dr.horrible
komentáře u knih
Šestka
Jody Houser
Priemerný pásový komiks, presne jak by človek od merchových vecí čakal. Miestami text nekorešponduje s obrazom, inde zas logicky nenaväzuje. A veľké celostranové maľby sú síce pekné, ale od veci úplne. Aspoň to ale neni urážka, ako Stranger Things próza. 2,5*
Pod skleněným zvonem
Sylvia Plath
(SPOILER) Avizovaná podoba s “Kto chytá v žite” sedí, ale tento ženský štýl mi sedí viac. To viete, že čítate výnimočné dielo, keď začne návšetvou New Yorku, pokračuje samovraždou a končí stratou panenstva. Strašná škoda tej Plathovej, že to zabalila tak skoro.
Pád
Albert Camus
“Keď všetci budeme vinní, nastane demokracia.”
Je to zlé, keď som sa v hlavnej postave našiel?
Tygře, tygře, žhavě žhneš
William Blake
“Ráno vesnice dokola celá se točí,
znovu omílá všechno, co stalo se v noci;
jen k přátelům Mary by vstávala ráda,
už nikdy však nenajde kamaráda...”
Temnota na okraji města
Adam Christopher
(SPOILER) Dávam 1*, pretože ako film by to mohlo byť celkom zábavné retro béčko, kombinujúce 70.kové policajné thrillery s 80.kovými rebelantskými teen filmami o gangoch.
Ale je to strašne zle napísané. Ja ani neviem kde začať; či už klišovitými charaktermi, alebo neschopnosťou s nimi naložiť? Tak napríklad hlavný záporák. Okolo neho malo byť budované mystérium celý čas a nie tri rituálne vraždy v úvode a zvyšok knihy pátranie. Lisa mala byť hlavná ženská postava, alebo jej mali byť venované minimálne tri ďalšie kapitoly v prvej polke knihy, takto jej charakter predsa nedáva vôbec žiadny zmysel. Teda dáva, ale je nelogicky nevyužitý. V poslednej tretine, resp. druhej polke mal byť dej rozprávaný na preskačku medzi Hopperom a Delgadovou (a Hoppovou rodinou), prípadne ešte Lisou - ten výpadok z viac strán. Nevyužitý potenciál až to bolí. A ani nehovorím, že všetky charaktery sú len atrapy žánrových filmov; pozrite sa na takú Delgadovú! Čistý zlepenec vlastností z druhoradých buddy akčňákov.
Je tam kapitán polície čo na všetkých kričí a volá si ich do kanclu, či dvojica nesympatických kolegov, ktorí chodia protagonistov provokovať. :)
Hopper a El sú zo seriálu okopírovaní ešte dobre; autor nemusel nič vymýšlať, takže toho moc ani nepokazil. Čo ma sklamalo je, že kniha nevenuje priestor onej smutnej veci s Hoppovou dcérou. Čakal som to tak na tretinu knihy. To by bolo asi moc odvážne, že. Ale aspoň, že tam bola. Ani neviem prečo, ale jediná kapitola, ktorá sa mi celkom páčila, bola tá kratučká, rodinná - flashbacková, o histórii Hopperovho trička. A z charakterov je jediná, ako tak rozvinutá Martha.
To sú ale všetko len detaily v porovnaní s autorovou chorobnou snahou udržiavať nás celý čas v napätí, čo malo za následok, že ani nie 400-stranová kniha má vyše 50 kapitol a každá (!) musí končiť cliffhangerom. To bolo až nedôstojné. Odporúčam si po dočítaní spätne prejsť posledné vety všetkych kapitol, uvidíte ten facepalm potom. A to vysvetlovanie! Fakt som nikde v tej knihe neobjavil varovanie, že je určená výhradne deťom do desať rokov.
Najlepšie to ilustruje scéna, kde je Hopper priviazaný a agent Gallup sa mu vyhráža. Každý chápe tu scénu, neni čo v nej nechápať. Ale prečo si to nevysvetliť?! Tu prichádza na rad autorov hlavný nedostatok: úchylka na autorské otázky. “Čo teraz Hopper urobí?”
“Jak sa z toho dostane?”
“Ako všetkých zachráni?”
Neviete? Agent Gallup Vám to vzápätí vysvetlí.
Stále neviete? Dajme si nasledujúcu kapitolu zo súčasnosti, kde to Hopp celé ešte raz vysvetlí El...
Milujem ten seriál, ale tento merch je bahno. Skúsim ešte knihy o Max a Robin, niečo o dospievaní by po dvoch nevydarených mystery detektívkach mohlo byť vcelku osviežujúce, ale moc nádejí do toho už nevkladám. Pozitívne je, že žiadnu z nich už nenapíše loser menom Adam Christopher. Nemusel by už nikdy nič.
Projevy
Václav Havel
“Nežije plně, to znamená svobodně a hrdě, ten, kdo vědomě zapomíná, že za jeho život jiní svůj vlastní život položili.”
