slimáčik
komentáře u knih
Vejce a já
Betty MacDonald
Keď k nám prichádzala babička z dediny s plným košíkom vajec, naša detská mestská predstavivosť nám predostrela koláčikové, praženičkové a iné vajíčka využiteľné hody a prázdninové spomienky na naháňanie rozpŕchajúcich sa kuracích kŕdľov, idilické kŕmenie hrsťami zrna, pátranie po znesených vajciach a hrdinské bránenie získaných úlovkov pred rozhorčenými sliepkami na dedine.
Po prečítaní Vajce a ja sa mi v potravinách pri regále s vajciami predostieral obraz neustáleho nevyspatia, neutíchajúceho neticha, gumákov obalených nevábne zapáchajúcou hmotou záhadneho zloženia a moja osobná bielovaječná tapeta, kde len pohliadnem = hotová nočná mora! ;D
Obdivujem autorku, že pri spätnom pohľade na tie neľahké podmienky a situácie, dokázala v tom objaviť humor, ktorým nás zahreje, pobaví a my si môžme vďačne pogratulovať, že predsa len žijeme niečo iné.
Malé ženy (skrátené vydanie)
Louisa May Alcott
Ku knihe ma nasmerovala moja už postpubertálna dcéra a, aj keď už som spela k dovŕšeniu životnej polstoročnice, veselo som prežívala tie impulzívne nápady a nastalé situácie, ktoré mi pripomínali hlavne pestvá mojich nezbedníkov. Týmto je táto kniha môjmu srdcu veľmi milá.
Tak voľákosi s nostalgiou myslím na to, že dozrievaním sa učili korigovať svoju impulzívnosť, postrácali tú detskú dôverčivosť, ale nazbierali mnohú múdrosť. Nie neomylnosť.
Tak sestry Marchové ako aj moje ratolesti.
Kniha je osviežujúca pre starších (ja) a povzbudzujúca pre mladších (moja dcéra). :D
Hospoda Jamajka
Daphne du Maurier
S touto knihou sa mi spája pocit vlhkého, chladného a slaného takmer neustále bičujúceho vetra a tmavých, ťažkých mrakov, buď sa ženúcich ozlomkrky alebo v napätí pred búrkou hrozivo visiacich nad krajinou ...
S hlavnou hrdinkou som prežívala neistotu, zmätok, podozrenia, obavy,...
Majstrovsky napísaný príbeh ma takto vtiahol do deja. Nezabudnuteľné!
Jméno růže
Umberto Eco
Prešlo asi tridsať rokov, čo som videla film. Pred niekoľkými rokmi som si užívala audioknihu a konečne došlo aj na knihu klasickú! A pri každom prevedení som v úžase očarená prežívala tajomné udalosti s hrdinami.
Film mi priblížil reálie obdobia. Rozhlasová hra živila moju predstavivosť a kniha mnohé vysvetľovala aj učila.
Taaakže, pre mňa to bola hotová hostina!
Pýcha a předsudek
Jane Austen
Prvá "Austenovka"! Najprv ma nadchol film s
Keirou Knightley, Rosamund Pike, Matthewom MacFadyenom, Donaldom Sutherlandom... Cítila som sa ako dieťa v cukrárni. :D
Potom Slovart vydal knihu, ktorú mi drahá rodinka kúpila, nech si radšej čítam tento príbeh, aby sa u nás konečne púšťal aj iný film, keď som nablízku. ;P
Niektoré pasáže sa mi zdali zdĺhavé, kým mi nedošlo, že Jane Austenová to písala v dobe, v ktorej mnohé nemohla sprostredkovať obrazom ako dnes, ale naviesť (asi hlavne) čitateľku jediným prostriedkom, ktorý mala k dispozícii - slovom, aby si vytvorila obraz, ktorý pri písaní prebiehal jej samej pred očami. Od tohto momentu som aj v týchto častiach nachádzala skrytú, potrebnú alebo nevyhnutnú poetičnosť.
No dobre, skrátka, už ma nezdržiavali, nerozčuľovali!
