Nyctophile komentáře u knih

Napriek extrémnej zložitosti a komplexnosti dejín Arménov sa autorom podarilo udržať knihu absolútne prehľadnou a zrozumiteľnou (je ale pravda, že občas sa v po sebe nasledujúcich kapitolách duplicitne objavovali aj celé odseky). Mierne mi prekážalo používanie niekedy až príliš moderného jazyka. Kapitoly o živote Arménov v Osmanskej ríši 19.st. a nasledovná genocída sú spracované (nebojím sa použiť to slovo, áno) geniálne! Takisto aj popis národnej kolektívnej psyché a hĺbkový rozbor kultúry, ktorý zašiel až do takých detailov, ako je zmienka konkrétnej skladby od kapely System Of A Down. Túto knihu nepochybne považujem za absolútne najhodnotnejší kus v mojej enormnej pracovnej knižnici a na záver ostáva pridať už len grécke príslovie: "Turecko nemá históriu, Turecko má len register trestov".

2 20.04.2024

Treba vyzdvihnúť publikáciu ako celok, ale z môjho pohľadu hlavne druhú časť, čiže rozbor macedónskej kultúry od Miroslava Koubu. Skvele dopĺňa faktografickú prvú časť. Grékov môže aj šľak trafiť, ale hádam sa už s existenciou tejto krajiny a jej svojbytného národa zmierili. Len doplním úsmevnú historku z 90-tych rokov, ktorá v knihe spomenutá nie je. Keď Gréci presadili, aby krajina v medzinárodnom a diplomatickom priestore niesla názov FYROM (Former Yugoslav Republic of Macedonia), Macedónci navrhli, aby teda medzinárodne uznávaný názov Grécka znel FOPOG (Former Ottoman Protectorate of Greece). Holt, Balkán je Balkán a práve preto ho nie je možné nemilovať...

1 14.04.2024

Pri úvodnej kapitole o americkej vlajke sa mi od znechutenia dvíhal kýbel, kapitola posledná pre zmenu bola ukážkovým "prebudeným" dokumentarizmom a ospevovaním vlajky dúhovej. To medzitým vcelku ušlo a hoci na príbeh niektorých vlajok máme s autorom iný názor (alebo iné zdroje), jedná sa o informačne hodnotnú a pútavú knihu.

2 12.03.2024

Rozpačitý a rozcuchaný úvod pôsobil skôr dojmom seminárnej práce nejakej priemernej študentky než dojmom serióznej knihy. Potom sa to zlepšilo, ale priaznivé hodnotenie ide na vrub skôr súfijským historkám, bájkam a ponaučeniam, ktoré proste nemôžu sklamať. Samotný prínos autorky v tejto kompilácii a "náučnej" publikácii je priam zanedbateľný.

Niekoľko citácií na zamyslenie:

"Súfizmus znamená, že Boh ťa nechá zomrieť v tebe, aby ťa vzkriesil v sebe."

"Človek je kniha. Sú v ňom vpísané všetky veci, ale tma mu nedovoľuje prečítať si toto poznanie vo vnútri seba samého."

"Harún počul rozprávať o láske Madžnúna a Lajly a zatúžil uvidieť túto slávnu krásku. Keď uvidel Lajlu, nepripadala mu nijako zvláštna. Zavolal si Madžnúna a povedal mu: "Tá Lajla, ktorej krása Ťa doviedla do tohto stavu, nie je vôbec pekná." Madžnún odpovedal: " Lajlina krása je bez poškvrny, ale tvoje oko je vadné. Aby si poznal jej krásu, musíš mať Madžnúnovo oko."

"Boh vraví človeku: "Spomeň si na Mňa a Ja si spomeniem na Teba."

