zbt81

Přečtené 206



Nana
listopad - prosinec 2020
Nana 1985, Émile Zola


Skandální život habsburského arcivévody Ludvíka Viktora
listopad - prosinec 2020
Skandální život habsburského arcivévody Ludvíka Viktora 2020, Katrin Unterreiner


Zabiják
září 2020 (01.-27.)
Zabiják 2009, Émile Zola

Tragédia jednej naivnej pracovitej dobráčky, ktorú až na samé dno stiahnu jej dvaja chlapi. Ten prvý - otec jej dvoch starších synov je bezcharakterný podvodník, parazit a lenivec. Ten druhý oficiálny manžel a otec jej dcéry Nany je zo začiatku rovnako ako hlavná hrdinka jeden fajn pracovitý chlap, ktorý si ju zoberie po tom ako ju ten prvý zo dňa na deň opustí aj s dvomi malými deťmi. Po vážnom pracovnom úraze sa však postupne mení v nepoužiteľného lenivého ožrana, ktorý žije zo dňa na deň z peňazí a práce svojej ženy a postupne jej ničí život. Pri čítaní sa stávame svedkami pomalého rozkladu jednej usporiadanej rodiny a človek nad tým len krúti hlavou ako to mohlo zájsť až tak ďaleko? Ako sa môže dať dospelá žena využívať nie len lenivým manželom, ale neskôr znova aj bývalým frajerom, ktorý sa na ňu v minulosti vykašľal a neskôr začal na nej znova bez kúska hamby parazitovať! Toto ma pri čítaní zarážalo najviac. Ako zo sebou nechala hlavná hrdinka manipulovať dvoma darmožráčmi, ktorí ju finančne a psychicky rozložili na márne kúsky a ani v najmenšom sa to nepokúsila zmeniť. Na čo chcel Zola týmto románom poukázať? Samozrejme ako píšu všetci hlavne na problém alkoholizmu, ktorý je tým pomyselným zabijákom. Okrem toho chcel však možno varovať aj mnohé ženy, aby si dobre rozmysleli koho si pustia do života a čo mu dovolia. Aby sa nečinne nepoddávali osudu. Myslím, že je toto varovanie stále veľmi aktuálne lebo aj dnes sa nájdu podobné naivky bez štipky sebaúcty schopné obetovať svoje šťastie pre muža, ktorý si to vôbec nezaslúži. Každopádne radšej zostať do smrti bez chlapa ako mať na krku podobného parazita.


História trinástich
březen - duben 2020
História trinástich 1968, Honoré de Balzac


František Josef I. - život, povaha, doba
leden - březen 2020
František Josef I. - život, povaha, doba 1932, Bedřich Hlaváč


Alžběta, císařovna rakouská
? - leden 2020
Alžběta, císařovna rakouská 1933, Emil Artur Longen


Mrtvé duše
listopad 2019 (11.-29.)
Mrtvé duše 2002, Nikolaj Vasiljevič Gogol


Sesternica Beta
? - listopad 2019
Sesternica Beta 1965, Honoré de Balzac

Balzak vo svojej 'Sesternici Bete' úžasne vykreslil človeka nespokojného zo svojim životom a osudom, ktorého má rodina aj okolie za outsidera, úbohú starú dievku túžiacu pomstiť sa svojej úspešnejšej sesternici Adeline. Hoci bola ústrednou (negatívnou) postavou Beta, v oveľa horšom svetle som vnímala starého erotomana Hulota, ktorý kvôli vlastnej rozkoši neváha uvrhnúť celú svoju rodinu do biedy a kvôli ktorému umiera nakoniec aj jeho cnostná Adelina. Pre mňa úplne najodpornejšou postavou bola Valeria Marneffová - pre verejnosť oddaná manželka, v skutočnosti však rafinovaná kurtizána vydržiavaná niekoľkými milencami. Happyend sa samozrejme nekonal, ale zlo bolo z časti potrestané. Balzak ma zatiaľ ešte nesklamal - bol to spisovateľ s veľkým talentom a znalec ľudských duší. Okrem toho, že jeho romány majú čo povedať aj dnešnému čitateľovi, majú v sebe aj istú noblesu a dobovú atmosféru, ktoré dnešné romány väčšinou postrádajú.


