Muhibbis diskuze u autorů

Keď som bola ešte mladá a relatívne otvorená novým myšlienkam, čítala som jednu jeho knihu. Veľmi ma ale zaujíma podstata jeho argumentácie. Tá je postavená na dvoch veciach:
1. Staré civilizácie mali mizernú úroveň techniky a všetky tie úžasné diela nie sú dôvodom na údiv nad schopnosťami ľudstva, skôr na pochybnosti.
2. Staré texty presne alebo aspoň približne popisujú skutočné udalosti, len videné obmedzeným pohľadom vtedajších ľudí.
Oba argumenty sú neplatné.
1. Ono je ťažké popísať inteligenciu alebo vôbec myslenie starých civilizácií, ale jedno je nám celkom jasné. Sme najinteligentnejší druh na svete. A ak aj nám mimozemšťania istý čas, v "mýtických" dobách pomáhali, od istého času v tom určite ideme sami. A stačí sa pozrieť na všetky tie nepochybne ľudské vynálezy, aby vám bolo jasné, že sme to zvládli celkom dobre. A ak to zvládame v posledným storočiach, prečo by sme nemali v minulosti? Viac k tejto téme v knihe Homo adaptabilis (kolektív autorov).
2. No... Povedzme to takto. Keď si Tolkien a Pratchett dokázali vymyslieť celé svety (s modernými znalosťami o svete, to je pravda, ale zase, v starých textoch sa zase toľko vedy nevyskytuje) prečo pochybovať o kreativite aspoň niektorých členov ľudského druhu v minulosti? A nie, fakt, že je niečo zobrazené na starých reliéfoch, ešte neznamená, že to musí byť vymodelované podľa skutočnej veci alebo bytosti. Znovu sa odvolávam na moderné umenie, tentoraz na surrealistov.

R.I.P. Asi rok pred tým, než nás opustil pán Pratchett, udiala, síce s menším popraskom, ale predsa, pre knižný svet rovnaká tragédia: jedna z najzábavnejších a najduchaplnejších britských spisovateliek, pani Townsendová, pridala k istému dátumu svojho narodenia aj istý dátum smrti. Nech sú tí dvaja kdekoľvek, myslím, že sú tam spolu...

Nechcela som ďalej komentovať, ale nad týmto sa jednoducho musím pozastaviť... 217 ľudí ju má v obľúbených?! Choleru na vás všetkých, Saroyana má len 91 a to pritom patrí medzi klasikov (nehovoriac o Pamukovi, ktorý zase podľa mňa bude klasikom v ďalšom storočí).

Tak nakoniec predsa... Nuž, s tou jeho chorobou to bola len otázka času, ale to samozrejme neznamená, že my fanúšikovia nemáme právo byť nešťastní. R.I.P., svet zase raz prišiel o úžasný talent...

Od produkčnej televíznej spoločnosti s vekom cez päťdesiat a vychodenou vysokou by som čakala, že keď sa už rozhodne písať, tak to bude mať aspoň akú-takú úroveň, aj keď ide o modernú rozprávku... No na jej obranu treba povedať, že ona žiadna spisovateľka nie je, teda aspoň ňou byť nechcela, keď začala písať Fifty shades. Podľa nej samotnej ani netušila, že raz bude taká populárna, a to je treba brať na vedomie, celá prvá kniha bola vlastne spočiatku len fanfikcia, ktorej popularita sa autorke vymkla z rúk... No a napokon, nie každý, kto píše idiotské romány, musí byť sám idiot, jednoducho nevie dobre písať prózu. Sexuálny život autorky? Neviem, ale asi skôr za zenitom, nehovorte, že by ste to od manželov, ktorí spolu žijú dvadsať rokov a majú dve odrastené deti nečakali. Okrem toho, lezú mi na nervy narážky na jej váhu. Opakujem: má cez päťdesiat, to je päťdesiatročná matróna taký ojedinelý zjav?! Je snáď na takej žene niečo smiešne?!

Mojou najobľúbenejšou sériou sú čarodejnice, aj keď aj tie ostatné sú skvelé. Som nešťastná z toho, čo sa mu teraz deje, a síce ten Alzheimer, viete... Fňuk, smrk, taký spisovateľ sa ešte dlho, dlho, nenarodí, toto je horšie ako keď umrela Townsendová.