Sourire
přečtené 149
Jako bys jedla kámen
2017,
Wojciech Tochman
Sme v povojnovej Bosne a Hercegovine. Pozorujeme pri práci antropologičku Ewu. Zbiera a skladá kosti vykopané z masových hrobov. Aby pozostalí mohli pochovať a oplakať telá svojich blízkych. Aby sme spoznali osudy rodín počas vojny a život pozostalých po nej. Dôležitá kniha. "V dnešnej Bosne sa nekladú tri otázky: Ako sa má tvoj muž? Ako sa má syn? Čo si robil počas vojny?" "Ženy sa pýtajú: - Načo nám bola vojna? Prečo zomierali naši synovia? A odpovedajú: - Na nič, pre strach, potulky a krv, pre život v barakoch." "Míňame mestečko: ľudia sa prechádzajú, pijú kávu v kaviarňach. - V každom z nich vidím vraha, - opakuje Jasna. - Ale keď som doma, v Mostare, keď ich nevidím, myslím si niečo iné: všetci predsa nezabíjali, každý zločin má svoje meno a priezvisko."... celý text
Sviatok bezvýznamnosti
2020,
Milan Kundera
Je trochu zvláštne čítať Kunderu v slovenčine. Ale stále to je Kundera. "Charles a ty ste si vymysleli frašku s pakistanským jazykom, aby ste sa mohli zabávať počas svetáckych kokteilov, kde ste len úbohí lokaji snobov. Radosť z mystifikácie vás mala chrániť. To bola napokon stratégia nás všetkých. Už dávno sme pochopili, že už nie je možné zvrátiť svet ani ho zmeniť ani zastaviť jeho nešťastný beh vpred. Bola len jediná možnosť, ako mu odolať: nebrať ho vážne. Ale konštatujem, že naše vtipy stratili moc. Nútiš sa hovoriť po pakistansky, aby si sa rozveselil. Zbytočne. Si z toho len unavený a unudený."... celý text
Džentlmen v Moskve
2019,
Amor Towles
Gróf Alexander Iľjič Rostov je naozajstný džentlemen. Jeho šarm, nadhľad, vtip a inteligencia ho vždy privedie k zaujímavým stretnutiam a dialógom s ďalšími rovnako charizmatickými postavami. A nebráni tomu ani fakt, že nesmie prekročiť prah hotela Metropol v Moskve. Bolo to príjemné čítanie. "Postavili sme nádherné kostoly povestné jedinečnou krásou, pestrofarebnými vežičkami a svojráznymi kupolami, a potom sme ich jeden po druhom zrovnali so zemou. Zvalili sme sochy starých hrdinov a premenovali ulice, čo niesli ich mená, akoby nikdy nežili. Básnikov sme buď umlčali, alebo sme trpezlivo počkali, kým sa umlčia sami. ... Čo v nás vzbudzuje chuť ničiť vlastné diela, páliť mestá a bez výčitiek svedomia vraždiť svoje potomstvo? "... celý text
Kniha smíchu a zapomnění
1981,
Milan Kundera
"Naproti tomu smích, to je výbuch, který nás odtrhne od světa a odhodí do naší chladné samoty. Žert je bariéra mezi člověkem a světem. Žert je nepřítel lásky a poezie. ... Láska nemůže být směšná. Láska nemá nic společného se smíchem."... celý text
O Tyranii - Dvadsať ponaučení z 20. storočia
2017,
Timothy Snyder
Ťažko sa mi to hodnotí. Na jednej strane, knižka, ktorú by si mal prečítať každý. Veľmi aktuálna, plná dôležitých (až desivých) postrehov. Na druhej strane, (možno až príliš) stručne a jednoducho napísaná, na štýl učebnice náuky o spoločnosti, kde sa až tak veľa nového nedočítate. "Všeobecný cynizmus nám dáva pocit trendovosti a alternatívnosti, hoci pritom spoločne s našimi spoluobčanmi zapadáme do bahna ľahostajnosti."... celý text
Ruzká klazika
2017,
Daniel Majling
Knihu som brala do rúk opatrne. Ale veľmi rýchlo ma presvedčila. Daniel Majling má skvelý zmysel pre humor. A vie ho vždy s prehľadom pretaviť do pár trefných viet. "Človek nemôže byť úplne dobrým, Ivan. Keď prekročí istú hranicu dobra, radšej si to sám hodí. Zabila ho zvýšená hladina dobra v krvi." "Nakoniec, stručnosť je jediná cnosť netalentovaných autorov." "... musíte písať krátke kapitolky, ktoré sa dajú prečítať na jedno posedenie na záchode. Inde už ľudia ani nečítajú. Kapitolky na jedno vysranie."... celý text
Klub nenapraviteľných optimistov
2016,
Jean-Michel Guenassia
Do tejto knihy som sa zamilovala na prvú stranu. A s ich rastúcim počtom sa náš vzťah ešte viac zintenzívňoval. Už v polovici som bola smutná, že ju raz asi budem musieť dočítať. Dávkovala som si ju preto pomaly. Tešiac sa z každej vety. Román o Sovietskom zväze a východnom bloku. Román o Alžírskej vojne. Román o živote emigrantov žijúcich v Paríži. Román o dospievajúcom chlapcovi, ktorý rád číta počas chôdze. Román o priateľstve a láske. Román o zrade a sklamaniach. Román o šachu. Román o fotografovaní. Všetko podávané s citom. S úsmevom. Aj keď sú to príbehy nie vždy úsmevné. Prerozprávané cez postavy, ktoré sú také naozajstné, že ich máte chuť potľapkať po pleci. Michel Marini a členovia Klubu mi budú ešte dlho chýbať. Boli skvelými spoločníkmi. "Deťom sa nerozpráva, čo sa stalo predtým, ako sa narodili. Najprv sú príliš malé na to, aby tomu porozumeli, potom sú príliš veľké, aby to počúvali, potom nemajú čas a potom je už príliš neskoro. To patrí k rodinnému životu. Žijeme vedľa seba, akoby sme sa poznali, ale nič o sebe nevieme."... celý text