Bol som dlho v SME
Alexej Fulmek
Vo Fulmekovom spore so Šimečkom som hodnotovo na strane Šimečku. Vo Sme vs. N som na strane Sme, ale hodnotovo zase na strane N-ka. Sme som vždy vnímal ako noviny viac pravicové a N-ko ako viac liberálne.
Občas mi prišlo, že Fulmek píše veci, ktoré mali v rámci slušnosti ostať tajomstvom (napr. honorár pre Lasicu), občas jeho komentáre trochu nefér. A tie sny do tohoto druhu literatúry podľa mňa vôbec nepatria. Ale určite zaujímavé čítanie, to áno.
Majster a Margaréta
Michail Bulgakov
Úchvatných záverečných 33 strán, tak moc, že to v nejakom diele zažijete len párkrát za život.
Ale predchádzajúcich 384 strán som trpel.
Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet
Jón Gnarr
Príjemné čítanie. A verím, že to Gnarr myslel úprimne. Tak ako verím, že v 120-tisícovom Reykjaviku to mohlo fungovať, rovnako ako verím, že v tak vyspelej (120-tisícovej) občianskej spoločnosti, kde aj slovo “konzervatívny” má úplne iný význam ako u nás, by mohla fungovať priama demokracia. Tak ako verím, že u nás by nikdy fungovať nemohla a priviedla by maximálne tak verejné popravy.
Ale furt sú to všetko hlavne sladké reči. A furt je to hlavne komédia. A furt je to populizmus.
Juliette Society
Sasha Grey
“Jsem přesvědčená, že příroda nám všem, mužům i ženám, nedala tu spoustu otvorů jen tak zbytečně. Kdepak, hodí se na zasouvání a zase vytahování různých věcí...”
Že absolvujete jeden ročník filmovej školy vám nedostatok intelektu nevykompenzuje. Sasha Grey má ústa plné Wellsa, Godarda a Kubricka, ale zabudla si naštudovať základy písania. Jednoducho povedané, jej román nemá nielen hlavu a pätu, on nespĺňa ani elementárne základy najjednoduchšej slohovej práce. Knižný ekvivalent The Room Tommyho Wisseaua. Nič blbšie som doteraz nečítal a to som mal slečnu v minulosti celkom rád.
”Existuje-li na světe místo jménem Prdel, pak to tam určitě vypadá takhle...”
Zomiera mladý ten, koho Bohovia milujú
Pavel Chodúr
Trochu neoprávnene som sa toho bál, pretože strašne nemusím duchovné a ezo veci, a nakoniec to bolo vlastne celé o vzťahoch. Najviac sa mi páčila dejová línia okolo Samuelovej bývalej a potom keď sa objavila v tom druhom príbehu. A záver. Úplne chápem kam tým autor smeroval.
Okolo sveta 1 - Zážitky profesionálneho cestovateľa
Martin Navrátil
Travelistan sledujem už roky a treba podotknúť, že v tom čo robí, je Martin na Slovensku najlepší.
A teraz trocha kritiky:
Prišlo mi to občas odfláknuté. Myslím články. Fotky a grafika celkovo sú proste top, ale nerozumiem prečo sa v niektorých článkoch opakovali informácie. Všimol som si to na troch miestach a konkrétne v kapitole o Kongu sú popísané nejaké veci, v závere kapitoly sú opäť jak keby zhrnuté, a potom si ich prečítame pod fotkami ešte raz.
A popisky fotiek mi občas tiež malinko vadili, ale to je skôr vec vkusu.
Pre vyššie spomenuté uberám z hodnotenia hviezdičku, ako cestopis je to ale dokonalé.
Zaprvé, mám chuť si to prečítať hneď znovu. Zadruhé, mám chuť okamžite bookovať letenky. A konečne, Martin ma aj cez moje politické názory definitívne predsvedčil na Transsibírsku magistrálu a dokonca asi aj KĽDR.
Mňa, havlistu. :)
Teším sa na pokračovania.
Sekáč
Terry Pratchett
Nikdy nepochopím, prečo má niekto potrebu prekladať mená a názvy. Už tak Pratchett nie je úplne pre mňa a ešte som sa musel cítiť celý čas trápne.
Temný experiment
Gwenda Bond
Čistého času dvojdielny spin off k druhej sérii. Vždy som mal ale pocit, že Stranger Things sú primárne určené milovníkom osemdesiatych rokov, vtedajšej módy, hudby a filmov. No a knižka je evidentne určená hlavne trinásťročným čitateľom dievčenských románov. Gwenda Bond nevie písať.
Katarína a iné poviedky
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
Môj prvý Dostojevskij. Páčila sa mi nejednoznačnosť postáv a celkové vyznenie poviedok, po psychologickej stránke som tiež spokojný a tie jeho súvetia sú neskutočné. Ale dialógy na štýl “Holubienka moja, ty moja sestrička!” moc nedávam. Asi to bude tou dobou a trochu aj prekladom (“ty papľuh!”).