smazenaryba
komentáře u knih
Pánsky flám
Rudolf Sloboda
Slobodove výlevy majú väčší dopad, keď sú rozpracované na dostatočnom priestore. Tieto poviedky, ikeď zaujímavé a Slobodovské, mi prišli viac ako také literárne cvičenia, príprava na niečo väčšie. Na druhú stranu je tu vidno autora aj v iných, menej typických polohách. Najzaujímavejším príkladom buď humorná báj/alegória Bazil a Alina. Až by som si prial aby býval autor využil svoj um na viac podobných literárnych útvarov.
Nesmrtelnost
Pao-šu (p)
Fanfikcia. Dobre uchopená, dobre napísaná, no stále fanfikcia.
Jej najväčšia prednosť je aj jej najväčší zápor. Pao-Šu skvelo imituje Liouov štýl a skvelo ťaží zo sveta, ktorý autor vybudoval v originálnej trilógii. Zároveň sa však nedokáže vymaniť z jej tieňa, nedokáže priniesť nič skutočne vlastné a celý román stavia len na tom, že rekapituluje a vysvetľuje udalosti z trilógie. Mnohé vysvetlenia sú naviac až príliš vykonštruované, oveľa menej presvedčivé. Hlavným výsledkom je, že Pao-Šu zodpovedaním každej otázky efektívne zabíja všetko mysteriózno, ktoré trilógia nastolila a vo mne po prečítaní zostáva pocit akéhosi znechutenia, ktorý dokonca kazí skvelý zážitok z trilógie.
Druhá polovica príbehu, kde sa Pao-Šu snaží popustiť uzdu svojej fantázii je už čistá science-fantasy-magória pripomínajúca pulpové úlety od Van Vogta. Nie v dobrom zmysle bohužiaľ.
Nie všetky otázky majú byť zodpovedané. Doslovnosťou a útrpným vysvetľovaním sa totižto úplne stráca čitateľova možnosť aktívne sa zapojiť.
Budem sa na knihu snažiť zabudnúť, aby som sa raz mohol k pôvodnej trilógii znova vrátiť.
Filozofia krásna
Leonid Naumovič Stolovič
"Až teraz chápem, čo je celá krása:
jeden lúč slnka - slnka Rusko zvaného!"
Pri tomto verši citovanom v knihe by mohol môj komentár skončiť. Ale nebolo by to úplne fér, tak sa na knihu pozrime podrobnejšie.
Knihe sa nedá uprieť, že obsahuje základné poznatky vysvetľujúce Krásno, estetiku a jej jednotlivé odvetvia, no ako citát naznačuje, kniha je pretkaná socialistickou ideológiou a mnohé poznatky a príklady sú prispôsobované tak, aby tejto ideológii vyhovovali. Jeden z najlepších príkladov je Leninov citát, ktorý ako autor píše, označil dielo Tolstého ako "zrkadlo ruskej revolúcie". To môže byť síce pravda, ale vidíme tu, ako sa historická epocha, to jest triedne rozdiely cárskeho ruska, využíva v prospech socialistického režimu, ktorý túto epochu, a teda aj jej problémy, "ukončil". Nuž, kto vie, čo by Tolstý napísal o Stalinových čistkách. Námetov na písanie by mal určite dosť, otázka je, či by vôbec dostal šancu niečo napísať, natožto vydať. Ako sa režimu páčilo zrkadlo, ktoré mu nastavil Bulgakov? Jeho meno sa v knihe bohužiaľ nespomína.
Z textu je badať, že režim by najradšej aj umenie premenil na manufaktúru, z ktorej by vychádzali matematicky, psychologicky a sociologicky jasne vypočítané a cielené diela, ktoré by pomáhali upevňovať režim doma a bojovať v "súboji dvoch svetonázorov".
Toľko teda k pokrivenému obsahu. Je vôbec ťažké nájsť odbornú knihu z obdobia socializmu, ktorá by týmto neduhom netrpela natoľko, aby obsah nebol znehodnotený.
