Renava komentáře u knih

S určitosťou viem, že táto trilógia sa mi nikdy nezunuje. Naozaj krásne čítanie, ktoré spĺňa všetky atribúty dobrej knihy.
Klasika s neopakovateľnou atmosférou života v drsných podmienkach severského vidieka so všetkým, čo k tomu patrí.. Čítala som viackrát a určite ešte veľakrát budem..

Cítila som tu akoby snahu o napodobnenie Isabell Allende, ale neveľmi vydarenú.. Oceňujem vyjadrenie autorkinej lásky k svojej pôvodnej domovine, to je zrejmé z každej vety, avšak ojedinelý čitateľský zážitok som z knihy nemala.

1 16.05.2012

Kniha poviedok, z ktorých ťažko zostaviť rebríček úspešnosti. Všetky vynikajúce, zábavné, prekvapivé.. Aj keď,asi najviac ma pobavila poviedka "Farárova zábavka", pointa bola neuveriteľná! Roald Dahl bol jednoducho v písaní poviedok neprekonateľný.

1 10.05.2012

Rozprávočka, napísaná Kingovi vlastným spôsobom. Postavy a ich psychika vykreslené plasticky,ako je jeho zvykom a to je asi tak jediné plus celého Osvícení. Čo mi v knihe vadilo najviac, bola predvídateľnosť deja - od prvých strán som mala tušenie,ako to celé dopadne a tak aj bolo..Túžila som sa chvíľu báť, ale skôr ako strach ma ovládli iné pocity, hlavne rozčarovanie.. Možno je to celé tým, že z Kingových hororov začínam pomaly vyrastať,v poslednej dobe mám problém naladiť sa na jeho frekvenciu...

4 03.05.2012

Na Němcovej Babičku nedám dopustiť, pre mňa to je jedna z najdojímavejších kníh, rovnako je to s filmom. Vždy sa mi pri nej vybavujú spomienky na vlastnú babičku, s ktorou som mala nádherný, blízky, výnimočný vzťah. Navyše sa na tú filmovú veľmi podobala,rovnako fyzicky ako i povahovo, skrátka vyzerala ako klasická rozprávková babička. A keďže už ju nemám vedľa seba, aj takto si ju vždy pripomeniem a zakaždým mi pri tom padajú nefalšované slzy, v ktorých sú ukryté spomienky na moje krásne detstvo a najláskavejšieho človeka, akého som kedy stretla a ktorý ma veľmi ovplyvnil...

23 02.05.2012

Vnímam to ako výpoveď citovo nevyzretého muža (mimochodom v súčasnej dobe pomerne bežného typu :-)), ktorý stojí pred krokom opustiť manželku (ktorú už nemiluje) a svojich dvoch malých synov (ktorých miluje nadovšetko)...
Sonda do mysle muža, analyzujúceho svoj nadchádzajuci čin a hľadajúceho akési sebaospravedlnenie, pričom bojuje sám so sebou, prehrabáva sa v spomienkach na manželské spolužitie, v zážitkoch s bývalou milenkou, ktorá pre neho podľa všetkého znamenala oveľa viac ako súčasná žena..Zároveň sa snaží ujasniť si dôsledky, ktoré bude mať tento čin hlavne vo vzťahu k jeho deťom.,
Hlavný hrdina na mňa pôsobí adolescentne, jeho rozhodnutie opustiť manželku na jednej strane prezentuje ako nezvratné, lebo má "pádny" dôvod - k manželke už nič necíti, no vzápätí to popiera, že možno keby ..(???), tak od nej "určite neodíde".. čím dokumentuje svoju vnútornú labilitu, osobnostnú nevyzretosť. Samozrejme záver ako pri väčšine kníh podobného filozofického typu autor ponecháva na fantázii čitateľa, rovnako je na ňom úsudok o správnosti (či nesprávnosti) manželovho rozhodnutia..
Aktuálna téma kopírujúca dnešnú rýchlu dobu, nielen čo do životného tempa, ale aj čo do frekvencie vážnych životných rozhodnutí. Kratučké čítanie na jeden večer, veľmi intímne, ako názov sám.

