Muhibbis komentáře u knih

Zase EHNRS (rozšírené hodnotenie pre historické romány), zase budem trochu rýpať. Ale zase nie veľmi, však vidíte to hodnotenie.
1. Téma - Obohraná, klišéovitá a už prvý pohľad na obálku vás presvedčí o tom, že pôjde brak typu Kadin. Odložíte ju teda späť do poličky, a to je veľká chyba, pretože následne prídete o všetku srandu.
2. Dej - Asi najväčšia devíza tohto príbehu. Nie je to klasický príbeh o hrdinskom úteku s krásnym svalovcov či o vzťahu s krásnym svalovcom, ktorý je zhodou okolností orientálny despota. Miesto toho rozpráva o pravej láske, o skutočnej romantike, o maličkostiach, ale aj o veľkých veciach, ako je... Ehm, vyšetrovanie možného zločinu? Ale hej, veľká časť príbehu je pomerne dobre spracovanou detektívkou a mne je len ľúto, že autorka už ďalej nepíše, lebo keby sa stretla s autorom Janissary tree... No na druhej strane, pri jej prístupe k historickým faktom by to možno až taká radosť nebola. A potom ten cliffhanger na konci...
3. Štýl - Za mňa ďalšie plus, a dôvod, pre ktorý by som radšej Helen z tohto príbehu vyškrtla. Väčšinu knihy sa mi zdala nejaká nudná a nie príliš dôvtipná, zato pasáže písané z Microphilovho pohľadu mali ozaj "šťavu", hlavne vďaka jeho otvorenosti, vyzývavosti a neskrývanej duchaplnosti a irónií. Predstavte si Microphila ako takého mäkkého Tyriona Lannistera, navyše s Jeofrreym, ktorého nikto neotrávil, a budete mať predstavu.
4. Reálie a vierohodnosť - Eee... Eee... Stále platí, čo som napísala pri Učiteľovi lásky, že ma nič na svete neštve tak ako orientálne stereotypy, ale... Ja neviem, Microphila som si zamilovala natoľko, že som knihe odpustila aj mnohé vážne chyby, vrátane tejto a ešte toho, že si s históriou neláme hlavu a rôzne kombinuje historické obdobia a časti nielen arabského sveta bez toho, aby ju to trápilo. Maroko v tejto knihe sa nepodobá samo sebe, ani 18.storočie, ale keď príbeh nešťastne zamilovaného škriatka, ktorý je pravdepodobne bystrejší než zvyšok univerza tejto knihy dohromady, je taký roztomilý...
5. Celkový dojem - Slepá zaľúbenosť. Skoro ako Microphilus a Helen, že? Či skôr Helen a jej cisár? Whatever... Toto je pravdepodobne najinteligentnejšia kniha s touto tematikou, k akej sa kedy dostanem, tak čo už.

3 07.06.2015

Nuž, toto všetko som vždy tak nejako tušila, ale že by to mohlo byť vedecky dokázané... U mňa dostáva autor špeciálne ocenenie za hlavnú myšlienku: že to, čo niekedy môžeme vidieť ako výhodu, môže byť v skutočnosti niekedy nevýhoda, a naopak hendikepy dokážu človeka posúvať ďalej.

3 21.03.2015

SPOILER
Ale hej, celkom sa to dalo... Pekný jazyk, vybrúsený štýl, zaujímavá pointa a vôbec to všetko... Bála som sa, že tomu ako povinnému čítaniu nebudem rozumieť, ale vlastne to celkom ušlo. Prečo teda len tak málo? Nuž, môj intelekt vzdychá nad hlavnou myšlienkou, poetickým štýlom a bla bla bla, ale moje srdce by asi neznieslo, keby som dobre ohodnotila knihu, ktorej hrdinovia sú samí nesympatickí blbci. Pravda, Maruša bola spočiatku celkom fajn, a Jule som od začiatku fandila, ale inak som nerozumela ani hlavnému hrdinovi, ani zvyšku, a možno ma budete pokladať za sadistku, ale keď sa Maruša utopila v tej kadi, aj som bola rada. Štýl je fajn, aj hĺbka a všetko, ale dej ma štval od začiatku do konca. Nie som fanúšička sladkých, precukrovaných koncov, Boh vie, že som ešte horšie sa končiacemu Novému životu dala plný počet, ale tam som si hlavného hrdinu obľúbila. Ja viem, ja viem, od knihy, ktorej hlavným rysom je, že jej hrdinovia sú obyčajní ľudia sa čosi také asi ťažko dá očakávať. Obyčajní ľudia predsa nie sú sympatickí iným obyčajným ľuďom (trpký ironický smiech). Inak, ďalšiu hviezdičku som strhla za Julu. Pretože aj keď to bola ušliapnutá puťka, aspoň tým, že sa ako postihnutá a utlačovaná borila s osudom, mi prirástla k srdcu. A autor ju nakoniec zabil. Radšej keby to urobil Janovi Makovi.

