gan112 komentáře u knih

Geniálna mistifikácia... Zdraví rozum nielen človeka, ale asi aj literárneho kritika, po prečítaní Trhliny vraví: "Brutálne prepracovaný príbeh, na to aby to bola pravda.". Inak naznačuje to aj nepatričný humor, možno zámerná či polozámerná plochosť postáv ... Druhá strana mince je že v knihe samotnej je polemík na kilá. Polemizuje sa samozrejme cez hlavnú postavu, rozprávača, blogéra, ktorý je tiež vlastne spisovateľ. Otvára nám svet internetových trolov, a rôznych nedokázateľných neprávd. Tým že spochybníte samého seba, môže nastať paradox väčšej dôvery. Naozaj kniha vo mne zanechala veľa podnetov. Karika je mistifikátor, kladie nitky na správne miesta aby sme ich v správnej chvíli zviazali podla vlastnej hĺbky ktorú pripustíme. A tak miestami nevadí že mieša hrušky s jablkami, všetko to nakoniec nehrá rolu.

Niesom priaznivec hororu, a ani tento ma nevystrašil, podstatné "straši" scény sú štandardné a z rôznimi obmenami tu už boli, ale napriek tomu si myslím že je tu niečo inovatívne. Spôsob nejakého žánrového mixu. No zo štylistickej stránky nieje čo vytknúť. Ale predsa by sa mi viac páčilo keby (údajné) stretnutie Igora s autorom bolo zakomponované viac v deji než v poznámkach autora medzi kapitolami. Veľmi by sa mi napríklad páčil dvojitý rozprávač, pridalo by to situačné napätie a pridalo vedľajšiu dejovú linku, ako spolu sedia v teple nejakej kaviarne daľeko od tej zimy na Tribeči.
Na koniec len dodám, skvelá práca, dalo by sa niečo zlepšiť, ale nemalo by to zmysel, lebo aj takto je to výborné, aj s ponúknutým soundtrackom:). Bavil som sa!

11 30.12.2016

Absolútne prepracované! Odporúčam! Dicker dej posúva dopredu pestrou škálou rozprávačských prvkov. Zvládnutie takto ohromne pestrej škály si vyžaduje až "matematické" nadanie. Takmer nič tu nieje lineárne, nájdeme tu retrospektívu v retrospektíve, a to v rôznych formách (nahrávky, spomienky postáv, klasická retrospektíva z pohľadu rozprávača, úryvky z kníh, policajné zápisnice, rozhovori o minulosti...). A keď sa kniha formálne dostane do roviny tu a teraz (takmer na konci), opäť sa Dicker vyhne lineárnemu rozprávaniu. Je úchvatne sledovať túto hru s časom, kedy spisovateľ väčšinu rozprávania tu a teraz bagatelizuje, a podstatné informácie skryje do retrospektív rôzneho druhu. Zápletka a lineárny príbeh je veľmi dobre postavený ale nebyť rozprávačskej mustry (ala kniha v knihe a pod.), tak by to nemuselo dopadnúť až tak dobre. Ak by bol určitý prvok vynechaný, napr. postava rozprávača a.k.a hlavného hrdinu (spisovateľa), a kniha poňatá ako klasická detektívka s hlavným hrdinom policajtom, a dej by bol lineárny od zločinu k objasneniu, samotný príbeh by až takú pecku nespôsobil. Negatívami knihy sa môžu zdať dve veci . Kniha je dlhá a postavy, láska a vzťahy medzi protagonistami niesu na tak veľkú plochu príliš dobre vykreslené. Mne osobne neprekážalo že láska je tu prostým idealistickým faktom nehodným prázdnej filozofie, predsa len ide o detektívku a červená knižnica je v príbehu skôr z nutnosti.
P.S.- plusom knihy je aj skvelí humor :)