Páči sa mi vývoj a dozrievanie postáv podávaný s láskavým porozumením. Elizabeth pripustí, že aj ona môže mylne posúdiť, čo hlbšie nepozná, a introvert Darcy je ochotný vyliezť zo svojej ulity.
Aj jedno aj druhé je mi akosi povedomé. Že by o mne slečna Austenová vedela už pred toľkými rokmi?
Čachtická paní
Jožo Nižnánsky
Na hodinách literatúry, sme niekedy pri preberaní učebnej látky (ale aj mimo učebných hodín) s otvorenými ústami načúvali rozprávaniu vnučky spisovateľa (nič zvláštne, rozprávačský talent klokotá aj v jej krvi), čo spolu s nami drala školské lavice :D, o rôznych povestiach spracovaných jej dedkom, čím aj v mojom srdci rozplameňovala zvedavosť na to , aké príbehy sa tam schovávajú.
No, čuduj sa svete!, že v zrelom veku, keď sa mi zdalo, že som pristará na rozprávky (veď už som mala asi 10 rokov), som sa posunula k povestiam (v mojom ponímaní rozprávkam s určitými historickými faktami, na čom som rástla vo svojich očiach do velemúdrosti).
A objavila som, samozrejme po prečítaní povestí (lebo na romány som si netrúfla) "adoptovaného" pána spisovateľa, bohato zásobený knižničný regál s tvorbou pána Joža Nižňánskeho. To nastali pre mňa zlaté časy!
Čachtická pani sa asi najvýraznejšie zapísala do mojej pamäte, lebo tu som sa asi prvýkrát stretla s činmi, ktorých je schopná jedna ľudská bytosť voči inej - krutého týrania, mučenia, nečakanou beštialitou a toľkou zvrátenosťou (ospravedlňujem sa za svoju naivitu súčasným autorom, čo si na tom založili vlastnú tvorbu). Ale svetlé chvíľky príbehov a šťastný koniec nakoniec vo mne zahladili otrasenú dôveru v dobro a spravodlivosť. (Zdá sa, že ako dieťaťu mi to stačilo.)
Ferda cvičí mraveniště
Ondřej Sekora
Vyše roka sme bývali v Čechách, kam manžela vyslala firma, a bývali sme v podnájme v rodinnom dome. Náš domáci, starý pán, nielenže dal prednosť rodine s malými deťmi pred nájomcami s domácimi zvieratami, on nám z pôjdu poznášal rozprávkové knihy pre našich nezbedníkov!
Táto bola jedna z nich.
Zamilovali sme si Ferdu, Truhlíka(Pytlíka) aj pána domáceho.
Co život dal a vzal
Betty MacDonald
Pred mnohými rokmi mi táto spisovateľka svojimi vtipnými postrehmi a múdrosťou cez knihu prežiarila niekoľkomesačný pobyt v nemocnici v sádrovom skafandri. No a cez kapitoly o pobyte v sanatóriu som si ju adoptovala za staršiu sestru v trampotách. :D
Povídání o pejskovi a kočičce
Josef Čapek
To sme sa ako deti s bezhraničnou predstavivosťou veľmi dobre baviliiiiii!
Láska je jen slovo
Johannes Mario Simmel
Prešlo hádam 30 rokov, čo som ju čítala. Zostalo mi už len rozhodnutie, že ju viac čítať nechcem.
Také silné emócie, ktoré vo mne autor majstrovsky podaným príbehom vyvolal (v puberte mladý človek pocity prežíva ešte niekoľkonásobne silnejšie), sa mi zažívať už nežiada. Nebudem predsa pichať do osieho hniezda, no nie!
Pouští a pralesem
Henryk Sienkiewicz
Páčila sa mi kedysi, páči sa mi aj dnes. Aj mojim ratolestiam.
Chlapec Stašek dozrieval v mladého muža nemajúc čas na pubertu, keď sa ujal maličkej spolutrpiteľky Nely. Po všetkých ich dobrodružstvách, ktoré sme s nimi prežívali, báli sa s nimi, ľutovali ich, povzbudzovali, vystríhali pred nebezpečenstvom...nakoniec doputovali k rodičom. A ten "najsamružovejší" záver pohladil moju romantickú dušičku.
