gan112 komentáře u knih

Nevtiahlo ma to do deja, aj keď skonštruované to bolo celkom umne, napísané už horšie. Nevadil mi ani tak obstaróžny jazyk, do toho som sa dostal hneď, ale kniha, aj keď krátka, sa nedá preletieť. Nejak mi vadila intelektuálnosť textu. Myšlienky mohli byť podané ľahšie. V prípade Vercorsa to ale asi nemožno očakávať. Téma to je pre mňa skôr na nejakú krčmovú debatu, ale záver sa mi páčil. Hlavne spolitizovanie ústavy a zákona o ľudskosti je podaná verne, ako napr: lobing rôznych záujmových skupín, vnáranie sa čo možno najhlbšie do problematiky aby sa zákon nemohol nabúrať… Knižka mi tiež prišla mierne rasistická, aj keď námet sám o sebe je presne opačný, vyskytnú sa pasáže o inteligencií jednotlivých ľudských rás, a tam je to na tenkom ľade, a neviem neviem či vedecky relevantne podložené. Celkovo by som to zhrnul že to: a) nebolo nič pre mňa, b) mohlo byť napísané lepšie. P.S. – celková atmosféra príbehu mi dobovo pripomínala viktoriánske obdobie, no príbeh je zasadený do oveľa neskoršieho obdobia, čo tiež nedávam spisovateľovi k dobru. P.S.2 – tie komančovské žvásty v doslove… čo na to povedať, asi len že chvála bohu dnes sa už politika do umenia nemieša.

1 19.01.2017

Bukowski x Kerouac 0x1. Totižto ak si odmyslíte od Kerouackovích diel to nadšenie a fascináciu, životom, vieru v ľudí, optimizmus, mladícku perspektívu ... ostane vám v podstate len slobodný život nutne na okraji spoločnosti. V tomto sú si autori za jedno. No ku Bukowského postave (Chinaskymu) nutno prirátať dávku mačoizmu, hlúposti, nenávisti, flegmatizmu a je to. Po pravde ak som v románe zachytil nejakú "myšlienku", či aspoň kritiku spoločnosti tak sa tam dostala náhodne, alebo naopak veľmi silene, čo mi prišlo detinské. Dej bol však zaujímavý, a ku koncu sa knižka hodne zlepšila. Tempo sa spomalilo (hlavne asi tým že sa dej odohrával už len v L.A.), začali sa vyskytovať zaujímavé postrehy a nechýbal ani humor. Ale ja radšej Kerouacka.

1 10.12.2016

Čítal som to dávno ale pamätám si že každá jedna poviedka bola absolútny klenot.
Veselé a nadnesené ale zároveň akési znepokojivé až trpké.

1 01.12.2016

Táto knižka má skvelú romantickú atmosféru zasneženého Amerického mestečka, číta sa jedna radosť, a zápletka (vlastne detektívna) je vystavaná vďaka malomestskému prostrediu jednoducho no o to poctivejšie a zaujímavejšie. Ale nieje to kniha ktorú by som odporučil ostrieľanému čitateľovi. Jednou vetou (bacha spojler): príbeh je o paradoxe viery, o tom ako môže niekto uveriť práve v čase keď dôkazy stoja proti. K tomu nenútená sentimentalita, ktorá vybuchuje vďaka dobre odvedenej práci spisovateľa až na konci, veľké množstvo príbehov v ktorých sú ľudia zobrazovaný pozitívne vďaka ich utrpeniu, alebo narážky na možné nové romantické a kamarátske vzťahy v pozadí príbehu, možno niekomu stačia na skvelú emočnú knihu, no mne chýbalo NIEČO. Nepáčilo sa mi veľké množstvo postáv, asi tak zo 5 je ich tam úplne zbytočne a ani sekanie a rozdelenie deja na týždňové sekvencie, pričom sa autor ešte vracal k už prežitým veciam v uplynulom týždni. Inak ale dobre napísaná knižka s pozitívnym posolstvom, ktorá ma však udržala v emočnej takmer rovnováhe. Možno by som po autorovi ešte siahol.