6 30.04.2012

Ako puzzle obrázok, ktorý sa rozpadne na tisíc malých kúskov a potom jednotlivé dieliky znova pomaličky začínajú do seba zapadať a vytvárať pôvodnú podobu.. Konečný obrázok je však jasnejší, zaujímavejší a pozorovateľ ho na konci vníma v úplne inom svetle ako ten pôvodný. Takého psychologické puzzle skrátka milujem :-)

3 22.04.2012

Dlho som mala tento titul doma, a nevedela som sa k nemu odhodlať, lebo ma dosť odrádzala obálka, ktorá mi tam absolútne nesedí...avšak presvedčilo ma kvantum pozitívnych referencií.
Už po prvých stranách som pochopila, že prvý dojem bol mylný. Ide o dojímavý a nevšedne napísaný príbeh, ktorý by si však zaslúžil, aby aj jeho fyzické prevedenie bolo rovnako nevšedné.. (autori obálok si možno neuvedomujú, ako veľmi niektorým knihám ubližujú práve zlým výberom prebalu..)
Príbeh sa odohráva v 2 netradičných časových rovinách, na prvý pohľad nelogických, ale nedá sa povedať, že by tým pisateľ smeroval k nejakému literárnemu úletu, naopak, dosiahol to, že podnietil čitateľovu zvedavosť a rozdúchal pocity ako súcit, smútok, obdiv a veľa iných, nepomenovaných, spájajúcich s netradičným čítaním.
Kto má rád knihy, ktoré sa vymykajú z bežného rámca, navyše s hlbokým odkazom a dlhým doznievaním v podvedomí aj po pretočení poslednej strany, tak toto je jedna z nich. Dúfam, že tento mladý autor napíše ešte veľa podobne dobrých titulov, pisateľský potenciál rozhodne má.

3 20.04.2012

Táto pani nepíše (nepísala) pre tuctového čitateľa. Navyše je k nemu prísna, vyžaduje si ho celého, telom i duchom. Takže čítanie jej kníh určite nie je odpočinkové, ale pomerne tvrdá práca. Odmena za trpezlivosť však nie malicherná záležitosť. Kto ju pochopí, pripúta si ho natrvalo. Aspon taký pocit mám z jej zarytých obdivovateľov. Mne sa to zrejme zatiaľ celkom nepodarilo (hlavne pri jej Orlandovi).. Snáď,keď budem "väčšia".. No v prípade Pani Dallowayovej ma okúzlila originalitou štýlu, s ktorým som sa v literarúre zatiaľ nestretla. Treba uznať, že je to geniálne napísané, plynulé prelínanie v čase a postupné spájanie všetkých spočiatku samostatne sa rozvíjajúcich línií pôsobí ako nádherná symfónia, akoby niekde v pozadí textu znela hudba. Človek sa musí spisovateľom narodiť, aby dokázat písať tak, ako ona.

Knihu som čítala až po tom, čo som kedysi videla toto predstavenie v podaní divadla GUnaGU.. Z predstavenia som odchádzala s tým, že od návalov smiechu som mala kútiky úst vyťahané po uši, Peter Batthyany a Peter Sklár skrátka excelovali :-) Knihu som si preto následne v duchu zvizualizovala a mala som z nej rovnako dobrý zážitok :-)))

3 16.04.2012

Čítanie na jeden-dva večery, zato príjemné a obsahovo hlboké. Dve poviedky v podobne ladenom duchu, obidve vynikajúce. Dokonalá analýza toho, ako sa človek pod vplyvom vonkajších okolností dostane na šikmú plochu, padne na dno, vyrovnáva sa s dôsledkami. V obidvoch prípadoch je najzaujímavejšia analýza samého seba, sebareflexia a konečné rozhodnutie vnútorne sa vysporiadať s pocitom viny a vnútornou trýzňou..Skvelé dielko.