3 06.03.2015

Saroyan je môj obľúbený autor krátkych próz a táto je jedna z najčarovnejších. Príbeh o chlapcovi a jeho odvahe, hrdosti či vášnivosti, jednoducho čomsi nedefinovateľnom, čo autor dobre zobrazil pomocou tigra, je krátky a nenáročný na čítanie, no o čosi ťažší na pochopenie. Predsa však, na rozdiel od Rocka Wagrama to nie sú úplné intelektuálne galeje, o čom svedčí aj fakt, že hlavná myšlienka pomerne rýchlo došla aj mne. Mimochodom, čo tiger skutočne zosobňuje, som v plnej miere pochopila až po prečítaní Platóna. Tiger je totiž v podstate jeho thymos.

3 06.03.2015

Spočiatku som bola z tejto knihy ľahko zmätená, nakoľko vydanie, ktoré som si požičala v knižnici, nemalo nikde napísaný základný náčrt deja, aký väčšina kníh má, a trvalo mi dosť dlho, kým som sa zorientovala. V tom čase mi pripadala skôr uletená ako hlbokomyseľná, a to som si ju pritom požičala s tým, že sa z nej dozviem niečo nové o životnej filozofií, poprípade popremýšľam s autorom... Základnú myšlienku som pochopila asi rok na to, a buď som jediná, komu do doplo, alebo sa dosť mýlim. Kľúčom je pochopiť, že Canan je u dervišov jedno z mien Boha, takto potom ľahko dešifrujeme aj zvyšok toho čudného príbehu. Kniha je vlastne symbolom všeobecnej múdrosti, poznania, ale aj mysticizmu a duchovného vyžitia. Canan, čiže Boh, je tým, kto ju sprostredkuje. A zároveň sú jej vzťahy k Osmanovi, Nahitovi a v závere aj k naoko nepodstatnému Mehmetovi kľúčové. Boh nemá rád mystikov ako Nahit, ktorí kvôli nemu takmer prídu o rozum. Ani ľudí ako Osman, ktorí ho ľúbia tak fanaticky, že sú kvôli nemu schopní vraždiť (Nahit, ktorý bol Cananiným prvým, Osman, ktorý je rozprávačom, a teda autor posudzuje veci z jeho perspektívy... Pripomína vám to niečo?). Omnoho radšej má ľudí, ktorí ako Mehmet triezvo a cynicky zhodnotia životnú pravdu a mystiku prijímajú bez toho, že by im to niečo dalo. Mehmet je navyše lekár, akademik, čo môže byť tiež druh symbolu. Konšpiračná teória je dodaná ako znamenie toho, že nie všetci ľudia životnú múdrosť hľadajú, a ak áno, tak len aby ju zničili, nie z nejakej nevraživosti, ale preto, že sú práve kvôli ľuďom, ktorým kvôli nej preskočilo, presvedčení, že je nejako škodlivá... No ak toto nie je hlboké, tak neviem čo.