Podľa mňa je to skvelá kniha. Simakovi sa podarilo VYTVORIŤ ucelený a zaujímavý svet s vlastnými pravidlami a navyše vysoko zaujímaví. Téma ľudského zmyslu života a jeho cesty naprieč budúcnosťou mi evokovalo Sterlingov Schizmatrix, takže som uchvátený že v dobe vzniku románu(?) vôbec niekomu napadli takéto námety (hovoriace psy, evolúcia, dalšie dimenzie, prevteľovanie…). K naprostej spokojnosti mi ale chýbalo dačo málo. Dielo podľa mňa nieje humanistické, skôr z neho cítiť bezvýchodiskovosť situácie ľudí, ktorý sa neustále zaplietajú v kruhu omylov. A to je ten najväčší problém. Na ľudstvo je nahliadané akoby zvrchu, a tým pádom nemôže samotný človek povedať že nejaké počínanie je dobré alebo zlé pre ľudstvo. Proste príliš ťažká téma knihy. A možno to nieje problém ale devíza. A keďže autor nemôže nadržiavať rase ľudí (inak by bola knižka nezaujímavá, na úrovní socialistického realizmu:), vyzdvihuje skôr negatívne črty ľudskosti. Tieto sa v deji síce evolučne odstránia ale žiaľ cesta to aj tak správna nieje.

6 03.09.2015

Najviac sa mi páčil nečakaný záver a hlavne tá mišlienka ktorú som z toho cítil. A to že aj ked je spoločnosť v ktorej žijeme dosť velká nieje anonimná a tak autor zvládol majstrovsky hlavne to že sa postavi nestrácajú aj ked je ich velký počet stále sú v deji a je radno s nimi počítať ,tak.

6 02.10.2013

Kryptodokument?

4 22.01.2020

Podľa mňa dosť ťažký štýl, alebo nie dobre zvládnutý preklad. Cele je to ukecane a sedela by tomu lepšie poviedkova forma. Chýbajú tomu jasnejšie kontúry. Je to taký modernejší Lovecraft ale svetlých mentov je málo, no zakončenie sa mi páčilo. Celou knihou sa totiž nesie motív nevypovedania a tak koniec ma filozofiu otvoreného konca na domyslenie. Ako celok by to bolo fajn keby kniha bola viac filozofická, lenze miesto toho sa utápa v opisoch a prílišnej komplikovanosti hlavnej hrdinky, alebo skôr nedostatku spisovateľa lepšie sa vyjadrovať v zjednodušenych metaforách. Stavba scén taka od buka k buku. Ale zas weird a podivné to je ale to už dnes nestačí, záhady sa majú aj rozlusknuť, ked len trochu. Všakže pán strážca majáku.

4 10.06.2019

Majstrovské dielo Sf. obrovský priestor na zamyslenie sa. Takto má vyzerať dielo ktoré kladie otázky dnešnej spoločnosti.

4 26.09.2018

Slabé, z témy eutanázie spravila autorka výcuc z červenej knižnice. A štýl hrôza. Nechápem tak vysoké hodnotenie. Jedna hviezda za občasné iskierky nádeje, a myšlienky na zamyslenie ktorých bolo pramálo.

4 24.04.2018

Nie celkom insidersky pohĺad na beat. Rozhodne najpremyšlavejšie dielo beatu čo som čítal a tiež s najlepšou vetnou skladbou. Obrovská dokumentárne hodnota diela neprevyšuje jeho kvalitu, a to je fakt. Po prečítaní sa mi opäť zmenil náhľad na beat. Skvelé.

3 08.09.2019

No bolo to skôr divné, ako smiešne, a skôr "hlúpe" ako "učené", ale taký bol asi zámer autora. Čiže hodnotím knihu vysoko lebo Faber vie písať, aj keď sa to často nedá pochopiť, respektíve dá sa to vyložiť len po svojom. Keď si len zoberiem že každá z postáv je napísaná podivínsky (pozemsky slabošsky, jednoducho, príde mi akoby postavy nemali vlastnú vôľu), tak to vyznie celkom na vážkach reálnosti. Faber dá v knihe na frak všetkým, postavám, filozofiám... skrátka ide o druh výsmechu, satiry. Nemá v úcte nič z toho čo sa príbehom len mihlo, nič neskončí kladne. Ja by som sa aj chcel nad knihou zamyslieť, ale akosi mi na to nedala priestor, akoby sa "hovadila" sama do seba. To však nie je kritika, skrátka z môjho pohľadu fakt a zámer.

3 13.12.2018

Dobre napísané. Veľmi dobre a napínavo napísané. Kvalitne vykreslená atmosféra a prostredie... ale veľmi veľmi vykonštruované, až pritiahnuté za vlasy. Najviac sa mi nepáči že hlavný hrdina nám vnucuje svoj názor na všetko a to bez toho aby sme si mohli spraviť vlastný názor, pretože na to nemáme dostatok informácií. Za daných okolností, aj keď láske fandím, mi musel byť sympatickejší záporák Lord, než Oliver. A čo Verena? Ma zdravé ruky tak nech ide pracovať :) Každopádne dobrá kniha. Odporúčam prečítať zo štylistického, koncepčného, a estetického hľadiska.

