Renava komentáře u knih

Unikátny súbor denníkov mladej ruskej študentky, v ktorých zachytáva zlomové obdobie jej mladého života - boľševizáciu Ruska z pohľadu, ako ho videla ona sama a ako ho zažila na vlastnej koži. Mladá úspešná študentka,ktorá miluje knihy, prírodu, sníva o budúcnosti, stretá prvú lásku je zrazu konfrontovaná s novovzniknutou situáciou, ktorú vyvoláva prevrat a občianska vojna - so zverstvami, barbarstvami, násilím, prenasledovaním a so všetkým, čo so sebou prináša "červený teror". Kniha dokonale vystihuje situáciu vo vtedajšom Rusku, ktoré je zrazu presýtené nenávisťou voči buržujom, teda vrstve, v ktorej sa sama nachádza. Jej osobné ideály sa zo dňa na deň stávajú minulosťou.

Z anotácie uvádzam, že denníky A.Rachmanovovej sa v medzivojnovom období stali európskymi bestsellermi, pričom v Rusku boli zakázané a doteraz vraj v tejto krajine neboli knižne vydané. Je to skutočne silná káva, aj keď priznávam, že prostý štýl kladenia viet na papier ma občas iritoval. Rachmanovovú ako literárny talent rozhodne nevnímam, no samotné dielo ma veľmi chytilo za srdce, rovnako ako aj celý životný príbeh autorky.

7 20.10.2011

Čítanie tejto knihy bolo pre mňa zážitkom a ešte stále vo mne kniha doznieva... Smutné, krásne, famózne... Táto talentovaná spisovateľka je pre mňa veľkým objavom a teším sa na jej ďalšie knihy !

7 29.06.2011

Na môj vkus sa tu toho dialo až príliš málo. Nočné Tokio, Eri spiaca nekonečným spánkom a rozhovory postáv radiace sa do kategórie "od ničoho k ničomu" ma vážne uspávali... Plochá dejová línia by sama o sebe až tak nevadila, pokiaľ by bola vykompenzovaná inými kvalitami z produkcie H.M., keďže tento pán vie často podobné kompenzácie doviesť do dokonalosti a zo základných surovín vyprodukovať delikatesu michelinovskej kvality. Tu však akoby nemal náladu - ani písať, ani variť. Afterdark je v mojom rebríčku zatiaľ jeho najslabšia vec a dúfam, že ju už nič týmto smerom "nepredbehne".

6 15.08.2014

Priateľstvo nadpriemerne inteligentného 13-ročného dievčaťa a mladej bezdomovkyne určte nie je námet, s ktorým by sa človek v knihách stretal často, v reálnom živote o to menej. Pokiaľ teda abstrahujeme od úvah nad racionalitou, príbeh je fajn a oplatí sa po knihe siahnuť.

Mladá Lou, lpiaca na nerovnom priateľstve s dievčaťom z ulice je postavou, ktorej autorka prisúdila spôsob myslenia, ktorý nesporne zaujme, až očarí (aspoň mňa určite). Jej úvahy o „bežných“ záležitostiach premietnuté do slov nadobúdajú hĺbku, ktorú by v nich človek na prvý pohľad márne hľadal. Lou vie pomenovať veci, ktoré často visia vo vzduchu, ktoré ignorujeme a nedokážeme (alebo nechceme?) po nich siahnuť a zhmotniť ich. Ona sa o to pokúsila - dievčaťu odnikiaľ sa snažila poskytnúť domov a prekonať tak bežné konvencie, skúsila zmeniť chod vecí, ktoré sa zmeniť „nedajú“ a sú považované za status quo.
Mám rada knihy popretkávané originálnymi viacdimenzionálnymi postrehmi a preto si ma „No a já“ okamžite získala a stala sa pre mňa odrazovým mostíkom k ďalším, dúfam ešte lepším autorkiným knihám.

