Nový život

1 19.07.2018

Poezie v próze...jako čtenářce knih většinou západní provenience se mi kniha nečetla snadno, její příběh byl pro mne mlhavý, snový a unikavý. Její nádherný poetický a magický jazyk mne však okouzlil. Kniha, ke které se musím jednou vrátit a snad se mi podaří ji pochopit lépe.

Knihu jsem četl zrovna v době, kdy jsem v Turecku trochu jezdil autobusy. Naštěstí bez nehod. Ačkoli motiv je mi sympatický, jiné Pamukovy knihy jsem chápal víc.

22.12.2017

Moje páté setkání s tímto pozoruhodným tureckým autorem. "Nový život" řadím hned za "Jmenuji se červená" a "Sníh". Číst Pamuka nikdy není snadné, ale baví mě jak si se čtenářem pohrává. Kniha je o hledání smyslu života, lásky a vzpomínek na dětství, o vlivu Západu na turecké tradiční hodnoty, nechybí ani napětí a nostalgie.

24.07.2017

Ta Nobelovka mě měla varovat. Něco do sebe Nový život má, hlavně ke konci, ale celé včetně motivace postav je to mlhavé a kvůli opakování úvah a citových rozpoložení i únavné. Jako by mi kamarád vyprávěl, že ho nějaká kniha úplně odrovnala, ale nedokázal by mi říct čím a ani o čem vlastně je. Zásadní poznatek: pokud už vás nebaví ruská ruleta, zkuste turecký autobus.

1 06.03.2015

Spočiatku som bola z tejto knihy ľahko zmätená, nakoľko vydanie, ktoré som si požičala v knižnici, nemalo nikde napísaný základný náčrt deja, aký väčšina kníh má, a trvalo mi dosť dlho, kým som sa zorientovala. V tom čase mi pripadala skôr uletená ako hlbokomyseľná, a to som si ju pritom požičala s tým, že sa z nej dozviem niečo nové o životnej filozofií, poprípade popremýšľam s autorom... Základnú myšlienku som pochopila asi rok na to, a buď som jediná, komu do doplo, alebo sa dosť mýlim. Kľúčom je pochopiť, že Canan je u dervišov jedno z mien Boha, takto potom ľahko dešifrujeme aj zvyšok toho čudného príbehu. Kniha je vlastne symbolom všeobecnej múdrosti, poznania, ale aj mysticizmu a duchovného vyžitia. Canan, čiže Boh, je tým, kto ju sprostredkuje. A zároveň sú jej vzťahy k Osmanovi, Nahitovi a v závere aj k naoko nepodstatnému Mehmetovi kľúčové. Boh nemá rád mystikov ako Nahit, ktorí kvôli nemu takmer prídu o rozum. Ani ľudí ako Osman, ktorí ho ľúbia tak fanaticky, že sú kvôli nemu schopní vraždiť (Nahit, ktorý bol Cananiným prvým, Osman, ktorý je rozprávačom, a teda autor posudzuje veci z jeho perspektívy... Pripomína vám to niečo?). Omnoho radšej má ľudí, ktorí ako Mehmet triezvo a cynicky zhodnotia životnú pravdu a mystiku prijímajú bez toho, že by im to niečo dalo. Mehmet je navyše lekár, akademik, čo môže byť tiež druh symbolu. Konšpiračná teória je dodaná ako znamenie toho, že nie všetci ľudia životnú múdrosť hľadajú, a ak áno, tak len aby ju zničili, nie z nejakej nevraživosti, ale preto, že sú práve kvôli ľuďom, ktorým kvôli nej preskočilo, presvedčení, že je nejako škodlivá... No ak toto nie je hlboké, tak neviem čo.

1 20.11.2014

„Jednoho dne jsem si přečetl knihu a celý můj život se změnil." Nádherná oslava imaginace. O knihách, o lásce, o životní melancholii, tedy o věcech o kterých se píše odjakživa. Pamuk jako postmoderní autor nejen vypráví příběh, ale znovuvytváří jazyk a obrazy, kterým ho vypráví. Z knih, které jsem přečetl a které nesou označení postmoderní, tahle zatím stále vede.

2 12.05.2014

Vzal knihu, začal čítať a jeho život sa zmenil. Vzal som knihu, začal som čítať a zistil som, že to nebude iba tak. Nepreberné množstvo motívov, myšlienok, silný príbeh. Kontrast tradičného, konzervatívneho Turecka a moderných západných vplyvov. A strhujúca atmosféra. Postavy sú úplne normálni, moderní ľudia, no ich vnímanie sveta je úplne odlišné od nášho, západného. Je to to staré, pomaly miznúce Turecko. Tabakový dym cítiť z každej stránky.

Hlboký čitateľský zážitok, vykúpený ťažkou drinou. Treba čítať pomaly, pozorne, aby si čitateľ stihol uvedomiť všetky myšlienky, ktoré mu Pamuk predkladá. I tak, ako sa dozvie pri jednom z mnohých priamych oslovení čitateľa, ktoré autor komponuje to textu, stále nečíta dosť dôkladne.

Z príbehu som mal pocit, že autor sám sebe hádže polená pod nohy. Zvraty v deji, konanie postáv, okrem toho, že nie je logické a už vôbec nie predvídateľné, stavia celú konštrukciu príbehu úplne na hlavu. Z hľadiska čitateľa to nie je žiaden problém, komplikáciou je to pre pisateľa. Pamuk sám si kladie prekážky, aby ich následne majstrovsky preskakoval a nakoniec do posledného detailu osvetlil.

Osman, hlavný hrdina príbehu, rád pozerá futbalové prenosy. A ako futbalový zápas je aj Nový život. Môžem fandiť futbalovému mužstvu svojej dedinky, môžem mať rád literátov druhej horskej ligy. No Liga majstrov sa hrá inde. Liga majstrov sa hrá tu . Hrá ju Orhan Pamuk.