3 10.12.2018

U mňa žiaľ sklamanie! A to som sa ani dopredu netešil, skôr som len chcel koštnúť s kultu okolo neho vytvoreného. Možno to bolo spôsobené tým že už dlhšie som sf nečítal, no strácal som sa. Podľa mňa si autor neporadil s tak komplexným svetom ktorý načrtol. Čo je ale horšie, zle sa mi to čítalo. Štýl mi nesadol a tak som nebol schopný prečítať viac ako 40 stránok denné. Asi ma to nevtiahlo do deja, no prišlo mi akoby bol autor platený od slova. A teda tých zbytočných je tam dosť! Prišlo mi to trocha detinské! Akože o nič nejde. Vlastne zo začiatku mala kniha pôsobiť záhadne a postupne sa mali veci vyjasňovať prostredníctvom príbehov hlavných protagonistov, ale žiaľ efekt prichádza neskoro a to ho najviac oslabuje. Jednotlivé príbehy alebo dajme tomu poviedky majú kolísavú kvalitu. Úvodný príbeh kňaza sa mi páčil. Ide o objaviteľsko-mystický príbeh, no žiaľ spojitosť aspoň v tomto dieli s ostatnými príbehmi nemá. Príbeh vojaka je military sf, to znamená že ide o dlhé a pre mňa nudné opisy bojov, taktiky a arzenálu. Príbeh básnika bol asi top. Je veľmi humorný. Ide o životopisný príbeh umelca, no viac by sa mi páčil len ako historická freska. Ale kedže sa do nej nejakým spôsobom musel pričleniť Štír, začal som pociťovať nedostatok informácií, a strácal som záujem o hlavnú dejovú linku. Príbeh filozofa a jeho dcéry nebol nijak okúzľujúci, až obyčajný s využitím recyklovaného nápadu (pozor spoiler) starnutia pospátku. Ohľadne Štíra a Hrobiek času tiež narobil viac zmätku ako vyjasnení. Čo sa týka Hegemónie človeka (politické zriadenie v ktorom žijú postavi, a je založené na spojení planét prostredníctvom brán ktorými sa dá medzi nimi prechádzať) , som ani pri tomto pokročilom príbehu asi v polovici knihy nebol spokojný s vykreslením sveta. Snaď by sa žiadal nejaký kratučký historický náhľad. Príbeh detektívky je čistý kyberpunk, priemernej kvality, ale z o to klasickejším a (drobný spoiler) typicky žánrovým rozuzlením. To už mi začínalo byť jasné kam asi autor smeruje, ale celková zápletka mi tím prišla jednoduchá. Načo tá zbytočná melodráma okolo? Nevadí, ak je dobrý príbeh, tak zápletka môže byť klišé, lenže dejová linka stojí, zatiaľ čo sa utápam v konšpiráciách ktoré ma žiaľ nezaujímajú. Keď sa pustím do posledného príbehu je mi jasné že kniha sa už nestihne uzavrieť ako ucelená epizóda. Tak aj ja len dodám že táto poviedka o konzulovi bola skvelá, posunula dej aj obraz Hegemónie, a priniesla nové zápletky aj rozuzlenia,ale žiaľ neskoro. A aj keď som zvedaví čo bude ďalej, ešte som sa nerozhodol či pôjdem do pokračovania.

3 26.09.2018

Baricco píše akoby mu patril všetok čas na Zemi. Jednoducho sa odosobní od nášho uponáhľaného sveta, a zavedie nás do krajiny kde je všetko akosi detsky vysnené, a nepodliehajúce skaze budúcnosti. Sem tam mi vadila prílišná snaha o expresívny umelecký prejav, ale na druhu stranu v každej knihe je niečo pre všetkých a niečo iba pre niekoho. Príbeh je pre mňa pekný svojim kľudom, svojskosťou. Hlavný hrdina akoby krásne ignoruje všetko súčasné, a aj keď je zaručene potrhlý exhibicionista, oslovil ma svojou filozofiou vlastnej cesty, ktorou búra klišé moderného sveta všemožne preplneného. Z knižky si len málokedy niečo duchovné odnesiem, ale z tejto som si vzal akési ponaučenie že inšpirovať sa dá čisto len vnútorne a motivovať maličkosťami. Pekný uzatvorený svet!