Mária Lujza - Napoleon bol jej osud
červen - srpen 2019
Mária Lujza - Napoleon bol jej osud 1998, Franz Herre


Jiskra života
květen - červen 2019
Jiskra života 2003, Erich Maria Remarque


Hodiny
květen 2019 (12.-26.)
Hodiny 2000, Agatha Christie


Anna Sacher a její hotel
únor - duben 2019
Anna Sacher a její hotel 2017, Monika Czernin


Francúzština pre samoukov
leden 2018 - leden 2019
Francúzština pre samoukov 2010, Vlasta Borovanová


Milujte královnu
říjen 2018 - leden 2019
Milujte královnu 1986, Anton Hykisch

Ako historický román o Márii Terézii a dobe jej vlády je to zaujímavé čítanie, hoci k mojim obľúbeným patriť nebude. Úplne mi nesadol autorov štýl. Niekedy mi jeho jazyk a spôsob písania prišli príliž vulgárne a to hlavne v príbehoch fiktívnych osôb. Na môj vkus príliž veľa žien "ľahších mravov" a "lepkavých opĺzlych" chlapov. Ale možno som v tomto ohľade len viac citlivá. Preto som sa nemohla stotožniť ani s hlavnou dvojicou vyfabulovaných postáv Zorice a Ignáca. Tam sa to pikantnosťami a expresívnejšími výrazmi len hemží. Viac ma samozrejme bavili životné osudy panovníčky a jej najbližšieho okolia.


Modesta Mignonová
listopad 2018 (04.-22.)
Modesta Mignonová 1976, Honoré de Balzac

Predlohou tohto Balzacovho románu bola údajne novela jeho obdivovateľky a neskoršej manželky Eveliny Hanskej, ktorú nanovo prepracoval a doplnil. Mladá, inteligentná, romanticky založená "poétka" Modesta predstavovala jeho Evelínu za mlada. Listy, ktoré si Modesta vymieňala s Ernestom sa vraj v mnohom podobali korešpondencii skutočnej na diaľku zaľúbenej dvojice: mladej grófky s vtedy už známym spisovateľom. Z tohto pohľadu je to určite výnimočné a zaujímavé dielo. Čítalo sa veľmi dobre, ale medzi moje obľúbené "balzakové" superdiela ako Eugénia Grandetová, sesternica Beta, Otec Goriot či Lesk a bieda Kurtizán sa nedostalo. Preto strhávam jednu hviezdičku.


Pochod Radeckého
červenec - říjen 2018
Pochod Radeckého 1974, Joseph Roth

Jednoznačne najlepší Rothov román a jeden z najlepších románov (ak nie úplne najlepší) s tématikou posledných rokov monarchie. Je jedným z tých románov, ktoré sa dajú čítať viac krát. Po viac ako 15 rokoch som sa k nemu znova vrátila a zapôsobil na mňa rovnako silno ako prvý raz. Celý príbeh sa nesie v nostalgickej atmosfére. Roth sa nikdy netajil tým, že Rakúsko-Uhorsko považoval za svoju jedinú skutočnú vlasť a je to cítiť aj v tomto príbehu. Napriek tomu sa nevyhýba ani kritike "starých dobrých čias pred Veľkou vojnou". Hlavní hrdinovia boli nerozlučne spojení s monarchiou, dynastiou a samotným cisárom, aj keď postupom času začali vidieť jej neodvratný zánik. Čím zretelnejšie videli prichádzať zánik ríše, tým viac prepadali beznádeji a strácali zmysel života. Hoci mi väčšinou opisy krajiny a okolia v románoch prekážajú tu boli pre mňa zážitkom. Hlavne keď autor opisoval okolie vojenskej posádky poručíka Trottu pri ruských hraniciach - všetkú tú tajomnú faunu, flóru a jej rozmanitých obyvateľov. Taktiež to ako popisoval poručíkové problémy s alkoholom, ktorému v hraničnej posádke prepadol vyznieva veľmi autenticky. Môžeme sa len domnievať, že tu asi Roth zakomponoval aj veľa zo seba. Ako je známe sám podľahol závislosti na alkohole a na jeho následky aj predčasne zomrel.


