Adhara komentáře u knih

Asi najslabšia Fieldingová, ktorú som kedy čítala. Rozoberá pritom asi najsilnejšiu tému – príbeh matky, ktorej šesťročná dcérka bola znásilnená a zavraždená. Vrah sa nenašiel. Nie zápletka je však slabinou knihy – ňou sú stereotypné pasáže a dej plynúci odnikiaľ nikam. Rozoberá výnimočne iba jednu dejovú líniu a tou je postupné duševné rúcanie sa hlavnej hrdinky. Tá sa rozhodne vypátrať vraha na vlastnú päsť. Tu sa musím pousmiať nad naivnou predstavou, ako to pred rodinou tají: hrdinka každé ráno po odchode rodiny iba odloží zo stola a ustelie postele a potom hurá hľadať vraha. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že už po pár dňoch by sa rodinka brodila po pás v prachu.

Pozor, spoiler! Polícia ani hrdinka pri pátraní na vlastnú päsť sa k vrahovi nepribližujú. Napriek tomu jedna z postáv začína byť čím ďalej tým podozrivejšia. Knižku však úplne odpísal jej záver. Tesne predtým, ako sa hrdinka pokúsi spáchať samovraždu, ju zachráni Boh na stroji. Vrahom napokon nie je osoba, ku ktorej smerovali všetky náznaky a ktorá sa celý čas nevysvetliteľne podozrivo správala, ale postava, ktorá sa v deji zjavila len na niekoľkých posledných stránkach. Niežeby v živote nebolo bežné, že vrahom bol neznámy človek, ale v literatúre sa to tak nerobí. A nerobila to doteraz ani Fieldingová. Vrcholom je, že nájdením vraha sa zázračne vyriešia takmer všetky hrdinkine psychické a rodinné problémy. Palec dole.

1 19.09.2018

Pre čitateľa väčšieho množstva Fieldingovej kníh asi najšokujúcejšia. Rozpráva príbeh osamelej ženy, ku ktorej sa nasťahuje sympatická, ale zároveň podivná nájomníčka. Hlavná hrdinka je síce slobodná, no až na túto malú zmenu oproti bežnej schéme tu máme na prvý pohľad bežný stereotyp: štyridsaťročnú hrdinku, obetavú, milú a slušnú, ktorá má i napriek tomu na mužov smolu. Máme tu jej viac než trochu vyšinutú matku. Máme tu záhadné zmiznutie predošlej nájomníčky, podivné telefonáty a podozrivo sa správajúce osoby. Máme tu klasicky mužskú zlobu aj ženské sprisahanie, ale… záver je veľmi šokujúci a pokiaľ mi je známe, medzi Fieldingovej románmi ojedinelý. Je dobré prečítať si tento jej triler spolu s inými knihami, do ktorých vnesie určité napätie. A zistenie, že ani tie najstereotypnejšie Fieldingovej konce nie sú v každom diele zaručené.

Čítala som len tento diel, dávno, ďalšie sa mi nepodarilo zohnať. Jeho kladom je určite zmysel pre atmosféru, schopnosť ma silne zaujať, vyvolať melanchóliu, dychtivú túžbu po odhaľovaní tajomstiev v knihe spomenutých. Zápormi zase sú striedanie generácií a postáv - len čo si k nejakej vytvoríme vzťah, nastane poskok zase o mnoho rokov - a v poslednej generácii mi možno aj preto (ale tiež z iných príčin) boli postavy veľmi nesympatické. Po dobre načatej prvej polovici prišla ľahostajnosť voči ich osudom, čo značne oslabilo aj moju túžbu čítať pokračovanie. Kazili mi to aj Aldisove (nielen v tejto knihe sa prejavujúce) chabé biologické znalosti.

3 14.09.2018

SPOILER
Horšie než prvý diel. Záver nechal množstvo otvorených otázok, niektoré kľúčové veci boli len naznačené, niektoré absolútne nevysvetlené. Motivácia postáv začala byť na mnohých miestach nepochopiteľná. Postava "Severna" ma nudila a štvala, dostala nechutne veľa priestoru na tak mizivú úlohu, ktorú nakoniec mala (a ktorá sa dala odbaviť aj inak). Nedošlo mi ani to zdvojenie Rachel, úloha Rachel, úloha Kassada a príliš ani úloha Hrobiek času a Štíra. To bolo len to hlavné, záver nechal omnoho viac nedoriešeného. A tých zbytočných básní, čo tam bolo... škoda hovoriť.