3 15.04.2017

Pre mňa ploché a nudné. Počúval som to ako audio knihu, možno keby som to čítal tak sa mi to páči viac, alebo možno aj menej. Chýba mi tam šírka. Dejová linka s rodičmi je na chvíľu naznačená a potom sa vytratí úplne. Jeden z mála dobrých nápadov je s walkmanom ako jediným spojením s vonkajším svetom, a naviazané baseballové zápasy. Dobre ale to je tak zo šírky všetko, a preto pre mňa neuveriteľný príbeh, bez zázemia širších okolností, súvislosti, a z množstvom opisov ktoré ma poväčšine nudili. Prišlo mi to ako pretiahnutá poviedka. Skrátka nič nutné.

3 27.01.2017

Začiatok knihy mi prišiel príliš obšírny čo sa deja týka, a chudobný na zázemie a kulisy. Rezultát prvej štvrtiny knihy je že aj napriek tomu že autor v siahodlhej a zbytočnej kapitole rozpráva o tom ako sa kvázi romanticky spoznali Matthewovi adoptívny rodičia, ich vzťah je už na nasledujúcich stránkach opísaný nie že vlažne, ale aj štylisticky tragicky. Manželia Gorový sú ako dva kusy kameňa ktoré sa dokážu baviť len o deťoch. Napokon z celej knižky mi medzi riadky vyskakuje Wyndhamov nie príliš pozitívny avšak trpezlivý postoj k ženám. Neviem asi strieľam od boku a ide o chybu autora, ale vážne ma štvalo keď boli dovtedy inteligentné dialógy zrazu narušené naozaj hlúpymi výstupmi jednej z postáv. V takomto prípade je diskutabilné či spisovateľ zhadzuje postavu, či sám seba a svoje umenie. Každopádne takýchto prípadov bolo v asi polovici knihy viac. Príbeh prestal byť plochý až za polovicou. Spoznávanie Chocky bolo fajn, no príbeh pre mňa začal žiť vlastným životom až pri detektívnom pátraní novinárov po Matthewových zvláštnostiach a rodičia sa rozhodnú zvoliť taktiku utekaj a schovaj sa (aj keby ťa mala vlastná teta naháňať). Rozhodne by som prijal väčší rozsah knihy, lebo po tomto úseku nasleduje len jedna zápletka ktorá je následne pretkaná vo finále do celého príbehu. Konečné vystúpenie Chocky mi prišlo štandardné ale samozrejme pre mňa ako milovníka tohto žánru vždy niečím iné a odlišné od iných AktovX. Knižka sa mi myšlienkovo veľmi páčila, je to taká zapadlá klasika, avšak za ťažkopádny rozbeh, je mi ľúto.

