Skjaninka přečtené 1050

Amfitryon 2007, Molière (p)

Ďalšia vynikajúca hra z pera geniálneho Moliéra, aj keď o trošku menej príťažlivá, než jeho známejšie komédie. Hra o božskej nevere, plná skvelých zápletok, podaná vo vynikajúcich veršoch, ktoré potešia všetkých milovníkov divadelných hier.... celý text

Na veselé struně 2000, * antologie

Kto by to bol povedal, že antické vtipy a anekdoty dokážu tak pobaviť? Rovnako ako my, tak aj ľudia pred viac ako dvetisíc rokmi dokázali žiť s humorom a zábavou. Nejde sa nepodeliť aspoň o malú ukážku z tejto drobnej knižky: "Díogenés kynik uviděl černocha pojídat bílý chléb a prohlásil: Noc hryže den" "Muž s páchnoucím dechem potkal lékaře: "Pane, hle! Můj čípek v krku zapadl." A když otevřel pusu lékař se odvrátil a povídá: "Tvůj čípek nezapadl, ale řiť vylezla nahoru."... celý text

Škola pro ženy 2010, Molière (p)

Ďalší skvost Moliérovej tvorby. Čo dodať? Jeho hry ma neprestávajú fascinovať a verím, že takéto diela sú nesmrteľné a večne aktuálne, nehovoriac o prevedení, ktoré musí oslniť každého. Moliér podáva verše tak, že pred očami nevidíte knihu a písmená, ale vo vašej mysli sa otvorí scéna, v ktorej sa dívate na úžasné divadelné predstavenie, čím je zážitok z knihy zaručený. Údajne je Škola pre ženy paralelou na jeho vzťah so ženou, ktorá bola o dvadsať rokov mladšia a ich sobáš vyvolal vo vtedajšej spoločnosti veľký škandál.... celý text

Mechanický pomeranč 2002, Anthony Burgess

Obavy zo slangového jazyka, ktorým je kniha napísaná, sa po pár vetách úplne rozplynuli a vzhľadom k tomu, že som čítala z čítačky, som nemala možnosť, neustále listovať na koniec knihy, kde je slovník, ktorý som aj tak objavila až po jej prečítaní. Neostávalo mi nič iné, len sa k zmyslu určitých slov dopracovať vlastným dôvtipom a vydedukovaním si ich správnosti, čo nebolo ani trochu zložité, len to značne spomaľovalo moje čítanie. Každopádne je zážitok z čítania zaručený. Je to kniha, ktorá ma presvedčila o tom, že k vyjadreniu zmysluplnej myšlienky, úplne postačí malé množstvo papiera, kde nenájdete žiadne zbytočnosti a prázdne slová, či nepotrebné omáčky. Síce je Mechanický pomeranč plný násilia, ale v jeho prípade je to nutnosť, ktorá približuje ten správny pohľad na hlavnú ideu celej knihy. Jediné, čo ma sklamalo, bol koniec, ktorý som si predstavovala úplne inak, než aký v skutočnosti bol. Ešte stále nad ním uvažujem a nemôžem sa toho pocitu zbaviť, ale to je čisto len môj názor, ktorý nemení fakt na tom, že Mechanický pomeranč odporúčam úplne každému, pretože jeho prečítanie určite za to stojí. "Čekali sme hekajíce, a za chvilku sme hírovali, jak milicjantský houkačky mizejí směrem na východ, takže sme věděli, že sme v cajku. Ale ubohej starej Tupoun se pořád díval na hvězdy a planety na obloze a s otevřenou hubou civěl na Lunu jako děcko, který nikdy dřív nic podobnýho nelukovalo, a potom povídá: „Zajímalo by mě, co tam je. Co se tam nahoře může dít?” Tvrdě sem do něho šťouchnul a pravil sem: „Nech toho, ty stupído blbej. Co by tam tak mohlo bejt. Nejspíš život jako tady dole, kdy někdo je řezanej a někdo řeže."... celý text

