Zuzulet15
komentáře u knih
Normální lidi
Sally Rooney
Začiatok bol na mňa príliš young adult, ale časom som tomu prepadla a hodnotím omnoho lepšie ako Rozhovory s priateľmi.
Autorkin vecný štýl bez priamej reči vyznieva odosobnene, akoby len sucho komentovala okolie. Chvíľami mi to pripomínalo scenár, ktorý detailne opíše prostredie aj konanie postáv, akurát sa vyhne ich vnútornému svetu. A práve vďaka tomu som mala priestor zamyslieť sa nad ním ja sama.
Osmý život (pro Brilku)
Nino Haratischwili
Mám rada takéto nenápadné opakovanie hodín dejepisu v próze. Tragédia (moc dôvodov na úsmev v knihe nie je) rodiny Džašiových poprepletaná dejinnými udalosťami Ruska a Gruzínska je pomerne návykový, pomaly plynúci príbeh, ktorému občasné prekombinované dejové zvraty odpúšťam. A kľudne si túto bichľu ešte raz niekedy prečítam.
Neopouštěj mě
Kazuo Ishiguro
Pomalá, do hĺbky sa zarývajúca bolesť. Asi najsmutnejšia fikcia, akú som doteraz čítala. Ako prvý som videla film a ten ma, ako jeden z mála, rozplakal.
Pre mňa zatiaľ najlepšia Ishigurova kniha.
Tajemství těla
Daniel M. Davis
Náhľad na dôležité mýľniky v medicíne. Pre mňa fascinujúce čítanie. A aj optimistické - veda dokáže úžasné veci a na svete bude snáď raz, vďaka nej, ešte krajšie a lepšie. Dúfam, že autor o pár rokov napíše pokračovanie, aby progres v daných oblastiach opäť takto pekne zosumarizoval. Kniha, ktorú mám chuť prečítať si hneď zas od začiatku
Dcera sněhu
Eowyn Ivey
Nežná, snežná rozprávka pre dospelých, ktorá od zimy až štípe na koži.
Co je odtud vidět
Mariana Leky
Malá nemecká dedinka a život jej obyvateľov, do ktorého občas zasiahne závan niečoho magického. Stále ale ide o každodennú obyčajnosť, ktorá je podaná s takou láskavosťou a jemným humorom, že sa kniha do dnešnej bláznivej doby vyslovene pýta.
Prebúdzanie levov
Ajelet Gundar-Gošen
V rámci žánru detektívka/thriller vyčnieva nad ostatné, ktoré som doteraz čítala. Primárne nie je založená na žiadnom wau a bububu efekte alebo pátraní po páchateľovi, ale na morálnych princípoch. Z poslednej tretiny sa síce nakoniec vykľula riadna kovbojka, ale aj tak je základnou otázkou správnosť rozhodnutí a ich motivácia. Veľmi originálne.
Viz láska
David Grossman
Jedna z najnáročnejších a súčasne najvýnimočnejších beletristických kníh, ktoré som kedy čítala. Vyžaduje čas, kľud, sústredenie a aj náladu na tému holocaustu, ktorý je tu podaný úplne iným spôsobom, než je bežné - ide skôr o snahu pochopiť, prečo ľudia konali ako konali. Vety častokrát na pol strany sú už len čerešničkou na torte. Ja som si pre lepšie pochopenie niektoré pasáže predčítavala aj nahlas a knihu musela po pár stranách vždy odložiť. Každopádne, po pár rokoch si ju plánujem prečítať znova. Zaslúži si to.
Amok
Stefan Zweig
Už chápem, prečo sa niektoré Zweigove poviedky vydali ako samostatné knihy - sú natoľko obsahovo aj formálne hutné, že dostatočne vyčerpávajú čitateľovu pozornosť. Zweig sa v poviedkach opäť prejavil ako veľký milovník psychológie a ja neprestávam obdivovať jeho rozhľadenosť a literárnu všestrannosť.
Kim Čijong (ročník 82)
Čo Namdžu
Príbeh Kim Jiyoung je vlastne len opisom života jednej z mnohých, obyčajných, kórejských žien. V texte sa nachádzajú odkazy na reálne štatistické a demografické dáta, občas som preto mala pocit, že čítam knihu na pomedzí beletrie a príručky. Ale dozvedela som sa veľa zaujímavých vecí, napr. že problém diskriminácie žien je v J. Kórei natoľko významný, že tam v roku 2001 vzniklo Ministerstvo pre rodovú rovnocennosť. Problematiku historicky zakorenenej nerovnosti medzi pohlaviami sa mu ale asi nepodarilo úplne vyriešiť, keďže kniha bola vydaná v roku 2016 a záver vyznieva stále dosť skepticky. Autorka každopádne touto útlou knižkou oslovila až najvyšších politických činiteľov a svojím posolstvom presahuje hranice Kórei - tomu sa hovorí good job!