3 21.09.2016

Z prvých stránok knihy som mal zlý pocit. Vyvalil sa na mňa zložitý text plný metafor a rozvíjajúcich sa obrazov. Štýl sa však postupne zjednodušil a nastúpila fáza až tak uveriteľných absurdností, že som sa začal smiať na vlastnej pomalosti. Totižto knižku som si prečítal na doporučenie. Mal som sa váľať od smiechu, no tak sa nestalo (ale nemrzí ma to). Pretože dej je súčasne veľmi napätý, otvorený, inteligentný, pritiahnutý za vlasy, komický, málo uveritelný (v zmysle - určite nejde o skutočný príbeh), myšlienkovo zcela obsažny, miestami až znepokojujúci a psychologicky prepracovaný. Od stredu knižky už dej ožíva rovno pred očami a dostáva riadne napäťové grády. Šmrncnuté atmosférou 60-tých rokov má dielo takú komickú dokumentárnu hodnotu. Obaja hlavný hrdinovia, profesori anglickej literatúry, mi boli sympatický, hlavne preto že kniha zachytáva obdobie ich osobnostných zmien na nových pôsobiskách, ktoré si na pol roka vymenili. V kapitole DOPISOVÁNI je zrejmé že tieto zmeny vnímajú len ich blízky (manželky), zatiaľ čo ich nové okolie ich nedokáže povšimnúť a tak dochádza k sérií dohadov a nedorozumení. Aj z tohto vyplýva o aký prepracovaný román ide. Autor verne (neviem či pravdivo) zobrazuje šváry akademického zboru ako v USA tak v U.K. Prostredie akademickej pôdy ma najskôr moc nepriťahovalo, ale kedže výuka literatúry sa diala nielen v deji (na univerzitách v Papridgi a Euforite)ale bola prestúpená celým románom, začalo ma to viac a viac fascinovať. Napr: Ako tvrdí jeden z hlavných hrdinov Zapp, a tým pádom aj autor "román je systém uzavretý a život systém otvorený". Toto platí pre knihu dokonale. Postavy sa v nej osudovo až neverne preplietajú, ale o to väčšia psina to potom je. V kapitole ČÍTANIE sa mi páčilo premostenie deja a dokreslenie atmosféry doby formou novinových a iných písomností (troška chybné sa mi zdalo že zdroj článku bol uvedený vždy až na konci odseku a nie na jeho začiatku). Predposledná kapitola s názvom VÝMENA je pre mňa naj dramatickejšia, a kedže ako sa v románe dočítame, troška retrospektívi nezaškodí, tak sa v nej aj bude diať. A diať sa to bude skutočne brilantným spôsobom. zaujímavý je celou knihou prepletený motív s odbornou publikáciou pre začínajúcich spisovateľov, ktorú si druhý z hlavných postáv Swallov nechal od svojej manželky poslať na Euforitu. Sú z nej citované pasáže ktoré sú následne aplikované priamo v deji. Nie však okato, ale úplne prirodzene. Samotná kniha ale nieje fiktívnou literatúrou v literatúre, ale o skutočné dielo rovnomenného autora HOSTUJÍCICH PROFESOROV. Naopak trocha klicheovité sa mi zdali odkazy na veľké diela anglickej literatúry. Vety typu - a vtedy Phillip pochopil prečo sa v tom a tom diele udialo toto a toto a neudialo sa tamto, by ma vcelku iritovali nebyť však zakončené zaujímavou myšlienkou. Začiatok poslednej zo šiestich kapitol (každá je osobitá), bol pre mňa písaný zbytočne experimentálnou formou, no neskôr prekvitne do (asi) klasického libreta, ktoré mi vyhovovalo viac, a koniec koncov autor sám najlepšie vie ako napísať "koniec". Koniec s jednoduchými myšlienkami, ktoré sa v kontexte s dejom stávajú (niečo ako) hlboké. P.S. - ospravedlňujem sa za dĺžku komentu.

3 20.02.2015

Bola by to úplne zlá knižka, keby to nebola vcelku výborná knižka. Odhliadnuc od mnohých logických chýb či zmätkov ktoré príbeh sprevádzajú sa číta veľmi dobre. Skladá sa vlastne z dvoch častí. Prvá, rozbehová v ktorej spoznávame svet budúcnosti r.1992, a biznis opatrnostnej firmy Glena Runcitera, ktorý vedie firmu za pomoci svojej mŕtvej manželky Elly s ktorou komunikuje čoby zo semivitálom („mŕtvym“) napojeným v mraziacom boxe na komunikačné prístroje. Príbeh sa velmi kvalitne rozbieha ako špionáž medzi Runciterovou opatrnostnou firmou zamestnávajúcov inertov s blokačnými schopnosťami, a firmou pána Hollisa, ktorý zamestnáva prekogov a telepatov ktorým majú Runciterovi zamestnanci na objednávku blokovať ich schopnosti. Do deja vstupuje nová runciterová zamestnankyňa Pat Conelyová zo svojimi zvláštnymi schopnosťami, ktoré však pre firmu môžu byť nebezpečné. Tu som si začal myslieť aká bude knižka vynikajúca s takým druhom schopnosti akými Pat disponuje. Dávajú totiž budúcemu deju veľké možnosti utvárania zápletiek a príbehu (podobné mal Nicolas Cage vo filme Next na námet knižky od PKD). Ale na mieste je sklamanie, pretože dej sa nimi osvieži len asi 2-krát, a to v nepodstatných veciach. Prvá polovica knižky ma nadchla v mnohom – vernými zobrazeniami obchodného života, futurizmom, postavami, špionážou inertov… bola na úrovni najlepších diel Alfreda Bestera. Príbeh sa začne rozvíjať vo chvíli keď do Runciterovej firmy zavíta Zoe wirtová (pod falošným menom), a objedná pre svojho tajného nadriadeného partičku najlepších inertov na vyčistenie tiež tajného projektu, od telepatov. Táto práca si žiada vycestovať na Mesiac (alebo Mars?). Medzi odcestovanými nechýba napr. nováčik Pat, testér nadprirodzených schopnosti Joe Chip (hlavná postava a Runciterov zástupca), s ktorým už Pat stihla mať pomer, a aj samotný Runciter. Tu dôjde k zvratu a na Runcitera a jeho ľudí dôjde k atentátu. Tímto sa začína druhá časť knihy. Kto zomrel a kto je živý, a kto je v položivote? To je trápna a nudná otázka, pri ktorej riešení PKD zväčša ťahá čitateľa za nos, až mám z toho pocit že si stačilo prečítať len koniec každej kapitoly a bol by som aj tak v obraze. Číta sa to pomerne hladko a dochádza tu aj k zaujímavým zvratom, ale aj tie zaujímavé zvraty sa strácajú v množstvé tých nezaujímavých a tak trocha aj prebytočných. Čo ma hlavne sklamalo je že tu nájdete minimálnu náväznosť deja na prvú polovičku knihy. Teda náväznosť tu samozrejme je ale nie taká akú som očakával a na akú som sa tešil – tudíš menej SF, viac detektívky a noir. Do úplného konca som čakal že sa ten pre mňa podstatný príbeh odohráva mimo dej, ale márne. Keď už ako tak zistíte čo sa vlastne s hrdinami deje nájdete XY jednoduchých riešení ktoré bohužiaľ hrdinom nenapadnú. Posledná kapitola knihy možno bola bomba a trhák v 69-tom, ale dnes má určite tento druh ukončenia príbehu v literárnej vede svoj osobitný vedecký názov a je pomerne častý hlavne v poviedkach. Niekedy dielo zachráni a niekedy, ako v tomto prípade, nie. Záver – dobrá kniha, aj obrovské sklamanie bez predošlých očakávaní.

