Nyctophile komentáře u knih

Spočiatku sa ako hlavné posolstvo knihy javila dogma, že "žiť ďalej je naša psia povinnosť", za každých okolností. Pre tú myšlienku nemám veľké pochopenie. Postupom času som však s prekvapením zistil, že držím v rukách asi najlepšiu knihu za posledné obdobie. Časté prirovnanie s Garcíom Márquezom a jeho dielom Sto rokov samoty je namieste, akurát Tri jablká spadnuté z neba je kniha o triedu lepšia. "Čím prostejšie sú slová, tým väčší majú význam".

10 21.07.2022

Asi nikto nikdy nerozobral grécke mýty do väčšej hĺbky než v tejto knihe. A úbohej Héry mi bolo fakt ľúto, pretože fakticky polka gréckej mytológie je založená na tom, že Zeus nedokázal udržať svoj penis v nohaviciach. Kto by sa čudoval, že bola permanentne nasupená, keď mala takého muža (ktorého si navyše vzala len z hanby po znásilnení...).

8 07.11.2021

Vysoké hodnotenie knihy treba pripísať hlavne jej obrovskej informačnej hodnote. Ak by však človek chcel hľadať "pravdu", tá zase bude len niekde uprostred, toto je príliš tendenčné. Ako písal izraelský velikán Amos Oz: "väčšina konfliktov na svete sa dá ľahko opísať ako konflikt dobra so zlom, kde dobrí chlapci bojujú so zlými. Izraelsko-palestínsky konflikt takýto jednoduchý nie je. Tu bojuje dobro s dobrom, dobrí chlapci proti dobrým chlapcom". Každopádne, je to skvelé čítanie a každý, kto sa snaží Blízkemu východu porozumieť, by mal po tejto knihe siahnuť.

7 25.11.2023

Ako všeobecnú slabosť ruskej literatúry hodnotím tendenciu zaľudňovať romány obrovským a neprehľadným množstvom postáv, z ktorých mnohé sú pre dej úplne nepodstatné. Ďalej som si všimol, že v tých časoch bolo asi v cárskom Rusku bežné, ak niekto začal pri prvom stretnutí hoci aj na ulici viesť s neznámym človekom debaty o zmysle všehomíra a o najhlbšej filozofii. Ďalej ma vyložene štval hlavný hrdina, neustále upadajúci do mdlôb, odpadávajúci, no proste z hovna upletený niktoš, ktorý mal ale na vraždenie síl dosť. Napriek všetkým týmto negatívnym faktom a prostrednej časti knihy, ktorá si nedokázala udržať moju stopercentnú pozornosť, patrí románu plné hodnotenie.

7 02.10.2022

Všetko v poriadku, morbídne zaujímavé. Správny názov knihy by ale mal byť: "Dejiny smrti vo Francúzsku, prevažne v 15. storočí". Osobne som sa tešil na čítanie o egyptských hrobkách, o slzách pozostalých pridávaných do gréckych sarkofágov či o rímskom spaľovaní. Namiesto toho sa človek dočítal, na ktorom parížskom cintoríne je najvhodnejšia pôda na rýchly rozklad tiel. A tisíc starých francúzskych historiek k tomu. Nie som si istý, či má význam vydávať takéto knihy aj mimo krajiny ich pôvodu.

6 26.10.2021

Tak zase nejaký britský džentlmen opisuje svetu ruskú kultúru. Sám by som si netrúfol vytknúť faktografické chyby, ale ruskí čitatelia to na diskusných literárnych fórach urobili v miere vrchovatej. Takže ako môžem veriť v odbornej knihe vlastne čomukoľvek, ak sa autor skompromitoval svojimi neznalosťami? Slovenské vydanie od vydavateľstva Premedia je poľutovaniahodné, je vidieť, že preklad aj korekcia sa udiali narýchlo. Preklepy, gramatické chyby, no proste slovenská klasika posledných rokov... Čo ma vytáčalo úplne do nepríčetna, bola hviezdička v texte, ktorá mala veľkosť mušacieho výkalu. Prakticky nikdy som si ju pri čítaní nevšimol, vždy až v samotnej vysvetlivke na päte strany, čiže nasledovalo prácne hľadanie v samotnom texte...

5 14.03.2022

K slovenskému vydaniu od Ikaru z roku 2016 asi toľko, že sa jedná o pravdepodobne najhorší preklad profesionálne vydanej knihy, aký sa ku mne dostal. Pán prekladateľ si môže preložiť akurát nohu cez nohu, prípadne papier A4 na dve polovice. Celkovo je čítanie tejto knihy len strata času a ani najlepší preklad by nezabránil dojmu, že sa jedná o náhodný výber z wikipédie. A to som ešte nespomenul typickú anglo-saskú nadradenosť. Lebo celá história, milé deti, to je len Británia a USA, občas aj nejaký ich nepriateľ.