3 06.03.2015

Túto knihu som vlastne ani nečítala celú, spočiatku som si z nej len "povyberala" erotické scény a potom sa nejako namotala aj na dej, navyše ju hodnotím v meradlách romanticko-erotickej literatúry, takže ma berte trochu s rezervou. Túto knihu si pred pár rokmi, keď prišla na trh, kúpila moja mama a neznáša ju. Ja k nej síce taký vyhranený postoj nemám, ale žeby som z nej bola hotová... Takto: ja proti erotike nič nemám, ale zlú erotiku fakt neznášam, problém je ten, že neviem rozoznať jedno od druhého, takže... Proti tejto knihe bolo vznesených niekoľko námietok: po prvé jazyk. Všimla som si kopec vulgarizmov, ktoré tam vôbec nemuseli byť, kým na slovnú zásobu nie som veľmi zaťažená a v tomto ohľade som tak trošičku slepá (ale je pravda, že slová ako supermoderný sa tam vyskytovali dosť často). To nie je hlavná vec, čo proti nej mám - čítala som harlekýnky od Beatrice Small (v počte jedna) a v zásade sa tam tak isto opakujú slovné spojenia, opisuje sa, čo by sa nemalo a neopisuje, čo by sa malo (čiže povaha postáv). Takisto intelektuálne je to na úrovni už spomínaných knižiek, ktoré mi všeobecne pripadajú trápne. Problém mám skôr s dvoma ďalšími dôležitými aspektmi románov všeobecne: s postavami a dejom. Postavy, ééé... Takto. Anastasia je milé a inteligentné dievča, tak trochu asociál, ale to je OK, problém je, že jej sympatickosť, inteligencia a asociálnosť sa v okamihu, keď stretne JEHO, okamžite vytrácajú. ON je pritom taký hnusný, egoistický maniak posadnutý kontrolou, že väčšine rozumných dievčat je jasné, že by sa s ním nezahadzovali ani pod prísľubom väčších nebeských rozkoší než trápne BDSM. Ale keď on je taký strašne sexy... A bohatý... Ó môj bože. Celý ten čas som dúfala, že ho nakoniec nechá a začne žiť s tým Josém, ale figu, aj keď HO na konci opustila, v druhej časti sa k NEMU vrátila. José mi bol dvakrát sympatickejší než idiotský hlavný hrdina, ktorý sa tvári byronovsky zmučene, ale v skutočnosti pri tom vyzerá trochu ufňukane. Chudáčik, mal ťažké detstvo... Cca do siedmich rokov, kým si ho neadoptovali Greyovci, čo je vlastne taká super rodina, až sa čudujem, že ho tá trauma neprešla. Takže romantika? U mňa body dole. Erotika? Fajn, hlavne v prvej knihe mi prišla vzrušujúca, aj keď mi dosť vadilo, že hlavne v jednotke autorka opisovala každý jeden sex a každý jeden orgazmus svojej hrdinky, potom že to opisovala hlúpo a stále tými istými slovami (takže scéna horúceho BDSM či rýchlovky v jeho izbe pôsobila rovnako ako scéna nežného odpanenia), a čo sa týka tých tvrdých BDSM praktík... Nuž, netvrdím, že tam nič nebolo, ale zase že by to bol taký škandál... BTW, orgazmus na prvý šup - že to nie je možné? Preboha, nestrašte ma! Viaceré scény boli rozpačité, ale ich idiocia sa nedá porovnávať s idiociou... Deja. Oni tam vlastne len chodia na večere, bavia sa s kamošmi, občas si zájdu na nesmierne nudné rande, ktoré má potenciál čosi o nich prezradiť, ale stáva sa tak zúfalo zriedka, a hlavne sa pária ako králiky. Ako, nič proti vášnivých vzťahom, ale poznajú sa pár týždňov a už jeden z druhého idú vyoné dušu?! To fakt? Všeobecne je môj dojem taký horší priemer, zase keď to niekoho inšpiruje a oddýchne si pri tom (ja som si oddýchla asi tak, že som sa smiala jednak na ich hravej konverzácií, jednak nad porno frázami počas súlože)ja proti tomu nič nemám, ale moja šálka kávy to fakt nie je.
P.S.1: Nedávno som dočítala Kto chytá v žite. Trikrát menšia kniha, dvakrát viac deja. Treba k tomu ešte niečo dodať?!
P.S. 2: Medzi nami, tá knižka si označenie mommy porn zaslúži - teda či mommy neviem, ale porn určite. Na druhej strane, ani v tejto oblasti nič svetoborného, pretože Agrippina opisovala sex rovnako podrobne, ale nebolo ho tak veľa a vôbec šlo o celkom iný druh knihy.
P.S. 3: A virálny marketing? Na jednej strane nie som nadšená, že oproti môjmu obľúbenému Pamukovi je táto moderná harlekýnka taká preceňovaná, ale... Viete, čo všetko sa vďaka virálnemu marketingu dostalo na výslnie? Gangnam style, napríklad. A kde je teraz PSY? No vidíte...

