné pocity, že neviem, ku ktorým z nich sa mám prikloniť a ktoré pochovať.
Nemôžem povedať, že sa mi kniha nepáčila, ale zase z nej nie som "na větvy". Zlatý stred, môžem povedať. Ospevovaná je, že na tak mladú autorku - aké vyspelé písanie. Súhlasím, sčasti. Ale nemôžem si pomôcť... ja to napíšem, je to môj názor (ukameňujte ma, no!)

Na to, že to je kniha pre mládež, bola strašne pochmúrna, priam deprimujúca, najmä začiatok. Najprv si vravím, fajn, to bude asi z iného súdka, keď to takto začína.
Nevedela som sa cez to preniesť, aby mladé 16 ročné dievča po piatich (!) mesiacoch od tej "osudnej" udalosti v jej živote, takto žilo. Pardón, živorilo. Preboha! Byť celý deň zatvorená vo svojej izbe a stráviť ho ležaním v posteli? Utápaním sa v minulosti? Výčitkami? To vážne? Možno zo začiatku, to áno, dá sa to pochopiť, ale po takom čase, to si už musela v sebe trochu usporiadať... a to nechcem ani vravieť, koľko času za celú knihu v tej izbe Lucia strávila. Mňa osobne by medzi štyrmi stenami tak dlho a tak často, šiblo.
Keď už sa vybrala do školy, to som zase zírala. Že aká "hierarchia". Fíha. To ja som mala potom strašne nudnú školu, keď to teraz takto funguje. A jasné, Lucia to brala ako nutné zlo, tak sa rozhodne nezapadnúť, rovno vytŕčať z radu svojou "nenápadnosťou". Zase som bola na vážkach. Chce byť nenápadná, aby si ju nik nevšímal a dali jej všetci pokoj, a pritom hneď na seba upozorní, hoc len slovnou potýčkou, s najväčšími hviezdami školy.
A ešte jedna vec ma tam iritovala. Ten vzťah-nevzťah s matkou. Silná káva. Neverila som tomu. Na mňa to bolo až príliš surové, aj matka, aj ten Peter a všetko, čo sa v tej akože rodine, dialo.
Neverila som ani, že môžu 16 ročnú len tak, pre nejaké domnienky, vziať do väzby (?) nejdem pátrať v zákonoch, či je to možné, na to nemám chuť ani čas... ale len tak ju zobrať z domu od rodiča (matky) bez jej prítomnosti, stráviť tam celý deň ako... len tak? A nič viac?

Potom stretne Lukáša. A bum!
Spadlo to zrazu celé do kategórie román pre dievčatá.
Pozerám ako puk, že čo? Tak žiadny deprimujúci román o nespravodlivosti, nepochopení a výčitkách zožierajúcich jednu tínedžerskú dušu? Vážne!? Mám sa tešiť? :)
Lebo ako sa tí dvaja stretli, tak zrazu bolo všetko fajn, dobré, usmievavé a šťastné.
Usmievavý chlapec všetko zmenil. Ona predsa môže byť šťastná! A dovtedy kde spala? (uhm, v posteli vo svojej izbe predsa)

Nechcem pôsobiť, že chcem knihu zakopať pod čiernu zem (asi sa mi veľmi nedarí).
Páčil sa mi ten štýl, akým bola kniha písaná. Nečakala som to, priznávam sa. Vidieť, že autorka nielen hádže do wordu, čo jej napadne, ale že premýšľa. Nad životom. Rôznymi okolnosťami. Myšlienky, úvahy, ktorými bola kniha popretkávaná, sa mi vážne páčili, spravili mi čítanie príjemnejším. Občas som prestala čítať a tiež uvažovala spolu s tými riadkami, otáznikmi a tromi bodkami...
Boli tam myšlienky hodné zapísania si do notesa :) proste si ich len tak zaznačiť, lebo boli pekné.
Ku koncu mi ich prišlo až trochu veľa, ale prepáčila som im to.