Ženy 1995, Charles Bukowski

Bukowski a "jeho" ženy. Typická Bukyho kniha o jeho celoživotných láskach, ktorými sú ženy a alkohol. Nič nového ani prekvapujúceho nehľadajte, je to neustále o tom istom, ale podané tak ako vždy s bezprostrednou ľahkosťou, ktorá neprestáva baviť a ani si neuvedomíte, že otáčate poslednú stránku.... celý text

Divadelní román 1984, Michail Bulgakov

Škoda jediného v divadelnom románe je tá, že ho Bulgakov nestihol dokončiť a to vzhľadom k tomu, že svoje posledné sily venoval knihe Mistr a Markétka, ktorú dokončil pár dni pred svojou smrťou. V divadelnom románe je možno vidieť odraz trápenia samotného Bulgakova, ktorý sa stal obeťou svojej doby. Prostredníctvom Maksudova poukazuje na problémy vtedajšej spoločnosti, na prekážky, ktorým musel neustále čeliť, ale aj na nájdenie jeho lásky k divadlu. "...literatura není hračka, to si pamatuj! Když něco napíšeš, to neznamená, že už jsi autor. To chce styl! Zapiš si to za uši, brácho!"... celý text

Golem 1987, Gustav Meyrink (p)

Golem nie je hrôzostrašný, ako hovorí anotácia k tejto knihe, ani by som nepovedala, že je blízky k hororom tej dnešnej podoby, ale Meyrinkov Golem je mystický, filozofický a veľmi tajomný román, zasadený do Pražských uličiek židovského ghetta. Od Golema čakajte vskutku náročné čítanie, v ktorom je veľmi jednoduché stratiť niť celého príbehu a takmer nadľudské úsilie vytrvalo rozoznávať fantáziu od skutočnosti. Aj napriek tomu nejde autorovi uprieť skvostný štýl a fakt, že skutočne napísal brilantný román, zasluhujúci si aspoň trošku pozornosti a snahy pochopiť ho. Musím uviesť ešte jednu zaujímavosť, ktorá vzbudila moju pozornosť a týka sa ukončenia Meyrinkovho života, ktorý ho údajne zakončil z vlastného rozhodnutia tým, že zaujal jogínsku pozíciu a s východom slnka vydýchol posledný krát.... celý text

Kam zmizela ta roztomilá, rozesmátá holka v květovaných šatech 2003, Charles Bukowski

Bukowski ako vyšitý. Kniha plná básní a poviedok, ktorých obsah je znalcom jeho tvorby veľmi dobre známy. Nie je to kniha, ktorú otvoríte a čítate od začiatku do konca, ale je to kniha, ktorú môžete otvoriť kdekoľvek a kedykoľvek a nájdete v nej trošku Bukowskeho poezie, či krátkeho príbehu. Jednoduchá a slúžiaca ako spestrenie, či odľahčenie medzi náročnejšou literatúrou.... celý text

