Sourire Sourire přečtené 149

☰ menu

Norské dřevo

Norské dřevo 2005, Haruki Murakami
3 z 5

Môj druhý pokus zblížiť sa s Murakamim. Žiaľ opäť neúspešný. A preto možno aj posledný. Po prečítaní tejto knihy som zostala sklamaná. Čakala som od nej oveľa viac a možno práve to bola tá chyba. Z knihy ide ponurá, melancholická a depresívna atmosféra. Dospievajúci mladík, ktorý toho veľa nenahovorí sa pokúša prežiť vo svete dospelých. Obklopujú ho svojské postavy s najrôznejšimi osudmi, tiež tápajúce a hľadajúce svoju cestu, svoj kúsok šťastia, pokoj. Na druhej strane však veľmi nudný, nezáživný a často predvídateľný dej. Miestami síce prekvapivý - ale podľa mňa možno tak nejak nasilu prekvapivý. Pre efekt. Kniha o dospievaní, samote, sexe, citoch a smrti. V ktorej som však veľa myšlienok k zamysleniu nenašla.... celý text


O neumírání

O neumírání 2000, William Saroyan
3 z 5

Ak máte radi Saroyana, tak sa vám bude asi páčiť aj táto tak trochu iná kniha. Ktorá je o živote spisovateľa, o tom, ako, kedy a prečo Saroyan píše, o jeho deťoch, o dostihoch. Ale rovnako aj o ľudskej povahe, maličkostiach, ktoré tvoria svet, láske k životu. A neumírání. "Chceme toho víc a víc, a tahle iluze, že jsme s to mít víc a víc, tahle neověřená teorie, že je něco víc k mání, muže přetrvávat díky slovům, díky jazyku a jeho obratnému nebo inspirovanému užívaní. Ale je něco víc, co lze mít? A jestliže ano, jaká je povaha toho "víc"? Cožpak řada nejmoudřejších mužů neodhazovala v pokročilém věku jednu věc za druhou, až nakonec neměli nic než sami sebe, anebo to, co jim ze sebe zbývalo, a tvrdou podlahu, na které uléhali k spánku, prostý šat, do něhož se halili, nebo se jim aspoň přikrývali, misku, z které pojídali nejprostší pokrmy, lžíci a nic nebo skoro nic víc? Cožpak se ti nejmoudřejší z nás nezbavili všeho haraburdí a krámů světa a nezavrhli s ním celou tu iluzi a teorii "více"? Ale nový život chce víc, dítě chce víc, jinoch chce víc a téměr každý chce víc po celý svůj život. Ale jaká je pravá podoba tohoto "víc", které je tak žádoucí, že se nikdo nepřestává snažit je získat? .... "... celý text


Letmý sneh

Letmý sneh 2014, Pavel Vilikovský
5 z 5

"Už počujem rásť trávu, ktorú čo nevidieť zakryje lavína. Obávam sa tej chvíle, prirodzene, veď lavínu som ešte nezažil, ale spájam si s ňou aj istú nádej. Dúfam, že mi vtedy - ako vravia ľudia, čo stáli na prahu smrti - prebehne v okamihu pred očami celý život, a v tej zrýchlenej, zhustenej podobe, v tom stručnom sumári sa mi vyjaví, o čom vlastne bol a aký mal zmysel." Bolo to horkosladké, jemnodrsné, trpkoúsmevné, smutnokrásne. Rôznorodé chute slov sa miešali na jazyku. Lavíny, duše, lásky, zenbudhizmy, Menominiovia, bľosy. A Lienky. Pripravené a podávané decentne, primerane, s citom. Bez veľkých gest a prudkých pohybov. Tak presne akurát.... celý text


Chcel by som, aby ma niekto niekde čakal

Chcel by som, aby ma niekto niekde čakal 2015, Anna Gavalda
3 z 5

Z tejto zbierky poviedok mám trochu zmiešané pocity. Autorka má svojský štýl, ktorý sa mi v niektorých poviedkach páčil viac, v niektorých menej. Celkovo je knižka napísaná čítavo, s ľahkosťou, sviežo. Skúsim však radšej od Anny Gavaldy ešte niečo iné, možno mi to sadne viac :)... celý text