2 15.04.2012

Začiatok vyzeral veľmi sľubne.. Vidno, že je za knihou veľa štúdia historických i zemepisných faktov okolo Dunaja, krajín a národov žijúcich pozdĺž jeho toku. Toto beriem, táto stránka knihy bola vážne zaujímavá a poučná, čo určite ocenia hlavne rodení Bratislavčania a ľudia žijúci v okolí. Horšie to však už bolo s dejom. Osobne neviem, do akej kategórie by som vôbec knihu zaradila. Začiatok sa tváril ako inteligente sa rozvíjajúci román o vzťahu dvoch mladých ľudí v neľahkej dobe, postupne prešiel do čohosi podobnému detektívke, neskôr detektívny náboj vyprchal a postupne to celé skĺzlo do čohosi pre mňa neidentifikovateľného.. Neviem či bol autorov zámer napísať niečo takéto veľmi rôznorodé, ale na mňa to skôr pôsobilo chaoticky. Postupne som nadobúdala dojem, akoby sa po úspešnom štarte zrazu vybili baterky.. Je mi to ľúto, lebo potenciál tu určite bol, snaha rovnako. Chcelo by to reparát, druhý pokus by bol určite za jedna:-)

4 14.04.2012

Keď som prečítala Krstného otca, myslela som si, že ho už žiadny Puzov román neprekoná. Je to vec názoru, ale mne Sicílčan prírastol k srdcu oveľa viac. Prekvapivo som tu objavila dimenzie, ktoré som v mafiánskom príbehu neočakávala - nielen pútavosť, napätie, nečakané zvraty (čo je u Puzza samozrejmosťou), ale zarážajúco aj veľká dávka ľudskosti a dojímavosti, bez umelého sentimentu (aj som veru slzu uronila) a bez mihnutia oka ju zaraďujem medzi svoje "naj" tituly. Navyše, hlavný hrdina (niečo ako taliansky Robin Hood) je jednou z najsympatickejších postáv, s akými som sa v literatúre doteraz stretla.

3 13.04.2012

Celú triĺógiu som zhtla hneď po vydaní (výnimočne, lebo inak knihy jesť nezvyknem). Za najlepšiu považujem prvú časť, ktorá sa atmosférou trocha vymyká spomedzi ostatných, je viac mystická, záhadná,tajomná. Zvyšené dva diely sú akčnejšie, posledný možno v závere až príliš, ale v tomto prípade to nie je na škodu veci. Celá trilógia nepochybne patrí k tomu najlepšiemu, čo za posledné roky v tomto žánri vyšlo. Okrem spádového deja má ešte jeden bonus navyše - a to "atmošku", ktorá u mňa mohla za to, že som knihu odložila len na pár hodín v noci (skutočne ĺen na pár!), čítala som aj v aute počas čakania na červenú :-). Novinár Mikael Blomkvist a Lisbeth Salander sú postavičky, ktoré majú svojskú charizmu a tej sa jednoducho nedá odolať. Po dočítaní sa vynárajú desiatky otáznikov (ako by to celé pokračovalo ďalej, ako by sa vyvíjal vzťah hlavných hrdinov, aké ďalšie námety nosil Larsson v hlave, aké ďalšie postavy by vytvoril...)..Na tie však bohužiaľ už nik neodpovie. Naozaj škoda.

14 13.04.2012

Zatiaľ čo prvý diel som prečítala so zaujatím a pocitom, že išlo o nevšedný príbeh, aj keď mierne drsný, nadšenie z pokračovania sa nekonalo. Drsnosť naznačená v prvom diely prerástala do takých rozmerov, že toho bolo na mňa viac ako som dokázala vstrebať. Na jednom mieste príliš veľa odporností, hrôzostrašných popráv, bitiek, akcií, stratégií, podrazov,atď., atď... Možno muži to vidia inak, ako "akčnú záležitosť", ale mne sa dvíhal žalúdok. Chýbalo mi tam aspoň máličko z toho pozitívneho, čo ponúkal prvý diel a vďaka tomu všetkému som sa postupne začala v deji strácať. Ani len hlavná postava, ktorá spočiatku evokovala sympatie sa väčšinu deja neukázovala v príliš dobrom svetle, čím príbeh stratil akýkoľvek pozitívny náboj (pre mňa). Zaručene to bol autorov úmysel a vysvetlenie sa dostaví v záverečnej časti, ale sama sebou si nie som istá, či jej dám šancu vylepšiť skóre.

