Tanec pre Luciu Frey

10.02.2016

** možné spoilery **
Asi nebudem veľmi originálna. Už dlho sa mi nestalo, že by som v podstate nevedela, čo ku knihe napísať, čo by ju vystihlo a nenapísala som k tomu celé litánie. Skôr mám z nej také rozporuplné pocity, že neviem, ku ktorým z nich sa mám prikloniť a ktoré pochovať.
Nemôžem povedať, že sa mi kniha nepáčila, ale zase z nej nie som "na větvy". Zlatý stred, môžem povedať. Ospevovaná je, že na tak mladú autorku - aké vyspelé písanie. Súhlasím, sčasti. Ale nemôžem si pomôcť... ja to napíšem, je to môj názor (ukameňujte ma, no!)

Na to, že to je kniha pre mládež, bola strašne pochmúrna, priam deprimujúca, najmä začiatok. Najprv si vravím, fajn, to bude asi z iného súdka, keď to takto začína.
Nevedela som sa cez to preniesť, aby mladé 16 ročné dievča po piatich (!) mesiacoch od tej "osudnej" udalosti v jej živote, takto žilo. Pardón, živorilo. Preboha! Byť celý deň zatvorená vo svojej izbe a stráviť ho ležaním v posteli? Utápaním sa v minulosti? Výčitkami? To vážne? Možno zo začiatku, to áno, dá sa to pochopiť, ale po takom čase, to si už musela v sebe trochu usporiadať... a to nechcem ani vravieť, koľko času za celú knihu v tej izbe Lucia strávila. Mňa osobne by medzi štyrmi stenami tak dlho a tak často, šiblo.
Keď už sa vybrala do školy, to som zase zírala. Že aká "hierarchia". Fíha. To ja som mala potom strašne nudnú školu, keď to teraz takto funguje. A jasné, Lucia to brala ako nutné zlo, tak sa rozhodne nezapadnúť, rovno vytŕčať z radu svojou "nenápadnosťou". Zase som bola na vážkach. Chce byť nenápadná, aby si ju nik nevšímal a dali jej všetci pokoj, a pritom hneď na seba upozorní, hoc len slovnou potýčkou, s najväčšími hviezdami školy.
A ešte jedna vec ma tam iritovala. Ten vzťah-nevzťah s matkou. Silná káva. Neverila som tomu. Na mňa to bolo až príliš surové, aj matka, aj ten Peter a všetko, čo sa v tej akože rodine, dialo.
Neverila som ani, že môžu 16 ročnú len tak, pre nejaké domnienky, vziať do väzby (?) nejdem pátrať v zákonoch, či je to možné, na to nemám chuť ani čas... ale len tak ju zobrať z domu od rodiča (matky) bez jej prítomnosti, stráviť tam celý deň ako... len tak? A nič viac?

Potom stretne Lukáša. A bum!
Spadlo to zrazu celé do kategórie román pre dievčatá.
Pozerám ako puk, že čo? Tak žiadny deprimujúci román o nespravodlivosti, nepochopení a výčitkách zožierajúcich jednu tínedžerskú dušu? Vážne!? Mám sa tešiť? :)
Lebo ako sa tí dvaja stretli, tak zrazu bolo všetko fajn, dobré, usmievavé a šťastné.
Usmievavý chlapec všetko zmenil. Ona predsa môže byť šťastná! A dovtedy kde spala? (uhm, v posteli vo svojej izbe predsa)

Nechcem pôsobiť, že chcem knihu zakopať pod čiernu zem (asi sa mi veľmi nedarí).
Páčil sa mi ten štýl, akým bola kniha písaná. Nečakala som to, priznávam sa. Vidieť, že autorka nielen hádže do wordu, čo jej napadne, ale že premýšľa. Nad životom. Rôznymi okolnosťami. Myšlienky, úvahy, ktorými bola kniha popretkávaná, sa mi vážne páčili, spravili mi čítanie príjemnejším. Občas som prestala čítať a tiež uvažovala spolu s tými riadkami, otáznikmi a tromi bodkami...
Boli tam myšlienky hodné zapísania si do notesa :) proste si ich len tak zaznačiť, lebo boli pekné.
Ku koncu mi ich prišlo až trochu veľa, ale prepáčila som im to.

Síce tam bolo ešte niekoľko okamihov či scén, ktoré som až tak neverila, ale je to kniha. Vymyslený príbeh, nie skutočná udalosť. Len občas mi prekáža, keď príbeh je zasadený do súčasného Slovenska (Košíc konkrétne) a sú tam veci, ktoré priam bijú do očí.
V podstate aj tá osudná udalosť, kvôli ktorej sa Lucia vrátila na Slovensko z Francúzska, napokon... ale čo, kašlať na to. Ale páčilo sa mi, ako boli vsadené to všetkého tie sny, robili príbeh trošku tajuplným.
A koniec?
Neutrálny. Podľa mňa trošku, trošičku sebecký zo strany Lucie.
Ale aj taký je život.
Lukáš z toho vyšiel trošku... biedne :)

Autorka píše sviežo, živo a predstavivosť teda má. Verím, že časom sa muchy vychytajú a hlavne nech píše ďalej. Debut bol príjemný.
Držím palce.