Konec hlídky přehled

(SPOILER) Snažil som sa nejakú dobu presvedčiť sa, že ma to nudí, ale majster King predsalen vie ako nahadzovať udičku a ťahať na nej rybu aj cez stovky strán, že áno, vie si čitateľa obtočiť okolo prstu - respektíve všetkých desiatich, ktorými píše a píše, aj keď by už nemusel...

Hodgesovská trilógia nemusí byť iba troma knihami s odlišným vyznením, dá sa vnímať aj ako cez tri knihy natiahnutý klasický rozsiahly kingovský román, ktorý je dlho prísne realistický, pričom od istej chvíle v drobných dávkach pribúda nadprirodzeno, aby sa postupne rozvinulo v plne paranormálny horor.
Fakt, že predchádzajúce dve knihy boli viac-menej realistickou kriminálkou, preto môže niektorých čitateľov rozčuľovať, pritom ale práve v KONCI HLIADKY prichádza naozajstný Stephen King ako zamlada. To neznamená, že by to bolo porovnateľne úžasné dielo (teda pre tých, čo už nejednu kingovku prelúskali), ale ani, že by dosť nesúrodá hodgesovská trilógia bola zakončená nejako nevydarene. Ostatne tá hra na detektívku je tu zachovaná tak ako v predchádzajúcich knihách a opäť pôsobí trochu nadbytočne, keďže totožnosť páchateľov je známa. Avšak s akými kartami tvorca hru rozohral, s takými ju aj dohrá - a má to pod kontrolou.

Čitateľský pôžitok je tvorený hlavne tým, že sme v hlavách protagonistov a môžeme sledovať ich vzájomné súperenie a hru o to, kto koho prechytračí. A skrze postavy je vytvorená aj starosť o to, ako to dopadne - a psychologickú zaangažovanosť King vedel vždy. A tak po PRÁVE NÁLEZCU, kde mi boli ľahostajní a dokonca mi až prekážal ich vpád do príbehu, tu, kde sa po okľuke vraciame k hlavnému záporákovi, je všetko o ňom a Billovi Hodgesovi (a spol.) a je to dôstojné ukončenie jeho literárneho príbehu / života. Billovi, na začiatku príliš tučnému a s infarktom, teraz príliš chudému a s rakovinou, tu patria všetky sympatie - a niečo sa ujde aj obetiam samovrážd.
A hoci si tu autor v druhej polovici vypomôže vyslovene béčkovým riešením (rozšíreným o dnes už klasické motívy z MŔTVEJ ZÓNY či PODPAĽAČKY) a často to ako celok zaškrípe, stále je tým pravým majstrom napätia a dokáže tú svoju zmesku schopne ukočírovať. Pretože ju ako vždy založil na postavách, s ktorými sa čitateľ zblíži a celou tou kvalitnou zdĺhavou prípravou je polapený do siete tak dôkladnej, že má na konci pocit, akoby so záverom odchádzala aj časť jeho života.

A aj keď majster od bachmanovských čias poriadne vymäkol, ani o početné obete nebude núdza.