Výnimkou by mohla byť kapitola Estetický experiment, ktorá rozpráva o aplikovaní estetiky v technickom odvetví, teda dizajne, je písaná čisto, jasne a má svoju informačnú hodnotu, ikeď si nemyslím, že by to bol dôvod na čítanie tejto knihy.
Knihu môžem odporučiť azda len pre čitateľov, ktorý chcú s odstupom a pre zaujímavosť zistiť pohľad na problematiku socialistickou optikou. Ako dielo o skúmaní Krásna a estetiky knihu určite neodporúčam a zároveň ju vyradzujem z domácej knižnice.
Jediné, v čom sú tieto socialistické štúdie naozaj dobré, je kritika kapitalizmu. Čo z toho, keď neponúkajú funkčné riešenie. Čo mi to len pripomína...
Perlička na záver:
"Marxizmus kladie znamienko rovnosti medzi humanizmus a komunizmus".
Když teče krev
Stephen King
Výborné. Z každého (a pre každého) niečo. O Chuckovom živote sa rozpisovať nebudem. Napísal som komentár pri samotnej poviedke. Azda len toľko, že tak príjemné mrazenie som naposledy zažil pri Zkratke paní Toddové. Telefon pana Harrigana je typická Kingovka, síce neprekvapí, ale poteší. Návrat Holy mi nevadil, kupodivu som si ho užil. Kingovu detektívnu sériu moc nemusím (Outsider bol fajn), ale tu sa pekne zúročoval svet, ktorý autor v štyroch knihách budoval. Fajn. Krysa je taká hračička, jednoduchý námet, ktorý môže fungovať len ak viete písať. To King vie. Bavil som sa.
Ubehlo to celé strašne rýchlo, ako všetky autorove knihy. Už sa stáva rituálom, že nová Kingovka mi vyjde vždy na leto. Teším sa na ďalšie.
Grázlik Gabo a tajný spolok
Francesca Simon
Štyri príbehy kolísavej kvality založené čisto na situačnom humore, nejaký príbeh nečakajte. Ale decká chvíľkami vrieskali smiechom, tak asi fajn.
Nedeľa
Ján Uličiansky
Ak by bol tento kratučký príbeh, ktorého väzba je hrubšia ako samotný text, úvodom niečoho dlhšieho (alebo viac rozpracovaný, potenciál a nápad tam je dobrý, má to takú Gaimanovskú zápletku), možno by to mohlo byť fajn. Takto to pôsobí ako posledný výstrel zomierajúceho štátneho nakladateľstva. Druhý bod dávam za ilustrácie.
Jurov zázračný liek
Roald Dahl
Jedna z tých kratších a jednoduchších Dahlových detských kníh. Postavená na jednoduchej zápletke a jednom opakujúcom sa gagu. Funguje to dobre, hlavne vďaka overeným postavičkám a situáciám, len to skončí hneď, ako to začne. Aj decká boli sklamané, ako rýchlo sa kniha zatvorila. Aj preto, že sa bavili.
Stařec a moře
Ernest Hemingway
Starec versus more. To je u mňa výstižnejší, ikeď nie tak pekný lyrický názov. Tejto knihe sa pripisujú kadejaké prívlastky, no pre mňa vždy bola a bude predovšetkým drsným príbehom o prežití, nedostižný, intenzívny survival v jedinečnom prostredí nedozerného mora, no ohraničenom malým priestorom rybárskej loďky. A čo teda ten záverečný symbol? Myšlienok je tam skrytých určite viac, no vo mne rezonuje hlavne táto. Niektoré vojny sa vyhrať nedajú. I zdanlivé víťazstvo môže byť v skutočnosti úplnou porážkou.
