zbt81

Příspěvky

ZabijákZabijákÉmile Zola

Tragédia jednej naivnej pracovitej dobráčky, ktorú až na samé dno stiahnu jej dvaja chlapi. Ten prvý - otec jej dvoch starších synov je bezcharakterný podvodník, parazit a lenivec. Ten druhý oficiálny manžel a otec jej dcéry Nany je zo začiatku rovnako ako hlavná hrdinka jeden fajn pracovitý chlap, ktorý si ju zoberie po tom ako ju ten prvý zo dňa na deň opustí aj s dvomi malými deťmi. Po vážnom pracovnom úraze sa však postupne mení v nepoužiteľného lenivého ožrana, ktorý žije zo dňa na deň z peňazí a práce svojej ženy a postupne jej ničí život.
Pri čítaní sa stávame svedkami pomalého rozkladu jednej usporiadanej rodiny a človek nad tým len krúti hlavou ako to mohlo zájsť až tak ďaleko? Ako sa môže dať dospelá žena využívať nie len lenivým manželom, ale neskôr znova aj bývalým frajerom, ktorý sa na ňu v minulosti vykašľal a neskôr začal na nej znova bez kúska hamby parazitovať! Toto ma pri čítaní zarážalo najviac. Ako zo sebou nechala hlavná hrdinka manipulovať dvoma darmožráčmi, ktorí ju finančne a psychicky rozložili na márne kúsky a ani v najmenšom sa to nepokúsila zmeniť.
Na čo chcel Zola týmto románom poukázať? Samozrejme ako píšu všetci hlavne na problém alkoholizmu, ktorý je tým pomyselným zabijákom. Okrem toho chcel však možno varovať aj mnohé ženy, aby si dobre rozmysleli koho si pustia do života a čo mu dovolia. Aby sa nečinne nepoddávali osudu. Myslím, že je toto varovanie stále veľmi aktuálne lebo aj dnes sa nájdu podobné naivky bez štipky sebaúcty schopné obetovať svoje šťastie pre muža, ktorý si to vôbec nezaslúži.
Každopádne radšej zostať do smrti bez chlapa ako mať na krku podobného parazita.

06.10.2020


Milujte kráľovnúMilujte kráľovnúAnton Hykisch

Ako historický román o Márii Terézii a dobe jej vlády je to zaujímavé čítanie, hoci k mojim obľúbeným patriť nebude. Úplne mi nesadol autorov štýl. Niekedy mi jeho jazyk a spôsob písania prišli príliž vulgárne a to hlavne v príbehoch fiktívnych osôb. Na môj vkus príliž veľa žien "ľahších mravov" a "lepkavých opĺzlych" chlapov. Ale možno som v tomto ohľade len viac citlivá. Preto som sa nemohla stotožniť ani s hlavnou dvojicou vyfabulovaných postáv Zorice a Ignáca. Tam sa to pikantnosťami a expresívnejšími výrazmi len hemží.
Viac ma samozrejme bavili životné osudy panovníčky a jej najbližšieho okolia.

24.01.2019


Modesta MignonováModesta MignonováHonoré de Balzac

Predlohou tohto Balzacovho románu bola údajne novela jeho obdivovateľky a neskoršej manželky Eveliny Hanskej, ktorú nanovo prepracoval a doplnil. Mladá, inteligentná, romanticky založená "poétka" Modesta predstavovala jeho Evelínu za mlada. Listy, ktoré si Modesta vymieňala s Ernestom sa vraj v mnohom podobali korešpondencii skutočnej na diaľku zaľúbenej dvojice: mladej grófky s vtedy už známym spisovateľom. Z tohto pohľadu je to určite výnimočné a zaujímavé dielo. Čítalo sa veľmi dobre, ale medzi moje obľúbené "balzakové" superdiela ako Eugénia Grandetová, sesternica Beta, Otec Goriot či Lesk a bieda Kurtizán sa nedostalo. Preto strhávam jednu hviezdičku.

