gan112
přečtené 191
V kanadské divočině
2011,
Leoš Šimánek
Super, len knihu kazí množstvo spomienok a teda odbočiek do minulosti. A radšej by som čítal o tých spomienkach, lebo boli určite dobrodružnejšie ako rodinný život. Inak fajn ako príručka na prežitie v divočine. Inak existencia ľudí takto žijúcich je pre mňa dôkazom existencie paralelného vesmíru :) Aha a doplnil by som podrobnejšiu mapu.... celý text
Dejiny horského lyžovania - skialpinizmus
2008,
Bohuslav Štofan
Pekná kniha no ku koncu príliš enciklopedická. Zameraná je okrem starej histórie najmä na československú a slovenskú skialp "scénu".
Nežná fatamorgána
2016,
Dominik Dán
Bolo to priliš dokumentaristicke s "cool" humorom. Tak potrebne osvieženie a ozvlaštnenie prišlo až v závere a tykalo sa revolucie. Skór si myslim ze dva pribehy mali byt viac previazane. Za pribeh o nohavičkovom vrahovi 2hviezdy ale plus 1 za ten záver.... celý text
Pravda o případu Harryho Queberta
2013,
Joël Dicker
Absolútne prepracované! Odporúčam! Dicker dej posúva dopredu pestrou škálou rozprávačských prvkov. Zvládnutie takto ohromne pestrej škály si vyžaduje až "matematické" nadanie. Takmer nič tu nieje lineárne, nájdeme tu retrospektívu v retrospektíve, a to v rôznych formách (nahrávky, spomienky postáv, klasická retrospektíva z pohľadu rozprávača, úryvky z kníh, policajné zápisnice, rozhovori o minulosti...). A keď sa kniha formálne dostane do roviny tu a teraz (takmer na konci), opäť sa Dicker vyhne lineárnemu rozprávaniu. Je úchvatne sledovať túto hru s časom, kedy spisovateľ väčšinu rozprávania tu a teraz bagatelizuje, a podstatné informácie skryje do retrospektív rôzneho druhu. Zápletka a lineárny príbeh je veľmi dobre postavený ale nebyť rozprávačskej mustry (ala kniha v knihe a pod.), tak by to nemuselo dopadnúť až tak dobre. Ak by bol určitý prvok vynechaný, napr. postava rozprávača a.k.a hlavného hrdinu (spisovateľa), a kniha poňatá ako klasická detektívka s hlavným hrdinom policajtom, a dej by bol lineárny od zločinu k objasneniu, samotný príbeh by až takú pecku nespôsobil. Negatívami knihy sa môžu zdať dve veci . Kniha je dlhá a postavy, láska a vzťahy medzi protagonistami niesu na tak veľkú plochu príliš dobre vykreslené. Mne osobne neprekážalo že láska je tu prostým idealistickým faktom nehodným prázdnej filozofie, predsa len ide o detektívku a červená knižnica je v príbehu skôr z nutnosti. P.S.- plusom knihy je aj skvelí humor :)... celý text
Rauš
2014,
Egor Indiani
Mam rad takýto beat druh rozpravačstva. A atmosfera knihy pre mna bola hlavnym ťahuňon. Hlavne tema nostalgie stratenej mladostia a kontrastu v pritomnosti. (dobre časi vždy len boli, nikdy nie sú). Dej okolo skin x punk free komunity ma zas tak neoslovila ale tie storky sú skvelo autenticky napisane, takže aj bez ( jednoduchej až infantilnej) príbehovej linky a zapletky by to bolo fajn. Antimoral-speed-shit o živote stroskotancov ale asi skor oslovi mladšiu generaciu ktora si nebude placat rukou na čelo kvoli myšlienkovej jednoduchosti a čierno-bielosti.... celý text
My verzus vy
2018,
Fredrik Backman