Pipi Dlouhá punčocha (4 příběhy)
Astrid Lindgren
Ja som vyrástla na filmoch, na ktoré sme chodili každý štvrtok za 1 Kčs v rámci družiny (teraz školského klubu). Knihy mi priniesli až moje deti z knižnice, kam chodili tiež v rámci školského klubu. Spoločne sme sa zabávali na "nesamozrejmej logike Pipi" a vysmievali "nelogickej samozrejmosti" mnohých dospelých.
Děti z Bullerbynu
Astrid Lindgren
Moja dcéra počas štúdia na Pedagogickej vysokej škole v rámci predmetu(pre ňu ako "ďalšogeneračnú" knihomoľku naobľúbeňejšom :D) prečitala mnoho kníh pre deti. To s akým zápalom a nadšením hovorila aj o tejto, ma podpichlo k činu. Prečítala som si ju a....stala som sa opäť (aspoň nakrátko) dieťaťom! ;D
Francúzova zátoka
Daphne du Maurier
Moja druhá kniha od Daphne Du Maurier a na rozdiel od stiesneňujúcej a napätej atmosféry Rebeky, som si užívala "dozrievanie" povrchnou londýnskou morálkou znudenej Donny vo vzťahu so šarmantným, hravo nápaditým a vonkoncom nie hrôzostrašným pirátom bažiacom po krvi (skôr vedúcom zápas dôvtipu s "anglickým súperom"), a bavila sa jej iskrivými dialógmi s Williamom.
To sú moje viac než tridsaťročné spomienky!
A keď sa mi veeeľmi žiada pohladiť si dušičku, pozriem si film z roku 1944 s
Joan Fontaine a Arturom de Córdova. =)
Pohádky Hanse Christiana Andersena (41 pohádek)
Hans Christian Andersen
Týmito rozprávkami vtrhlo do môjho detského sveta kruté poznanie, že rozprávky nemusia vždy skončiť "šťastne až na veky", zlo je potrestané, jasné rozlíšenie bielej od čiernej,...
Rozhodne som im začínala rozumieť pribúdajúcim vekom, cez prežité skúsenosti atď., a veľmi mi pomohli pri výchove mojich detí. Cez ne bolo jednoduchšie priblížiť im reálny život, ktorý aj na nich čaká. Ak budú chcieť dozrieť, nemyslieť len na seba ale aj na ľudí vo svojom okolí.
Luisa a Lotka
Erich Kästner
Keď som videla film Pasca na rodičov s vtedy roztomilou Lindsay Lohan dvojmo, pripomenul mi iný tak veľmi podobný príbeh odohrávajúci sa v inom období, kde vystupuje pán skladateľ, hlavne detskej opery.
Tak som si na stránkach CSFD vyhľadala detaily k filmu a pri mene autora predlohy sa mi automaticky doplnili ďalšie niekoľko desaťročí uložené spomienky. Trebárs aj na palacinky so šľahačkou a rozverne ihravé piesne spievané za sprievodu klavíra .
Idem sa pustiť do pátrania, kam sa schovali Lujza i Lotka spolu s knihou. ;)
Dítě zvané „To“
Dave Pelzer
Tú knihu som nečítala, ja som v nej s Daveom žila! Tak majstrovsky podal svoje prežité skúsenosti. Ešte niekoľko dní som sa nedokázala dostať z toho otrasu.
Jeho otca som chápala, že nedokázal rázne zakročiť voči žene, ktorú si vzal z lásky, prežili niekoľko krásnych spoločných rokov, kým sa takto desivo prejavila jej psychická porucha. Veď to mnohé dobré nezmažete lusknutím prstov! Iste to aj dosť dlho robila skryte, kým na to došiel, a so zdesením zistil, že napriek snahám (aj keď sa vám môžu zdať chabé), ktorými chcel odlákať jej pozornosť od Davea, "rozbehnutý rýchlik nezastavíš". On prvý sa zrútil pod jej terorom.
Ja Daveovu matku vnímam ako manipulátorku (hlavne voči okoliu) s narušenou psychikou(voči Daveovi).
