Čand@
komentáře u knih
Invaze z galaxie
Robin Cook
Staré dobré sci-fi. Akurát som sa vlastne nevedela rozhodnúť, komu chcem fandiť - pozemšťanom alebo mimozemšťanom? Oboje malo svoje plusy aj mínusy. Ešte že koniec poskytuje malú medzierku pre vlastnú predstavu pokračovania :)).
Houpačky
Lucie Konečná
Teda toto by som naozaj chcela vidieť ako film! Lebo Jiřina je jednoznačne Eva Holubová a Zdena je Zlata Adamovská. To by bola taká vtipná a tiež smutná komédia, ach jaj.
Návrat nežádoucí
Lenka Potůčková
Tieto naše dejiny je naozaj potreba neustále pripomínať a som veľmi rada, že sa k nim vracajú aj mladí autori. Ľudia strašne rýchlo zabúdajú a veľmi ľahko opakujú chyby, ktorým by sa dalo vyhnúť. Rada si prečítam, keď autorka vydá niečo ďalšieho.
Len malá prosba k autorke: prosím, chcelo by to ubrať z toho množstva otáznikov, ktorých je na každej stránke neúrekom. Priznám sa, že tie nekonečné rečnícke otázky pomaly v každom odstavci mi chvíľami už pili krv a kazili dojem z inak zaujímavého príbehu.
Případ Pavlína
Martina Formanová
Je to príbeh predovšetkým Pavlíniných rodičov. Naturalistický, neprikrášlený, aj keď napísaný ako beletria a nie literatúra faktu. Žiadna romantická láska až za hrob. Realita, ako ju život priniesol. Chválim.
Kniha – přítel člověka, člověk – přítel knihy
Mirko Ryvola
Vyšlo to na začiatku osemdesiatok, tak treba počítať s tým, že tí, čo túto dobu už nezažili, možno niektorým vtipom celkom neporozumejú (akože čo na tom má byť srandovného). Občas tiež zaznie nejaké to povinné múdro od Lenina a spol. Napriek tomu je tá knižočka ale fajn. Pobaví nielen anekdotami a vydarenými kreslenými vtipmi, ale i zaujímavosťami z knižného sveta, poučnými vysvetlivkami pojmov pod čiarou a citátmi. Mne sa páčil napr. tento nápis nad knižnicou v Marcii (zrejme španielske mesto): Zde mrtví otevírají oči živým. No nie je to nádhera?
Mrtvá v knihovně
Agatha Christie
Dobrá zápletka, dobrá slečna Marplová, len spôsob vraždy mi prišiel trochu divne prekombinovaný. A tiež mi trochu vadilo, že slečna už od polky knihy vyprávala, že vie, kto je vrah. Načo teda tak dlho všetkých udržiavala v napätí? :)
Nemôžem si pomôcť, Hercule ma proste baví viac.
Patrioti
Sana Krasikov
Čítam tu od ostatných samú chválu. Ja toto nadšenie bohužiaľ nepociťujem. To, že ide naozaj o velkoryse pojatý román je vskutku pravda hlavne čo do počtu strán. Mám rada rozsiahle diela - keď ich rozsiahlosť dáva zmysel. Toto však na mňa pôsobilo ako grafomanské predvádzanie sa. Príbeh hlavnej ženskej postavy by sám o sebe bohato stačil. Je silný a ponúka netradičný pohľad na totalitnú históriu z pozície americkej imigrantky. Pripletená časová linka jej syna ešte ako-tak dopĺňa dej. Ale časti s vnukom - to už je ozaj naviac. Akoby si autorka dala za cieľ vydať knihu s minimálne 500 stranami a keď jej to nevychádzalo, dopísala rýchlo ešte toto, aby si splnila záväzok. Musela som sa veľmi snažiť, aby som nezaujímavé časti nepreskakovala.
Výjimeční lidé
Peter May
Nedá mi nespomenúť si na DaVinciho kód či vlastne hociktorú inú knihu od Dana Browna. Chýba len ich duchovná mystika… No fajn čítanie, Enzo mi sedí - konečne ktosi chytrý, čo si pritom prvoligovo neprepíja mozog :). Nečakajte však bohaté a ponuré popisy prostredia, také typické pre Maya. Toto je z úplne iného súdku.