26.11.2018


Pochod RadeckéhoPochod RadeckéhoJoseph Roth

Jednoznačne najlepší Rothov román a jeden z najlepších románov (ak nie úplne najlepší) s tématikou posledných rokov monarchie.
Je jedným z tých románov, ktoré sa dajú čítať viac krát. Po viac ako 15 rokoch som sa k nemu znova vrátila a zapôsobil na mňa rovnako silno ako prvý raz.
Celý príbeh sa nesie v nostalgickej atmosfére. Roth sa nikdy netajil tým, že Rakúsko-Uhorsko považoval za svoju jedinú skutočnú vlasť a je to cítiť aj v tomto príbehu. Napriek tomu sa nevyhýba ani kritike "starých dobrých čias pred Veľkou vojnou". Hlavní hrdinovia boli nerozlučne spojení s monarchiou, dynastiou a samotným cisárom, aj keď postupom času začali vidieť jej neodvratný zánik. Čím zretelnejšie videli prichádzať zánik ríše, tým viac prepadali beznádeji a strácali zmysel života.
Hoci mi väčšinou opisy krajiny a okolia v románoch prekážajú tu boli pre mňa zážitkom. Hlavne keď autor opisoval okolie vojenskej posádky poručíka Trottu pri ruských hraniciach - všetkú tú tajomnú faunu, flóru a jej rozmanitých obyvateľov. Taktiež to ako popisoval poručíkové problémy s alkoholom, ktorému v hraničnej posádke prepadol vyznieva veľmi autenticky. Môžeme sa len domnievať, že tu asi Roth zakomponoval aj veľa zo seba. Ako je známe sám podľahol závislosti na alkohole a na jeho následky aj predčasne zomrel.

05.10.2018


Noc v LisabonuNoc v LisabonuErich Maria Remarque

Ani tento Remarque nesklamal, hoci jeho Traja kamaráti, Čas žitia čas umierania a Na západnom fronte kľud na mňa urobili väčší dojem. Príbeh nemeckého emigranta je strhujúci, napínavý s nádychom tragiky, niekedy však nie úplne uveritelný.

29.07.2018


Vášeň v púštiVášeň v púštiHonoré de Balzac

Honoré de Balzac nemôže nikdy sklamať. Všetky poviedky mi síce úplne nesadli (hlavne prvá polovica sa ťažšie čítala), ale za pozornosť určite stoja.
Najviac sa mi páčili z tejto zbierky: Uzmierený Melmoth (temný tak trochu sci-fi príbeh) , Červená Krčma (poviedka s krimi zápletkou) a Vášeň v púšti (príbeh o priateľstve človeka a zvieraťa).

19.04.2018


František Josef a jeho rodinaFrantišek Josef a jeho rodinaSigrid-Maria Größing

Z tejto knižky sa veľa nového nedozvieme. To som ja osobne od nej ani nečakala. Ide samozrejme o fikciu. František Jozef žiadne memoáre na sklonku života nezanechal. Denník si viedol ešte ako chlapec na príkaz svojej matky. Boli to len strohé zápisky z každodenného života, z ktorých by sme sa zaujímavosti nedozvedeli. Taká už bola jeho povaha. So svojimi pocitmy a myšlienkami sa nezvykol zverovať ani denníku. Jediné písomnosti, z ktorých sa dá preniknúť k jeho osobnosti sú snáď iba listy písané jeho najbližším trom ženám: matke, manželke a jeho "priateľke" K. Schrattovej.
Z tohto pohľadu to mala autorka naozaj ťažké - priblížiť sa uzavretému človeku akým František Jozef bol. Dalo sa samozrejme z toho vyťažiť viac. Mne tam napr. chýbala zmienka o jeho dcérke Žofii, ktorá zomrela ako dvojročná. Bola to zbytočná smrť ku ktorej vôbec nemuselo prísť. Bolo by preto zaujímavé si prečítať čo si o tom asi cisár na sklonku života myslel. Taktiež v pasáži o jeho detstve sa vôbec nevyskytovala jeho jediná sestra, ktorá zomrela ako štvorročná. Prečo autorka ako odborníčka na posledných Habsburgovcov zabudla na tieto jeho dve príbuzné a to napriek tomu, že obe zomreli ako malé deti? Miesto toho tam boli často zmieňovaní ľudia, ktorí mu boli vzdialení a vlastne pre neho ako človeka úplne nepodstatní. Pre mňa je to nepochopiteľné.
Napriek všetkým negatívam sa knižka veľmi ľahko a rýchlo číta preto som jej dala skôr vyššie hodnotenie. František Jozef je tajomná a hlavne v súvislosti so začiatkom prvej sv. vojny určite aj kontroverzná osobnosť. Dva mesiace pred svojou smrťou bol na tom už zle fyzicky a určite aj duševne - mnohé veci si už podľa mňa neuvedomoval, a ani nad nimi nepremýšlal.