3 23.01.2015

Skvelá kniha, ani niet čo dodať, treba si prečítať. Pred ňou som čítal 1984 od Orwela ale táto je omnoho lepšia (pre mňa), prirodzenejšia, vyrovnanejšia aj keď tiež trošku ukecaná. Autor v nej predostiera veľmi „triezvi“ pohľad na možnú budúcnosť, rovnako tak na účinok drog (aspoň na určité aspekty pri dlhodobom užívaní), a takisto na ženské pokolenie:). Chybičky vidím najmä logické a to hlavne keď sa v jednej kapitole postava vyjadrí že niekoho nemiluje a v ďalšej zistíte že vlastne nevie čo je to láska… Najviac vyzdvihujem bizardnosť Tevisovho sveta! Prečo? Pretože takým by sa kľudne mohol stať, svetom v ktorom sú ľudia iba atrapy a pred robotmi sa môžu povyšovať jedine tak pohlavnými orgánmi, lebo svojim životom sa dostali doslova pod úroveň týchto dokonalo mysliacich výtvorov niekdajšej ľudskej spoločnosti. Docela by sa mi páčilo filmové spracovanie. Ale vlastne chvála bohu že viem čítať.

3 19.10.2014

Mňa knižka takmer vôbec neoslovila, vyskytlo sa zo 5 zaujímavých dialógov a atmosféra bola určite veľmi ťaživá ale to je tak všetko. Pri niektorých pasážach (hlavne tých v ktorých boli vety maximálne o troch slovách) som sa chytal za hlavu a takejto poézií som vôbec neporozumel. -Takže štýl fakt nič moc, neoslovil ma od začiatku a aj ku koncu som vedel že niektoré odseky stačí preletieť očami. Ďalej mi knižka prišla veľmi nesúrodá aj v iných mnoho veciach, napríklad absencia príbehu, autor primiešava k súčastnosti minulosť ale nijako s tým celkovo nepokračuje je to len jedna strepinka (a to je problém odlíšiť ju od súčastnosti), postavy nevedia kde putujú- určite majú svoj cieľ ale čitateľ k nemu nieje nijak navádzaný aby potom mohol očakávať nejakú pointu, no a pointa diela je jedna z možností ktoré čitateľ očakáva ale jedna z tých menej pravdepodobných... Skrátka mam ten pocit že toľko deja čo bolo v knihe je aj na poviedku málo.

3 16.05.2014

ALCEST : Nech človek úprimný je vždy, nech cnosťou vyniká, nech na srdci má to čo púšťa z jazyka.
Provokatívna hra, ktorá extrapoluje cnosti a bezcharakternosti ľudí no nestavia sa úzkostne na žiadnu stranu. FILINT: Pri ľuďoch nieje ťažké odporom sa striasať, ťažšie je s nimi zmerať silu vlastných zásad.

2 21.06.2018