Noc v Lisabonu
červen - červenec 2018
Noc v Lisabonu 2008, Erich Maria Remarque

Ani tento Remarque nesklamal, hoci jeho Traja kamaráti, Čas žitia čas umierania a Na západnom fronte kľud na mňa urobili väčší dojem. Príbeh nemeckého emigranta je strhujúci, napínavý s nádychom tragiky, niekedy však nie úplne uveritelný.


Paměti Stalinovy dcery
červen 2018 (09.-10.)
Paměti Stalinovy dcery 2010, Světlana Josifovna Alliluiewa


Dieta a nutriční opatření u chorob ledvin a močových cest
duben - květen 2018
Dieta a nutriční opatření u chorob ledvin a močových cest 2010, Vladimír Teplan


Příběh tisící druhé noci
březen - duben 2018
Příběh tisící druhé noci 2016, Joseph Roth


František Josef a jeho rodina
13. duben 2018
František Josef a jeho rodina 2018, Sigrid-Maria Größing

Z tejto knižky sa veľa nového nedozvieme. To som ja osobne od nej ani nečakala. Ide samozrejme o fikciu. František Jozef žiadne memoáre na sklonku života nezanechal. Denník si viedol ešte ako chlapec na príkaz svojej matky. Boli to len strohé zápisky z každodenného života, z ktorých by sme sa zaujímavosti nedozvedeli. Taká už bola jeho povaha. So svojimi pocitmy a myšlienkami sa nezvykol zverovať ani denníku. Jediné písomnosti, z ktorých sa dá preniknúť k jeho osobnosti sú snáď iba listy písané jeho najbližším trom ženám: matke, manželke a jeho "priateľke" K. Schrattovej. Z tohto pohľadu to mala autorka naozaj ťažké - priblížiť sa uzavretému človeku akým František Jozef bol. Dalo sa samozrejme z toho vyťažiť viac. Mne tam napr. chýbala zmienka o jeho dcérke Žofii, ktorá zomrela ako dvojročná. Bola to zbytočná smrť ku ktorej vôbec nemuselo prísť. Bolo by preto zaujímavé si prečítať čo si o tom asi cisár na sklonku života myslel. Taktiež v pasáži o jeho detstve sa vôbec nevyskytovala jeho jediná sestra, ktorá zomrela ako štvorročná. Prečo autorka ako odborníčka na posledných Habsburgovcov zabudla na tieto jeho dve príbuzné a to napriek tomu, že obe zomreli ako malé deti? Miesto toho tam boli často zmieňovaní ľudia, ktorí mu boli vzdialení a vlastne pre neho ako človeka úplne nepodstatní. Pre mňa je to nepochopiteľné. Napriek všetkým negatívam sa knižka veľmi ľahko a rýchlo číta preto som jej dala skôr vyššie hodnotenie. František Jozef je tajomná a hlavne v súvislosti so začiatkom prvej sv. vojny určite aj kontroverzná osobnosť. Dva mesiace pred svojou smrťou bol na tom už zle fyzicky a určite aj duševne - mnohé veci si už podľa mňa neuvedomoval, a ani nad nimi nepremýšlal.


Vášeň v púšti
březen - duben 2018
Vášeň v púšti 1974, Honoré de Balzac

Honoré de Balzac nemôže nikdy sklamať. Všetky poviedky mi síce úplne nesadli (hlavne prvá polovica sa ťažšie čítala), ale za pozornosť určite stoja. Najviac sa mi páčili z tejto zbierky: Uzmierený Melmoth (temný tak trochu sci-fi príbeh) , Červená Krčma (poviedka s krimi zápletkou) a Vášeň v púšti (príbeh o priateľstve človeka a zvieraťa).