Síce tam bolo ešte niekoľko okamihov či scén, ktoré som až tak neverila, ale je to kniha. Vymyslený príbeh, nie skutočná udalosť. Len občas mi prekáža, keď príbeh je zasadený do súčasného Slovenska (Košíc konkrétne) a sú tam veci, ktoré priam bijú do očí.
V podstate aj tá osudná udalosť, kvôli ktorej sa Lucia vrátila na Slovensko z Francúzska, napokon... ale čo, kašlať na to. Ale páčilo sa mi, ako boli vsadené to všetkého tie sny, robili príbeh trošku tajuplným.
A koniec?
Neutrálny. Podľa mňa trošku, trošičku sebecký zo strany Lucie.
Ale aj taký je život.
Lukáš z toho vyšiel trošku... biedne :)

Autorka píše sviežo, živo a predstavivosť teda má. Verím, že časom sa muchy vychytajú a hlavne nech píše ďalej. Debut bol príjemný.
Držím palce.

10.02.2016

3,5*

Myslím, že toto bolo bohovské prekvapenie. Najprv som bola v domnení, že to napísala americká autorka, až keď som si ju sem pridala pozerám, že česká?!
Ako nebola to dokonalosť sama, ale nesmierne som sa pri čítaní bavila, chlapský rozprávač sa často nevidí, a bolo to pre mňa takým osviežením, fakt... hlášky perfektné, myslím, že v slovenčine nemáme tak výstižný výraz, aký je v češtine - "křením se" :) lebo ja som sa křenila väčšinu knihy ako trafená...

17.01.2016

Objavila som novú srdcovú záležitosť, akosi mám na tie "anjeloviny" fakt slabosť :)

17.01.2016

Potvrdilo sa mi, že je to skvelá séria, ničím nezaostáva za "jednotkou" a našťastie (!) ju nestihol ani neslávny osud slabých pokračovaní, ktoré sú často len akýmsi medzičlánkom pred epickým záverom.

V tejto časti sa mi zdalo (a dostalo) menej Tuckera (fňuk), ktorý sa mi akosi začína dostávať pod kožu, ale nové odhalenia a udalosti... akože wau! Mali by to sfilmovať ☺ vážne, však keď sfilmovali Twlight (čo nechápem dodnes ten humbuk okolo), prečo nie toto, je to fakt premyslené, nadupané, a tá príroda hmmm ...

A prečo začínam mať ten divný pocit, že Christian si ma napokon získa? (lebo sa jeho pôsobeniu urputne bránim)

1 17.01.2016

Teda musím sa priznať, že prvé dojmy ma sklamali. Autorka akoby šla podľa návodu "Ako sa píše NA kniha" a postupne si tie políčka odškrtávala. Ale čím viac som sa začítala a postupovala stránkami, tým viac som sa toho pocitu zbavovala.
Jasné, že to malo (aj) svoje chvíľky slabé ako zlý čaj... jasné, že to bol už x-krát obohratý príbeh... jasné, že to bola typická "american story", ale viete čo? Absolútne mi to nevadí! :) Tentokrát to odpúšťam, lebo som si to užila a oddýchla si pri tom, padlo vhod. Vyvážene som dostala "z každého rožku trošku", pohladilo to moju romantickú časť duše, srdce zaplesalo a privrela som oči nad všetkými klišé okamihmi... kašľať na ne!
Avery aj Cam boli zlatí, najprv priatelia (nechápala som, kde sa takí priatelia berú), ale boli jasné, že im to priatelenie dlho nevydrží ;-)
Cam bol občas fakt k neuvereniu (zlatíčko s výzorom gréckeho boha) ako sa o Avery zaujímal a staral, no čo, občas som si nedospelo vzdychla, že či to fakt...
Letná jednohubka určite... u mňa jednoznačne spokojnosť! ❤

3 17.01.2016

Asi tak 3,5* aj keď Cam bol hmmm...