16.04.2018


Marie AntoinettaMarie AntoinettaStefan Zweig

Túto biografiu považujem asi za najsmutnejšiu a zároveň najnapínavejšiu akú som čítala.
Zweig v úvode píše, že sa pokúsil zostaviť životopis priemernej mladej ženy bez zvláštneho nadania, ambícii, či túžbe po dobrodružstve, z ktorej nakoniec nepriazeň osudu a tragický koniec urobili výnimočnú a morálne silnú osobnosť. Musím povedať, že sa mu to podarilo dokonale a vznikol veľmi silný psychologický príbeh.
"Kedy sa už konečne staneš sama sebou?" Týmito slovami Mária Terézia často karhala svoju najmladšiu dcéru. Mária Antoinetta nakoniec dospela a stala sa "sama sebou", ale žiaľ alebo možno našťastie až dávno po smrti svojej slávnej matky.
Sledujeme jej postupný prerod od bezstarostného dieťaťa na viedenskom cisárskom dvore, ľahkovážnej dospievajúcej dievčiny vo Versailles, hýriacej rokokovej kráľovnej v Trianone, až po revolúciou nenávidenú predstaviteľku tyránie, ktorú nakoniec zmielta z trónu a pochovala s takmer celou rodinou. Ešte predtým ako gilotína stihne ukončiť jej život stane sa z rozmaznanej aristokratky odvážna žena, ktorá si svojou charizmou dokáže získať nejedného odporcu. Ona ktorá sa predtým nikdy o politiku nezaujímala, málokedy prečítala celý list až dokonca sa naraz stáva diplomatkou a snaží sa získavať spojencov, čeliť protivníkom a bojovať v rámci svojich možností aj za svojho slabého a nerozhodného manžela Ľudovíta XVI.
Ako sa dostávame do druhej polovice knihy pochmúrna atmosféra sa postupne stupňuje. Rokoková nádhera sa úplne vytráca. Nakoniec sa z niekdajšej krásavice stáva prešedivelá predčasne zostarnutá, unavená žena, ktorej všetko vzali a čaká ju už len posledná povinnosť: dôstojne zomrieť. Mnohí, ktorí sa na jej väznení, procese a obžalobe podielali - rovnako ako ona -skončili pozemskú púť na vtedajšom Námestí Republiky. Aj oni sedeli v tom istom rebriňáku a na tej istej lavici, ale svoj smutný osud neniesli tak dôstojne ako pred nimi niekdajšia francúzska kráľovná a dcéra Márie Terézie.

22.02.2018


VyzvědačkaVyzvědačkaPaulo Coelho

Na biografický román mi kniha príde veľmi povrchná pre človeka, ktorý o Mate Hari toho veľa nevie alebo má len základné informácie.
Myslím, že stálo za to viac rozviesť jej dospievanie a manželstvo s kapitánom holandskej armády - úchylným alkoholikom, ktorý ju bil, sexuálne a psychicky týral. A to hlavne preto, že za ich manželstva a pobytu v holandskej Indii sa z Mata Hari stalo to čo ju preslávilo medzi parížskym publikom. Aspoň teda podľa Coelhovo rozprávania.
Takto celok pôsobí veľmi rozpačito. Ako mnohí predo mnou poznamenali: najslávnejšia špiónka svojej doby tu pôsobí iba ako povrchná domýšľavá ženská a klamárka, ktorej šlo len o prachy, slávu a obdiv. Ak aj taká bola nepoznáme úplne jej motývy konania a uvažovania. Hoci na druhej strane sa pýtam: môžeme jej vyčítať po tom všetkom čím si v živote prešla (znásilnenie riaditeľom dievčenskej školy počas jej štúdií, manželstvo s úchylom, smrť dieťaťa...), že sa z nej stala chorobná fabulátorka a povrchná emocionálne otupená osobnosť?
Čo napísať na záver? Mohol to byť skvelý napínavý psychologický životopisný román keby na tom Coehlo viac popracoval a pochopil psychológiu hlavnej hrdinky. Takto je to priemer až podpriemer - škoda, ale aspoň to vo mne vzbudilo záujem sa o Mate Hari toho dozvedieť viac. Za mňa nemôžem dať viac ako dve hviezdy **.