Marie Antoinetta
leden - únor 2018
Marie Antoinetta 1993, Stefan Zweig

Túto biografiu považujem asi za najsmutnejšiu a zároveň najnapínavejšiu akú som čítala. Zweig v úvode píše, že sa pokúsil zostaviť životopis priemernej mladej ženy bez zvláštneho nadania, ambícii, či túžbe po dobrodružstve, z ktorej nakoniec nepriazeň osudu a tragický koniec urobili výnimočnú a morálne silnú osobnosť. Musím povedať, že sa mu to podarilo dokonale a vznikol veľmi silný psychologický príbeh. "Kedy sa už konečne staneš sama sebou?" Týmito slovami Mária Terézia často karhala svoju najmladšiu dcéru. Mária Antoinetta nakoniec dospela a stala sa "sama sebou", ale žiaľ alebo možno našťastie až dávno po smrti svojej slávnej matky. Sledujeme jej postupný prerod od bezstarostného dieťaťa na viedenskom cisárskom dvore, ľahkovážnej dospievajúcej dievčiny vo Versailles, hýriacej rokokovej kráľovnej v Trianone, až po revolúciou nenávidenú predstaviteľku tyránie, ktorú nakoniec zmielta z trónu a pochovala s takmer celou rodinou. Ešte predtým ako gilotína stihne ukončiť jej život stane sa z rozmaznanej aristokratky odvážna žena, ktorá si svojou charizmou dokáže získať nejedného odporcu. Ona ktorá sa predtým nikdy o politiku nezaujímala, málokedy prečítala celý list až dokonca sa naraz stáva diplomatkou a snaží sa získavať spojencov, čeliť protivníkom a bojovať v rámci svojich možností aj za svojho slabého a nerozhodného manžela Ľudovíta XVI. Ako sa dostávame do druhej polovice knihy pochmúrna atmosféra sa postupne stupňuje. Rokoková nádhera sa úplne vytráca. Nakoniec sa z niekdajšej krásavice stáva prešedivelá predčasne zostarnutá, unavená žena, ktorej všetko vzali a čaká ju už len posledná povinnosť: dôstojne zomrieť. Mnohí, ktorí sa na jej väznení, procese a obžalobe podielali - rovnako ako ona -skončili pozemskú púť na vtedajšom Námestí Republiky. Aj oni sedeli v tom istom rebriňáku a na tej istej lavici, ale svoj smutný osud neniesli tak dôstojne ako pred nimi niekdajšia francúzska kráľovná a dcéra Márie Terézie.


Vyzvědačka
prosinec 2017 - leden 2018
Vyzvědačka 2016, Paulo Coelho

Na biografický román mi kniha príde veľmi povrchná pre človeka, ktorý o Mate Hari toho veľa nevie alebo má len základné informácie. Myslím, že stálo za to viac rozviesť jej dospievanie a manželstvo s kapitánom holandskej armády - úchylným alkoholikom, ktorý ju bil, sexuálne a psychicky týral. A to hlavne preto, že za ich manželstva a pobytu v holandskej Indii sa z Mata Hari stalo to čo ju preslávilo medzi parížskym publikom. Aspoň teda podľa Coelhovo rozprávania. Takto celok pôsobí veľmi rozpačito. Ako mnohí predo mnou poznamenali: najslávnejšia špiónka svojej doby tu pôsobí iba ako povrchná domýšľavá ženská a klamárka, ktorej šlo len o prachy, slávu a obdiv. Ak aj taká bola nepoznáme úplne jej motývy konania a uvažovania. Hoci na druhej strane sa pýtam: môžeme jej vyčítať po tom všetkom čím si v živote prešla (znásilnenie riaditeľom dievčenskej školy počas jej štúdií, manželstvo s úchylom, smrť dieťaťa...), že sa z nej stala chorobná fabulátorka a povrchná emocionálne otupená osobnosť? Čo napísať na záver? Mohol to byť skvelý napínavý psychologický životopisný román keby na tom Coehlo viac popracoval a pochopil psychológiu hlavnej hrdinky. Takto je to priemer až podpriemer - škoda, ale aspoň to vo mne vzbudilo záujem sa o Mate Hari toho dozvedieť viac. Za mňa nemôžem dať viac ako dve hviezdy **.


