Sourire komentáře u knih

Je trochu zvláštne čítať Kunderu v slovenčine. Ale stále to je Kundera.

"Charles a ty ste si vymysleli frašku s pakistanským jazykom, aby ste sa mohli zabávať počas svetáckych kokteilov, kde ste len úbohí lokaji snobov. Radosť z mystifikácie vás mala chrániť. To bola napokon stratégia nás všetkých. Už dávno sme pochopili, že už nie je možné zvrátiť svet ani ho zmeniť ani zastaviť jeho nešťastný beh vpred. Bola len jediná možnosť, ako mu odolať: nebrať ho vážne. Ale konštatujem, že naše vtipy stratili moc. Nútiš sa hovoriť po pakistansky, aby si sa rozveselil. Zbytočne. Si z toho len unavený a unudený."

3 01.01.2021

Sme v povojnovej Bosne a Hercegovine. Pozorujeme pri práci antropologičku Ewu. Zbiera a skladá kosti vykopané z masových hrobov. Aby pozostalí mohli pochovať a oplakať telá svojich blízkych. Aby sme spoznali osudy rodín počas vojny a život pozostalých po nej. Dôležitá kniha.

"V dnešnej Bosne sa nekladú tri otázky: Ako sa má tvoj muž? Ako sa má syn? Čo si robil počas vojny?"

"Ženy sa pýtajú: - Načo nám bola vojna? Prečo zomierali naši synovia? A odpovedajú: - Na nič, pre strach, potulky a krv, pre život v barakoch."

"Míňame mestečko: ľudia sa prechádzajú, pijú kávu v kaviarňach.
- V každom z nich vidím vraha, - opakuje Jasna. - Ale keď som doma, v Mostare, keď ich nevidím, myslím si niečo iné: všetci predsa nezabíjali, každý zločin má svoje meno a priezvisko."

4 01.01.2021

Gróf Alexander Iľjič Rostov je naozajstný džentlemen. Jeho šarm, nadhľad, vtip a inteligencia ho vždy privedie k zaujímavým stretnutiam a dialógom s ďalšími rovnako charizmatickými postavami. A nebráni tomu ani fakt, že nesmie prekročiť prah hotela Metropol v Moskve.

Bolo to príjemné čítanie.

"Postavili sme nádherné kostoly povestné jedinečnou krásou, pestrofarebnými vežičkami a svojráznymi kupolami, a potom sme ich jeden po druhom zrovnali so zemou. Zvalili sme sochy starých hrdinov a premenovali ulice, čo niesli ich mená, akoby nikdy nežili. Básnikov sme buď umlčali, alebo sme trpezlivo počkali, kým sa umlčia sami. ... Čo v nás vzbudzuje chuť ničiť vlastné diela, páliť mestá a bez výčitiek svedomia vraždiť svoje potomstvo? "

9 09.03.2019

"Naproti tomu smích, to je výbuch, který nás odtrhne od světa a odhodí do naší chladné samoty. Žert je bariéra mezi člověkem a světem. Žert je nepřítel lásky a poezie. ... Láska nemůže být směšná. Láska nemá nic společného se smíchem."

1 23.04.2018

Cestovanie dychberúcou americkou prírodou s ruksakom na chrbte. Prenikanie buddhistického učenia do amerického spôsobu života. Hľadanie seba samého vo svojej samote a tichu prírody, ale aj hluku a spoločnosti ostatných beatnikov.

Jednoducho Kerouac.

"To celý je prostě svět plnej tuláků s ruksakama na zádech, dharmovejch tuláků, který odmítaj souhlasit s všeobecným požadavkem, aby spotřebovávali všechno, co se vyrb, a museli proto pracovat, aby měli tuhle výsadu konzumovat, všechny tyhle sračky ve skutočenosti nikdy nechtěli, jako ledničky, televize, auta, nebo přinejmenším aspoň ty nový luxusní káry, tukový oleje na vlasy, deodoranty a všechny ty hovadiny, který po týdnu nakonec stejně najdete v popelnici, tyhle všichni jsou totiž uvězněný v systému, kterej se skládá z práce, výroby, spotřeby, práce, výroby a spotřeby ..."