3 05.03.2015

Na túto knihu som bola svojho času príliš mladá. Hoci sa o nej hovorí ako o detskej, podľa mňa je to čísté Young Adult - trinásťročné decko ju jednoducho nemôže pochopiť. Dokonca obsahuje aj love story (pri ktorom moje trinásťročné ja pocítilo plnou silou, že tak ako hlavná hrdinka, aj ono je už vlastne v puberte, čo znamenalo, že psychický efekt bol o to silnejší) A v rámci žánru je to ozajstná pecka. Dramatická, hlboká, inšpirovaná jedným z najväčších diel barokovej literatúry a plná fantázie! Prisahám, na konci som naozaj plakala. Vážení, odhoďte tie Mary Sue zamorené dystopické pliagy, to, čo snažiac sa vyrovnať so svojou pubertou hľadáte, je táto séria...

2 29.06.2017

Nečítala som síce súhrnné vydanie, ale neviem, kde inde by som mohla napísať o tom, ako veľa pre mňa celá táto séria znamená. Aj napriek tomu, že na nej ako dospelá dokážem nájsť nejaké chyby, Narnia je moje detstvo a ja k nej stále prechovávam veľmi silné city. Knihy sú, čo sa úrovne týka, na tom všetky približne rovnako: majú rovnaký starosvetský štýl, nad ktorým sa dá len pokrčiť ramenami, a rovnako tak si celá séria zachováva rovnakú kvalitatívnu úroveň, čo sa deja týka. Tieto knižky nie sú dokonalé - majú dosť zastaralý pohľad na svet (najmä čo sa žien týka) a ich hlavní hrdinovia nie sú sami osebe veľmi zaujímaví, no majú v sebe nespochybniteľné čaro, kvôli ktorému sa stali klasikou. Ešte aj dnes ma ohromuje fantázia, ktorú do svojho sveta C.S.Lewis vložil a kvôli ktorému som si ich tak zamilovala ako prepubescentka, a nemyslím si, že som niekedy tak veľmi oplakala smrť fiktívnej postavy ako smrť Narnie. Navyše vedľajšie postavy bývajú často omnoho zábavnejšie než hlavné - príkladom za všetky sú Ričipíp, agilný myšiak, či obyvatelia ostrova Dufonožcov... Čo sa filmov týka, musím povedať, že pre mňa boli dosť veľkým sklamaním, pretože nikdy nedokázali poriadne zachytiť tie najzaujímavejšie časti príbehu (Vedeli ste napríklad, že Biela čarodejnica je vlastne kráľovná z veľkého a slávneho rodu, ktorá zničila celý svoj svet jediným kúzlom a potom sama seba uvrhla do spánku, z ktorého ju omylom prebudil až malý chlapec cestujúci medzi svetmi?).

2 29.06.2017

Kto aspoň zbežne pozná pomery tých čias, všadeprítomnú cenzúru a paranoju cisárských úradov s požehnaním cirkvi, musí si pri každom druhom verši povedať "oh, snap!". Jednoznačne trefa do čierneho, aj keď štýl je trochu jednoduchý - v podstate je to humoristický poklad vo forme obyčajnej dlhej veršovánky. S podobným druhom humoru som sa už predtým stretla u Haška, a Borovský sa často dotýka aj rovnakých tém (nemám na mysli Švejka, skôr poviedku Cisárov portrét a pod.).