15.01.2018


Motýlek 2. dílMotýlek 2. dílHenri Charrière

Napínavé čítanie bez jediného hluchého miesta. Druhá časť sa mi čítala ešte o niečo lepšie ako prvá. Príbeh je to drsný a fascinujúci zároveň. Zoznamuje nás s málo známym životom v uzavretom svete trestaneckých galejí. Určite nie vo všetkom som s Motýľom súhlasila a dávala mu za pravdu. Obdivuhodné však je, že ho dlhé roky pobytu v surovom prostredí nezlomili a nerezignoval na znovuzískanie slobody ani po mnohých márnych pokusoch o útek. Napriek pochmúrnej atmosfére je to príbeh veľmi motivujúci. Má v sebe jasný odkaz čitateľom nikdy sa nepoddávať svojmu osudu a nevzdávať sa svojich snov.

09.01.2018


Vice-císařovna KatynkaVice-císařovna KatynkaEmil Artur Longen

Milá divadelná komédia, na ktorú som narazila celkom náhodou. Na nedeľné poobedie ako stvorená. Samozrejme ide o fiktívny príbeh, ale je poznať, že bol ovplyvnený skutočnosťou a vzťahmi, aké panovali medzi Františkom Jozefom a jeho dôvernou priateľkou po smrti Sisi.

02.12.2017


Arcivévodkyně Žofie: Silná žena na Vídeňském dvořeArcivévodkyně Žofie: Silná žena na Vídeňském dvořeAnna Ehrlich

Po dlhom čase ďalšia biografia tejto zaujímavej osobnosti, akou arcivojvodkyňa Žofia nepochybne je - nech už na ňu máme akýkoľvek názor.
Mne osobne sa viac páčila biografia od Hollera spred 20 rokov. Či už po obsahovej stránke alebo čo sa týka kvality prekladu. To však neznamená, že by táto knižka nestála za prečítanie. Nájdeme tu veľa informácií, ktoré sa v iných publikáciach nevyskytujú, čo ma milo prekvapilo.

01.11.2017


Devadesát třiDevadesát třiVictor Hugo

Túto knižku som len nedávno objavila v našej rodinnej knižnici a tak som sa prvýkrát od strednej školy zas začítala do jedného z Hugových diel. Niekedy to bolo náročné čítanie, ale oplatilo sa. V knihe sa nachádzajú pasáže, ktoré sa "čítajú akoby sami od seba" a potom opisné, ktoré vyžadujú viac času a trpezlivosti.
Ani heslo Veľkej francúzskej revolúcie "sloboda, rovnosť, bratstvo" neznamenalo vždy spravodlivosť. Početné postavy románu na oboch stranách barikády ukazujú svoje dobré aj zlé vlastnosti, máloktorá je čierno-biela. Morálne medzi nimi vynikajú hlavne obyčajní dedinskí ľudia, ktorým sú myšlienky veľkej politiky vzdialené a idú mimo nich. Spomenula by som jeden príklad za všetky keď žobrák Tellmarch pomohol markýzovi Lantenacovi na úteku keď bol postavený mimo zákon. Ich časť rozhovoru:
"Ku ktorej strane patríte? - spýtal sa markýz. - Ste republikán? Ste rojalista?
- Som bedár.
- Ani rojalista, ani republilán?
- Myslím, že nie.
- Ste za kráľa alebo proti kráľovi?
- Nemám na to kedy.
- Čo si myslíte o tom čo sa teraz deje?
- Nemám z čoho žiť.
- A jednako mi chcete pomáhať?"
Ďalšou postavou z ľudu, ktorej sú myšlienky revolúcie či monarchie srdečne ukradnuté je mladá žena - vdova a matka troch malých detí. Jej materská láska a neúnavné až živočíšne hladanie stratených detí napriek hladu a vyčerpanosti je vykreslené úplne dokonale.
Určite má kniha čo povedať aj dnešným čitateľom, či už sa zaujímajú o Veľkú francúzsku revolúciu alebo nie. Nebyť nezaujímavých dlhších častí (podľa mňa) určite dám za 5*.