Modlitba za Owena Meanyho 1999, John Irving

"...nechci se prohlašovat za kdovíjak zbožného, jsem takový věřící paběrkář – každý týden musím svou víru záplatovat. Za víru, kterou mám, vděčím Owenu Meanymu, svému kamarádovi z dětství. Owen ze mě udělal věřícího." Ďalšie rozsiahlejšie Irvingove dielo, ktoré som práve pred chvíľou dočítala a neviem sa rozhodnúť či si zaslúži plný počet hviezd, alebo o jednu menej. Po dosť dlhom uvažovaní je to 4,5/5. Prečo? Asi preto, že nemám vo zvyku tak dlho čítať jednu knihu, aj keď je pravda, že zrovna toto dielo je veľmi obsiahle, a aj napriek skvelému príbehu som ju nedokázala "hltať", len si z nej po kúsku "odtrhávať", a tak sa pomaly prelúskať veľmi vláčnym začiatkom. Dvaja kamaráti, Owen Meany a Johnny Wheelwright, dve postavy úplne neobyčajné a vystupujúce v jednom z najpodivnejších príbehov, aký je možno poznať. Celý príbeh je zahalený záhadou Owenovej abnormálnej podivnosti, ktorej zmysel vyvrcholí až na úplnom konci a tým sa stane knižnou postavou, na ktorú nie je možné už nikdy zabudnúť. Áno, Owen je neskutočný, je tak zvláštny, že vám neostane nič iné len ho milovať a jeho osud navždy uchovávať vo vašom srdci, so spomienkou, pri ktorej sa budete smiať aj plakať zároveň. Tak ako Homer Wells, T. S. Garp, tak aj Owen Meany je jednou z najlepších Irvingových knižných postáv, vyznačujúci sa jedinečnosťou a originalitou, ktorá si zaslúži nemalú pozornosť a obdiv.... celý text

Nikdykde 2006, Neil Gaiman

Moja prvá kniha od Gaimana. A jedna z mála zo žánru fantasy, ktorej dávam 5 hviezdičiek, pretože Nikdykde je príbeh, ktorý mi nedal vydýchnuť a ktorého napätie ma vtiahlo do hlbín fantázie a reálny svet prestal existovať. Strašne som držala palce Richardovi aj Dvířke a hltala každú vetu, ktorá odhaľovala ich ďalší osud. Pán Croup a pán Vandemar, dvojica, ktorej dialógy ma veľmi bavili, ale pri každej zmienke o podivnom páre týchto dvoch zabíjakov som doslova tŕpla a polievala ma úzkosť zo strachu, čo zas príde. Ďalšou zaujímavou postavou je markýz de Carabas, ktorého som si ja osobne obľúbila asi najviac zo všetkých a ktorý vo mne evokoval pocity toho, že dobro musí zvíťaziť a nič nie je také ako sa na prvý pohľad zdá. Po zhrnutí je Nikdykde knihou, ktorá musí nadchnúť, ak nie každého, tak aspoň drtivú väčšinu čitateľov a dokonca sa dozviete, ako to vlastne bolo s tou Atlantídou...a verte, že budete mať chuť odísť do Londýna a hľadať aspoň nepatrné známky toho, že práve taký svet, tam niekde dole skutočne existuje.... "Richard otevřel ústa, aby vysvětlil svému hostiteli, že Atlantida nikdy neexistovala, ale uvědomil si, že andělé také neexistují. A že vůbec většina jeho zážitků z posledních dní byla nemožná, a proto ústa zase zavřel a upil další kapku vína. Způsobovalo, že se cítil šťastný. Způsobovalo, že myslel na nebe větší a modřejší, než kdy viděl, na zlaté slunce visící na obloze. Všechno bylo jednodušší, všechno bylo mladší než svět, který znal."... celý text

Nie na ústa 2011, Maxim E. Matkin

Pred desiatimi rokmi som dostala prvú Matkinovu knihu Polnočný denník a počas tých desiatich rokov som sledovala všetko, čo vydal. Každú jeho knihu mám prečítanú a je pravda, že to nie je žiadna plnohodnotná literatúra, ale jeho štýl, jeho príbehy a občas skvelé hlášky sú nezabudnuteľné a ja mám pre ne slabosť. Nie na ústa je posledná kniha a musím povedať, že asi najslabšia zo všetkých ostatných, ale to neznamená, že by bola zlá. Ja som sa bavila, prečítala ju na jeden šup, ale viem, že Matkin dokáže lepšie veci a preto sa budem tešiť na jeho ďalšie, a dúfam, že vydarenejšie kúsky.... celý text