2 03.02.2017

To si zo mňa robíte srandu?! Veď Sawyer je vlastne Christian Grey! Tento fakt ma tak rozhodil, že som sa rozhodla to nedočítať. Beztak som si to otvorila len kvôli prasačinám. Napokon, či už som sa na nich dívala ako feministka, alebo len bežná čitateľka, ktorá by si priala romancu s protagonistami, ktorých nechce permanentne nakopať do sexi prdelí, chcelo sa mi plakať. A najviac sa mi "páčila" tá teória, že Julietta nemohla dosiahnuť orgazmus preto, že muži, ktorých stretávala, neboli "poriadni chlapi" (čítaj agresívni chrapúni ako Sawyer). Áno, uznávam, jeho osobnosť mala isté aspekty, vďaka ktorým som mu nepriala taký krutý osud ako Christianovi, ale tie podľa mňa stačili len na očistec miesto večného zatratenia. A budem spravodlivá aj v tom, že to radšej neohodnotím. Lebo som to nedočítala a tak.

Mnoho z nás fascinujú príbehy "geniálnych idiotov" ako je slávny Stephen Wiltshire či výnimočne nadaných autistov typu Temple Gradin. Kto z nás sa ale zamyslel nad tým, ako vyzerá ich myslenie a najmä citový život? Kto z nás vie, že jedným z dôležitých rysov pravých autistov nie je len mentálna, ale aj emocionálna zaostalosť? Práve to sa ma dotklo asi najviac, nakoľko mne samej Aspergerov syndróm za veľmi pochybných okolností diagnostikovali. Pravda, táto kniha je nielen o autistoch, ale prináša odpovede aj na iné zaujímavé otázky v podobe konkrétnych ľudských príbehov. Je naozaj vrátenie zraku slepcovi takým skvelým zázrakom, ako sa zdá? Môže sa človek s Tourettovým syndrómom získať zamestnanie, ktoré vyžaduje sústredenie? Čo ak maliar abstraktných obrazov, ktorého základom tvorby je farba, naraz stratí schopnosť ju vidieť? A k tomu hlbšie otázky o adaptácií, pamäti, citoch, nostalgií, zraku a o tom, ako to všetko prežíva náš mozog...

2 20.05.2016

V poslednom čase som, priznám sa, nebola veľmi dôslednou čitateľkou. Ťažko povedať, prečo som sa po toľkých mesiacoch rozhodla obnovovať si čitateľskú morálku práve pri dielach pani Harrisovej, ale myslím, že to bude mať čosi do činenia s matnými spomienkami na Modroočka (takými matnými, že ho budem musieť prečítať znova). Áno, čakala som väčšie psycho - nakoniec som ale dostala niečo úplne iné, teda nie že by som s tou inou vecou nebola spokojná. Kniha sa číta ľahko a je pekne napísaná, a som ochotná jej odpustiť aj nutné pauzy, ktoré som musela robiť, pretože som jednoducho nemala nervy čítať ďalej... Ak by som sa pri niečom chcela pozastaviť, je to tá pravda, na ktorú sme všetci čakali až do konca. Ten som zhltla jedným dychom, a potom som sa nevedela prinútiť ani zaspať, hoci bola hlboká noc! Vážne, keď príde rozuzlenie, budú vám liezť zimomriavky po chrbte. To všetko príšerné a desivé sa totiž odohralo kvôli pár malicherným omylom a nedorozumeniam. Nebudem prezrádzať ďalej, snáď len to, že som čakala čosi ešte drastickejšie, keď zvážime čas, miesto a udalosti tomu predchádzajúce, v každom prípade je to kniha rozhodne zaujímavá, ktorú stojí za to si prečítať.

2 28.03.2016

Možno to nezbožňujem tak ako iné knihy, ktorým som dala päť hviezdičiek, ale myšlienka sa mi páčila: ak v živote nenájdeme odvahu splniť si aspoň jeden jediný sen, vybočiť z radu a trochu sa "zblázniť", preskočí nám úplne. Nakoľko som túto knihu čítala v čase, keď sa ma téma šialenstva a samovraždy dosť týkala, veľmi ma zasiahla a na konci som takmer vyronila jednu-dve slzičky... Nech už si myslíte o Coelhovi, čo chcete, toto bolo podľa mňa veľmi milé a duchaplné (aj keď tú pasáž s mastubáciou si autor mohol odpustiť, tak ako Gálvez a Rushdie má občas problémy s prehnanou otvorenosťou).