Neviem, koľko hviezdičiek dať... mám rozporuplné pocity po prečítaní tohto aj druhého dielu. Začiatok nijako chytľavý, potom, ako došlo na jednotlivé osudy postáv, to začalo byť dobré, zaujímavé. Na rozdiel od iných Simmonsových kníh som najprv nevnímala problémy s motiváciou postáv. Záhady pribúdali a pribúdali, ale prístup postáv k nim bol jasný a zrozumiteľný. Zhruba od príbehu Lamie toho na mňa ale začalo byť priveľa, motivácia posledných dvoch rozprávačov už išla akosi pomimo mňa, rušili ma nekonzistencie v uvedených údajoch, verše a sústavné odkazy na históriu (ani jedno nemám v beletrii rada).

Simmonsov svet je, podobne, ako v Ílione, síce pekne šialený, ale vážim si množstvo detailov univerza aj postáv, ktoré uviedol.

Štvoricu príbehov v ich poradí by som ohodnotila asi takto: Slabý, silný, silný, slabý. A teraz podrobnejšie:

Prvý príbeh má dosť slabý nápad a aj štýl písania vo mne vyvolal dojem, že autor melie z posledného.

V druhej poviedke som sa síce spočiatku strácala v rozličných dejových linkách, ale potom sa pekne spojili. Príjemne prekvapil šokujúci záver v dobe, keď už by si čitateľ myslel, že to nabehne na staré klišé.

Tretia poviedka sa mi páčila najmä vďaka prepracovanej hlavnej postave a jej osobnému príbehu. Fantastická zložka sa mi rátala už menej, zvlášť jej rozuzľovanie. Záver mi pripadal príliš uťatý.

Posledná poviedka mala na môj vkus trochu priveľa extrémov. Každá postava mala úplne neskutočné meno a na jednu ulicu príliš veľa neobyčajných osobností. Lesbička, sektár, chlapec trpiaci upírskou chorobou, väzeň na úteku... bolo to až na pomedzí paródie.

2 14.08.2018

Na Fieldingovej pomery vcelku originálna knižka. Až prekvapivo vzhľadom na to, koľká je v poradí. Hlavná hrdinka je bežný Fieldingovej archetyp (žena okolo 35-ky, ktorá má problém s partnerom aj s rodinou), ostatné postavy sa tak archetypicky už nesprávajú. Jediné, čo mi trochu nesedelo bolo, ako málo zasiahlo úmrtie v prvej polovici deja blízkych ľudí danej postavy. A tiež správanie autistu nebolo príliš dôveryhodné, najmä objatie, ktoré urobil z vlastnej vôle. Inak ale čítavý román.

Milo naivný príbeh o psovi, ktorý rozozná každé zlo, a spoľahlivo chráni slabého chlapca. Vhodné pre deti, aj keď neviem, nakoľko ich budú baviť tie "dospelácke" záležitosti, ktorými je kniha pretkaná - láska Guilama a Angelíny, či pašerácke sprisahania. Každopádne však kniha navodzuje atmosféru prekrásnych hôr a prírody.

Rowlingovej štýl v detektívke zásadne odlišný od štýlu v Potterovi. Londýn vykresľuje ako drsné miesto tvrdých ľudí, hrubého spôsobu reči (cituje aj najhrubšie nadávky), neviazaného sexu (ktorý sa rozoberá často, aj keď nie priamo zobrazuje) a spletitých, rozlámaných vzťahov bez skutočnej lásky. Volanie Kukučky nielenže v Potterovskej atmosfére nepokračuje, ono ju doslova láme. Galbraithov štýl nie je ani zďaleka taký čítavý ako svet Rowlingovej. Na druhej strane ale treba Rowlingovej uznať, že dokázala vytvoriť nový štýl, v ktorom jej staré ja absolútne nepoznať.

Rozuzlenie je síce prekvapivé, no nepresvedčivé.