1 01.12.2016

Svižne napísaná dobrodružná knižka, na taký starší westernový? spôsob (mi to pripadá). Predposledná kapitola ma nebavila, tá ma nudila opismi mesta, kdežto mne sa viac ku spisovateľovmu štýlu hodila príroda. No poslednou kapitolou sa to zase vyladilo. Hlavne asi preto že obsahovala určité myšlienky a zamyslenia, ktorým sa autor akoby v predošlých „divošských“ vyhýbal, a tiež preto že dej prešiel do sf zvláštnym aj keď očakávaným spôsobom. Inak na dobu vzniku prihliadnuc, tak Fajn.

1 25.10.2016

Opäť neľahká úloha napísať koment na nejakú knihu. Nezvyknem byť prísny, ale keď to mám zobrať z tohto pohľadu, tak by som vytkol rýchle vykvasenie. Dávam si extra bacha aby bol svet „zajtrajška“ uveriteľný. Keď sa na strane povedzme 50 dočítam že vstup do knižnice je rozprávačovi = hlavnej postave odpudivý, a v závere opisuje nejakú scénu: že je ako z Dickensa (síce neviem či bol nejaký Dickens niekedy sfilmovaný, apropo ani o nijakom inom filme v knihe zmienka nebola, čo len navodzuje moju domnienku že knižka až taká presná v odhade budúcnosti konzumentov nebola), tak ma naštve že si autori nezapamätali čo napísali pred ani nie 200 stranami. Samotná prvá polovica knihy je veľmi kvalitná, povedzme že na mňa pôsobila distopicky, čomu nasvedčuje aj téma reklamných agentúr. Nájde sa tu množstvo vychytávok ktoré patria do tohto sveta, napr. miešanie obchodných a mafiánských praktík, vlastnenie dvojizbáku v preľudnenom svete, a vypísanosť autorov tu cítiť každým cúľom. Lenže v momente keď sa Mitch dostane do sveta spotrebiteľov, začína sa tá neuveriteľná fašistická fáza ako vystrihnutá z utopického románu 1984. Tuna to začne zadrhávať. Dej pre mňa moc akčný mi nevadil, ale už predtým bolo patrné že reklamný guruovia zo Superkategórie akoby nepoznali svojho zákazníka. Takisto hl. hrdina ako člen Superkategórie, a teda s jasným charakterom predajcu, sa priznáva (aj keď len ako rozprávač) ku GAIA minulosti… Hlavne kategória ľudí, obyčajných spotrebiteľov mi nesedela. Konzervatívci (v skratke „konzouši“, aj ked to miestami vyzerá skôr na „komoušou), na oko teroristická organizácia, bola síce opísaná jednoducho, ale dostačujúco uveritelne. Takisto sa mi nepáčil koniec. Bol odseknutý, a typu účel svätí prostriedky. Takže mám ďalšie podozrenie že knižka je rýchlo-kvasná. Akokoľvek sa ale zdá že knihu kritizujem, v podstate sa mi páčila. Rozhodne si myslím že patrí medzi majstrovské diela, a to nielen z hľadiska roku výroby. Dobrý námet na diskusiu. Ved samotné heslo tejto knihy pre mňa je: "Najvyššou formou našeho umenia je presvedčiť zákazníka, pričom si nieje vedomí že je presvedčovaný“.