V polévce miso 2008, Rjú Murakami

Tvrdý a realisticky napísaný príbeh z japonského prostredia, v ktorom sa Kendži, ako sprievodca zahraničných turistov, stretáva s podivným američanom Frankom, ktorého nezvyčajné správanie, vystupovanie aj zovňajšok, vyvolávajú v Kendžim pochybnosti. Práve vďaka popisu psychológie postavy Franka je prvá polovica knihy viac než zaujímavá a čitateľ len tápe a silou mocou chce vedieť, čo je to za človeka. V druhej polovici Murakami šokuje nečakanou udalosťou a vyvrcholením je ešte lepšie vykreslenie Frankovej podivnosti. Krátka, ale sugestívna kniha, ponúkajúca zaujímavé postavy a nevšedný príbeh, odohrávajúci sa v interesantnom prostredí.... celý text

Červený kapitán 2007, Dominik Dán

Červený kapitán je kniha, nad ktorou som strávila necelé tri dni, ale za nejakú extra pecku ju nepovažujem. Je pravda, že detektívny príbeh, ktorý rieši vraždu zakamuflovanú v minulom režime je celkom pútavý, ale templárov si mohol naozaj odpustiť. Na začiatku je upozornenie, že podobnosť s realitou je len náhodná, ale ja tomu neverím, pretože niečo také sa skutočne mohlo stať a mám silný pocit, že Dán v tejto knihe nepoužil len vlastnú fantáziu, ale aj fakta z minulosti.... celý text

Piknik u cesty 1985, Arkadij Strugackij

Sci-fi veľmi nemusím, ale Piknik u cesty je kniha, o ktorej nejaký ten rok viem, ktorú veľmi veľa ľudí chváli, ale ja som si cestu k nej našla až teraz. Dokonca som bola prekvapená tým, že som ju prečítala za pár hodín a nešla sa odtrhnúť. Dovolím si tvrdiť, že táto kniha by bola ešte lepšia, keby mala aspoň sto stránok naviac, veď len samotné Pásmo, veci v ňom a javy, ktoré sa tam vyskytujú by si zaslúžili širší popis. Z konca tejto krátkej knihy som bola trošku sklamaná, ale napokon som si uvedomila, že jeho otvorenosť vlastne dáva priestor našej predstavivosti a presne tak to má byť. "Čert vás byl tady dlužen, Hosté. Nemohli jste si uspořádat svůj piknik někde jinde - na Měsíci nebo na Marsu? Jste úplně stejně bezohlední všiváci jako všichni ostatní, Hosté, i když umíte zmáčknout prostor tak, že je z něho malinká černá kulička. Piknik jste si uspořádali, všiváci! U cesty!"... celý text

Osamělost prvočísel 2009, Paolo Giordano

Od Giordanovho debutu Osamelosti prvočísel som nič nečakala, len ho vzala do rúk a začala čítať. Nečítala som anotáciu, len pár krátkych názorov na knihu a musím povedať, že napriek môjmu odstupu som bola vtiahnutá do deja, ktorý mi umožnil tak dve nadýchnutia a takmer žiadne mrknutie. Nevedela som ju odložiť a tak mi neostávalo nič iné, len čítať do úplného konca. Alica a Mattia, dve postavy, s ktorými som doslova prežívala príbeh ich osamelosti a nesprávnych rozhodnutí a ešte stále ich nejdem dostať z hlavy. Veľmi strhujúce čítanie a šokujúci príbeh, do ktorého je jednoduché sa dostať, ale už takmer nemožné sa odpútať. Odporúčam, všetkým.... celý text

Sni svůj bláhový sen 2000, Johannes Mario Simmel

Musím povedať, že zatiaľ najslabšia Simmelova kniha. Zlákal ma názov, ale kniha s ním nemá absolútne nič spoločné. A ževraj je z veľkej časti autobiografická, čo je možno pravda, aj keď Simmelov život nepoznám, ale nepáčilo sa mi, že je zameraná na viacero problémov, čím kniha pôsobí rozhádzane a dej sa zdá umelo vykonštruovaný. K tomu všetkému nemilo očakávaný záver, vďaka čomu Simmelovo renomé v mojich očiach výrazne kleslo.... celý text

