verden
přečtené 280
Konec dětství
2005,
Arthur Charles Clarke
Konec dětství sa mi ťažko hodnotí. Väčšinu knihy som mala pocit, že sa tam nič zaujímavé nedeje, ale pritom bola strašne zaujímavá :)) Nakoniec som pochopila, že veľkú časť jej kúzla tvorí práve očakávanie toho, čo bude nasledovať. Ale aby som jej nekrivdila, aj tie "gradačné" pasáže stáli za to. Kniha nie je predvídateľná a nenájdete v nej ani žiadne sci-fi klišé (aj keď priznávam, že tento žáner mám skôr napozeraný ako načítaný). Stále sa neviem rozhodnúť, aké pocity vo mne zanechala, no ak sa pohrávate s myšlienkou pustiť sa do nej, určite odporúčam.... celý text
Pravidla oběti
2001,
John Sandford (p)
Niežeby to bola kniha vyslovene zlá, ale čo ten Davenport vystrájal a že s tým všetci boli ok, sa mi zdalo trochu pritiahnuté za vlasy.
Slon na Zemplíne
2018,
Andrej Bán
Napriek chválam, ktoré som na jej adresu počula, som si nevedela predstaviť, že by ma kniha o Slovensku niečím zaujala. Mýlila som sa. Slon na Zemplíne sa čítal takmer sám a keď som prišla na koniec, naozaj ma mrzelo, že žiadne ďalšie príbehy na mňa už nečakajú. Skvelo napísané, so správnou dávkou cynizmu, nadhľadu, a napriek všetkému aj lásky k tej našej zvláštnej krajine.... celý text
Ja, Simon ...proti pravidlám Homo sapiens
2018,
Becky Albertalli
Trochu predvídateľná, ale inak veľmi, veľmi fajn kniha. Za mňa jedna z najlepších YA, aké som čítala.
Kráľovstvo podvodníkov
2018,
Leigh Bardugo
Tak ako prvá časť, aj Kráľovstvo podvodníkov si ma dokonale získalo. Nebudem sa tváriť, že je to strašne hodnotná literatúra, no bez mučenia priznávam, že som šestke zo Suda úplne prepadla. Jemný spoiler! Netypický príbeh o netypických hrdinoch, napínavý, prekvapivý, sem-tam aj vtipný a romantická línia tomu, minimálne v mojich očiach, pridávala na čare :) Oceňujem tiež spôsob zahrnutia gay tematiky, ktorá sa nerieši ako niečo neobvyklé, ale ako úplne normálna vec, ktorou, koniec koncov aj je, len to svet stále akosi nevie pochopiť. Vydarené knihy, som fakt rada, že som sa rozhodla dať im šancu.... celý text
Daj mi tvoje meno
2018,
André Aciman
Neviem sa rozhodnúť, či sa mi Call me by your name páčila alebo nie. Predtým, než som sa do nej pustila, som videla film (potešilo ma zistenie, že sa drží svojej literárnej predlohy), ktorý som si zamilovala, no napriek tomu mám z knihy tak trochu ambivalentné pocity. Svojim obsahom pripomína viac denník ako román, celé je to vlastne len rozsiahlym zamyslením sa nad láskou, príťažlivosťou, vášňou a jedným vzťahom, ktorému nebolo súdené vydržať. A predsa sa mu to istým spôsobom podarilo. Napriek môjmu ambivalentnému postoju vo mne nielen príbeh samotný, ale aj názov vyvoláva čosi, čo neviem presne pomenovať. V každom prípade, odporúčam. Keď už nie prečítať, tak minimálne si pozrieť film. Nominácie na cenu akadémie určite zaslúžené :)... celý text
Vrania šestka
2017,
Leigh Bardugo
Nie som ja veľká fanúšička fantasy, ale Vrania šestka si ma naozaj získala. Nie hneď, nie naraz, ale postupne, ako mi začínalo byť stále jasnejšie, že napriek všetkému tomu fantastičnu je to veľmi chytľavý, nevšedný príbeh o sympatických záporákoch, ktorých som si každou kapitolou stále viac a viac zamilovávala. Vydarená YA (tie ja, mimochodom, celkom môžem), už sa teším na pokračovanie. A moje romantické ja fakt dúfa, že sa tí dvaja a tí dvaja dajú dokopy :))))... celý text
Norské dřevo
2005,
Haruki Murakami
Nikdy predtým som nezažila pocit, že sa ku mne nejaká kniha dostala v období, keď som ju naozaj potrebovala, akoby som si ju nejako privolala do života. Norwegian wood má neskutočnú emóciu a je to asi prvá kniha, ktorej čítanie som schválne preťahovala, lebo som vedela, že sa mi s ňou bude ťažko lúčiť. A je to tak. Naozaj, naozaj odporúčam! A ja si ju budem musieť určite prečítať ešte aspoň raz, lebo som si ju vychutnávala natoľko, že som sa od nej nedokázala odtrhnúť kvôli zapisovaniu myšlienok, ktoré sa dotkli mojej duše (a že ich bolo dosť). "...people are going to be hurt when it's time for them to be hurt."... celý text
Jeden z nás: Príbeh o Nórsku
2016,
Åsne Seierstad
Výborná kniha! Aj zaujímavá, aj napínavá, aj smutná, aj vecná. Veľmi príjemný štýl písania a skvelý preklad. Naozaj odporúčam.