1 01.10.2016

Sklamanie. No čo už. Po tak výbornej knihe aká bola prvotina od autorky (Nula kelvinov) sa latka preskakuje ťažko, lenže Večnosť omylov mi prišla vysoko podpriemerná. Nudil som sa a pasáže s hlavným hrdinom Watsonom na cvičisku v Pkleseku boli útrapi. Vôbec celá knižka mi prišla plná ukecaných zbytočností (pr. láska Watsona ku žene zosnulého astronauta). Postavy ploché, nevykreslené a všetky na jedno kopito (až na jednu negatívnu ktorá bola presný protipól), ich správanie patetické až pritiahnuté za vlasy, ich dialógy teatrálne. Zápletka sa vezie na jednoduchej ale pevnej vlne, no bohužiaľ keď príde ku zvratu v štýle jednej z najtrápnejších, najnepravdepodobnejších a najhlúpejších konšpiračných teórií, celá sa začne rúcať, zapletať a autorka ešte prikladá ďalšie a ďalšie komplikácie, či skôr nejasnosti. Jediný kto sa z toho celého dokáže vymotať sú postavy, ktoré zdá sa sú nielen poväčšine astronauti ale asi aj veštci, jasnovidci, detektívovia. Skrátka nedokázal som pochopiť, ako to že si dokážu dať zdanlivo obyčajné udalosti do súvislosti tak rýchlo. Pripadalo mi že keď sa autorke hodí aby postava už spoznala ďalší kúsok mozaiky príbehu, jednoducho ju nechá si ju domyslieť. Zrejme sa knižka pohybuje až v príliš vysokých vládnych kruhoch, a to je určite jednou z príčin prečo je pre mňa pritiahnutá za vlasy. Pritom samotný nápad z planétou je viac než zaujímavý, taký až novodobo Verneovský - fantastický. No nepodarene vsadený do nášho svetského 21.storočia. Najviac sa mi páčil koniec. Nielen preň samotný, ale aj pre zvýšenú gradáciu deja a vcelku uspokojivé rozuzlenie. Hrozne rád by som dal vysoké ohodnotenie, už len kvôli autorkinej prvotine ktorú si určite niekedy prečítam znovu. Hold každá kniha je iná, a pri tejto som pričasto krútil hlavou a vravel si: takto by nemala vyspelá literatúra vyzerať.

1 02.06.2016

Pozor určite bude obsahovať spoilery. Musím povedať že som sklamaný a to ani nie príbehom ale celkovo tým ako sa to ku koncu premenilo na dosť klišeovitú frašku. Asi tak do troch štvrtín knihy to bolo skvelé po viacerých stránkach, príbeh aj nápady v pohode, no už tu sa mi trochu logicky nepozdávali niektoré veci (napr. policajt telepat ktorí pri vyšetrovaní vlastne ani nemôže využiť svoje telepatické schopnosťi). Inak to bolo velmi dobre zinscenované a napetie bolo udržiavané na všetkých frontách, zahadné stratena D´Courtneyho dcéra bola v tomto smere velké sklamanie, teda ked prišlo k rozlúšteniu. Ostatné dejové linky s odstranovaním svedkov, pátraním …a tak dalej, boli už ukončené k velkej spokojnoaťi. No pri tej dcére nastal ešte další problém lebo to s ňou prešlo do absolune prevareného rozuzlenia a tak sa prekvapenie zo záveru vzťahuje iba na povzdich sklamania. Nemôžem ale hodnotiť nijak nízko aj ked mi pripadá že ten koniec bol napísaní za päť minút dvanásť a odfláknutý. Zaverečné (pre mna trochu dvojznačné posolstvo) sa mi ale páčilo.

1 10.05.2016

Keyes to ukočíroval, podla mňa od začiatku až do konca. I keď niektoré veci sa mi zdali byť zbytočne aj bez toho aby som čítal poviedku. To prispelo ku strachu že knihu poškodí nejaký nečakaný a zbytočný zvrat, ktorý by ju tématicky ohraničil. Našťastie sa tak nestalo a skutočne sa ňou dá „plávať“. Je to jedna z kníh ktorú keď si ju po rokoch otvorím na hocakom mieste budem vedieť o čo ide. No, som zvedaví na filmovú verziu.