Dobre... no dobre, aj tak však nerozumiem tej móde prerozprávať ten istý príbeh z pohľadu toho druhého. Načo? V tomto prípade som mala pocit, že keby som si túto "medzi časť" neprečítala, o nič by som vlastne neprišla. Alebo keby som čítala len túto a nie prvú časť, boli by to to isté.
Samozrejme, že chlapský pohľad bol iné kafe, miestami som sa fakt bavila, lenže keď ono to bolo fakt to isté, s tými istými vetami, udalosťami a miestami...
Autorka našťastie do príbehu pridala aj zopár nových scén, najmä s Camovými priateľmi, čo príbeh oživili. A nehodnotím to nízko len pre jedno. Lepšie povedané pre jedného - Jasea. Ten chalan ma zaujímal miestami viac, než cukrík Cam. Už sa neviem dočkať oficiálnej druhej časti, ktorá je jeho príbehom.
Juch, hor sa ďalej!

1 17.01.2016

Asi som ešte nezažila, že by pokračovanie (alebo neslávna dvojka) bola lepšia ako prvá časť! A do ri*i kašlem na to, mne sa toto ohromne ľúbilo! Ježiši to bola od prvej kapitoly jedna parádna jazda, neskutočne som sa bavila a užívala si túto knihu.

Nejdem ochkať a achkať nad Jaseom, ten bol proste... mňam :) slabé chvíľky mu odpúšťam veľkoryso... ale Tess, to bola baba! Podobnú hlavnú hrdinku by mali mať všetky NA bez výnimky! Ja som ju doslova zbožňovala, úplne mi sadla, bola bohovská... nečakajte neskúsenú, ustráchanú pannu, ktorá si neverí...
Tess má nejaké skúsenosti s mužmi za sebou, nie je nevinná kvetinka a vie, čo chce. A koho chce. A ide si za tým, za ním. Sakra mi šmakovala.
A tie ich rozhovory... naťahovačky... slovné prestrelky... ako fakt som to brala, verila, milovala... až mi bolo ľúto konca. A bonusová scéna bola čerešnička na torte :)

9 16.01.2016

Vezmite náhodných povedzme 10 kníh NA žánru za posledné cca 2 roky, vyberte z nich všetky lepšie scény, pridajte k nim za hrsť klišé, lyžicu (aj polievkovú) eroťárny a šteklivých scén, tých najúžasnejších hlavných hrdinov akí existujú, a podľa nálady dochuťte dávkou akože drámy... a voilá, máte napísanú knihu! Ľahké nie? :-)

Nie, nie, nie...
Bol to taký mišung, až sa mi panenky pretáčali... ako možno bola chyba, že som to čítala po sérii J. Lynn Wait for you, ktorej toto "niečo" nesiaha ani po... och, ďakujem, ale stačilo.
Dočítala som to, česť mojej trpezlivosti!
Nezachránil to ani pes s divným menom, horský hotel a hrdinka s pekným menom (meno Mia je moja srdcovka, sorry).
Chvalabohu, že to nie je séria, určite by som v nej nepokračovala, lebo toto bol parádny fail!
Možno bude pre niekoho wau, ale môj prípad to rozhodne nie je...

2 16.01.2016

4,5*

Colleen proste vie... vážne netuším, ako to dokáže, ale pri jej knihách nikdy neviem, do čoho idem a ako to celé vypáli. Anotácia je len na okrasu, pretože to, čo som od knihy čakala sa ani nedá porovnať s tým, čo som dostala.
Emócie, pocity, úžas, nepochopenie, prekvapenie, zdesenie, zamilovanie, slzy i smiech (cez slzy), radosť, úplne zíranie... a mnoho ďalšieho sa cezomňa priam prevalilo, s každou stránkou, každým odsekom...

Páčilo sa mi okno v izbe, z ktorého v pohode vyjdem na ulicu... páčilo sa mi ležanie na runwayi a pozeranie na hviezdy... páčilo sa mi bláznivé vypekanie a schovávanie sladkostí... páčilo sa mi držanie za malíčky... och, a tá chladničková scéna :) tá bola úplne geniálna, zimomriavky!