Z tejto edície Nakladatelstva Lidové noviny mám toho načítaného už dosť a toto je jednoznačne najhorší kúsok z ich dielne. Už od samého začiatku sa jedná o maximálne chaotickú záležitosť, ktorá sa ani postupom pribúdajúcich strán akosi nedokáže usporiadať. A v prvom rade: toto nie je popis histórie pre človeka neznalého faktov. Autor totiž nemá v úmysle čitateľovi históriu detailne približovať. On naopak už u čitateľa znalosť všetkých historických faktov automaticky predpokladá a snaží sa ich podať alternatívnym spôsobom a usporiadaním. Pre mňa totálne fiasko.

5 05.12.2021

"Jablkom chcem udiviť Paríž!" Paul Cézanne bol naozaj iný, zemitejší, zdržanlivejší oproti celému zvyšku svojej generácie. A súhlasím s názormi, že napísať knihu o jeho živote bola isto väčšia výzva než písať o Lautrecovi, van Goghovi alebo o inom z jeho súčasníkov, ktorých život pravdupovediac aj skutočne bol "zaujímavejší". Jediné šťastie, že Cézanne mal dobrého priateľa Emila Zolu, o ktorom sa dalo písať dosť. Niekedy pri čítaní zavládol dokonca pocit, že sa jedná o životopis Zolu, nie Cézanna. Perruchot má vskutku zvláštny, strohý informačný štýl, veľmi popisný, prakticky zbavený priamej reči. Pre niekoho by to mohlo byť nezáživné, ale presný opak je pravdou. Kniha zaujímavá hlavne pre tých, ktorí považujú parížske Musée d´Orsay za svoje najobľúbenejšie miesto na svete a medzi ktorých sa radím aj ja.

4 25.12.2023

Dielo s veľkými, preveľkými filozofickými ambíciami (súdiac podľa úvodu). Lenže asi len ťažko môžete filozofiu aplikovať na postavy, ktorým "vlasy páchnou ženským klínem". Zarážajúco prízemné. Večný návrat spočíva vážne len v tom, aby každý "Jeníček dostal svou Mařenku".

4 08.08.2023

Historici sa viac-menej zhodujú v tom, že svätá Helena bolo pôvodom Grékyňa z maloázijskej Bithýnie. Pochybná teória o tom, že bola britského pôvodu, stojí na veľmi hlinených nohách a razili ju vždy len britskí šovinistickí historici. Tu je Helena vykreslená ako rusovlasá emancipovaná dievčina z Britských ostrovov, takže je už po pár stranách jasné, že sa dostávame na úroveň rozprávky, prípadne fantazijnej literatúry.
Pomerne známym príbehom z jej života je aj historka o tom, ako sa so svojím manželom Konstanciom Chlorom spoznali. Stretol ju na ulici, na ruke mala presne taký istý strieborný náramok, aký mal on. Považoval to za znamenie toho, že sú spriaznené duše. Tento vskutku úžasný príbeh ale v tejto knihe nehľadajte. Autor išiel úplne iným smerom a písal akýmsi prazvláštnym štýlom, ktorý mi zo začiatku nesadol. Priemer, ktorý nakoniec zachraňujú posledné dve kapitoly.

4 26.07.2023

Spomedzi všetkých kníh od Juraja Červenáka je táto asi najlepšia. Autor opäť vynaložil obrovské úsilie, naštudoval si do najmenších podrobností dobové reálie, osobnosti, jazyk. Jeho séria o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi je skvelá a historicky verná, pištoľník Šarkan a farár Dobšinský sú však ešte o úroveň vyššie. Chvályhodné je to, že Červenák opäť na svetlo sveta vyťahuje polozabudnuté historky a osobnosti našich dejín, za čo by si zaslúžil minimálne cenu od ministerstva kultúry. Osobne by som sa napríklad po prečítaní tejto knihy rád pozrel do kostola v Drienčanoch. Dúfam len v jediné, že nikdy nenapíše knihu odohrávajúcu sa vo vojnovom Slovenskom štáte, lebo na toto obdobie dejín má dosť pokrivené neoliberálne názory. Napriek tomu ho fest uznávam a päťhviezda ako vyšitá!

4 15.02.2023

Takže význam slov "prova" a "korma" si autor (lingvista) musel hľadať v gúgli, zato význam slov "bullshit", "customer friendly", "out of the box", "challenge", "defaultne" a tony ďalších mu jasné boli. Prepáčte mi, ale cez takéto prznenie slovenského jazyka sa proste nedá preniesť, takže principiálny odpad!

Ako cestopis zastarané a o ničom nevypovedajúce, ako náučná kniha o orientálnych náboženstvách pre zmenu príliš povrchné. A ako spomienka na zosnulú manželku zase typicky americky patetické.