1 10.05.2016

Tak ak je toto najhoršia Červenákovka tak potom tie ostatné musia byť už naprostá bomba. Určite sa knihe dá vitknuť zopár vecí ale ako tu čítam tie komentáre a zistujem že bola časopisecky vidávaná tak je mi to všetko jasné. Najviac ma v prvej polovici naštvalo že viacej kapitol po sebe sa nemení dejová línia. A naviše ked už po troch kapitolách sa zase vrátite ku rovnakému prostrediu bez toho aby ste zistili čo sa deje na druhej protivníkovej strane trošku to zamrzí, a hlavne aj preto že sa tá daná kapitola začne dosť zoširoka – ale kedže to bolo písané pre časopis tak je to jasné, a nieje to očividná literárna chyba, aj ked vlastne je. Ale nechápem niektoré komenty ktoré tvrdia že je v príbehu veľa nevisvetleného, mne tempo knihy a vôbec všetko vyhovovalo až miestami na neprekreslenosť postáv ale hold je to na úkor dobrodružnosťi …

1 10.05.2016

Keby nebolo zaujímaveho námetu asi by som to uplne pochoval bez jedinej star. No žaby z toho autor vyťažil dosť sa nedá povedať. Už len sám jazyk ktorim je román pisaný je pre mna katastrofa katasttrofa katastrofa, ktorá ma štvala moc moc moc. Nadbitočna opisnosť, retrospektívi len tak porozhadzovanè v texte a zbytočne, opakovanie slov, divný slovosled, nudnè akčne scèny, nútená coolovost textu (majú byt cielovou skupinov teenegery?). Ale nielen forma bola zlá, cele to bolo nedotiahnute, dej minimálne do polovice vata, zápletka prehliadnutelná, osoby nevykreslenè (hlavne mnoho vedlajších postáv), dej zmetočny, myšlienkový presah skoro nulovy (slová=dej), pointa a rozuzlenie predvidatelne (navyše takýmto "rozuzlením" sa niektore aj priemernè sf filmy len rozbiehaju). Asi najlepsie by bolo prepisat to na poviedku, aj kedsa mi zda ze podobnu som uz niekde čital.

1 10.11.2015

S ľahkosťou napisane, rychlo čitatelne, s dobrými nápadmi, s novatorskými postupmi, občas nejakè logickè nezrovnalosti, fajn. Ale slubovaná a ospevovana pointa mi prišla banálna. Na druhú stranu pointa bola pekne vystavaná v priebehu celèho deja. Keby som to mal natočiť ako film určite by som to nepojal ako sf ale ako nejaku mytologicku bajku z buducnosti.

1 10.11.2015

Veľká sila tohto diela pre mňa vychádza z deja samotného. Nejde totiž o slová ale o činy postáv ktoré knižke dávajú „dušu“. Formálne ide o brilantný kúsok, o ukážku jednoliatého, takmer bezchybného štýlu, ktorý by sa mohol prednášať na teórií literatúry. Plus je plný skvelých pre mňa inovatívnych literárnych a literárno-grafických nápadov. Na druhej strane tu máme jednoduchosť príbehu (alebo skôr nápadu či témy) ktorá ma zasiahla len pár minút po dočítaní. Asi si budem protirečiť ale keby som mal knižku niekomu prerozprávať tak z holého deja by si dotyčný povedal že je to kišé brak. Opak je pravdou. Aj keď nejaká hlbšia myšlienka v zmysle fylizofie tomu trošku chýbala. Všetko ostatné však zapadá a to nielen po stránke prepracovania románu skutočne do detajlu, ale aj z toho nevysvetliteľného čara nachádzajúceho sa prenášaním skrytých ťažko sformulovateľných myšlienok z pera, na papier a tudiž z jednej hlavy do hláv našich. Hill si zaslúži znova môj obdiv ako spisovateľ stratég. Píše s nadhľadom (ale fakt veľkým), a veľmi trpezlivo. Vianočná ríša je horor, sci-fy, triler, životopisný román, rodinná dráma, detektívka všetko v jedom a v symbióze (široký žánrový záber trošku zaváňa populizmom, neva treba sa uvolniť). Dej je popretkávaný mini príbehmi vedľajších postáv ktoré sú takto živšie, uveriteľnejšie a nenarúšajú harmóniu, ako by tomu bolo keby sa postava, hoc vedľajšia, len pohodila do textu. Hlavné postavy sú zaujímave (nebudú vám ľahostajné, aj keď ku koncu sú troška moc, ale pochopiteľne rozcitlivené). Záporáci sú! Tak trocha v "". A najviac sa mi páčili vo fázach kedy odhalili svoje hrôzostrašné komické rysi. Každá kapitola má akoby nosnú metaforu v duchu ktorej sa dej zohľadňuje, s ktorou sa dej pasuje a porovnáva. Pridáva to príbehu niečo naviac no hlboko súvisiace. Hill rozhodne rozumie tomu čo čitateľ chce a rozvrhne príbeh tak aby sme sa spolu s ním rozhodovali čo bude nasledovať. Takto rozvrhnutý dej je snom každého spisovateľa a je to na jeho práci najťažšie. Zo stredu takto rozpracovanej knižky by ju už vedel dopísať každý, a zaujímavo. Ťažko sa mi hľadajú negatíva, snaď pár logických chybičiek a to že som bol zmetený pri prechádzaní skratky, lebo som nevedel či si mám predstaviť noc, či deň (nie som expert na geografiu usa, mohlo pri tom byť myslené viac na eur. čitateľa). Ale kto vie ten vie. A Joe Hill vie aj to že na Vianoce by mala byť rodina pohromade. P.S. : Knihu treba dočítať až do absolútneho konca lebo úplný záver deja sa odohrá až za poďakovaním v „kapitole“ – Poznámka k písmu. Ale myslím že komu sa knižka páčila tak ako mne , určite tento detail postrehol. Odporúčam.