03.09.2017


František Josef I.František Josef I.Karl Vocelka

Môžem súhlasiť s predchádzajúcim komentárom. Rozhodne patrí medzi životopisy, ktoré sú kvalitné, seriózne a pútavé zároveň. Pokiaľ ide o mňa, hoci som už o Františkovi Jozefovi, jeho rodine a posledných Habsburgovcoch prečítala toho veľa, narazila som tu na informácie, ktoré boli pre mňa nové. Napr. niektoré citácie z jeho listov manželke z cesty do Orientu a podobné písomnosti osobného charakteru.
Ďalej na tomto žovotopise ( a na biografiach všeobecne) si veľmi vážim snahu autora o objektivitu. Snaží za vykresliť cisára takého aký bol so všetkými pozitívami a negatívami jeho charakteru a vlády. Nenadržiava mu, ani sa ho nesnaží odsudzovať.
Knihu môžem teda doporučiť všetkým čitateľom, ktorí sa zaujímajú o toto obdobie našich dejín.

25.07.2017


Paní BovaryováPaní BovaryováGustave Flaubert

Zdá sa mi, že väčšina diskutujúcich čitateľov vidí len chyby na strane pani Bovaryovej (nie nezastávam sa jej - tiež si nezískala moje sympatie), ale unikajú im chyby charakteru ostatných postáv. Čo napr. taký pán doktor Bovary, ktorý si za celý ten čas nevšimol čo sa deje s jeho ženou? Alebo taký Rodolfo či León? Boli týto dvaja charakternými mužmi? Ani náhodou!!! Dobre vedeli, že je to vydatá žena, že má dieťa, ale nebránilo im to, aby si s ňou začali a prímali od nej cenné dary. Keď očakávala pomoc s dlhmy, do ktorých sa dostala aj ich pričinením naraz od nej dali ruky preč. To samozrejme nie je konečný počet padlých charakterov tohto románu. Ďalej napr. taký pán lekárnik - zištný a egoistický alebo obchodník, u ktorého sa Bovaryvá zadĺžila - bol to skôr úžerník, ktorý využil situáciu na vlastné obohatenie.
Myslím, že Flaubert chcel týmto románom poukázať na rôzne typy ľudských pokleskov a to zďaleka nie len u hlavnej postavy, ale možno práve u tých vedľajších postáv - podľa mňa ešte bezcitnejších.
Inak súhlasím s Nikolou, že posledných cca. 50 strán bolo najzaujímavejších.

25.05.2017


Rozmarné poviedkyRozmarné poviedkyHonoré de Balzac

Poviedky naozaj rozmarné, jemne erotické, vtipné. Väčšina je situovaná do okolia Balzacovho rodného Toursu. Ako oddychovka po náročnom dni perfektné.

20.02.2017


Pani Bovaryová / November / Bláznove pamätiPani Bovaryová / November / Bláznove pamätiGustave Flaubert

Okrem Pani Bovartovej kniha obsahuje ďalšie dve Flaubertové prózy z mladosti. November napísal v roku 1842 ako študent práva v Paríži. Bláznové pamäti začal písať ešte ako pätnásťročný chlapec v zime 1836. opisuje tu svoju prvú lásku. V porovnaní z jeho svetoznámym románom stoja samozrejme minimálne o stupeň až dva nižšie. Vidno, že ich písal nezrelý autor, ktorý sa ešte len hľadá v živote aj v literatúre. V oboch je cítiť veľký smútok, melanchóliu až bezútešnosť, čo poukazuje na zložité dospievanie mladého Flauberta, na jeho komplikovanú povahu a (pravdepodobné) problémy so stavmi depresie.
Môžem ich doporučiť tým čitateľom, ktorí ho chcú poznať bližšie a vkradnúť sa mu až do srdca a duše, ktoré sú naozaj extrémne smutné a pesimistické na mladého chlapca, ktorým v tom čase bol. Vôbec však neodporúčam čítať ak máte poriadnu "depku" - toto by ju ešte podporilo.
Za mňa Pani Bovaryová 4*, November 3* a Bláznové pamäte 3*. Ako celok hodnotím knihu pozitívnejšie pre neopakovateľnú dobovú atmosféru a možnosť bližšieho poznania autora.

11.02.2017


Deníček moderního fotra aneb Proč by muži neměli mít dětiDeníček moderního fotra aneb Proč by muži neměli mít dětiDominik Landsman

Knihu ani jej pokračovanie neodporúčam. Ja viem, každý máme iný vkus aj zmysel pre humor, ale toto je strata času, ktorý sa dá lepšie využiť, na kvalitnejšie knihy a autorov...aspoň pre mňa.

30.01.2017odpad!