Běguni
Olga Tokarczuk
Tokarczuk podľa mňa píše tak, ako vyzerá - extravagantne (je to pani po 50-tke s dredmi). Skôr ako o román ide o mikropríbehy prekladané úvahami hlavne o tom, čo všetko vedie ľudí na cesty. Cítiť tu aj autorkinu až naturalistickú fascináciu ľudským telom. Nečítalo sa to vždy ľahko, ale niektoré myšlienky ma presvedčili, aby som si knihu zaradila do kategórie – chcem mať doma na poličke.
Klamársky život dospelých
Elena Ferrante
Klamársky život dospelých sa odohráva v úzkom kruhu rodiny a priateľov. Mňa kniha oslovila hlavne v tom, ako krásne sa taký klamársky život dospelých (schválne s malým k) odohráva v reálnom svete všade okolo nás. Za mňa písala Ferrante hlavne o tomto. Okrem toho kniha perfektne odsýpala, a pritom príbehom neurážala a mala tak akurát strán. Až raz budem mať čitateľskú krízu, siahnem po nej znova.
Mé cesty do hlubin mozku
Martin Moravec
Prof. Beneš neurochirurgiou žije, takže svoju fascináciu ľudským mozgom pomerne ľahko preniesol aj na mňa. Osobne ma práve časť o mozgu bavila najviac. Kniha je vlastne vedená ako rozhovor a padnú v ňom otázky aj na eutanáziu, vieru, postavenie žien v zdravotníctve,.. Určite odporúčam.
Na Zemi jsme na okamžik nádherní
Ocean Vuong (p)
Po prvom prečítaní si už môžem otvoriť ľubovoľnú stranu a vstrebať len pár viet. Dej, ktorý je síce silný a založený na živote autora ťaží totiž hlavne z spôsobu jeho podania. Je to báseň pretavená do prózy. Autor to sám krásne zhrnul v doslove: "To Ben Lerner, without whom so much of my thinking and being as a writer would not be realized. Thank you for always reminding me that rules are merely tendencies, not truths, and genre borders only as real as our imaginations small.."
Just Kids – Jsou to jen děti
Patti Smith
Príbeh lásky k Robertovi Mapplethorpovi a umeniu. Tým, že ju Patti Smith sama žila a opísala, má kniha neuveriteľnú silu. To, že som sa v menách strácala, nie je vinou knihy, ale mojej nevedomosti (hviezdičku dole si skôr teda zaslúžim ja). Ďalším plusom je krásny vizuál. A dostala som chuť prečítať si životopis Andyho Warhola. Proste esteticko-kultúrne-obzory rozširujúci zážitok.
Krvavé prachy: Osedžské masové vraždy a zrod FBI
David Grann
Sebe môžem vyčítať to, že som si nepamätala, kto je kto a strácala sa v menách. Autorovi som chvíľu mala za zlé, že celý prípad dosť okresal a nešiel viac do hĺbky. Ale potom som si uvedomila, že v dlhšom formáte by to asi začalo byť nudné. Takto to bolo dynamické a poriadne chytľavé. A zas som sa aspoň niečo nové dozvedela. A podľa mňa z toho bude parádny film.
Navrátilka
Donatella di Pietrantonio
Doslova ma trhanie zubu bolelo a v nose som cítila pach močom nasiaknutého matraca. Vyzerá to tak, že talianske spisovateľky majú živé vykreslenie atmosféry v krvi. Trošku ma udivovalo, že hlavná postava, len 13ročná a hlavne Talianka, prijala veci, ktoré ju postretli s takým kľudom. Čakala by som väčší hnev a rebéliu. Ale je úplne jedno, čo by som v jej koži robila ja - Dontatella Di Pietrantonio to napísala tak, ako to sama cítila a urobila to veľmi dobre.
Kdepak jsi, krásný světe
Sally Rooney
Stále v tíme Sally Rooney. Rovnako ako si viem napr. pri spomienke na Murakamiho, Stéfanssona, Nicole Krauss vybaviť určitý pocit z ich písania, mám to už aj pri Sally Rooney. Píše neotrelo, inak a aj keď niekedy balansuje na hrane plytkosti a pózerstva ja to vnímam, že priestor "behind the scenes" necháva na čitateľovi. Okrem toho natrafiť na nesentimentálnu vzťahovú knihu je zriedkavé.
Vlčí ostrov
Lajla Rolstad
Cesta nielen po niektorých častiach Severnej Ameriky, ale aj po vlastnom vnútri. Autorka letmo, sem-tam naznačuje, že to v živote nemala vždy len jednoduché a výletom mimo bežnej civilizácie sa s niektorými vecami zjavne stále vyrovnáva. Kniha vhodná na dlhé, chladné večery a hlavne na pripomenutie prírody okolo nás. Kerouaca načítaného nemám, mne ale pripomínal Vlčí ostrov zmes Mowatovho Nehaňte vlky, Strayedovej Divočinu a Tessonovho V sibiřských lesích. A všetko toto na mňa dokonale funguje.
Lidstvo: Dějiny naděje
Rutger Bregman
Knihu by podla mna mali rozoberat deti na strednych skolach. v ramci etickej a nabozenskej vychovy.. aspon poslednu kapitolu (Deset pravidel pro zivot). A nie, nie je to ziadna motivacna literatura.