1 11.02.2024

Asi najčastejšie sa mi pri čítaní tejto knihy opakovalo v hlave heslo: "Prestaňte robiť hlúpych ľudí slávnymi". Cobaina som vždy (ešte aj za jeho života) považoval za trápneho pózera (a táto kniha to do značnej miery potvrdzuje). Večne sa hral na "obeť" svojej slávy, obeť rozvrátenej rodiny (to by o sebe mohol povedať takmer každý). Takýchto ľudí fakt treba poslať do Bangladéša k šijaciemu stroju, aby mali pre tú svoju depresiu konečne skutočný dôvod. Teraz ale od hodnotenia jeho života treba prejsť k hodnoteniu knihy, no a to je iná káva. Vskutku výživné čítanie, detailné a profesionálne v autorovom prístupe. Chorá spoločnosť s chorými hodnotami vyprodukovala chorého umelca. Čo k tomu dodať.

2 05.02.2024

Formou aj obsahom absolútne geniálna/šialená kniha (vybrať podľa ľubovôle). V prípade niektorých hesiel slovníka (hlavne heslo "Avram Branković") by malo platiť pravidlo "niekedy je menej viac", hlavne, čo sa fantázie týka. Pretože tá občas ide cez čiaru a človek priam nestíha sledovať, čo sa to naňho valí. Isté je však to, že som po dlhej dobe našiel literárne dielo, ktoré ma natoľko vtiahlo, že sa k nemu iste budem vracať, rozoberať ho po vrstvách a snažiť sa ho lepšie pochopiť.
Pár citátov, ktoré si tu odkladám pre seba/možno aj pre druhých:

- Tomu, kto dospeje na koniec cesty, cesta už nie je potrebná, a preto sa mu ani nechce ísť ďalej.
- Rozdiel medzi dvoma "áno" môže byť väčší než medzi "áno" a "nie".
- Skutky s ľudskom živote sú ako jedlo a myšlienky a city ako korenie. Zle obíde ten, kto posolí čerešne, alebo octom poleje zákusok.
- Čas. Najprv posilňuje a potom oslabuje.
- Na sude je najdôležitejšia diera, na krčahu to, čo nie je krčah, v duši to, čo nie je človek, v hlave to, čo nie je hlava, a to prezradí reč.

Veľmi chytľavá záležitosť nesúca sa presne v duchu starých islandských ság. Sedíte si v kľude doma, zrazu vám na dvere zabúchajú okoloidúci "hrdinovia" a začnú kričať niečo v štýle: "Počuli sme, že ste vraj veľkí chlapi a bojovníci. My sme však väčší chlapi, tak poďte von, nech vás zabijeme a vydrancujeme celý váš majetok." A tak vám neostáva nič iné, len chytiť ten mizerný kyjak, zhrdzavený biedny oštep či tupú sekeru, vyjsť von a nechať sa zabiť. Pozoruhodná spoločnosť, ktorej ďalšou črtou bola záľuba v legendách a klebetách. Rozhovor, ktorý sa odohral medzi dvoma ľuďmi/štyrmi očami, prerástol o pár mesiacov do legiend, o ktorých sa bavila polka ostrova (to isté platí aj o súboji dvoch jednotlivcov na ceste uprostred ničoho). Fascinujúce. Takisto exkurz do menej známych udalostí európskej histórie začiatku 11.st. bol výživný, takže pánovi Laxnessovi letí do Valhally jedno veľké "takk fyrir"!

1 26.01.2024

Zaujímalo ma hlavne pozadie vzniku môjho asi najobľúbenejšieho obrazu - "La Toilette" (alternatívne "La Rousse"). Nepadla tu o ňom však žiadna zmienka. Zaujímavé je, že pri tomto štýle životopisov autori kládli dôraz práve na okolnosti tvorby najznámejších diel, Perruchot to však akosi odsúva na druhú koľaj. Viac než maliarovej tvorbe sa tu venuje jeho alkoholickým excesom a návštevám nevestincov, ktoré pre čitateľa nemôžu byť žiadnym prekvapením. No a na záver faktografická výčitka voči chybe, ktorá ide fakt cez všetky čiary: Eiffelova veža pri svojom slávnostnom otvorení naozaj NEBOLA modrej farby.