Brownove knihy mám v podstate rada, je to také ľahké, napínavé čítanie, ktoré mi vždy prinesie niekoľko nových, zaujímavých informácií. Naposledy ma úplne nadchlo Inferno a popravde, čakala som podobný zážitok, ktorý sa však nedostavil. Pôvod prináša klasickú brownovskú schému Langdona, po boku s krásnou ženou, ktorí sa ženú historickými pamiatkami za odhalením zlomovej informácie a proti nim brojí "záporák", ktorého odhalenie na konci je viac či menej prekvapením (v tomto prípade, po xy podobných príbehoch, skôr menej). A samozrejme, na konci spolu s hlavnými hrdinami túto informáciu získame a tá nám úplne vyrazí dych. Ibaže to sa v pôvode nestalo, bohužiaľ. Celý záver, spolu s dlho očakávanými odpoveďami na dve základné otázky ľudstva, je úplne nemastný-neslaný. Aj keď sa musím priznať, že som po prevrátení poslednej stránky ostala úplne vykoľajená, pretože som presvedčená, že to Brown pôvodne plánoval ukončiť úplne inak...... celý text
Zvláštní smutek citronového koláče
2013,
Aimee Bender
Zvláštny príbeh citrónového koláča je presne taký, aký sľubuje - zvláštny. Je to obyčajný príbeh o obyčajných emóciách, vzťahoch a živote, sústredený okolo jedného neobyčajného dievčaťa. Trochu ťažká atmosféra mu pridáva na zvláštnosti a zároveň uveriteľnosti. Príbeh, ktorý nie je reálny a predsa ho každý tak trochu zažil.... celý text
A vo Viedenskom lese stále stoja stromy
2015,
Elisabeth Åsbrink
"Kto by už len chcel, aby si ho pamätali ako nacistu, keď stvoril IKEA." Kniha absolútne nebola o tom, o čom som si myslela, že bude - a síce o Ingvarovi Kampradovi. Namiesto toho podstatnú časť tvoria listy viedenských rodičov Elise a Pepiho ich synovi Ottovi, ktorého sa im podarilo poslať do Švédska, a o ktorom len tušíme, že sa jeho život nejakým spôsobom prepletie s Ingvarovým. Niežeby som listy nepokladala za cenný zdroj, ale táto jednostranná korešpondencia (listy, ktoré písal Otto sa nezachovali) sa mi nezdali nijako historicky hodnotné a čítať na desiatkach stránok stále o tom istom - kedy rodičia dostali posledný list "najdrahšieho, najmilšieho chlapca", aby písal častejšie, že je dobre vychovaný, statočný, určite sa má dobre a posielajú mu tisíc bozkov - ma naozaj unavovalo. Ocenila by som aj písomné pramene z obdobia konca vojny a po nej, keď sa Švédsko zmenilo z krajiny, ktorá odmietala prijať 10 lekárov na krajinu, do ktorej prišlo 20 000 ľudí. Toto autorka spomenula len na pár stránkach a aj keď chápem jej zámer, predsa len by podľa mňa bolo fér, keby tomu venovala väčšiu pozornosť. Autorkin štýl písania sa mi páčil a aj keď som sa vďaka tejto knihe dozvedela veľa nového, najmä z dôvodu spomínaných listov pochybujem, že by som si ju prečítala ešte druhýkrát.... celý text