"Odjakživa,až jsem byla kdekoliv, jsem si připadala mimo, mimo scénu, mimo téma, jakoby někde vedle, jako bych zvuky a slova, co ostatní nevnímali, slyšela jenom já sama, a napak jsem byla hluchá ke slovúm, která oni evidentně slyšeli, jako bych byla mimo záběr, za nejakou obrovskou neviditelnou skleněnou stenou."

"Je na omylu, kdo myslí, že gramatika je jenom souhrn všelijakých pravidel a příkazú. Stačí se do ní ponořit a zjistíte, že gramatika odhaluje skrytý smysl dějin, zakrývá zmatek a rezignaci, propojuje jednotlivosti, sbližuje protiklady, gramatika je prostě úžasný zpúsob jak uspořádat svět tak, jaký bychom ho chtěli mít."

6 09.10.2013

Motivačná vec, ktorá určite nakopne všetkých nerozhodných a váhajúcich, riešiacich dilemu, či zostať rozvalený pri telke, alebo konečne vyraziť na vzduch, s teniskami na nohách a dať si trochu do tela. Na tému behania som čítala veľa lepších a odbornejších záležitostí, konkrétne táto publikácia je skôr orientovaná motivačne a začiatočníkom, avšak ak má byť jej účelom čitateľa navnadiť na tento druh pohybu, ten určite splní. Bohužiaľ, slovenský preklad je pod úroveň, čo je veľmi nešťastné hlavne v prípade odbornej terminológie, prekladateľ si nedal ani najmenšiu námahu sa v tejto problematike zorientovať a evidentne toho v živote veľa nenabehal.

Také malé psycho, trošku nadnesené, avšak celkom aplikovateľné na dnešné pomery. Krásne prezentované, aké prirodzené a veľmi jednoduché je pre niektorých jedincov manipulovať inými, vymývať mozgy a stať sa zbožňovaným. Samozrejme (a našťastie), pointa príbehu je trošku zložitejšia. Kratučká, ale veľmi čitateľná jednohubka na jedno posedenie.

6 06.04.2013

Pokračovanie Veľkého zošita prevráti na ruby všetko,o čom je človek po vstrebaní prvého dielu presvedčený - všetky domnienky sa zmenia na jeden veľký otáznik, hádanku. Akoby sa autorka po celý čas s čitateľom hrala hru na mačku a myš, zahrávala sa s jeho logickými a dedukčnými schopnosti, miestami i s jeho trpezlivosťou :-)
Zatiaľ čo Veľký zošit je šokujúcim príbehom, zvyšok (Dúkaz a Třetí lež) je psychologickou hrou na odhalenie skutočnej pravdy, rozpoznanie skutočnosti od lži. Rozdielne je i podanie, miestami som váhala, či to naozaj písala tá istá osoba. Bolo by fajn vydať tieto tri dielka kompletne, pretože pokračovanie sa bez nadväznosti na Veľký zošit podľa môjho názoru vôbec nedá pochopiť.

6 26.11.2012

Absolútne nechápem pozitívne hodnotenia – ak by som toto "dielo" mala zaškatuľkovať, tak niečo ako pokus o psychologický román 3.triedy, rozhodne však nemá čo robiť v kategórii thrillerov.. Odhliadnuc od toho, že román bol nezáživný a dej sa vliekol ako sopel po rukáve, to, čo ma na tom najviac iritovalo, bol amerikanizmus vykreslený a vystihnutý vo svojej najhlbšej podstate.. V tomto prípade vo forme nadmieru benevolentného, až iracionálneho postoja rodičov voči svojim potomkom.
To, že americký rodič zbaví dieťa plienky až v momente, keď sa samé rozhodne, že ju už nechce ( „mami, neverila by si, ale mne tá plienka začína akosi zavadzať...“) - OK, akceptujem ("dieťa má právo na názor a rozhodnutie"), aj keď v 3-4 rokoch je to pre našinca minimálne „na pováženou“. To, že na dieťa nevztiahne ruku ani keď mu vylieza na hlavu a rodiča stavia do úlohy poslušného znášača jeho manierov ("dieťa netreba obmedzovať, nech si rozvíja svoju individualitu") – OK, nechápem ale beriem, ich vec.... Ale ak ide dieťaťu o krk, namočí sa do niečoho, čo zaváňa drogami, zločinom, zatvára sa v izbe a chatuje s pofidérnymi indivíduami a rodič za dverami váha, či sa syna opýtať, či náhodou nemá nejaký problém (čo keď tým príliš naruší jeho súkromie?), či mu dať vôbec najavo, že niečo tuší, či sa mu nabúrať do pc a skontrolovať e-maily (čo ak to spôsobí vážne naštrbenie ich vzájomnej dôvery, prípadne mu tým privodí psychickú ujmu ?) – tak toto naozaj nie som schopná pochopiť! Ak to takto funguje v Amerike skutočne, som rada, že žijem tam, kde žijem.. Ono občas aj to preplieskanie má svoj efekt, viem, o čom hovorím :-) Vraj Coben píše dobré detektívky, preto som po ňom zo zvedavosti siahla, ale rozhodne prvý aj posledný krát.