Most na Drině
Ivo Andrić
O osude jedného mosta, osude ľudí rôznej viery a pôvodu žijúcich okolo neho, no hlavne, o osude celého ľudstva ako takého. Na malej vzorke, mieste večne zmietaného nepokojmi, Andrič maľuje obraz o tom, ako obyčajný človek, bez ohľadu na vieru a pôvod, kŕči chrbát pred behom dejín, uhýba sa raz bičom, raz mečom, raz granátom, aby sa zasa narovnal a pokračoval v živote a živorení bez ohľadu na to, kto a z ktorej svetovej strany práve prilepil novú vyhlášku na most, ktorý rovnako ako ten obyčajný človek stojí a odoláva, a mlčí, sleduje beh dejín, až pokiaľ ten granát nezasiahne jeho podmínované srdce. Monumentálne.
Lékař umírajícího času
Vladimír Körner
Hodnotenie pre audioverziu od českého rozhlasu. Spracovanie, krásny jazyk, atmosféra, to všetko je zážitok. No je to VEĽMI skratkovité. Chýbajú opisy ktoré by viac zadefinovali prostredie a čas. Viac krát som sa pristihol, že nie celkom rozumiem okolnostiam tej, či onej epizódy, čo de facto znižovalo zážitok a to podstatným spôsobom. Som presvedčený, že kniha musela byť zásadne krátená, pretože je nereálne, aby sa 400 strán vošlo do cca 5 hodinovej nahrávky. Predpokladám teda, že knižná verzia je podstatne plnším a hodnotnejším zážitkom. Spracovanie krásne, no tentokrát viac na škodu než na úžitok.
Myslím že český rozhlas by sa mal držať kníh, ktoré rozsahom zodpovedajú časovému harmonogramu, tj knihy do 200 strán pri 15x30 minút programu, čo je pokiaľ som si všimol maximálna dĺžka čítania na pokračovanie. Škoda skracovať, keď je bezpočet diel, ktoré skracovať netreba. Ale inak skláňam hlavu pred prácou, ktorú český rozhlas pre poslucháčov/čitateľov odvádza. To je v dnešnej dobe nevídaná vec.
Podzemní železnice
Colson Whitehead
Občas som mal pocit, že čítam historický cestopis a nie román. Chýba tomu väčšia citová angažovanosť, s osudami otrokov som aj napriek početným krutostiam nedokázal skutočne súcitiť. Na druhú stranu, autorova strohosť a odstup dovoľuje čitateľovi viac sa sústrediť na celkový obraz tejto neslávnej kapitoly a uvedomiť si, na akých základoch Amerika stojí. Čítanie určite nebol stratený čas, tieto veci si treba pripomínať, ale ako román sa kniha s tvorbou velikánov ako Faulkner či Caldwell, ktorí sa tejto tématike venovali, vôbec nemôže zrovnávať.
Matilda
Roald Dahl
Kúzelné. Čítanie Dahlových kníh s deťmi, to sú pre mňa jedny z najkrajších chvíľ. Prečítali sme spolu už kadečo, ale žiadne knihy moje dievčatá nepútaju tak, ako tie Dahlove. Zapájajú sa, žiadajú si vysvetlenia, rekapitulujú a sledujú Blakeove ilustrácie, ktoré sú absolútne nedielnou súčasťou čítania.
A samotná Matilda, akoby sa aj mohla malým dievčatám nepáčiť.
Vďaka pán Dahl. Vďaka vám za to, že budeme mať krásne spoločné spomienky, ktoré s nami budú celý život.
Nejvzdálenější pobřeží
Ursula K. Le Guin
Veľa autorov sa vo svojej nevyzretosti, neschopnosti, či strachu, že stratia čitateľovu pozornosť, utiekajú vo svojich dielach k stálej akcii, či početným dejovým zvratom. Čítanie takéhoto románu býva často ako jazda v naleštenom športiaku. A často tak aj končí. Haváriou v prvej zákrute.
Romány z cyklu Zememoria sú naopak ako jazda na cestárskom valci. Rýchlosť valca síce nikdy poriadne nestúpne, zato sebavedome prekĺzne všetkými zatáčkami a šofér si popri jazde môže všimnúť veľa zaujímavého.