A ježiši baby, ak niekde žije niekto ako Holder, tak ho chcite a berte všetkými desiatimi... ak ho už "máte" tak buďte vďačné (ja som prevelice)
... lebo ten chalan bol neskutočne úžasný a priznávam, že ma neraz dostal do kolien, prekvapil, žasla som nad ním... presne takýchto chalanov by malo byť v knihách viac, čo cítia, chápu, podržia, objímu a myslia hlavou (nie tým v nohaviciach).

Sky niesla toho so sebou poriadne, a posplietané to bolo tak krásne, že aj keď som už hádala ako sa to skončí, autorka to zvrtla takým smerom, že som fakt ostala v nemom úžase.

Milujem Colleenin štýl písania a určite to nie je posledná kniha, ktorú som od nej čítala.

A teraz hor sa na Holderovu časť ❤

5 16.01.2016

pekné 4,5*

Som už jasná a netajím, že séria Wait for you sa stala mojou srdcovou záležitosťou ❤ J. Lynn skvelo, pútavo píše, v každej časti príde s niečím iným, neopakuje sa zakaždým, vie udržať pozornosť, aj odľahčtiť kde treba humorom či vtipnou hláškou... a hlavne hlavní hrdinovia sú uveriteľnými, nič umelo dosadené, a to mám proste rada.

V tejto časti to bola priam smrteľná kombinácia policajného dôstojníka Reecea (ochhh) a servírky v okuliaroch a trafených tričkách Roxy, ktorá mi sadla a parádne som si tých dvoch užila, pasovali mi aj k sebe, aj do deja.
Našlo sa tu aj pár krásnych myšlienok, najmä s tou rozlúčkou medzi nimi, keď odchádzali do práce, to bolo strašne krásne, a možno to tak funguje skutočne.
Pre mňa táto časť v tesnom závese za Buď se mnou, už sa teším na príbeh Stef a Nicka ;-)
btw postava Katie je fakt na nezaplatenie!

2 16.01.2016

kvalitné 4,5* :)

Úprimne sa musím priznať, že táto kniha určite má aj na 8 hviezdičiek, ja si však pripadám trochu "úchylne" keď mám dať plný počet príbehu, ktorý je o niečom "inom", nie je to bežná téma a je trochu viac citlivá (rovnakú dilemu som mala aj pri "Krokoch").
A pritom ani sami netušíme, koľko podobných osudov ako Evin žije okolo nás (vás) v tej istej triede, v škole, v bytovke.
U Mirkiných kníh zbožňujem, že sa nestráni chopiť neošúchanej, občas ťažšej či citlivej témy, a vložiť na stránky príbeh, ktorý napriek nepriazni osudu voči postavám, či ťažkosti námetu, vie chytiť za srdce. Zahrať na citlivú strunu a možno donúti rozhliadnuť sa viac naokolo.

Myslím si, že kniha by mala vo svojom čitateľovi zanechať dojem, vyvolať pocity.
Najlepšie celú škálu pocitov.
U mňa sa s určitosťou takými knihami stali tie Mirkine. V každej doteraz ma dokázala upútať, chytiť a zaujať na plnej čiare, a inak to nebolo ani pri tejto najnovšej, ku ktorej mám ešte o niečo bližšie, ako k ostatným (za čo som nesmierne vďačná).
Napriek závažnosti hlavnej myšlienky knihy, ju dokázala posplietať s citom, jemne odkrývať útržky života hlavnej hrdinky, ktorá žije hádam až bolestivo reálny život dnešných mladých.
Možno sa v nej veľa z vás nájde.
Možno sa budete diviť, či je to vôbec možné.
Možno si poplačete. Alebo si zanadávate.
A to je dobre. Lebo ja som to tak všetko prežívala.