Motýlek 2. díl
prosinec 2017 (17.-28.)
Motýlek 2. díl 1991, Henri Charrière

Napínavé čítanie bez jediného hluchého miesta. Druhá časť sa mi čítala ešte o niečo lepšie ako prvá. Príbeh je to drsný a fascinujúci zároveň. Zoznamuje nás s málo známym životom v uzavretom svete trestaneckých galejí. Určite nie vo všetkom som s Motýľom súhlasila a dávala mu za pravdu. Obdivuhodné však je, že ho dlhé roky pobytu v surovom prostredí nezlomili a nerezignoval na znovuzískanie slobody ani po mnohých márnych pokusoch o útek. Napriek pochmúrnej atmosfére je to príbeh veľmi motivujúci. Má v sebe jasný odkaz čitateľom nikdy sa nepoddávať svojmu osudu a nevzdávať sa svojich snov.


Prostě, zabil jsem svého otce
? - prosinec 2017
Prostě, zabil jsem svého otce 2003, Miloslava Ševčíková


Motýlek
listopad - prosinec 2017
Motýlek 2005, Henri Charrière


Vice-císařovna Katynka
? - listopad 2017
Vice-císařovna Katynka 1933, Emil Artur Longen

Milá divadelná komédia, na ktorú som narazila celkom náhodou. Na nedeľné poobedie ako stvorená. Samozrejme ide o fiktívny príbeh, ale je poznať, že bol ovplyvnený skutočnosťou a vzťahmi, aké panovali medzi Františkom Jozefom a jeho dôvernou priateľkou po smrti Sisi.


František Ferdinand d
? - listopad 2017
František Ferdinand d'Este 1993, Jan Galandauer


Arcivévodkyně Žofie: Silná žena na Vídeňském dvoře
říjen 2017 (10.-28.)
Arcivévodkyně Žofie: Silná žena na Vídeňském dvoře 2017, Anna Ehrlich

Po dlhom čase ďalšia biografia tejto zaujímavej osobnosti, akou arcivojvodkyňa Žofia nepochybne je - nech už na ňu máme akýkoľvek názor. Mne osobne sa viac páčila biografia od Hollera spred 20 rokov. Či už po obsahovej stránke alebo čo sa týka kvality prekladu. To však neznamená, že by táto knižka nestála za prečítanie. Nájdeme tu veľa informácií, ktoré sa v iných publikáciach nevyskytujú, čo ma milo prekvapilo.


Mít a nemít
srpen - září 2017
Mít a nemít 1979, Ernest Hemingway


Devadesát tři
červenec - srpen 2017
Devadesát tři 1958, Victor Hugo

Túto knižku som len nedávno objavila v našej rodinnej knižnici a tak som sa prvýkrát od strednej školy zas začítala do jedného z Hugových diel. Niekedy to bolo náročné čítanie, ale oplatilo sa. V knihe sa nachádzajú pasáže, ktoré sa "čítajú akoby sami od seba" a potom opisné, ktoré vyžadujú viac času a trpezlivosti. Ani heslo Veľkej francúzskej revolúcie "sloboda, rovnosť, bratstvo" neznamenalo vždy spravodlivosť. Početné postavy románu na oboch stranách barikády ukazujú svoje dobré aj zlé vlastnosti, máloktorá je čierno-biela. Morálne medzi nimi vynikajú hlavne obyčajní dedinskí ľudia, ktorým sú myšlienky veľkej politiky vzdialené a idú mimo nich. Spomenula by som jeden príklad za všetky keď žobrák Tellmarch pomohol markýzovi Lantenacovi na úteku keď bol postavený mimo zákon. Ich časť rozhovoru: "Ku ktorej strane patríte? - spýtal sa markýz. - Ste republikán? Ste rojalista? - Som bedár. - Ani rojalista, ani republilán? - Myslím, že nie. - Ste za kráľa alebo proti kráľovi? - Nemám na to kedy. - Čo si myslíte o tom čo sa teraz deje? - Nemám z čoho žiť. - A jednako mi chcete pomáhať?" Ďalšou postavou z ľudu, ktorej sú myšlienky revolúcie či monarchie srdečne ukradnuté je mladá žena - vdova a matka troch malých detí. Jej materská láska a neúnavné až živočíšne hladanie stratených detí napriek hladu a vyčerpanosti je vykreslené úplne dokonale. Určite má kniha čo povedať aj dnešným čitateľom, či už sa zaujímajú o Veľkú francúzsku revolúciu alebo nie. Nebyť nezaujímavých dlhších častí (podľa mňa) určite dám za 5*.