1 26.03.2015

Myslím že je plná vyvážených a dobrých kúskov, ktoré sú zapamätateľne, a nieje ich 30 ako je dnes trendom, takže určite v mojom prípade pôjde o obľúbenú knihu. Aj keď celkový sumár hodnotenia je asi lepší ako u každej poviedky zvlášť :) Nuž v 84-tom to musela byť bomba.

1 03.03.2015

Dlho som čakal kým som si knižku vytiahol z knižnice a myslím že sa tak stalo v pravý čas. Zasiahla ma od začiatku a nenudila (priznávam sa pod vplyvom rohov že len miestami). Názorovo je veľmi otvorená, až vše objímajúca. Autor píše s ľahkosťou, vyberá si zaujímavé prostredie a pracuje fantasticky s napätím a dialógmi, a to aj vtedy keď sa netýkajú odhaľovania pravdy o vražde Merril. Príbeh sa rozvíja pomerne rovnorodým tempom, kde situácia nadväzuje na tú nasledujúcu a prirovnania v deji sú veľmi dobré, až metafyzické. Retrospektívy alebo flashbecky, ktorých je dej plný, sa začínajú objavovať v druhej kapitole. Máme možnosť nahliadnuť tak do detstva hrdinov poznamenaného zmätkami dospievania, objavovania seba a okolia, iných ľudí s ktorými sa často nechcú stotožniť. Pritom trošku barličkou alebo skôr poznávacím znamením autora je prirovnávanie výrazov alebo postojov postáv ku scénkam zo známych filmov, kníh či komixov. Príbeh kolíše neustále od dobra ku zlu a asi v polovici knihy som začal mať pocit že táto knižka určite nebude mať šťastný koniec. Lenže šťastný tu nieje najmä začiatok, kedže vieme že hlavný hrdina je od smrti svojej lásky Merril tragická postava. Veľmi som dúfal že fantasy prvky v tomto románe nebudú podliehať nejakým úplným výmyslom autora ktorý ich bude používať bez ohľadu na logiku podľa potreby, ako sa tak často stáva (aj u Kinga), a zbytočne tak narobí čitateľovi bordel. Moje priania boli nielen vyslyšané, schopnosti Igga a ich blokácia dokonca zapadali logikov do príbehu. Hoci nieje na filozofickú tému Boh vs. Diabol, ľahké napísať niečo nové, v tomto prípade sa podarilo aspoň niečo originálne. Páčilo sa mi ako postavy balancovali na hranách svojho svedomia, dobra a zla. Postavy niesu ploché, no súčasne podliehajú spisovatelovím zámerom. Táto ich dvojakosť robí pre mňa knižku zaujímavou a veľmi ma potešil fakt že sme sa mali možnosť pozrieť na hlavného hrdinu a jeho priateľku aj z pohľadu hlavného záporáka, a to ešte pred rozlúsknutím niektorých orieškov. Deju to dodá nielen retrospektívu pre lepšie pochopenie rozpoloženia postáv a ich situácie, ale hlavne tú podstatnú štipku naviac ktorú všetci chceme vedieť. A tou je pravda ako sa stala vražda Merril a čo ku nej viedlo. Postavám sa niekedy dostaneme celkom pod kožu až v závere knižky. Je to spôsobené famóznou schémou príbehu a flashbackov ktoré putujú stále hlbšie do pohnútok postáv a pritom stále menej do ich minulosti. Dotvárajú pre mňa príbeh ako kruh, kolobeh do ktorého sme boli hodený v jeho strede. Preto mám aj chuť prečítať si ju ihneď znova a objavovať v nej niečo nové, lebo viem že by som toho objavil neúrekom. Priznám sa že som neočakával taký sentimentálny koniec okolo rozchodu Merrin a Igga, ale skôr niečo v medziach ľudskej nerozhodnosti. Vyústenie tohoto jedného príbehu (nedá sa povedať že šlo o dejovú linku), bolo pre mňa predčasným koncom. Hoc ďalej knižka pokračuje zaujímavo, nedá sa povedať že by v nej ostal tak silný náboj a koniec pre mňa ide dostratena. Absolútny koniec, akčné scény a všetko okolo vyvrcholenia mi prišli pateticky pritiahnuté za vlasy. Koniec nestratil svoju morálnu, filozofickú polemiku a atmosféru, ale žiaľ bohu zdalo sa mi akoby už vyplývala už len zo zmätku zo všetkých tých predošlých slov a udalostí. Koniec bol na úrovni, ale pre mňa výrazne slabší ako zvyšok knihy. Áno spisovateľ v ňom docielil aby všetky súkolia príbehu do seba zapadli, ale súčasne sa nevyhol klišé prvkom populárnej post-modernej literatúry „na jedno použitie“. A to je čertovská škoda. P.S. – ten slovenský preklad je fobos a deimos.