2 14.03.2018

Ťažko sa mi to hodnotí. Na jednej strane, knižka, ktorú by si mal prečítať každý. Veľmi aktuálna, plná dôležitých (až desivých) postrehov. Na druhej strane, (možno až príliš) stručne a jednoducho napísaná, na štýl učebnice náuky o spoločnosti, kde sa až tak veľa nového nedočítate.

"Všeobecný cynizmus nám dáva pocit trendovosti a alternatívnosti, hoci pritom spoločne s našimi spoluobčanmi zapadáme do bahna ľahostajnosti."

2 29.10.2017

Knihu som brala do rúk opatrne. Ale veľmi rýchlo ma presvedčila. Daniel Majling má skvelý zmysel pre humor. A vie ho vždy s prehľadom pretaviť do pár trefných viet.

"Človek nemôže byť úplne dobrým, Ivan. Keď prekročí istú hranicu dobra, radšej si to sám hodí. Zabila ho zvýšená hladina dobra v krvi."

"Nakoniec, stručnosť je jediná cnosť netalentovaných autorov."

"... musíte písať krátke kapitolky, ktoré sa dajú prečítať na jedno posedenie na záchode. Inde už ľudia ani nečítajú. Kapitolky na jedno vysranie."

7 23.10.2017

Do tejto knihy som sa zamilovala na prvú stranu. A s ich rastúcim počtom sa náš vzťah ešte viac zintenzívňoval. Už v polovici som bola smutná, že ju raz asi budem musieť dočítať. Dávkovala som si ju preto pomaly. Tešiac sa z každej vety.

Román o Sovietskom zväze a východnom bloku. Román o Alžírskej vojne. Román o živote emigrantov žijúcich v Paríži. Román o dospievajúcom chlapcovi, ktorý rád číta počas chôdze. Román o priateľstve a láske. Román o zrade a sklamaniach. Román o šachu. Román o fotografovaní.

Všetko podávané s citom. S úsmevom. Aj keď sú to príbehy nie vždy úsmevné. Prerozprávané cez postavy, ktoré sú také naozajstné, že ich máte chuť potľapkať po pleci.

Michel Marini a členovia Klubu mi budú ešte dlho chýbať. Boli skvelými spoločníkmi.

"Deťom sa nerozpráva, čo sa stalo predtým, ako sa narodili. Najprv sú príliš malé na to, aby tomu porozumeli, potom sú príliš veľké, aby to počúvali, potom nemajú čas a potom je už príliš neskoro. To patrí k rodinnému životu. Žijeme vedľa seba, akoby sme sa poznali, ale nič o sebe nevieme."

Každodenné postrehy a príbehy zo života psov. Nahliadnutie do ich správania, komunikácie, spolužitia s inými tvormi a spolužitia s človekom. Podané s láskou, nadhľadom a humorom.

2 07.03.2017

Pohľad etológa (a nositeľa Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu) na západnú civilizáciu a modernú spoločnosť. Veľmi pesimistický a kritický pohľad. Aj keď čitateľ nemusí súhlasiť so všetkými myšlienkami, ktoré autor napísal v roku 1973, určite ho ale prinútia zamyslieť sa. A to by malo byť podľa mňa cieľom každej dobrej knihy.

"Rostoucí neochota snášet strasti spolu se sníženou lákavostí slasti má za na následek, že lidé ztrácejí schopnosti vkládat nepříjemnou práci do díla, které slibuje slast až někdy v budoucnosti. Proto se setkáváme s netrpělivým požadavkem okamžitého uspokojení všech klíčících přání. Naneštěstí je tato touha všemi způsoby podporovávana výrobci a obchodními podniky..."

4 09.12.2016

Najprv Mathilde, potom Yann. Mathilde bola menej presvedčivá, nereálnejšia. Po nej však prišiel Yann. Pri ktorom som už nepochybovala. Rozumela som, kam kniha smeruje. A páčilo sa mi to.