Hon na ovcu 2004, Haruki Murakami

Murakami je jedinečný a opäť nesklamal. Hon na ovcu je kniha, na ktorú som sa veľmi dlho tešila a jej čítanie si vychutnávala od začiatku do konca. Je to ďalší príbeh, veľmi nezvyčajný, plný fantázie a prvkov, ktoré vám vyrážajú dych a posúvajú plno nezodpovedaných otázok. Hlavný hrdina vo mne nevyvolával žiadne pocity, čisto som ho brala ako rozprávača príbehu o hone na ovcu, ktorá má na sebe znamienko v tvare hviezdy. Ostatné postavy boli viac než zaujímavé a každá mala svoje osobité kúzlo, čím príbeh sám o sebe zvláštny, dostal vďaka týmto postavám ešte zvláštnejší nádych. Až teraz si uvedomujem, že mi určite niečo ušlo, pretože je to kniha, ktorú každý pochopí inakšie a pre každého bude "Murakamiho ovca" znamenať niečo iné. Neviem presne vyjadriť pocity z Honu na ovcu a tak to skrátim len jednou radou: skúste v tomto príbehu nazrieť hlboko pod jeho povrch a skúsiť nájsť to, čo tým chcel autor povedať. Verte, že z príbehu, ktorý je na prvý pohľad všedný, sa stane príbeh jedinečný. Pokračovaním je kniha Tancuj, Tancuj, ktorú si určite prečítam.... celý text

Továrna na Absolutno 1947, Karel Čapek

Skvelý Čapkov antiutopistický román s večnou pravdou, že ľudia musia veriť v samých seba a všetkého veľa len škodí. "Každej to myslí náramně dobře s lidstvem, ale s jedním každým člověkem, to ne. Tebe zabiju, ale lidstvo spasím. A to nejni dobře, velebnosti. Svět bude zlej, pokud nezačnou lidi věřit v lidi." Pre mňa jedno z najlepších diel Karla Čapka, ktoré si zaslúži plných 5 hviezdičiek pre svoje veľké posolstvo a krásny jazyk, akým je napísané.... celý text

Hordubal 1941, Karel Čapek

Smutný príbeh na motívy skutočnej udalosti, ktorý je ako prvý z noetickej trilógie Hordubal, Povětroň a Obyčejný život. Čapek v tejto knihe vynikajúco zobrazuje psychológiu hlavných postáv a ich rozdielne pohľady na rovnakú vec, či situáciu. Predovšetkým treba vyzdvihnúť precíznosť, akou je kniha napísaná a v druhom rade aj na celkom zaujímavý Hordubalov príbeh, ktorý je predovšetkým o ľuďoch, o ľudských vzťahoch, o ľudských slabostiach, o ľudskej dobrote aj krutosti.... celý text

Tulák po hvězdách 2001, Jack London

Tak veľa som o tejto knihe počula, tak dlho som ju mala pred očami a predsa som ju neustále odkladala. Moja chyba, pretože kniha si zaslúži veľmi veľkú pozornosť. Príbeh Darrella Standinga, odsúdeného na trest smrti, uväzneného na samotke, po väčšine času zviazaného v kazajke a predsa sa túlajúceho po hviezdách. Jack London preniesol do tejto knihy veľké a zaujímavé myšlienky týkajúce sa samotného života, pevného odhodlania a aj toho, kde sú hranice našej slobody. Vďaka Standingovi si uvedomíme, aká silná je ľudská vôľa a aká veľká je sila myšlienky. Spolu s ním zažijeme dobrodružstvá jeho minulých životov, čo nás donúti premýšľať nad otázkou vlastného bytia a života po smrti. Tak ako London končí svoju knihu, tak jeho slová mi ostávajú v mysli (asi) natrvalo: "Čím budu, až budu zase žít? To bych rád věděl. Rád bych to vědel..."... celý text