Je v tom veľké čaro. Ak vám autorkin štýl podobne ako mne sadne, o príjemný, oddychový, ale zároveň pútavý zážitok máte postarané. Na ďalší diel sa veľmi teším a už teraz s istotou môžem povedať, že k sérii sa znova vrátim.
Nech sú ambície začínajúcich autorov fantastiky akékoľvek, nemali by sa inšpirovať iba Kotletom a podobnými, ale mali by si naštudovať aj Le Guin.
Bouřková sezóna
Andrzej Sapkowski
Všetky tie kecy okolo toho, ako Sapkowský napísal Búrkovú sezónu kôli peniazom sú strašná blbosť. Povedal by som, že to je len púha závisť. Veď pre čitateľa by mal byť dôležitý len výsledok. A keď je kvalitný, prečo by ma malo zaujímať za akých podmienok vznikal? A Búrková sezóna je výborná. Minimálne taká dobrá, ako niektoré diely ságy. Ba lepšia ako niektoré z nich. Na knihe si cením najmä to, že je to zasa viac územčistý dobrodružný príbeh, v ktorom nejde o záchranu sveta. A tým sa mi spája s poviedkovými knihami viac, než ktorýkoľvek diel ságy. Za mňa výborné.
Síň slávy evropské SF
James Morrow
Tak toto bol tobogán. Námetmi, štýlmi, ale bohužiaľ aj kvalitou. Chápem, že autor chcel zostaviť čo najpestrejší výber zo všetkých kútov európskeho kontinentu (čo sa z časti podarilo), no som toho názoru, že konzistentnosť zbierky, istá nadväznosť, harmónia (pokiaľ nejde vyložene o ročenku), je vždy na prvom mieste. Tu to nefungovalo a určite by to šlo lepšie.
Taktiež som mal pocit, že poviedky utrpeli ujmu dvojnásobným prekladom, keďže ide o preklad anglickej verzie a nie preklad originálov. Dá sa to chápať, no istú otupenosť niektorých textov, alebo inak, pocit, že vám niečo v texte chýba, budete cítiť a to aj bez znalosti originálu.
Kniha však stále obsahuje dostatok dobrých, až výborných kusov na to, aby bola atraktívnou pre fanúšika žánru. Naviac môže poslúžiť ako rozcestník pre spoznávanie autorov európskej SF. Veď priznajte si to, koľko európskych velikánov SF naozaj poznáte?
Pre zaujímavosť, zbierka obsahuje texty od autorov z Fínska, Dánska, Holandska, Nemecka, Poľska, Česka, Talianska, Španielska, Portugalska, Francúzska, Grécka, Rumunska a Ruska.
Moc a nemoc médií
Tadeusz Zasępa
Výborný náhľad do problematiky masmediálnej manipulácie. Cez propagandu, skrytú perzuáziu, autocenzúru, novinársku (ne)etiku, až po zapeklitú a dnes veľmi aktuálnu tému politickej korektnosti.
Vzhľadom na dobu vydania je jasné, že téma internetu je obsiahnutá len okrajovo a autori nežili vo svete sociálnych sietí a smartfónov vo vrecku, no stále ide o hodnotnú publikáciu.
Druhá časť je písaná z pohľadu kňaza, občas pôsobí ako kázeň, čo nemusí voňať každému, no i tu sa objavujú veľmi závažné a aktuálne témy, predovšetkým vplyv masmédií naplnených násilím na mladistvých.
Život před sebou
Émile Ajar (p)
Kniha plná veľmi silných kontrastov a protichodných pocitov. Moderné veľkomesto vs mimosystémové útočisko ľudí na okraji spoločnosti. Bizarná zmeska individuí vs srdečnosť, ktorú by ste v podobných spoločenstvách zrejme nehľadali. Krutá realita vs všadeprítomný humor. A to všetko očami neplnoletého chlapca, ktorý toho zažil viac, než niektorí dospelí za celý svoj život. Silný, veľmi intenzívny zážitok.