Pretože pocity Mathilde a Yanna sú často aj našimi pocitmi. Každý deň vstávajú a zaspávajú - no medzitým len prežívajú svoj každodenný život a tvária sa (zdanlivo) šťastne. No v skutočnosti sú znudení, znechutení. Zmätení. Hľadajú "hlbší zmysel". A nedarí sa im.

"Všetky tie priepasti, závrate, čiarové kódy, ktorých sa v metre dotýkate a ktoré vás vyhodia ako starú sračku vo chvíli, keď "to" z vás už nedostanú. Všetky tie rozptýlenia, ktoré vás rozptyľujú a odvádzajú pozornosť od vás samých, ktoré vás odnaučili myslieť, snívať, rozprávať sa so sebou, spoznávať sa alebo znovu objaviť seba samého, pozerať sa na iných, usmiať sa na neznámych, zastať sa nepsravodlivo obvinených, flirtovať, baliť, dokonca aj šukať!, ale ktoré vám poskytujú ilúziu, že to všetko robíte a objímate celý svet... Všetky tie zakódované city, priateľstvá, čo visia na vlásku, ktoré musíte každý večer dobiť a z ktorých nezostane nič, keď vypadnú poistky, to nie je fantasmagória, nie? A viem, o čom hovorím. Tiež krvácam."

1 30.10.2016

Kniha určená na pomalé čítanie. Na postupné vstrebávanie a vychutnávanie všetkých skrytých a neskrytých metafor, postrehov, symbolov, prirovnaní, hier s jazykom. O samote a vzťahoch na ceste petržalským bludiskom. Ktoré sú však dávkované s takou rýchlosťou a intenzitou ako rútiaci sa vlak. Niekedy je ťažké zastavovať. A čítať pomaly.

2 08.10.2016

"Nevěřrím v obchod. Všechny stroje pokládám za haraburdí, sčítací stroje, automobily, lokomotivy, letadla, ano i kola. Nevěřím v dopravu, v přenášení těla z místa na místo, a rád bych vědel, kam kdo kdy šel. Odešel někdy někdo ze sebe samého? Je kterákoli z cest tak obrovská a zajímavá, jako cesta duše životem? Je konec kterékoli z cest tak krásny jako smrt."

1 02.10.2016

Môj druhý pokus zblížiť sa s Murakamim. Žiaľ opäť neúspešný. A preto možno aj posledný. Po prečítaní tejto knihy som zostala sklamaná. Čakala som od nej oveľa viac a možno práve to bola tá chyba.

Z knihy ide ponurá, melancholická a depresívna atmosféra. Dospievajúci mladík, ktorý toho veľa nenahovorí sa pokúša prežiť vo svete dospelých. Obklopujú ho svojské postavy s najrôznejšimi osudmi, tiež tápajúce a hľadajúce svoju cestu, svoj kúsok šťastia, pokoj. Na druhej strane však veľmi nudný, nezáživný a často predvídateľný dej. Miestami síce prekvapivý - ale podľa mňa možno tak nejak nasilu prekvapivý. Pre efekt.

Kniha o dospievaní, samote, sexe, citoch a smrti. V ktorej som však veľa myšlienok k zamysleniu nenašla.

4 02.09.2016

Ak máte radi Saroyana, tak sa vám bude asi páčiť aj táto tak trochu iná kniha. Ktorá je o živote spisovateľa, o tom, ako, kedy a prečo Saroyan píše, o jeho deťoch, o dostihoch. Ale rovnako aj o ľudskej povahe, maličkostiach, ktoré tvoria svet, láske k životu. A neumírání.