Já, Sisi - Poslední plavba Alžběty, císařovny rakouskéJá, Sisi - Poslední plavba Alžběty, císařovny rakouskéAgnés Michaux

Túto knižku som už roky zháňala, takže som sa potešila keď sa mi ju nedávno podarilo objaviť. Lákalo ma na nej hlavne to, že ide o "denník", aj keď nie skutočný - autentický denník cisárovnej. Páči sa mi, že autorka sa držala faktov, čo zvyšuje atraktivitu knižky. Trochu mi prekážal nechronologický štýl Alžbetinho rozprávania. Celé to bolo položené na jej psychickom prežívaní dôležitých ale aj menej dôležitých udalostí jej života. Sisi bola žena s komplikovanou povahou, ktorej melanchólia, sklony k depresii až nihilizmu je cítiť takmer na každej strane. Samozrejme nikdo dnes už nemôže na 100% vedieť čo si myslela, aký konkrétny názor mala na udalosti a osoby vo svojom okolí, ale myslím si, že autorke sa podarilo pomerne verne vykresliť jej osobnosť. Keby išiel denník viac do hĺbky a bol chronologickejší bez váhania by som dala 5 hviezd, takto sú to lepšie 4 hviezdičky - 85%.

17.01.2017


Mach a ŠebestováMach a ŠebestováMiloš Macourek

Knihu mi čítala mama keď som mala asi sedem rokov a bola som chorá. Mám na ňu pekné spomienky rovnako ako na kreslený seriál. Veľa sme sa nasmiali aj so sestrou.

06.01.2017


19841984G. Orwell (pseudonym)

Jeden z najtemnejších a najbezútešnejších románov aké som čítala. Neviem či som ho úplne pochopila, ale rozhodne sa k nemu už druhýkrát neplánujem vrátiť.
Určite nie je náhoda, že Orwell napísal svoj román koncom 40-tych rokov keď padala železná opona naprieč povojnovou Európou. Skvele opísal princíp totalitných režimov sovietskeho Ruska a nacistického Nemecka. Akoby predpovedal veľké procesy a čistky v 50-tych rokoch medzi straníkmi v komunistickom bloku. Opis obrazu veľkého brata (akejsi bájnej bytosti, ktorý snáď fyzicky ani nikdy neexistoval) akoby presne sedel na súdruha Stalina.
Skutočnosť, že človek si nebol nikdy istý či ho nesledujú a musel dávať pozor na každé svoje gesto či výraz tváre, aby nevzbudil podozrenie bol neznesiteľný. Dnes pri súčasnej technike by takýto monitoring obyvateľstva nebol pre totalitnú spoločnosť nemožný.
Hlavný hrdina doplatil na svoju slabú ostražitosť, neopatrnnosť, ale aj dôverčivosť k človeku, ktorý sa nakoniec stal "vykonávateľom spravodlivosti" strany a jeho katom.

24.12.2016


Císařovna Sisi a její milovaná místaCísařovna Sisi a její milovaná místaKatrin Unterreiner

Oceňujem krásne obrázky a cisárovniné básne uverejnené v knihe. Niektoré z nich som videla/čítala prvý krát.
Očakávala som len trochu viac nových informácii. Väčšinu som už čítala v iných publikáciach, preto som sa občas trochu nudila. Pre mňa také slabšie 4 */ 75%.

17.11.2016


Císařova bystaCísařova bystaJoseph Roth

Aj v tejto poviedke tak ako asi vo všetkých Rothových prácach je cítiť silnú nostalgiu po zániku monarchie, ktorú rovnako ako gróf Morstin považoval za svoju jedinú vlasť. Postava hlavného hrdinu žijúceho minulosťou (ktorý prežil sám seba) je predstavená a opísaná len veľmi zbežne. Možno ak by bol tento krátky príbeh dostal viac priestoru, mohol byť z toho fantastický román porovnateľný s Radetzkého pochodom. Napriek tomu sa to však dobre, ľahko číta a nájde sa tam aj zopár zaujímavých myšlienok.