Utajovaný projev
Tom Rob Smith
Prvý diel bol pre mňa bomba. Druhý za ním bohužiaľ dosť krivká. Časť odohrávajúca sa v ZSSR veľmi dobrá, napínavá, hltala som… Po presune do Maďarska to však išlo dole vodou.. príliš prekombinované, zvraty príliš nasilu, akože hlavne aby nejaké boli.. priam telenovelové prekvapenia typu “stále žije!”, alebo “je to tvoj syn!”. Postava Fraery veľmi neuveriteľná … taká sovietska “Angelika - markýza anjelov”, čo? :)) Hm, dúfam, že tretí diel sa vráti do kvalitnejších koľají.
Oni
Mark E. Pocha (p)
Po varovnom úvode autora som očakávala všeličo. Dala som tomu šancu, ale nie, takýmito blábolami si fakt kaziť oči nepotrebujem. S veľkým sebazaprením som to zvládla len po str. 57. Jednu hviezdičku dávam za vydarenú obálku.
Karneval paměťových buněk
Karel Šíp
Trochu nerozumiem sklamaniu v ostatných komentároch. Autor predsa sám hneď v úvode píše, že nejde o žiadne vtipné historky z natáčania, ale že ide o úvahy o tom, čo ho napadá a leží mu v hlave, o krátke spomienky z jeho života, o komentáre udalostí, ktoré ho zaujali atď. A presne taký je obsah, väčšinou vážny, skôr na zamyslenie než na zasmiatie. Pre mňa bolo fajn vidieť tu aj inú polohu pána Šípa. Obzvlášť oceňujem dopis Shakespearovi - skutočne zaujímavé fakty. A ani tie v ktoromsi hodnotení kritizované hudobné predely v audioknihe neboli zas tak strašné. Tí, čo boli tak ako ja vďaka svojim deťom nútení hodiny počúvať detské pesničky Uhlířa a Svěráka (a vďakabohu za ne!), už sú na ”uhlířovky” zvyknutí a isto (tak ako ja :)) poznajú mnohé aj naspamäť. Za mňa teda ok.
Vzpoura mrtvých
Otomar Dvořák
Vďaka Čitateľskej výzve sa dostane človek skutočne ku knihám a autorom, ktorí by inak jeho pozornosti ľahko ušli. V mojom veku som pomerne zdĺhavo hľadala autora o 22 rokov staršieho (jedna z tohtoročných tém) a naviac ešte s knihou, ktorá by ma mohla baviť. Sypem si popol na hlavu, že doteraz mi meno Otomar Dvořák nič nehovorilo, o to viac som rada, že sa mi týmto súborom poviedok otvorilo nové okno.
Po jeho prečítaní sa cítim ako po dobrom obede s tromi chodmi :).
"Příšerný jezdec" bol ľahkým predjedlom, hoci bez akejkoľvek súvislosti s ďalšími chodmi. Ako iným hodnotiteľom, i mne bolo ľúto, že príbeh ubehol tak rýchlo a isto by si zaslúžil bohatší než poviedkový šat. Nie je to ale údel poviedok, že často skončia prv, než sa do nich stačíme začítať? Rovnako ako predjedlo - iba nám "postraší" žalúdok a navnadí ho na ďalšie chody :). Avšak vypočítavá blondína ma stačila vynervovať tiež, mala som chuť ju preplieskať.
Ďalším chodom - polievkou - bol "Mrtvý luh" a ja ako milovník polievok musím povedať, že i táto mi chutila zo všetkých chodov najviac. Výborný nápad zasadiť mystický dej do temného kraja nemeckého pohraničia plného močiarov a ešte časovo do obdobia po 2. svetovej vojne... mňam, chutilo mi.
Hlavný chod - "Vzpoura mrtvých" - ma ale celkom neuspokojil. Chvíľu som ohŕňala nos, rýpala som sa v ňom vidličkou, než som mu prišla na chuť - nechytil ma od začiatku tak ako "Mrtvý luh". No vytrvala som a a ten dobrodružný hororík dočítala. A keby to bol film, bolo by mi jasné, že chystajú dvojku.
Bubble
Anders de la Motte
HP sa mi zdal v závere sérky menej hulvátsky, ale o to vtipnejší. Bavili ma hlášky typu “Tihle dva tragédi jsou chodíci kampaň proti sňatkům mezi příbuznými.