"Chceme toho víc a víc, a tahle iluze, že jsme s to mít víc a víc, tahle neověřená teorie, že je něco víc k mání, muže přetrvávat díky slovům, díky jazyku a jeho obratnému nebo inspirovanému užívaní. Ale je něco víc, co lze mít? A jestliže ano, jaká je povaha toho "víc"? Cožpak řada nejmoudřejších mužů neodhazovala v pokročilém věku jednu věc za druhou, až nakonec neměli nic než sami sebe, anebo to, co jim ze sebe zbývalo, a tvrdou podlahu, na které uléhali k spánku, prostý šat, do něhož se halili, nebo se jim aspoň přikrývali, misku, z které pojídali nejprostší pokrmy, lžíci a nic nebo skoro nic víc? Cožpak se ti nejmoudřejší z nás nezbavili všeho haraburdí a krámů světa a nezavrhli s ním celou tu iluzi a teorii "více"? Ale nový život chce víc, dítě chce víc, jinoch chce víc a téměr každý chce víc po celý svůj život. Ale jaká je pravá podoba tohoto "víc", které je tak žádoucí, že se nikdo nepřestává snažit je získat? .... "

2 03.08.2016

"Už počujem rásť trávu, ktorú čo nevidieť zakryje lavína. Obávam sa tej chvíle, prirodzene, veď lavínu som ešte nezažil, ale spájam si s ňou aj istú nádej. Dúfam, že mi vtedy - ako vravia ľudia, čo stáli na prahu smrti - prebehne v okamihu pred očami celý život, a v tej zrýchlenej, zhustenej podobe, v tom stručnom sumári sa mi vyjaví, o čom vlastne bol a aký mal zmysel."

Bolo to horkosladké, jemnodrsné, trpkoúsmevné, smutnokrásne. Rôznorodé chute slov sa miešali na jazyku. Lavíny, duše, lásky, zenbudhizmy, Menominiovia, bľosy. A Lienky. Pripravené a podávané decentne, primerane, s citom. Bez veľkých gest a prudkých pohybov. Tak presne akurát.

4 06.04.2016

Z tejto zbierky poviedok mám trochu zmiešané pocity. Autorka má svojský štýl, ktorý sa mi v niektorých poviedkach páčil viac, v niektorých menej. Celkovo je knižka napísaná čítavo, s ľahkosťou, sviežo. Skúsim však radšej od Anny Gavaldy ešte niečo iné, možno mi to sadne viac :)

04.04.2016

"Jsem mladý, je mi dvacet let; ale ze života neznám než zoufalství, smrt, strach a spojitost nejnesmyslnější povrchonosti s propastí utrpení. Vidím, že národy jsou hnány proti sobě a že se mlčky, zaostale, pošetile, poslušně, nevinně zabíjejí. Vidím, že nejchytřejší mozky světa vynalézají zbraně a slova, aby to všechno bylo ještě rafinovanější a aby to trvalo jěšte déle."

5 01.04.2016

Myslela som si, že Povídky z druhé kapsy sa mi budú páčiť minimálne tak veľmi ako tie z tej prvej. Ale nie. Páčili sa mi ešte viac.

Čapek ma opäť zaviedol na miesto činu, do súdnej siene, medzi detektívov a zločincov. Rozpráva však hlavne o živote, pravde, svedomí, strachu či smrti. A so slovami sa hrá tak krásne, že je čítanie jeho poviedok vždy pohladením pre dušu.

7 06.03.2016

"Každú drobnosť, všetko smiešne alebo smutné, čo zažije či začuje na ulici, v robote alebo v autobuse, všetko hneď zavolá mame. Zastaví sa u nej ráno, keď ide do práce, aj poobede, keď sa z nej vracia."

Kniha pozliepaná z tisícok drobných zážitkov, pocitov a spomienok. Vtipných, úsmevných, ale aj smutných a drsných. Rovnako ako život. Napísaná krásnym jazykom, s ľahkosťou a priamo. Veronika vás v nej bude sprevádzať po Modre a Pezinku, pôjdete s ňou do nemocnice za mamou, vezme vás k sebe do práce, na burzu starožitností na Červený kameň, k babičke do Bernolákova, ale aj do Benátok či Oxfordu.

1 11.01.2016