Včelárova smrť
Lars Gustafsson
Denník/zápisky, ktorým rytmus udáva bolesť. Bezbolestné dni sprevádzajú dlhšie pasáže, spomienky na detstvo, vzťahy, bolesť naopak zápisky čoraz viac skracuje a stáva sa veličinou, ktorou sa posudzuje úplne všetko.
"Bolesť je ako milovaná žena. Je schopná vymazať z pamäti denné správy, počasie, premeny v prírode, ba aj strach. Je to ríša, v ktorej s konečnou platnosťou vládne pravda."
Súbežne s bojom s bolesťou prebieha ešte jeden, subtílnejší, no rovnako dôležitý boj, o vlastnú identitu, či všeobecne o slobodu človeka. Hrdina ju nachádza v spomienkach, detskej spontánnosti a neviazanosti, naopak, obdobie dospievania a dospelosti posudzuje čoraz viac ako zväzujúce, obmedzujúce.
Na neveľkej ploche tohto románu autor skutočne vie navodiť veľa silných pocitov a predostrieť veľa dôvodov na zamyslenie, často z netradičného uhlu. Prial by som si však, aby bol román aspoň o niečo dlhší. Určite by mu to neubralo na pôsobivosti. Skôr naopak.
Malka (13 noviel)
František Švantner
Páni profesori, pevne nasledujúci učebné osnovy, a to vás nenapadlo spomenúť, že pri Švantnerových poviedkach aj mrazí? Že to nieje len štúdia sedliakovej duše, ale živelný ponor do miest, kde ožívajú tiene a prebúdza sa strach? Pretože tým presne Švantnerove poviedky, minimálne tá prvá polovica, sú. Baladické horory z prostredia slovenských hôr a lazov.
Môžete to nazývajú lyrizovanou prózou, personofikáciou prírody, alebo všetkým tým, čím sa jeho texty nazývajú v múdrych knihách, ale poviedky ako Aťka, či Prízraky, sú prosto horormi, kde vystupuje hmatateľné nadprirodzeno. V poviedkach ďalších, ako Horiaci vrch, či Piargy, je to už viac mrazenie vychádzajúce z bezbrehej moci prírody, či temných zákutí ľudskej duše. No stále, to nezameniteľné prostredie slovenských hôr, osád nasiaknutých poverami, ľuďmi spätými s prírodou viac, než si to dnes už dokážeme predstaviť, to všetko dáva Švantnerovým textom nezameniteľnú, mrazivú atmosféru.
Druhá polovica zbierky, ikeď si stále zachováva prvky lyriky, je už viac prechod k naturalizmu a tej príslovečnej ľudskej duši. Do textov vstupuje takmer všadeprítomný faktor vojny. No aj tu sa nájdu vyložene mrazivé veci, predovšetkým skvelý Sedliak.
Pár textov z druhej polovice považujem za slabšie, vyzneli prvoplánovo, nie celkom presvedčivo (Kňaz, Ľudská hra), no kvôli tomu hodnotenie znižovať nebudem. Do konca roka je síce ďaleko, no už teraz viem, že táto kniha bude patriť medzi tohtoročné najlepšie.
Paní jezera
Andrzej Sapkowski
Neodpustím si znova zabŕdnuť. To neustále vracanie sa v čase, rozprávanie v rozprávaní, akási forma kroniky, bola podľa mňa viac na škodu než na úžitok. Prial by som si, aby bol príbeh aspoň z časti súvislejší a plynulejší. Ale nič to, pretože inak to bolo naozaj skvelé zavŕšenie ságy. Prebytočné línie ustúpili do pozadia, nepodstatné veci vyšumeli do prázdna a v pamäti mi zostane silný a hlavne dobre zakončený príbeh ústredných postáv. A to sa počíta. Ale ako vravím, ak sa k zaklínačovi zasa niekedy vrátim, čo je dosť možné, bude to iba prostredníctvom poviedok.