2 19.03.2015

A týmto menujem teba, Terryho Pratchetta, kráľom humoristickej fantasy, pretože cisárom ríše fantastiky je už Tolkien, a na jeho trón by som nerada siahala, zvlášť keď som od neho nečítala absolútne nič. Pravda, táto kniha je v mojom bodovacom systéme tak za štyri, a navyše to nie je ani najlepšia Plochozem, ale kašľať na to, celú sériu úplne žeriem už celé roky, a tak mám právo byť trochu neobjektívna. Päť hviezdičiek za celú sériu aj autorovi za celoživotné dielo.

2 06.03.2015

Túto knihu by som opísala jedným slovom, a síce českým: podivnost. V žiadnom prípade si nemýliť so slovom paskvil, nehovorím že je zlá či nekvalitná a tri hviezdy som jej dala z celkom iných dôvodov než Falconerovmu Háremu či Nefertari. Vlastne štýl sa mi veľmi páčil, a keby bol takto podaný iný príbeh, tak možno, ale tri hviezdy som jednoducho dať musela preto, že som nevedela, čo si o tom myslieť. Keby som od neho predtým nečítala Čarodejnicu z Florencie, povedala by som, že autor musel užiť pred písaním nejaké halucinogény, ale nie, autor je len mimoriadne vzdelaný, ale predsa excentrický úchyl, ktorý vzal vlastnú osobu, zmenil jej meno a poslal ju kadeľahšie, do sveta, ktorý sa síce tvári, že je New York, ale ja aj autor samotný o tom vážne pochybujeme. Zvláštne na tejto knihe je úplne všetko, vrátane faktu, že sa mi počas čítania celkom páčila. Áno, nechala som sa ňou pohltiť natoľko, že som si až spätne uvedomila, že je to vlastne celé strašne uletené, a to aj napriek tomu, že kniha končí tragický.
P.S. O povahe tejto knihy dosť veľa hovorí aj fakt, že som ju dočítala na psychiatrií. Nie, dôvod, pre ktorý som sa tam ocitla, naozaj nesúvisel s ňou, ale na druhej strane, viete ako krásne dokresľovala celkovú atmosféru?

2 06.03.2015

Som na tejto stránke krátko, no stihla som si vytvoriť bodovací systém, ktorý rozdeľuje knihy na päť kategórií: mizerné knihy, u ktorých sa mi nepáči myšlienka (1 hviezdička), mizerné knihy, u ktorých mi myšlienka nijako nevadí (2 hviezdičky, väčšina ženských románov vrátane 50 shades), priemerné až dobré knihy s hlúpou myšlienkou (3 hviezdičky), dobré knihy bez výraznej myšlienky (4 hviezdičky) a dobré knihy s nápaditou myšlienkou. Takže preto tento zaujímavý a inteligentný príbeh štyri a trochu mätúci Nový život päť.

2 06.03.2015

Túto knižku som čítala len preto, že mám akúsi zvláštnu úchylku na Orient, teda vlastne skôr na arabský svet + Turecko, a pretože zbieram háremové príbehy. Toto bol jeden z tých najslabším, ako erotika to fungovala dobre, ale zvyšok bola dosť veľká kravina aj na pomery zvyčajných "ženských románov". Reálie slabé, história o ničom a dej? Hlúpa slaďárna. Štýl sa mi takisto nepáčil, ale do odpadu to nedám z dvoch dôvodov: a síce že je to spisovateľkina prvá a jediná kniha, a že som od začiatku vedela, že to nebude ktoviečo.
P.S. Musia byť všetci mužskí hrdinovia týchto knižiek nadpriemerne obdarení?!