2 07.01.2024

"Jablkom chcem udiviť Paríž!" Paul Cézanne bol naozaj iný, zemitejší, zdržanlivejší oproti celému zvyšku svojej generácie. A súhlasím s názormi, že napísať knihu o jeho živote bola isto väčšia výzva než písať o Lautrecovi, van Goghovi alebo o inom z jeho súčasníkov, ktorých život pravdupovediac aj skutočne bol "zaujímavejší". Jediné šťastie, že Cézanne mal dobrého priateľa Emila Zolu, o ktorom sa dalo písať dosť. Niekedy pri čítaní zavládol dokonca pocit, že sa jedná o životopis Zolu, nie Cézanna. Perruchot má vskutku zvláštny, strohý informačný štýl, veľmi popisný, prakticky zbavený priamej reči. Pre niekoho by to mohlo byť nezáživné, ale presný opak je pravdou. Kniha zaujímavá hlavne pre tých, ktorí považujú parížske Musée d´Orsay za svoje najobľúbenejšie miesto na svete a medzi ktorých sa radím aj ja.

4 25.12.2023

Áno, aj ja podobne ako mnohí iní čitatelia budem na diela Augusta Rodina pozerať už inak. Život tejto bezcharakternej svine ma len utvrdzuje v názore, že až Francúzov kompletne nahradia severoafričania a černosi, bude to pre tú krajinu po ľudskej stránke znamenať jednoznačne zmenu k lepšiemu.

19.12.2023

Skvelý a podrobný opis géniovho života. Možno až príliš sa to tam hemží zdrobneninami. Wolfík, maminka, tatínek, hubička... Ale to je asi tak všetko, čo sa dá vytknúť.

1 06.12.2023

Vysoké hodnotenie knihy treba pripísať hlavne jej obrovskej informačnej hodnote. Ak by však človek chcel hľadať "pravdu", tá zase bude len niekde uprostred, toto je príliš tendenčné. Ako písal izraelský velikán Amos Oz: "väčšina konfliktov na svete sa dá ľahko opísať ako konflikt dobra so zlom, kde dobrí chlapci bojujú so zlými. Izraelsko-palestínsky konflikt takýto jednoduchý nie je. Tu bojuje dobro s dobrom, dobrí chlapci proti dobrým chlapcom". Každopádne, je to skvelé čítanie a každý, kto sa snaží Blízkemu východu porozumieť, by mal po tejto knihe siahnuť.

7 25.11.2023

V noci sú lúpežné prepadnutia a vlámania častejšie ako cez deň. Jeden zlodej v 18. storočí povedal: „v noci máme šancu omnoho väčšieho zárobku než cez deň". No toto, kto by to bol povedal! Jeden chlapík v Anglicku sa v 18. storočí vracal v noci z krčmy, zakopol a zlomil si nohu. No teda, to sú mi veci! Absolútne neuveriteľné a dychberúce, toto by asi nikto nečakal. Jedna hviezda za autorovu odvahu a snahu spraviť z ho*na kvet. Za to, že na 360 strán dokázal rozviť úplne bezpredmetné témy a okoreniť ich stovkami bezduchých citátov. Druhá hviezda je za grafickú stránku veci (obal naozaj predáva...), za reprodukcie obrazov a za kapitolu o posteliach.

3 13.11.2023

Asi najlepšou definíciou moderného umenia je téza, že sa v ňom nejedná o prevedenie, ale o nápad. Niektoré nápady sú naozaj pozoruhodné a človek nemusí byť kunsthistorik, aby v nich badal kvalitu. Iné diela sú ale komplexnejšie a priam si žiadajú vysvetlenie. Piet Mondrian patrí práve do tej druhej kategórie a v tejto knihe sám vlastnými esejami, dialógmi a čiastočne útržkami listov svoje umenie vysvetľuje. Bla bla bla, horizontálne línie predstavujú statický ženský princíp, vertikálne línie mužský tvorivý princíp a túžbu, bla bla, priamky najlepšie vyjadrujú napätie, takže oblúky treba úplne odstrániť, bla bla, všetko sú to ale len bolestne nadbytočné plky. Z môjho pohľadu: všetko, čo divák priamo na obraze/v obraze sám nevidí, ale sa mu musí prácne vysvetľovať, je preňho úplne stratené...

