1. Domů
2. Autoři
3. Pavel Vilikovský
4. O autorovi

• O autorovi
• Knihy 30
• Bazar 1
• Životopis
• Citáty 5
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 30 knih

Nové komentáře u knih Pavla Vilikovského

Peší príbeh

„Taká svojrázna detektívka, či ako to nazvať. Odohráva sa pravdepodobne v 60tych rokoch 20. storočia. Páchateľ je prekvapujúci, nie však šokujúci. Tenká knižka, dá sa prečítať aj na posedenie, dlhšie posedenie. Jednoznačne sa mi to páčilo.“... celý text
— Gracian1964

---

Pes na cestě

„Nie som veľmi fanúšikom priraďovania nejakých výrazných, kolektívnych čŕt akýmkoľvek národom, pozitívnym ani negatívnym. (Možno aj preto ma ani jediná veta nijak neurazila, ako niektorých iných...asi sa tam našli.) Je však pravda, že Vilikovský naozaj párkrát trafil klinec po hlavičke, či to ale nebude trochu ako s horoskopmi...kniha je bez príbehu, čo mi nevadí. Najmä úvahy o spisovateľskom svete boli výborné. Aj spôsob, forma rozprávania na svetovej úrovni.“... celý text
— debreno

---

Letmý sneh

„Zlomili ste mi srdce pán Vilikovský. Ďakujem“
— moneta

---

---

Letmý sníh

„Toto fakt ne. Na zacatku jsem s nechuti cetla, pak jsem zacla preskakovat a na posledni stranky jsem se vyprdla uz uplne. Knizka je tenoucka a presto na me pusobi, ze vetsina toho textu je jen nejaka omacka aby to bylo delsi.“... celý text
— TerezR

---

Prózy

„Masakrózny výber jedného z našich najlepších spisovateľov. Neviem sa rozhodnúť či sú jeho poviedky tak bravúrne postmoderne premyslené ,alebo ich situácie autor schválne maľuje v nejasných kontúrach ktoré sa v rôznych časoch a na rôznych miestach akoby vynárajú a zase ponárajú do večnej hmly ,ktorá nikdy neodkryje celý obraz. Myslím že po druhom prečítaní budem múdrejší. Tak či onak zanechávajú čistý aj keď neidentifikovateľný pocit. O každej poviedke by sa dalo čo to povedať. Najväčší dojem na mňa urobili experimentálne bizarná -Večne je zelený , akoby z Dostojevského školy -Rómeo z epochy socialistického realizmu, fantasmagorická- Slovo o Iľjovi Muromcovi, ďalej čiernobiely príbeh ktorý som si hneď predstavil ako film Davida Lyncha - Extrémna osamelosť v ktorom autor proste nezaprie filmové videnie, no a samozrejme Posledný kôň Pompejí - delikatestné hľadanie "slovanskej citovosti" pohľadom socialistického Slováka v Londýne. Autorove názory s ktorými som sa nevedel nijako stotožniť neriešim (jeho prózy sa dajú našťastie vďaka svoje komplexnosti vychutnať aj bez tejto nutnosti), len ma prekvapilo ako aj dnes desiatky rokov čo ich autor napísal ich stále papagájujú a zrejme aj v úprimnej viere, že sú ich vlastné naši "mienkotvorní" publicisti.“... celý text
— tazkykamen