Klobúk dole opäť pred Backmanovou predstavivosťou, dokáže z komplexne vystavaného príbehu vydolovať maximum až na úroveň filozofie, sociológie a prihovoriť sa každej dušičke politického spektra svojou zmierlivosťou. No mne to už prišlo viacej vykalkulované a prehnane preplnené. Tém na uchopenie mohlo byť menej, pretože nie všetky korešpondujú, no Backman nás ako skúsený manipulátor presviedča že hej. Najviac mi vadilo že motivácia postáv trocha pokrivkáva (samozrejme na účel posunutia príbehu a aj kvôli atmosfére a dramatickosti) a tak aj výsledok ich konania ide akosi do stratena. Takmer všetko sa akoby neuveriteľne zmierlivo vyrieši, postavy vstupujú do deja a zasa von bez motivácie (Leo), pôsobia zbytočne dramaticky. Ale to asi dnes konzument mainstreamu chce -hlavne aby sa niečo dialo, a nech je to šokujúce a aj cez morálnu čiaru, ved všetko sa dá ospravedlniť človečinou. Áno dá sa a táto kniha by toho mohla byť dôkazom, len mi na nej NIEČO vadí. Vykalkulovanosť? Príliš obšírny tématicky záber (od rozboru násilia až po feminizmus)? A možno som len William Lyt a závidím autorovi že napísal skvelú knihu z množstvom životných právd. A čo sa mi na nej najviac páčí? Že je to taký pokus napísať knihu nie pre už jestvujúceho svetoobčana, ale pre potenciálneho svetoobčana. Na to mu slúži karta anonymného davu, týp lokálneho pracovníka fabriky ktorý internet využíva max na zdieľanie hoaxou a šírenie nenávisti. Backman je skvelí manipulátor a liberalizmus dávkuje s príchuťou vidieka. Veď napísať moderný spoločenský román dnes znamená len zamerať sa na vyššiu strednú triedu a meštiansky stav, svetoobčanou a samozrejme neobísť technológie a ich vplyv na čoraz viac uponáhľaný svet. Takéto príbehy sa môžu diať takmer neviazané na miesto v tzv. modernej spoločnosti, a sú duševné a intelektuálne. Backman to pojal z iného konca, ako akúsi nostalgiu za realizmom. Jeho hrdinovia sú chtiac nechtiac patrioti pripútaný ku kúsku zeme, túžiaci po lepšom (klasickom, materiálnom) živote (o čom vypovedá: silné puto rodín a skupín, osobná história), ale aj k naplneniu modernejšieho (celospoločenského) charakteru (kariera, homosexualita, feminizmus, sloboda vs. zodpovednosť). Ich komplexné túžby a zdedené vlastností po generácich miestnych z nich robia viac či menej sympatických fluktuantov. Z dlhodobého hľadiska si však Bohu žiaľ asi nebudem pamätať skvelé citáty, neľahké osudy hrdinov a pasáže na zamyslenie, ale to aká príliš pritiahnutá cesta viedla k tomu aby mohli byť vypovedané. Vďaka Bohu za to že boli.... celý text
Jeď!
2016,
John Clellon Holmes
Nie celkom insidersky pohĺad na beat. Rozhodne najpremyšlavejšie dielo beatu čo som čítal a tiež s najlepšou vetnou skladbou. Obrovská dokumentárne hodnota diela neprevyšuje jeho kvalitu, a to je fakt. Po prečítaní sa mi opäť zmenil náhľad na beat. Skvelé.... celý text
Kulička (19 povídek)
1925,
Guy de Maupassant
Možno je chyba že som novely nečítal ale počúval audioknihu, ale v skutky na Molierovho Mizantropa to nema. A ten je naviac rímovany. Ale samozrejme ako ponaučenie je toto dielo povedal by som školský ukážkové.... celý text
Gorila
2012,
Tom Nicholson
Super sumarizacia celej kauzy očami zahraničného novinára. Vytknem len to ze poznámky pod čiarou sú dakedy tazko zrozumiteľné až neptehĺadne.