Len niečo na priblíženie: Manipulátor efektívne využíva svoju psychickú, fyzickú, či inteligenčnú prevahu. Drží svoju obeť v šachu vďaka výrečnosti (milotou, zastrašovaním, vydieraním, prekrúcaním skutočnosti), alebo zneužívaniu moci vo svoj prospech (financie, sex, zlý zdravotný stav, obmedzovanie slobody pohybu, prejavu,...) = sa vás snaží ovládať, motivovať vás, aby ste robili to, čo mu vyhovuje. Alebo naopak sa manipulátor snaží vzbudiť vo vás pocit viny.
Obeť vníma nepríjemný nátlak, nakoniec urobí, čo sa od nej žiada napriek tomu, že je znevýhodnená ba dokonca poškodená.
A ak do toho ešte pribudne psychická porucha, ktorú my laici nedokážeme odhaliť, tí, na ktorých sa zameral, nemajú šancu.
Mne osobne aj táto kniha veľmi pomohla uvedomením si, čo vo vzťahu voči mne už nikomu nedovolím. Ale ani sebe voči iným!
Dvakrát sedm pohádek
František Hrubín
Očarujúce! Vždy žasnem, ako prirodzene rým za rýmom prerozpráva rozprávku a bezpečne ju uloží do pamäte...
Vzácny to dar (a nie len) pána Hrubína.
Knihu sme dostali na privítanie v prvom ročníku ZDŠ. V slovenčine. Aj keď prebásnená, predsa sa krásne prihovárala detskej fantázii. ACH!
Broučci
Jan Karafiát
S deťmi sme si ju čítavali a mohli mnohé smutné príbehy hneď aj preberať, dovysvetľovávať. To už mali viac ako 3 roky. Preto mi zostali milé spomienky aj na to, ako rozumne (primerane svojmu veku) dokázali ich spracovať a prijať.
V dobe, keď Ján Karafiát žil (Čo ešte jeho "dávne časy" spomínajúci rodičia, prarodičia!!!), vyvádzal týfus, neliečiteľná tuberkulóza, čierny kašeľ a mnohé pandémiou hroziace choroby a k tomu pre mnohých aj živorenie v biede bez ústredného, elektrického, plynového kúrenia bez možnosti zaobstarať raždie nieto ešte drevo alebo uhlie, iste takto vymreli aj celé rodiny. To bola ich vtedajšia realita...
Ak tu niekoho zaráža, že sú príbehy často smutné, tak si dovolím pripomenúť námatkovo rozprávky Hansa Christiana Andersena - Dievčatko so zápalkami, Malú morskú vílu alebo Oscara Wildea - Šťastný princ a lastovička. Tu možno deťom ukázať, k čomu vedie bezohľadnosť, ľahostajnosť alebo obetavosť.
V Dobšinského Prostonárodných slovenských povestiach padajú hlavy, krv sa leje potokom... Pred niekoľkými rokmi som ich čítala deťom našich známych a až som sa zdesila, s akým ľahkým srdcom na tej mnohej krutosti vyrastali moje deti v "posvätnej úcte Veď je to Dobšinský!"
Aj keď asi to už nie je až tak vnímané v dnešnej dobe, keď obrazovky, monitory a aj mnohé knihy sa doslova červenajú násilím prezentovaným dospelým ale aj deťom.
Désirée
Annemarie Selinko
Aj túto knihu som čítala na internáte v noci pod paplónom.
Pred rokom som si na ňu spomenula a poctivo prehľadávala e-kníhkupectvá a antikvariáty. Úsilie stálo za to a ja sa znovu vytešujem!
Desiréé Claryovú a Jeana-Baptista Bernadotta vnímam ako rozumných, sympatických hrdinov skutočnej rozprávky = kráľovstvo za odmenu. (Mne sa to zľahčuje, ale obdivujem ich, že toľkú zodpovednosť prijali a aj zvládli.)
Na druhej strane Napoleon Bonaparte, ktorého nič nedokáže uspokojiť. Až mu na záver zostane vyhnanstvo a samota na Sv.Helene.