6 07.11.2012

Spolu s nasledujúcim druhým dielom (Meč osudu) je táto kniha akousi predohrou k samotnej ságe o Zaklínačovi. Čarovné a napínavé rozprávkové príbehy nás uvedú do sveta, v ktorom sa ocitá Zaklínač Geralt z Rivie - mutant s dobrým srdcom - spolu so svojim priateľmi, úhlavnými nepriateľmi, svojou láskou Yennefer, ale hlavne množstvom nebezpečných nadprirodzených bytostí, monštier, démonov..A práve sprevádzanie týchto strašidelných bytostí zo sveta je Zaklínačovo hlavné remeslo. Mnohí tvrdia, že tieto prvé dva (rozprávkové) diely nie je nutné čítať a stačí začať rovno začiatkom samotnej ságy (Krev elfú). Ja však tvrdím, že by to bola veľká škoda a o veľa by sme prišli :-)

6 11.10.2012

Ďalšia kniha, ktorá má "ATMOSFÉRU". Krásna a hodnotná, takéto môžem kedykoľvek a opakovane..

6 11.08.2012

Po dočítaní posledných strán som ešte dlho ticho hľadela do prázdna a premýšľala. Takýto stav vo mne vedia vyvolať len skutočne dobré knihy, ku ktorým Matky s určitosťou radím. Veľmi ťažká téma, silný, smutný príbeh, príjemný rozprávačský štýl - za toto všetko má pán Rankov môj neskonalý obdiv.

Neprezradím veľa, ak poviem, že Matky sú príbehom mladej ženy, ktorá sa /podľa jej úsudku omylom/ ocitá v gulagu, v ktorom prežije kľučové obdobie svojho mladého života. Životné udalosti spadajúce do tohto obdobia zanechajú trvalú pečať nielen na jej ďalšom osude, ale tiež na osude jej najbližších - syna a matky. Príbeh, ktorý núti čitateľa podvedome analyzovať, ako by sa zachoval na mieste hlavnej hrdinky a ako by riešil jej rozhodujúce životné momenty.. Zároveň sa vynára otázka, ktorým smerom by sa vyvíjal jej osud, keby sa rozhodla inak.. Komu sa dostal pod kožu Solženicynov Jeden deň Ivana Denisoviča, bude nepochybne správnym adresátom i pre túto knihu. A to napriek tomu, že v nej nenájdete nič pozitívne. Skutočne nie..