Na západní frontě klid

Na západní frontě klid 1967, Erich Maria Remarque (p)
5 z 5

"Jsem mladý, je mi dvacet let; ale ze života neznám než zoufalství, smrt, strach a spojitost nejnesmyslnější povrchonosti s propastí utrpení. Vidím, že národy jsou hnány proti sobě a že se mlčky, zaostale, pošetile, poslušně, nevinně zabíjejí. Vidím, že nejchytřejší mozky světa vynalézají zbraně a slova, aby to všechno bylo ještě rafinovanější a aby to trvalo jěšte déle."... celý text


Povídky z druhé kapsy

Povídky z druhé kapsy 2007, Karel Čapek
5 z 5

Myslela som si, že Povídky z druhé kapsy sa mi budú páčiť minimálne tak veľmi ako tie z tej prvej. Ale nie. Páčili sa mi ešte viac. Čapek ma opäť zaviedol na miesto činu, do súdnej siene, medzi detektívov a zločincov. Rozpráva však hlavne o živote, pravde, svedomí, strachu či smrti. A so slovami sa hrá tak krásne, že je čítanie jeho poviedok vždy pohladením pre dušu.... celý text


Medzerový plod

Medzerový plod 2014, Veronika Šikulová
5 z 5

"Každú drobnosť, všetko smiešne alebo smutné, čo zažije či začuje na ulici, v robote alebo v autobuse, všetko hneď zavolá mame. Zastaví sa u nej ráno, keď ide do práce, aj poobede, keď sa z nej vracia." Kniha pozliepaná z tisícok drobných zážitkov, pocitov a spomienok. Vtipných, úsmevných, ale aj smutných a drsných. Rovnako ako život. Napísaná krásnym jazykom, s ľahkosťou a priamo. Veronika vás v nej bude sprevádzať po Modre a Pezinku, pôjdete s ňou do nemocnice za mamou, vezme vás k sebe do práce, na burzu starožitností na Červený kameň, k babičke do Bernolákova, ale aj do Benátok či Oxfordu.... celý text


Povídky z jedné kapsy

Povídky z jedné kapsy 2007, Karel Čapek
5 z 5

Čapek vedel písať o bežných veciach takým spôsobm, ako málokto. Krásne, s citom, nadhľadom, humorom a iróniou. V týchto krátkych poviedkach dokázal na malej ploche vykresliť dômyselný príbeh, neuveriteľne presvedčivo opísať rôznorodé typy postáv a poukázať na absurdnosť ľudského správania. Zaviedol ma spolu s detektívmi a policajtmi na miesto činu a ja som s napätím (ale často aj s úsmevom) sledovala rozuzlenie prípadu :)... celý text


S elegancí ježka

S elegancí ježka 2008, Muriel Barbery
4 z 5

54-ročná škaredá domovníčka a 12-ročné mĺkve dievča. Na prvý pohľad úplne rozdielne postavy, na druhý však majú toho veľa spoločného. Obe bývajú v tom istom dome v luxusnej parížskej štvrti a ani jednej nechýba inteligencia, túžba po vedomostiach a záľuba vo filozofovaní. Kniha je plná krásnych a inšpiratívnych myšlienok o zmysle života, o hľadaní krásy, pominuteľnosti, jednoduchých a úsmevných postrehov z každodenného života. V niektorých momentoch však na mňa postavy pôsobili trošku premúdrelo a namyslene (keďže často len kritizovali ostatných obyvateľov domu). A nestotožňovala som sa ani s tým, ako sa dej ku koncu vyvíjal trošku rozprávkovo a nereálne (aj keď úplný koniec rozprávkový nebol).... celý text


Uršuľa

Uršuľa 1987, Rudolf Sloboda
2 z 5

Čistý, strohý a priamy jazyk rozprávača, ktorý bez emócií opisuje dej, dodáva knihe svojský a jasne identifikovateľný štýl. Dodáva jej však aj akýsi chlad a odstup. A aj keď bol príbeh aj postavy zaujímavé, boli pre mňa ťažko uchopiteľné. Mala som pocit, že autor ma obral o možnosť nahliadnuť do ich myšlienok - o možnosť viac ich pochopiť a porozumieť.... celý text