31.10.2016


Netrpělivost srdceNetrpělivost srdceStefan Zweig

Skvelý psychologický román o škodlivosti súcitu a neopätovanej láske chorého dievčaťa , jeden z najlepších aký som čítala. Určite sa k nemu ešte niekedy po rokoch vrátim.
Zweig v úvode predstavuje dôstojníka - vojnového hrdinu, s ktorým ho zoznámi spoločný známy. Ten sa mu zverí so svojim tragickým tajomstvom, ktoré ho roky prenasleduje a ktoré z neho spravilo "hrdinu", za akého ho všetci majú. On sám takéto chvály odmieta a hovorí, že do vojny utieklo oveľa viac mužov ako sa z nej vrátilo. Ako sa na konci knihy dozvedáme, celé jeho hrdinstvo bolo len výsledkom pohromy, ktorú spôsobil a za ktorú sa chcel vytrestať. Dúfal, že ho za to stihne spravodlivý trest v podobe smrti alebo sa vráti ako mrzák. To ho hnalo, do najnebezpečnejších vojenských úloh a situácii.
Rozpráva príbeh nevyzretého mladíka - poručíka kavalérie niekde v malom zapadnutom uhorskom mestečku. Všetko sa začína jeho účasťou na plese u miestneho magnáta (v skutočnosti židovského zbohatlíka) a nepríjemným nedorozumením, ku ktorému došlo v súvislosti s jeho postihnutou dcérou.
Či sa tento príbeh skutočne stal, alebo je len fikciou a výsledkom skvelého rozprávačského Zweigovho talentu sa už asi nedozvieme. Každopádne môžem odporučiť.

08.10.2016


BalzacBalzacStefan Zweig

Kniha sa miestami horšie čítala, kvôli hustote písma a preklepom ako už spomenuli niektorí čitatelia predo mnou. Inak ju však môžem doporučiť, priazdnivcom oboch skvelých spisovateľov (Balzaka aj jeho životopisca Zweiga).
Človek lepšie pochopí Balzakové romány a jeho hrdinov po prečítaní tohto životopisu. Spodobil sa vo viacerých postavách svojej "Ľudskej komédie".
Možno by sa jeho život vyvíjal úplne inak, nebyť jeho smutného osamelého detstva a necitlivej matky, u ktorej nepoznal materskú lásku. Mal zvláštnu povahu, napriek tomu aký dokázal byť realistický vo svojich románoch, v reálnom živote bol často úplne odtrhnutý od reality. Ťažko pracoval na sebe aj svojich dielach, dokázal aj vďaka článkom v novinách a hlavne na začiatku spisovateľskej kariéry aj vďaka brakovej literatúre (pri ktorej zásadne používal pseudonymi) zarobiť slušné peniaze, nikdy sa však nezbavil finančných ťažkostí a veritelia si u neho podávali dvere. Kupoval si drahé veci, ktoré nepotreboval a potom si musel chlieb a šaty kupovať na dlh. Podobných príkladov sa v jeho živote nachádzalo mnoho.
Jeho smrť bola predčasná a asi aj zbytočná. Posunutý denný režim - vztávanie o polnoci, práca do piatej poobede, udržiavanie sa v bdelom stave vďaka litrom čiernej kavy si vzali daň na jeho zdraví.
Ako čerešnička na torte k celkovej jeho skaze prispel asi aj komplikovaný vzťah k jeho poľsko-ruskej aristokratke, cesta za ňou na Ukrajinu a cesta späť do Paríža, keď už bola jeho manželkou. Vtedy už ťažko chorému Balzakovi zostávalo len pár mesiacov života...

10.07.2016


Evropa v zákopechEvropa v zákopechMiloš Václav Kratochvíl

V porovnaní s prvým dielom "Evropa tančila valčík" sa mi jeho pokračovanie čítalo lepšie a zdalo sa realistickejšie, uveriteľnejšie, hoci aj tu sa našlo pár hluchých miest, ktoré boli podľa mňa zbytočné a rýchlo som ich prebehla. Oceňujem, že obsahuje menej pasáží z novín, ako v predchádzajúcom diele. Príbehy vojakov a ich väčšinou tragické konice na fronte sú veľmi pôsobivé. Ukazujú surovosť a nezmyselnosť vojny ako aj jej dosah na osudy a plány ľudí.

29.05.2016


Evropa tančila valčíkEvropa tančila valčíkMiloš Václav Kratochvíl

Trošku som bola zmätená tým množstvom príbehov a postáv. V tomto ohlade je menej viac a určite by aj moje hodnotenie išlo vyšie lebo knihy z obdobia Rakúsko-Uhorska a prvej svetovej vojny mám veľmi rada. Som zvedavá aké bude voľné pokračovanie tohto Kratochvílovho románu 'Evropa v zákopech'.