1 01.03.2015

Bacigalupi dobre vie že na svete je dobro aj zlo, a niekedy sú si bližšie ako je nám milé. Komplexnosť a hĺbka diela je pre mňa ohromujúca. Niekedy sa tu aj hlúposť môže stať odvahou alebo zbabelosť múdrosťou… Kdesi som čítal že sa tento spisovateľ pokladá za určitého rasistu uprednostňujúceho východné kultúry. V tomto románe však nakladá všetkým ľuďom ktorý okolo vojny iba prešli. Lebo už to samozrejme zmení chod udalosti, a kedže ide o vojnu tak samozrejme k horšiemu. Román je explóziou príčin a následkov, širokov psychologickou sondou ktorá nazerá na každú jednu situáciu viacerými náhľadmi. V rovine filozofickej aj fyzickej často využíva situácie ktoré zažívame bežne a zasadzuje ich do extrémnych podmienok. Tím pádom dodáva svižnému akčnému príbehu autentičnosť a približuje ho každému kto nemá ani základný vojenský výcvik. Príbeh ako taký má preto u mňa iba čisto logické chyby, ktoré sa dajú odpustiť. Pr. poločlovek Tool sa rozumie umeniu, a stále sa vracia zachraňovať ľudí po ktorých mu nič nieje, ale budiš. Knižka plná trefných prirovnaní a nečakaných dejových zvratov plných nádeje aj beznádeje, by si podla mňa zaslúžila aj sfilmovať, pretože rovnakou mierov akou vypovedajú hlavný hrdinovia o svojich pocitoch mysľou, takou mierou aj slovami a skutkami. A v tom mi príde knižka veľmi prepracovaná a vyrovnaná.