6 08.08.2012

Vnímam to ako výpoveď citovo nevyzretého muža (mimochodom v súčasnej dobe pomerne bežného typu :-)), ktorý stojí pred krokom opustiť manželku (ktorú už nemiluje) a svojich dvoch malých synov (ktorých miluje nadovšetko)...
Sonda do mysle muža, analyzujúceho svoj nadchádzajuci čin a hľadajúceho akési sebaospravedlnenie, pričom bojuje sám so sebou, prehrabáva sa v spomienkach na manželské spolužitie, v zážitkoch s bývalou milenkou, ktorá pre neho podľa všetkého znamenala oveľa viac ako súčasná žena..Zároveň sa snaží ujasniť si dôsledky, ktoré bude mať tento čin hlavne vo vzťahu k jeho deťom.,
Hlavný hrdina na mňa pôsobí adolescentne, jeho rozhodnutie opustiť manželku na jednej strane prezentuje ako nezvratné, lebo má "pádny" dôvod - k manželke už nič necíti, no vzápätí to popiera, že možno keby ..(???), tak od nej "určite neodíde".. čím dokumentuje svoju vnútornú labilitu, osobnostnú nevyzretosť. Samozrejme záver ako pri väčšine kníh podobného filozofického typu autor ponecháva na fantázii čitateľa, rovnako je na ňom úsudok o správnosti (či nesprávnosti) manželovho rozhodnutia..
Aktuálna téma kopírujúca dnešnú rýchlu dobu, nielen čo do životného tempa, ale aj čo do frekvencie vážnych životných rozhodnutí. Kratučké čítanie na jeden večer, veľmi intímne, ako názov sám.

6 30.04.2012

Kto má rád Annu Gavaldu a jej nenútený, pohodový spôsob písania, bude nadmieru spokojný. Kto ju nemusí, nech sa do toho ani nepúšťa, zrejme ju odloží ako nezáživnú. Toto je "typická gavaldovka", so všetkým, čo k tomu patrí, postavená na paradoxoch života, na atmosfére, ktorá sa vpíja pod kožu, na psychologickej analýze postáv. Všetko je podané s takou ľahkosťou a ležérnosťou, že pri čítaní si človek uvedomuje, že sa vôbec nedostavuje pocit, akoby ho chcela autorka príbehom účelne ku knihe priklincovať, ohúriť, či dojať - skôr akoby to celé nechávala naňho. Táto nenútenosť však nie každému vyhovuje a mnohí ju považujú za "nudu" - sto ľudí, sto chutí.... Z jej repretoáru mi táto zatiaľ sadla najviac.

6 12.04.2012

Koho fascinujú sci-fi príbehy s postapokalyptickou atmosférou, Priechod určite nesmie ignorovať! 650 strán naplnených napätím, nečakanými dejovými zvratmi, ale hlavne strachom z útokov geneticky zmutovaných bytostí (tzv.vírov).Záhadné dievča sprevádzajúce celý príbeh dodáva deju záhadnosť, nádych očakávania, nádeje (?). Na môj vkus sú niektoré pasáže trochu rozvláčnejšie, ale celkový dojem rozhodne prevažuje nad negatívami tohto podmanivého a inteligentného sci-fička. Má to len jednu chybu - veľké odstupy medzi vydaním ďalších pokračovaní...

Jednoznačne sa pridávam k zástupom nadšencov tejto svojskej knihy a pána Irvinga. Postavička T.S.Garpa si získa každého, kto je schopný pozerať sa na život s nadhľadom, každý sa v nej trochu nájde, každého trochu rozčúli, trochu prekvapí, ale hlavne pobaví. Aspoň u mňa to takto bolo.

6 20.03.2012

Celú sériu o deťoch z Bullerbynu zbožňujem. Milé príbehy o deťoch z čias, ktoré dnešným deťom veľa nehovoria (deti nepísali do zošitov ale na tabuľky, v škole sedeli všetci v jednej triede, do školy chodili skoro ráno - pešo a dlho..), no práve o to je to pre ne zaujímavejšie. V dnešnom svete techniky, kde telka, pc, mobil sú pre deti neodmysliteľnou súčasťou, môže svet detí z Bullerbynu pôsobiť ako iná planéta, ale rozhodne taká, v ktorej by sa určite každý jeden chcel aspoň na chvíľu ocitnúť. Ja teda určite.