9 19.07.2018

Je to síce dobre napísané, ale z dejového hľadiska jednoducho katastrofa. V tomto sa žiaľ, King, nelíši od viacerých iných ságistov, ktorí si v poslednom dieli uvedomia, že sa zamotali do svojich dejových línií až príliš, a tak ich surovo poodsekávajú, respektíve dúfajú, že čitatelia zabudnú na to, čo si navarili. Teda, niežeby samotný záver poslednej knihy nebol pôsobivý – je taký brutálny, ako len môže byť, a sám King akoby sa svojej brutality zľakol a ľahučko ju zmiernil. No ak to práve čítate a rovnako ako ja kedysi šaliete zvedavosťou, čo v tej Temnej veži je, tak vás varujem: príliš sa netešte…

3 16.07.2018

Taký priemer. Začiatok bol pre mňa (ako antiekonómku :-)) veľmi nudný. Ďalej sa to s čítavosťou zlepšilo. Vykreslenie autistu Raymonda ani rýchla zmena povahy jeho brata Charlieho mi však nepripadajú presvedčivé. Niežeby som osobne poznala nejakého autistu, vychádzam len z toho, čo bolo popísané. Ak Ray neznáša akýkoľvek dotyk, ako mohol bez problémov tancovať či dokonca sa bozkávať? X-krát sa ho niekto dotkol a nič... Zároveň sa mi zdalo, že na autistu je miestami až príliš chápavý a city prejavujúci. Na Charliem ma zase iritovala jeho nepoučiteľnosť a sústavné strácanie nervov s Rayom, aj jeho hovorová reč, ktorej však Ray napodiv väčšinou rozumel.

1 15.07.2018

Vlci z Cally považujem za druhú najlepšiu knihu ságy, v podstate ucelenú epizódu plnú zaujímavých prvkov a nejakých vysvetlení z množstva záhad. Jej najväčšiu chybou však bol autorov odklon od pôvodného zámeru. Potvrdila neblahý trend, že záchrana sveta v skutočnosti spočíva v úplne inej akcii než je nájdenie a oprava Temnej veže.

Najlepší diel ságy. Niektorým čitateľom sa nepáči pre svoju epizódnosť – s výnimkou začiatku a konca ide len o Rolandove spomienky, ktoré nemajú na zvyšok ságy žiadny dopad. Mne sa ale pozdávala práve jeho izolovanosť, ktorá zapríčinila fungujúcu ucelenosť. V Čarodejovi a skle zároveň King asi najviac zo všetkých svojich románov upúšťa od svojho typického Kingovského štýlu, čo mu pripisujem k dobru. Navyše sa mu v ňom podarilo vytvoriť silný, presvedčivý a vyvážený príbeh z veľmi pestrých prvkov (nielen) fantastiky, čo je pekelne ťažké.

Názory fanúšikov Temnej veže na jednotlivé diely ságy sa značne líšia. Mnohí sa nechali počuť, že najlepší diel ságy je hneď prvý – Pištoľník. Pre mňa osobne bol najhorší a nikdy sa mi ním nepodarilo prehrýzť až do konca. Z môjho pohľadu je priveľmi abstraktný a nejasný. Príbeh sa mi začal páčiť až od druhého dielu, v ktorom už bol autor konkrétnejší.

Tak na 2,5 hviezdy. Dosť slabá kniha, hoci treba brať ohľad aj na to, že je staršieho dáta. Psychologizácia postáv nič moc, dej tiež nie. Čakala som bombastickejšie rozuzlenie. K dobru jej treba pripísať neprílišnú naivitu ohľadom kolonizácie cudzích svetov.

2 05.06.2018

Čítala som v puberte a veľmi ma to zaujalo. Dávam však prednosť prekladom, kde sa ten pes volá Rek, nie Buck.

2 11.05.2018

Najslabší diel celej trilógie. Čítala sa rýchlo, svižne, no bola svojím spôsobom predvídateľná. Brady mi nepripadal taký uveriteľný ako v jednotke (myslím myslením, nie paranormálnymi schopnosťami), k Hodgesovi a Holly som si až do konca vzťah neutvorila, čiže emočne to bola pre mňa slabota.

5 02.05.2018

Pri prvom čítaní v trinástich - super. Pri druhom čítaní v dvadsaťpäťke som sa už iba usmievala nad podivuhodnými zhodami okolností v druhej polovici knihy...

Našla som v nej dve drobné chybičky, inak je fajn. Veľmi rozsiahla a obsažná, ktorá na rozdiel od mnohých moderných encyklopédii vesmíru stavia na kvalitnom texte, nie na pekných obrázkoch.

1 26.04.2018

Veľmi kvalitná, zrozumiteľná knižka aj pre tých detských nadšencov pre vesmír, ktorí o ňom už niečo vedia. Aj ona ma približne v štrnástich rokoch prinavrátila k astronómii.

26.04.2018