2 05.03.2015

Táto kniha ma sklamala, čo sa hlbšieho zmyslu (u Pamuka obvykle sa vyskytujúceho) týka. Pokusy o filozofovanie sa v tomto diele napokon vždy zvrhli na konštatovanie toho, ako veľmi sa Istanbul zmenil, čo je trochu smutné, pretože meniaci sa svet a Turecko sa obvykle vyskytujú v každom Pamukovom diele a väčšinou si pri nich nájde čas aj na iné, hlbšie témy (a tiež slušnú dávku podivnosti). Čosi čudné vo mne je bohužiaľ len generačným románom - našťastie veľmi dobrým generačným románom, ktorý sa aj napriek svojej dĺžke dá prečítať veľmi rýchlo. Napkon, Pamuk je predsa len spisovateľom s dlhoročnou praxou v písaní vynikajúcich kníh a také veci sa nedajú len tak jednoducho odnaučiť. Mevlut bol po väčšinu času úplné zlatíčko (nie stále, ale veď kto je na svete dokonalý), čo je po všetkých tých Pamukových hrdinoch, ktorí by si zaslúžili prefackanie, príjemná zmena, a prekvapil ma aj hlboký vhľad do tureckej kultúry (prinajmenšom istej časti spoločnosti) a jej zmeny za posledných päťdesiat rokov. Navyše vedľajšie postavy boli dobre napísané. Aj tak sa však teším na návrat k starému Pamukovi v Snehu...

1 15.01.2018

V živote som prečítala len málo kníh horších než Fifty Shades, a tak je tá jedna hviezdička čosi ako čestný titul pre túto. Nemala by som hodnotiť dielo, ktoré som nedočítala, ale na druhej strane nemôžete popierať, že s knihou, ktorá vo vás vyvoláva túžbu utýrať k smrti prvé šteňa, čo uvidíte, nemôže byť z morálneho hľadiska všetko v poriadku. Dve hviezdičky ja zvyčajne dávam zlému knižnému pornu, pretože je to predsa len porno. Dá sa pri ňom masturbovať (čiže je istým pochybným spôsobom užitočné) a latka zvyčajne nie je extra vysoko. Čo ale zo zlou filozofickou literatúrou? Jediné, na čo sa hodí táto konkrétna, je na určenie minimálneho teoretického počtu sentimentálnych ľudí v populácií, pretože neviem, aká má táto kôpka klišé hodnotu okrem "ňuňu". Otvorte si akúkoľvek motivačnú knižku modernej éry - nájdete v nej presne to isté, len bez šteniatok. Navyše aj keď ignorujete mizerné filozofovanie, román je to pomerne nudný, so psami, ktoré ani s ľudskými kognitívnymi schopnosťami nemajú viac osobnosti než psy skutočné, a dvoma ešte nudnejšími starými ženskými ako hrdinkami. Autor sa navyše vôbec nesnaží pochopiť, že aj kráľovná je len človek, a tým prakticky uráža ženskú, ktorá je pravdepodobne omnoho zaujímavejšia a talentovanejšia než on (nechcem si ani predstaviť, ako vyskeslí dalajlámu). Ak hľadáte nejakú dobrú hlbokomyseľnú literatúru, vy viete, kde ju nájdete. Máte svojich Pamukov, Ecov, Dostojevských, Jane Austenová of all people je vo svojej duchaplnosti a vtipnosti múdrejšia. V tejto knihe veľa životnej pravdy nenájdete.

1 13.11.2017

Úprimne povedané, nemám sa na čo sťažovať; dostala som, čo som chcela, a možno aj viac. Čo som očakávala? Nuž, poriadnu postmodernu, dostatočne čudácku a meta, s prípadným poučením... Pennacov štýl písania sa mi celkom páči - je priamočiary, ale nie prehnane zjednodušujúci, hoci niektoré jeho prirovnania boli trochu divné. Odpusťte mi, ak moja minirecenzia znie chladne - v skutočnosti som si túto knihu naozaj užila, oveľa viac, než som si myslela, keď som si pozrela informácie na prebale a len do nej nakukla v obchode. V každom prípade sa k tomuto autorovi určite ešte vrátim. Oporúčať by som ju neodporúčala nikomu, kto postmodernu nemá rád alebo je citlivý na vulgarizmy. A áno, všimla som si, že kniha je taká strašne meta, že sa niekedy zamotá sama do seba...

1 02.06.2017