7 12.04.2012

Kto má rád Annu Gavaldu a jej nenútený, pohodový spôsob písania, bude nadmieru spokojný. Kto ju nemusí, nech sa do toho ani nepúšťa, zrejme ju odloží ako nezáživnú. Toto je "typická gavaldovka", so všetkým, čo k tomu patrí, postavená na paradoxoch života, na atmosfére, ktorá sa vpíja pod kožu, na psychologickej analýze postáv. Všetko je podané s takou ľahkosťou a ležérnosťou, že pri čítaní si človek uvedomuje, že sa vôbec nedostavuje pocit, akoby ho chcela autorka príbehom účelne ku knihe priklincovať, ohúriť, či dojať - skôr akoby to celé nechávala naňho. Táto nenútenosť však nie každému vyhovuje a mnohí ju považujú za "nudu" - sto ľudí, sto chutí.... Z jej repretoáru mi táto zatiaľ sadla najviac.

6 12.04.2012

Povedala by som, že rovnako ako "Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov" od Tarageľa a Danglára,nezaradila by som knihu do kategórie "LEN" pre deti. Tento druh humoru so stopercentnou účinnosťou rozosmeje dospelých (môžno skôr ako deti), rovnako ako spomínaná Tarageľova kniha (ktorú inak vrelo odporúčam!!!). Kto inklinuje k vtipným knihám s rádoby poučnou pointou (v tomto prípade na tému ako prinútiť nepoučiteľných malých tvrdohlavcov k poslušnosti), určite mi dá za pravdu. Ja sa na tom bavím permanentne :-)

12.04.2012

Pokánie som precítila, prežila a pretrpela osobitne s každou jednou z hlavných postáv. Postavenie každej z nich má hlboký rozmer, dáva čitateľovi veľa podnetov na analýzu počinov a ich dôsledkov, ktoré sú nedozierne.. V spojení s dokonalým McEwanovým rukopisom sa právom zaraďuje k najhodnotnejším dielam svetovej literatúry vôbec.. McEwan ma prekvapuje každou ďalšou novoprečítanou knihou, každá má iný nádych, iný štýl, niekedy ma až zaráža, či to písal ten istý autor (v tom dobrom zmysle slova), aj preto patrí medzi mojich najobľúbenejších.
Dokonale to vystihol paulhunter, k tomu už asi nie je čo dodať.

Moje zoznámenie s Benioffom bolo láskou na prvý pohľad - zaujal ma popis na prebale a už bol môj :-) Čakala som smutný príbeh, koniec-koncov aj som sa ho dočkala (Leningradská blokáda nebola veselá záležitosť), ale nie som si istá, či som sa paradoxne pri knihe viac nesmiala ako plakala (občas sa mi myslím zadarilo oboje naraz).Tento pomerne mladý spisovateľ má neskutočný rozprávačský talent, aj tie najabsurdnejšie situácie vykreslil tak, že vyzneli komicky, teda skôr tragikomicky. Ešte jeden dodatok - možno niekoho bude zaujímať, že tento dobre píšuci sympaťák je navyše jedným z producentov filmu Hry o trúny.

4 11.04.2012

„Neexistuje nič také, ako morálna, či nemorálna kniha. Knihy sú buď dobre napísané, alebo zle napísané.“ S týmto Wildovým výrokom sa plne stotožňujem a dodávam, že o tejto bezpochyby platí to prvé. Dielo, ktoré Wildovi na svojej životnej ceste dopomohlo k odsúdeniu na 2 roky za jeho homosexuálne sklony, no prežilo veky ako či už čitateľsky obdivované, zaznávané, kritizované, ale večne živé. Dielo plné rozporov – krása maskujúca osobnosť v morálnom rozklade, láska v mnohých podobách prechádzajúca od zbožňovania do nenávisti, kontrast zločinu a ľahkovážnosti pri vysporiadavaní sa s vlastnou vinou. Zarážajúca výpoveď o tom, ako vonkajšia i vnútorná krása vplyvom morálne skazeného, pôžitkárskeho a ľahkovážneho "priateľa" zmení postoj k životu mladého, nevyformovaného chlapca a spôsobí jeho rozvrat a záhubu.Výnimočné, nadčasové dielo.

16 10.04.2012