4 22.12.2022

Vždy som tvrdil a aj budem tvrdiť, že akýkoľvek idealizmus je stále lepší než bezbrehý materializmus, v ktorom sa momentálne utápa západná civilizácia. Ale je pravda, že islam je tou "najsmutnejšou tvárou teizmu", ako by povedal filozof Schopenhauer. Táto kniha by mala význam vtedy, ak by ju čítali a kriticky posudzovali samotní veriaci moslimovia. Tí však vo svojom vedomí aj podvedomí jej obsah absolútne zničia. Ostane teda len západný čitateľ, ktorý sa v podstate len utvrdí v tom, čo si o tomto "prorokovi" myslel už predtým.

4 15.11.2021

V noci sú lúpežné prepadnutia a vlámania častejšie ako cez deň. Jeden zlodej v 18. storočí povedal: „v noci máme šancu omnoho väčšieho zárobku než cez deň". No toto, kto by to bol povedal! Jeden chlapík v Anglicku sa v 18. storočí vracal v noci z krčmy, zakopol a zlomil si nohu. No teda, to sú mi veci! Absolútne neuveriteľné a dychberúce, toto by asi nikto nečakal. Jedna hviezda za autorovu odvahu a snahu spraviť z ho*na kvet. Za to, že na 360 strán dokázal rozviť úplne bezpredmetné témy a okoreniť ich stovkami bezduchých citátov. Druhá hviezda je za grafickú stránku veci (obal naozaj predáva...), za reprodukcie obrazov a za kapitolu o posteliach.

3 13.11.2023

Citujem z tohto vysoko odborného a profesionálneho veľdiela: "za úsvitu v prvou či druhou květnovou neděli jsou na mýtině nedaleko vesnice přivedena stáda a odehrává se "měření mléka". Samice dojí ženy a samce muži. Podle toho, kolik příslušné zvíře nadojí mléka, dostane v danou sezonu rodina příděl sýra". Tak toto by som si sakra rád pozrel, ako niekto dojí barana! Prekladateľovi napríklad nikto nevysvetlil, že v maďarčine sa najskôr používa priezvisko a potom krstné meno, takže sa to tu hemží "Davidmi Ferencmi, podľa návrhu Kósa Károlyho, galéria Nagyho Imreho a Nagyho Istvána", atď... Svätá Paraskevi (Sv. Petka) je v tejto knihe muž, Štefan Veľký zvíťazil nad Turkami v 36 z 34 bitiek, Herkules vyliečil zranenú Hydru tým, že ju kúpal v liečivých prameňoch (!!!!). V rámci prehliadky si môžete pozrieť neologue synagógu, prípadne pamätník shot pillars (už vidím, ako sa miestnych pýtate na toto miesto), v 15. storočí vládol kráľ Sigismund, každá hora je "Mount" niečo... Možno mám na "náučnú" literatúru vysoké nároky, ale ruky preč od tohto nepodarku (mám podozrenie, že už anglický originál stál za vyližpr*el, ako to už býva dobrým zvykom v edícii Rough Guide aj Bradt).

3 23.01.2023

Nobelovou cenou ovenčený autor stavia do úlohy hlavného hrdinu solídny turecký most, akých je na Balkáne plno. Tento však stojí vo východnej Bosne a bol predurčený na to, aby sa stal nemým svedkom mnohých pozoruhodných životných príbehov a udalostí. Najviac sa mi páči Andrićova schopnosť demýtizácie a triviálneho odhaľovania mnohých legiend. Prechod od skutočnej neprikrášlenej udalosti k neskoršej legende je veľmi hladký a úplne logický. Neraz čítame prekrútenú legendu, ktorá sto strán nazad ešte bola reálnou udalosťou, zahrňujúcou skutočných ľudí, mená, dátumy. Aferim, Ivo!

3 15.12.2022

Jedno z tých diel, pri ktorých vôbec nepochybujete o tom, že ich napísal SKUTOČNE duševne chorý človek. Žiadna trápna póza. Niekto tuším čítanie tejto knihy prirovnal k pádu do hrobu, prípadne pocitu, keď sa zvonku zamykajú dvere psychiatrickej liečebne. Čokoľvek iné, len nie ľahká literatúra, nikomu neodporúčam.

3 10.12.2022

Napriek extrémnej zložitosti a komplexnosti dejín Arménov sa autorom podarilo udržať knihu absolútne prehľadnou a zrozumiteľnou (je ale pravda, že občas sa v po sebe nasledujúcich kapitolách duplicitne objavovali aj celé odseky). Mierne mi prekážalo používanie niekedy až príliš moderného jazyka. Kapitoly o živote Arménov v Osmanskej ríši 19.st. a nasledovná genocída sú spracované (nebojím sa použiť to slovo, áno) geniálne! Takisto aj popis národnej kolektívnej psyché a hĺbkový rozbor kultúry, ktorý zašiel až do takých detailov, ako je zmienka konkrétnej skladby od kapely System Of A Down. Túto knihu nepochybne považujem za absolútne najhodnotnejší kus v mojej enormnej pracovnej knižnici a na záver ostáva pridať už len grécke príslovie: "Turecko nemá históriu, Turecko má len register trestov".

2 20.04.2024