6 09.03.2012

U mňa tiež osvedčená dnes už takmer klasika, pri ktorej sa zakaždým nasmejem do nepríčetnosti, aj keď som to čítala a hlavne videla už X-krát. Len sa obávam, že generácia mladých ľudí narodených po revolúcii to nemôže dostatočne oceniť, ani pochopiť, rovnako ako nedávno uvedený film Občanský prúkaz. Takže šťastie (či smola?) pre tých, čo vedia, o čom to vtedy bolo..Skrátka, zasa raz smiech cez slzy.

6 08.02.2012

Áno, pravda je, že hlbokých myšlienok a filozofických úvah je v knihe požehnane, mnohé neskutočne krásne, veľa z nich sa ma dotklo a dalo podnet na zamyslenie, mnohé som si zaznamenala, lebo stáli za to. Miestami sa však núkala otázka, či je takéto hlboké filozofovanie z hlavy 12-ročného dieťaťa reálne... aj pri nadpriemernej inteligencii je to pre mňa ťažko uveriteľné, nech som sa akokoľvek snažila o nadhľad.
Za niektoré pasáže by som dala 5*, ale miestami z horeuvedených dôvodov max.2*. Celkovo to na mňa trošku pôsobí ako záležitosť manipulatívne tlačiaca na city senzitívneho čitateľa a vzhľadom na veľkú popularitu knihy to evidentne zaberá.

Ďakujem za inšpiratívne referencie na tejto stránke, bez ktorých by som o tomto spisovateľovi asi netušila (A Ježiškovi za to, že mi knihu priniesol.. :-))
K samotnej knihe by som dodala len toľko (ostatné tu bolo povedané), že "VĚC Z LEDU" mi neprišla ako žiadny extra brutálny hororový prvok, aj keď sa o to autor zrejme snažl, skôr som to vnímala ako zaujímavý moment, ktorým ešte viac zdramatizoval nezávideniahodnú situáciu expedície a zvýšil pútavosť deja. Skutočne hororové bolo práve počínanie konkrétnych záporných postáv z expedície a nečakané dejové zvraty. Osobne sa mi záver nepáčil.... a to vidím ako jediné negatívum knihy, samozrejme je to vec názoru a napriek tomu si myslím, že 5hviezd je na mieste.

6 23.01.2012

Vyslovene náladovka. Názov síce môže evokovať romantický ženský román, ale vôbec to nie je tak. Reálny príbeh dvoch manželov (do ktorého je autorka ako hlavný aktér priamo zainteresovaná), ktorých láska k Taliansku (a zvlášť k Toskánsku) priviedla na bláznivú myšlienku kúpiť si v tomto kúzelnom prostredí letný dom - starú, polorozpadnutú usadlosť a postupne ju zrekonštruovať. Nejde o román v pravom zmysle slova, s jasnou dejovou líniou, ale o veľmi príjemné rozprávanie, krok za krokom dokumentujúce peripetie s prerábkou starej vily a s "adaptáciou" v tomto kraji, komplikácie, úsmevné situácie, všetko zasadené do miestneho koloritu. Frances Meyesová veľmi milou a podmanivou formou do deja zakomponováva svoju lásku k talianskemu kraju, tradíciám, jedlu, spôsobu života a to tak presvedčivo, že človek má pocit, akoby sa vďaka autorke dokázal premiestniť v čase a priestore, "prevtelil sa" do jej kože, zdieľal spolu s ňou všetko príjemné (občas i menej príjemné), skrátka akoby sa na tomto čarovnom mieste sám reálne ocitol :-). Takže prudko odporúčam ako veľmi lacný výlet - bez cestovného lístka a dopravných prostriedkov! :-)
Poznámka: Kniha obsahuje i zopár domácich, originálnych receptov na talianske lahôdky, podaných z prvej ruky, ktoré rozhodne stojí za to vyskúšať! :-)
Keďže som knihu čítala na jeseň, padla mi viac ako príjemne už len tým, že do upršaných, sychravých dní vniesla kúsok leta a spomienok na moje obľúbené Taliansko.

6 14.12.2011