Heslo - Nikdy nikomu never - je tu vyšpičkované k dokonalosti. Keď už si myslíte, že už ste to prekukli, je zas všetko inak. Jeden dejový zvrat za druhým vám nedá vydýchnuť. Záver trilógie, ako sa patrí.
Introvertka chodí na terapii
Deborah Tung
Jediné, čoho ľutujem, je to, že som sa k Debbieným komiksom nedostala už dávnejšie. Sú skvelou súčasťou mojej vlastnej terapie.
Oběť bouři
Dolores Redondo
Takže Amaia sa nám na záver vyfarbila ako pekná nezbedníčka. Čím len si to ten neuveriteľne dokonalý James zaslúžil?
A vskutku narozdiel od predchádzajúcich dvoch dielov, tu už minimálne niekde okolo polovičky príde vnímavý čitateľ na to, kto za tým všetkým zrejme stojí. Tretí diel je teda síce nabitý všelijakým hnusom, no napätí ste skôr z toho, kedy to tej nadanej vyšetrovateľke konečne docvakne.
Napriek tomu ma Baztán ako celok veľmi bavil. Najpríšernejšie však na tom všetkom je, že autorka sa inšpirovala skutočným príbehom.
Ehm, a bacha! Na úvod citovať jeden z najznámejších hitov od Metallicy, to je teda nečakaný majsterštyk! :))
Bez vlasů
Tereza Drahoňovská
Hustý komiks o nehustých vlasoch. Výborne nakreslený i napísaný. Vysvetľuje tým, čo ten problém nemajú, ale chcú vedieť. Významne podporí tých, čo ten problém majú a plácajú sa v ňom ako ryba na suchu. Zhodí hrebienok tým, čo sú presvedčení, že vlasy sú korunou krásy a nevyhnutnou súčasťou sebaistoty. Vidno, že cesta za zmierením sa so sebou samým nie je prechádzkou ružovým sadom.
Vetřelci a volavky
Tomáš Pospiszyl
Musím povedať, že ako úplnému laikovi mi táto kniha dosť otvorila oči. Zrazu vidím okolo seba toľko umeleckých diel. Nie každé sa mi páči, to je samozrejmé. No úprimne, obvykle okolo toho všetkého denne chodíme a ani si neuvedomíme, že každý ten kus kameňa, betónu, plechu, skla prešiel rukami umelca a ten mu dal nejaký význam.
Väčšinu života som žila v pražských Stodůlkach a práve odtiaľ je v tejto knihe pomerne dosť fotiek - napr. i ten akože votrelec priamo na obálke. Okolo toho veľkého puknutého kamenného vajca som prešla snáď milionkrát a až teraz mi dochádza, aké je krásne. Alebo pozerali ste niekedy na abstraktné mozaiky na fasádach či v rôznych úradných budovách či školách ako na zaujímavé umenie? Ja vlastne nie. Pritom niektoré ozaj za to stoja. Krása, ďakujem autorom. Na svojich výletoch nebudem obzerať už len architektúru miest, ale aj ich umeleckú výzdobu.
Co si vaše kočka doopravdy myslí?
Sophie Johnson
Obrázky pekné. Texty k obrázkom som očakávala, že budú vtipnejšie, nápaditejšie, buď viac streštené (asi ako “hloupí mrňaví okřídlení koně), alebo že to bude viac taký suchý humor. Asi som zmlsaná Garfieldom. Nie že by ma to vôbec nepobavilo, sem-tam som sa aj pousmiala. Len som podľa tunajších nadšených komentárov čakala väčšiu zábavu. Náš adoptovaný kocúr sa na mňa ďalej tvári záhadne :)
Na zabití
Peter Swanson
Na zabitie alebo Pohľad do vražednej mysle alebo Prečo a ako niekoho zabiť a zbaviť sa tela alebo Všetci sa chcú povraždiť navzájom. Ozaj dobre napísaná krimi v neobvyklom háve niekoľkých vyprávačov. Super.
Lvářka
Tereza Janišová
No dobre, je to taká rozprávka. Príbeh je pekný a čtivý, len je vhodný asi skôr pre tak 12-13 ročné slečny. Ako typom slohu, tak ilustráciami - naozaj peknými pre detskú knihu. Udivuje ma, že som ju v knižnici našla v oddelení pre dospelých. V mojom veku očakávam aj od oddychovej literatúry predsa len trochu viac. Pekná knižka, len nesprávne zaradená :-).