07.05.2016


Bratranec PonsBratranec PonsHonoré de Balzac

Hlavným hrdinom románu je starý mládenec Pons, oddaný hudbe a starožitnostiam. Pracuje ako kapelník v divadle a súkromne dáva hodiny hudby. Lásku ženy nikdy nenašiel a kedže si bol vedomý svojho neatraktívneho vzhľadu svoju vášeň venoval umeniu a záľube v dobrom jedle. Práve to sa mu stalo osudným. Pons bol pravidelným hosťom na obede svojich príbuzných a známych. Tí ho časom začnú považovať za príživníka a chudáka. Pons sa chce zavďačiť (získať vážnosť a úctu príbuzenstva) svojmu bratrancovi a jeho dcére a pokúsi sa jej dohovoriť svadbu so zámožným nemeckým obchodníkom. Keďže sa na začiatku zdá, že sympatie sú vzájomné a svadbe nestojí nič v ceste, bratrancova manželka vo vysokej parížskej spoločnosti rozšíri správu o chystanom sobáši. Nádejný ženích však v rozhodujúcej chvíli zo svadby vycúva a dievčinu odmietne. Jej matka sa rozhodne celú vinu hodiť na Ponsa, aby zabránila posmechu a pohŕdaniu spoločnosti. Ten prestane byť príjmaný vo všetkých domácnostiach, kde býval pravidelným hosťom a stretáva sa s otvoreným nepriateľstvom. Jeho jediným ozajstným priateľom ostáva jeho spolubývajúci a kolega z divadla - Nemec Schmuke. Ten je akoby dvojčaťom Ponsa, len je ešte viac najivný a väčší dobrák. Ľudia čo ich poznajú a stretávajú ich na ulici ich aj volajú "staré dvojčiatka". Po veľkom ponížení a psychickom otrase, ktoré zažije od príbuzných, upadá Pons do choroby a letargie, stará sa o neho práve verný Schmucke. Zlú situáciu zneužije domovníčka a domáca oboch pánov Cibotová. Dozvie sa o nesmiernej cene Ponsovej zbierky starožitností a snaží sa čo najviac obohatiť. Vtedy sa rozpútava doslova hon o jeho majetok a prípadné dedičstvo. Nakoniec sa Pons a Schmuke stávajú obeťou chamtivosti a bezcharakternosti ľudí vo svojom okolí a Ponsových príbuzných.

16.04.2016


Petr a LuciePetr a LucieRomain Rolland

Knihu som si druhýkrát prečítala po 17tich rokoch v rámci čitateľskej výzvy 2016 (obľúbená kniha tvojho detstva). Keď som ju čítala prvýkrát bola som 17ročná stredoškoláčka - približne vo veku hlavných hrdinov (tí mali 18), možno aj preto mi bol vtedy príbeh ich lásky veľmi blízky a neskutočne sa mi páčil. Kniha sa čita veľmi dobre a rýchlo, ale hodnotím ju o stupeň nižsie ako by som ju asi hodnotila predtým. Od vtedy som už určite prečíta veľa kníh, ktoré vo mne zanechali silnejšie pocity. Napriek tomu ju však môžem odporučiť všetkým, hlavne násťročným čitateľom. Je to krásny lyrický román o láske dvoch mladých ľudí. Tragický koniec v tomto prípade poukazuje na absurdnosť vojny a jej fatálny dopad na život a sny obyčajných ľudí.

26.03.2016


Rudolf Habsburský – Princ rebelRudolf Habsburský – Princ rebelBrigitte Hamann

Korunný princ Rudolf určite nepostrádal inteligenciu a porozumenie k nemajetným vrstvám obyvateľstva. Keby sa bol narodil v meštianskej liberálnej rodine zrejme by bol jeho život oveľa šťastnejší a úspešnejší. Vinu na jeho osude a vývoji charakteru mala určite aj výchova a dedičné zaťaženie od oboch rodičov. Najväčšiu jeho tragédiu vidím ani nie na spôsobe jeho odchodu zo sveta (hoci to negatívne ovplyvnilo život celej jeho rodiny), ako skôr na tom, že zobral so sebou aj Mary - nedospelé 17-ročné dievča. Mal ju rozhodne z toho vynechať, ale či si v tom čase plne uvedomoval dôsledky svojho konania alebo nie už asi nezistíme.

18.02.2016


1