Anihilace
2015,
Jeff VanderMeer
Podľa mňa dosť ťažký štýl, alebo nie dobre zvládnutý preklad. Cele je to ukecane a sedela by tomu lepšie poviedkova forma. Chýbajú tomu jasnejšie kontúry. Je to taký modernejší Lovecraft ale svetlých mentov je málo, no zakončenie sa mi páčilo. Celou knihou sa totiž nesie motív nevypovedania a tak koniec ma filozofiu otvoreného konca na domyslenie. Ako celok by to bolo fajn keby kniha bola viac filozofická, lenze miesto toho sa utápa v opisoch a prílišnej komplikovanosti hlavnej hrdinky, alebo skôr nedostatku spisovateľa lepšie sa vyjadrovať v zjednodušenych metaforách. Stavba scén taka od buka k buku. Ale zas weird a podivné to je ale to už dnes nestačí, záhady sa majú aj rozlusknuť, ked len trochu. Všakže pán strážca majáku.... celý text
Evangelium ohně
2010,
Michel Faber
No bolo to skôr divné, ako smiešne, a skôr "hlúpe" ako "učené", ale taký bol asi zámer autora. Čiže hodnotím knihu vysoko lebo Faber vie písať, aj keď sa to často nedá pochopiť, respektíve dá sa to vyložiť len po svojom. Keď si len zoberiem že každá z postáv je napísaná podivínsky (pozemsky slabošsky, jednoducho, príde mi akoby postavy nemali vlastnú vôľu), tak to vyznie celkom na vážkach reálnosti. Faber dá v knihe na frak všetkým, postavám, filozofiám... skrátka ide o druh výsmechu, satiry. Nemá v úcte nič z toho čo sa príbehom len mihlo, nič neskončí kladne. Ja by som sa aj chcel nad knihou zamyslieť, ale akosi mi na to nedala priestor, akoby sa "hovadila" sama do seba. To však nie je kritika, skrátka z môjho pohľadu fakt a zámer.... celý text
Nadace
2009,
Isaac Asimov
Číta sa to samo, aj keď ide viacmenej len o politické dialógí postáv ktoré sú jedna nesympatickejšia ako druhá. Rozhodne chýba ľudský rozmer (jediná ženská postava - na to pozor pan Assimov) a menej "banálne" zápletky. Nasledujú spojlery: Je jasné že s každou politickou krízou sa Nadácia vysporiada, ved to bolo predpovedané vedecky (fajn ok, to mi až tak nevadí), ale pri obrovskom technologickom náskoku ktorý Nadácia má by bolo asi hlúpe keby ju niekto porazil. Príde mi to ako také zbytočné hranie sa zo slovíčkami keď pri lámaní chleba Nadácia vždy vyrukuje z tým že ovláda atómovú energiu a tým pádom je kríza zažehnaná, lebo má obrovsky navrch. A takto to ide v podstate príbeh za príbehom. Čo sa však mení na pozadí je politická kulisa, ktorá smeruje od moci vynútenej prostredníctvom gnosticizmu, ku moci ekonomickej. Thet´s all. Chcelo by to viacej obšírne a nápadite zobraziť Ríšu, a dej v širšom okolí Nadácie. To je podla mňa to čo čitateľov priťahuje na epických space operách - pompéznosť, výpravnosť, špecifická atmosféra, ale aj situačnosť. To znamená zobraziť veľké udalosti v malom ľudskom rozmere. Assimov si podla mňa vybral príliš dlhé časové obdobie aj územie. A ešte jedna vec - podľa mňa sa v románe pracuje s veľmi málo ikonickými predmetmi. Snad som postrehol len blaster, a logo Ríše na Lodiach. Chcelo by to viac takýchto záchytných bodov...ak niekto vie o čom hovorím.... celý text