1 07.11.2023

Jedinou nevýhodou je obrovský formát a váha. Inak sa jedná o veľmi záživný a detailný dobový popis.

1 10.09.2023

Citát: "..., že medzi mužom a ženou je to nie len tak a že medzi nimi je rozdiel. To je pravda, nie je to len tak, lebo žena niekedy celkom ináč myslí a koná ako muž". Toto hneď na úvod konštatuje spisovateľ (muž), ktorý práve píše román z pohľadu ženy. Nikdy som nemal v dôveru v mužského spisovateľa, ktorý sa snaží vniknúť do ženskej psyché a v tejto knihe to spôsobuje obzvlášť veľkú disonanciu a šušťanie papierom. Na druhej strane, toto dielo treba brať ako skvelý opis svojej doby. Budovateľské nadšenie socializmu nejako neprekáža, v niečo predsa treba veriť (keď je viera skutočná a nejedná sa len o trápnu pózu). Zaujímavá kniha z čias, kedy bol svet ešte v poriadku.

1 17.08.2023

Dielo s veľkými, preveľkými filozofickými ambíciami (súdiac podľa úvodu). Lenže asi len ťažko môžete filozofiu aplikovať na postavy, ktorým "vlasy páchnou ženským klínem". Zarážajúco prízemné. Večný návrat spočíva vážne len v tom, aby každý "Jeníček dostal svou Mařenku".

4 08.08.2023

Citácia z úvodu: "V porovnaní so starovekými Aténami, Rímom a Egyptom je staroveká Čína z obdobia dynastie Chan pre západných čitateľov menej známa". A tým je vlastne povedané asi všetko. Napriek snahe autora ozrejmiť niektoré historické a kultúrne reálie pre mňa táto časť sveta naďalej ostáva nepochopiteľnou cudzou planétou.

2 29.07.2023

Historici sa viac-menej zhodujú v tom, že svätá Helena bolo pôvodom Grékyňa z maloázijskej Bithýnie. Pochybná teória o tom, že bola britského pôvodu, stojí na veľmi hlinených nohách a razili ju vždy len britskí šovinistickí historici. Tu je Helena vykreslená ako rusovlasá emancipovaná dievčina z Britských ostrovov, takže je už po pár stranách jasné, že sa dostávame na úroveň rozprávky, prípadne fantazijnej literatúry.
Pomerne známym príbehom z jej života je aj historka o tom, ako sa so svojím manželom Konstanciom Chlorom spoznali. Stretol ju na ulici, na ruke mala presne taký istý strieborný náramok, aký mal on. Považoval to za znamenie toho, že sú spriaznené duše. Tento vskutku úžasný príbeh ale v tejto knihe nehľadajte. Autor išiel úplne iným smerom a písal akýmsi prazvláštnym štýlom, ktorý mi zo začiatku nesadol. Priemer, ktorý nakoniec zachraňujú posledné dve kapitoly.

4 26.07.2023

Najlepšie hodnotená poľská kniha všetkých čias (podľa niektorých zdrojov) sa venuje (čuduj sa svete) utrpeniu domorodých obyvateľov Kanady. Pre mňa je táto téma však príliš vzdialená a som voči nej bohužiaľ dosť ľahostajný. Zaujímavé je však aj pozadie odoberania malých domorodých detí ich rodičom. Dá sa teda v dotyčných častiach krajiny vôbec žiť? Čo vedie prakticky celú miestnu populáciu k tomu, že tak často siaha po ohnivej vode (a dnes už určite aj po chechtavom prášku)? Kniha nepochybne kvalitná, ale najlepším počinom poľskej literatúry aj tak sú dobrodružstvá Pána Tragáčika.

2 24.07.2023