František Josef I.
červen - červenec 2017
František Josef I. 2017, Karl Vocelka

Môžem súhlasiť s predchádzajúcim komentárom. Rozhodne patrí medzi životopisy, ktoré sú kvalitné, seriózne a pútavé zároveň. Pokiaľ ide o mňa, hoci som už o Františkovi Jozefovi, jeho rodine a posledných Habsburgovcoch prečítala toho veľa, narazila som tu na informácie, ktoré boli pre mňa nové. Napr. niektoré citácie z jeho listov manželke z cesty do Orientu a podobné písomnosti osobného charakteru. Ďalej na tomto žovotopise ( a na biografiach všeobecne) si veľmi vážim snahu autora o objektivitu. Snaží za vykresliť cisára takého aký bol so všetkými pozitívami a negatívami jeho charakteru a vlády. Nenadržiava mu, ani sa ho nesnaží odsudzovať. Knihu môžem teda doporučiť všetkým čitateľom, ktorí sa zaujímajú o toto obdobie našich dejín.


Dcery Marie Terezie
květen - červen 2017
Dcery Marie Terezie 1995, Friedrich Weissensteiner


Marie Terezie
únor - květen 2017
Marie Terezie 1996, Franz Herre


Listopad
? - únor 2017
Listopad 1924, Gustave Flaubert


Rozmarné poviedky II.
? - únor 2017
Rozmarné poviedky II. 2001, Honoré de Balzac


Rozmarné poviedky
? - únor 2017
Rozmarné poviedky 1988, Honoré de Balzac

Poviedky naozaj rozmarné, jemne erotické, vtipné. Väčšina je situovaná do okolia Balzacovho rodného Toursu. Ako oddychovka po náročnom dni perfektné.


Bláznove pamäti
únor 2017 (10.-12.)
Bláznove pamäti Gustave Flaubert


Pani Bovaryová / November / Bláznove pamäti
? - únor 2017
Pani Bovaryová / November / Bláznove pamäti 1989, Gustave Flaubert

Okrem Pani Bovartovej kniha obsahuje ďalšie dve Flaubertové prózy z mladosti. November napísal v roku 1842 ako študent práva v Paríži. Bláznové pamäti začal písať ešte ako pätnásťročný chlapec v zime 1836. opisuje tu svoju prvú lásku. V porovnaní z jeho svetoznámym románom stoja samozrejme minimálne o stupeň až dva nižšie. Vidno, že ich písal nezrelý autor, ktorý sa ešte len hľadá v živote aj v literatúre. V oboch je cítiť veľký smútok, melanchóliu až bezútešnosť, čo poukazuje na zložité dospievanie mladého Flauberta, na jeho komplikovanú povahu a (pravdepodobné) problémy so stavmi depresie. Môžem ich doporučiť tým čitateľom, ktorí ho chcú poznať bližšie a vkradnúť sa mu až do srdca a duše, ktoré sú naozaj extrémne smutné a pesimistické na mladého chlapca, ktorým v tom čase bol. Vôbec však neodporúčam čítať ak máte poriadnu "depku" - toto by ju ešte podporilo. Za mňa Pani Bovaryová 4*, November 3* a Bláznové pamäte 3*. Ako celok hodnotím knihu pozitívnejšie pre neopakovateľnú dobovú atmosféru a možnosť bližšieho poznania autora.


1