1 05.01.2015

Sem tam mi to prišlo dosť naivné a detinské ale väčšina bola fakt dobrá a hluchých miest málo, pretože aj v nudnejších pasážach bol nejaký metaforický zmysel. Ale tak TO asi musí byť, v knižke ako v živote že veci sa menia, a nemôžu byť postavy a dej názorovo stále rovnaké a vyrovnané. Najskôr som si myslel že z knižky sa bude dať vyčítať aj čo to z vtedajších spoločenských pomerov, ale Jack je prosto moc veľký blázon aby si lámal hlavu nad časom, nejakým včerajškom, zajtrajškom,a tobôž nie konvenciou. Najlepšie na knižke je jej pestrosť a napätie, nikdy totiž neviete či za rohom čaká niečo "obyčajné" alebo naopak, niečo "neobyčajné". Páni ale určite mali pre mňa neobyčajnú energiu. Chcem tým povedať (a TO na knižke najviac kvitujem) že precestovať Ameriku je jedna vec ale ten časoví rámec tej knižky, respektíve tých ciest je ... bezstarostný. Beat je pre mňa viera v TO že niekto tam hore dáva na nás pozor, a nič zlé sa nemôže stať. Videl som aj film a bola v ňom jedna myšlienka ktorá sa v knihe nenachádza (inak film bol divný a pozliepaný) a TO že Sal sa už nechce stýkať s ľuďmi, najmä pseudointelektuálmi, ktorí neustále hľadajú rôzne tézy a výhovorky, či už praktické, filozofické, duchovné, evolučné... prečo sú ľudia negatívne zmýšľajúci. A TOTO je pre mňa hlavná črta beat generation, neustále snaženie sa o pozitívne myslenie. A nielen preto si myslím že knižka určite má čo povedať každému.

1 24.11.2014

Skvelá remeselná práca, netypické (nemainstreamo­vé)dielo, aj keď „niekedy“ účelové schémy postáv, no nápadmi sa to vyváži. Najviac sa mi páči množstvo rás a ich osobitosti cez ktoré sa musia preniesť aby vyšli s ostatnými bytosťami (samozrejme bojom sa nevyhnú). Pre mňa to bolo dosť aj filozofické o nádejí plynúcej z prežitia.

1 16.11.2014

No na debut je to viac než slušné, výborne sa to číta, je to nápadité a asi do polovice knihy som si myslel že dám plný počet bodov. Žiaľ postupne dej strácal tempo a to aj ku záveru kde hlavná postava polovičiak Natan bezradne čaká a to nieje pre dej ani pre spád poslednej tretiny knižky dobré. Ku koncu sa dej ešte rozhýbe no už nemá taký široký záber ako na začiatku napríklad pri rozoberaní Natanovho dectva, minulosti, jeho školských ťažkých časov… Literárne a jazykovo je to podla mňa na vysokej úrovni do poslednej strany no boli momenty kedy sa mi dej zdal až príliš a zbytočne ani nie prešpekulovaný ale skôr prešpikovaný. Nehorázne ma totiž štvalo keď po nejakom peknom čiastkovom príbehu zhrnutom do kapitoly, sa na jej konci objaví – A ten niekto bol tvoj dedko… a po dalšom príbehu – A ona bola tvoja babka… a takéto podla mňa zbytočné až kulisovité odhalenia kazia uveriteľnosť a autenticitu príbehu celkovo. Podľa mňa je to už prežitok. Tiež sa mi nepáčilo že množstvo kapitol sa začína prebudením z bezvedomia, ale vzhladom na dostatok akčných scén to musím ospravedlniť. PS – ešte totok- Je poznať že spisovateľka nevedela sama ako bude dej pokračovať kapitolu po kapitole a tak na začiatkoch novej kapitoly sa často krát dozviete niečo čo ešte neviete hoci kontinuálne sa to už stalo, je to taká spisovateľská barlička ktorá sa hodí do deadlineu keď sa nestihnú niektoré veci prepísať, no tuna mi to nejak nevadí aj keď nejakú tu logický chybičku z toho vyplývajúcu nájdete.

1 21.05.2014

Dávam plný počet len preto že to bola prvá kniha ktorú som kedy čítal, a čítam dodnes tak bola asi dobrá. Len by som rád vedel kolko som mal vtedy rokov.

1 22.12.2013