Eva nemá ľahký život, už od malička. A jedna tragická udalosť spred troch rokov to ešte zhorší. Brat Ivo je až príliš starostlivý a matka? Škoda slov, na tú som pri čítaní pekné nenašla ani jedno, aj keď k záveru som ju hádam viac chápala, trošičku. A nemá to ľahké ani v škole, kde je doslova terčom pre niektorých spolužiakov, čo si myslia, že sú niečo viac (tí mi dvíhali tlak neskutočne). Eva je ako tichučká myška, všetko znáša, všetko dusí v sebe, klobúk dole. Mnohokrát som si povedala, prečo nič nepovie? Ale jej dôvody sa dajú chápať, možno by som na jej mieste konala rovnako, neviem, nezažila som.
Jediným útekom pred realitou je jej milovaný tanec. Zbožňovala som práve tieto úseky príbehu, keď bola sama sebou! Slobodná, voľná, žijúca naplno. A ešte Tima. Aj keď raz (!) by som mu jednu vrazila. Zistíte prečo... inak ale vážne úžasný chalan.

Príbeh, postavy, všetko krásne zvládnuté, rozvinuté, prepletené a nájde sa aj pár prekvapení.
Ľahko, ako mávnutie motýlích krídel, žila vo mne celá škála emócií aj po otočení poslednej stránky. A keď kniha vyvolá emócie, je potom sakra dobrá.

1 16.01.2016

Ehm ÁNO, napokon knihu hodnotím "až" takto :)
Napriek tomu úvodu, lebo ten bol... proste až divne strašný a vážne som uvažovala, že to nie je nič pre mňa. Príde však ALE, ktoré všetko zmenilo a potom ma kniha vážne dostala. Viem, viem, niekto môže namietať, že je to gýčový dievčenský sladký zlepenec všetkého možného pozbieraného z iných kníh, ale je mi to naozaj srdečne jedno! Aj keď mám možno raz toľko, ako cieľovka, pre ktorú je kniha určená, ja som si ju už po tých prvých strašných stranách, užívala dokonale.

Na začiatku mi vadilo, aká je z Penny chuderka, na ktorú sa všetko sype, neschopná, chodiaca katastrofa (aj sama seba tak opísala). Tá "zlomová" príhoda na školskom predstavení bola fakt klincom do rakvy trápnosti, dorazila to. Pretočila som očami, že čože? Vážne?
A potom odišli do NY a to bolo proste boží... a nejde len o Noaha ;)
Musím vyzdvihnúť preklad, kniha sa čítala strašne dobre, a to je len plus.
PLUS kniha je písaná aktuálne, o veciach, ktorými dnes tínedžeri žijú, ktoré sú súčasťou ich každodenného života (či vhodne tu nejdem rozoberať). Takže aj to jej pridáva na príťažlivosti pre mladých čitateľov.

Bolo tam strašne veľa pekných okamihov. Niekedy len veta. Niekedy celý odsek. Len tak povkladané, akoby chcela autorka všetko ozvláštniť. Alebo prekvapiť. Alebo potešiť. Netuším.
Páčila sa mi súdržnosť rodiny, ako sa všetci podporovali a držali spolu, pre niekoho možno klišé a lá american films, ale mne sa to straaaašne páčilo.
A tiež sa mi to páčilo, pretože...

... Elliotové hlášky (prehliadam klišé kamaráta - gaya)
... Pen rada fotila
... vianočný New York!!!
... pekné blogové príspevky
... "ty si môj rozhodujúci okamih"
... roztomilá prvá láska :)
... mimozemšťania a prasatá (úplne geniálne!)
... Noah a jeho sestrička

Aj keď záver bol trošku prehnane dramatický (miestami) a v podstate sa nejaké "pokazenie všetkého" dávalo čakať, pekne to autorka ukončila. Páčilo sa mi, že si Pen uvedomila, že virtuálny svet nie je v živote všetko a až tak dôležitý, ako sa nazdávala, že môže byť krutý a ublížiť a treba použiť zdravý rozum na stanovenie si podstatných vecí a priorít. Páčilo sa mi, že rodina držala pokope a že rodičia boli tak trošku "zastaralí" v pojímaní internetu a jeho prospešnosti :)
A ešte som chcela... Noah... iné chalanské meno neexistuje?
Noah Flynn, predstavovala som si vždy jednu postavičku z nemenovanej kreslenej rozprávky :) takže mne to trošku vadilo, ale prekonala som to ;)
Pre mňa milé prekvapenie... nečakané a potešilo teda.

4 16.01.2016