1. Domů
2. Autoři
3. Ondrej Sokol
4. O autorovi

• O autorovi
• Knihy 3
• Bazar
• Životopis
• Citáty 5
• Diskuze 1

Populární knihy

Nové komentáře u knih Ondřeje Sokola

Ako som vozil Nórov

„Audiokniha. Srandy kopec:). Jedná sa niekedy až o priam neuveriteľné historky, plus som sa dozvedela kopu zaujímavých info o Nórsku a nórskej mentalite. Autorov humor je drsný, nekorektný, na mňa to pôsobilo osviežujúco. Len prirovnania, ktoré rád používa, často so sexuálnym podtextom, boli už akosi navyše (a to vôbec nie som prudérna). Lebo príbeh je dobrý a obstojí sám o sebe. Tiež mi nesadol prejav interpreta, ktorému hlas občas zabieha až do fistuly (prepáč Juraj Kemka:)). Na druhej strane Ivana "Viďjstedebilové" zvládol bravúrne:). Zhodou okolností, kniha sa mi hodí do tohtoročnej čitateľskej výzvy - autor s vtáčím priezviskom. Evanjelium podľa Kjetila znie: „Keď vidíte bicykel, počítajte s tým, že jeho obsluha je nesvojprávna a schopná bez varovania urobiť čokoľvek. Čokoľvek.“ Typický nórsky cykloň je bezohľadný, egoistický a v kútiku duše zrejme suicidálny zmrd, ktorý sa cíti vyňatý z pravidiel cestnej premávky aj zo zásad elementárnej slušnosti. Červená na semafore, značka Daj prednosť v jazde, povinnosť zliezť z bicykla pred priechodom pre chodcov, to všetko majú tunajší pumpičkári absolútne na háku. Osvetlenie? Načo? Veď autá majú svetlá. Zákaz jazdy dvoch alebo viacerých cyklistov vedľa seba? Serieme na to, ideme si popri sebe veselo desiati a zaberieme si celú šírku jazdného pruhu, a na tú kilometrovú kolónu, čo sa za nami vytvorila, veselo kašleme. Nech sa pokochajú pohľadom na naše vyšportované zadky v elastických homooblečkoch. Keď som pred Kjetilom vyjadril svoj úžas nad nórskym poňatím bezpečnosti, len pokrčil plecami a opýtal sa: „A kto by už asi tak kradol autobus?“ No, Sociopat. Keď JJ mohol načierno robiť taxikára, prečo by on nemohol načierno autobusárčiť? A tak sa v noci z piatku na sobotu a zo soboty na nedeľu, keď jazdia nočáky, vkradol do garáže, požičal si autobus a potom ho asi pätnásť minút pred odchodom regulérneho nočného spoja pristavil na zastávku a pobral všetkých ľudí, čo tam stáli. O pol desiatej, práve keď začínam s rastúcim nepokojom riešiť, kam pôjdem vypustiť kávu vypitú ešte v garážach, prejde okolo prvý snehový pluh. Ľudia vonku jasajú a kývajú mu. Jeden dokonca odkiaľsi vytiahne papierovú nórsku vlajočku a nadšene s ňou poskakuje hore-dolu. Sarkazmus je v Nórsku silno zakorenenou súčasťou národnej povahy.“... celý text
— Kaduri

---

Ako som vozil Nórov

„Veľmi vtipné, veľmi vulgárne a veľmi nadržané. Po skúsenosti s autorovým dielom Ako som vozil Kórejcov, som dala šancu aj jeho prvotine, ale trpí to rovnakými neduhmi – viď môj komentár pri tamtej knihe. Politické „vtipy“ ani nie 10 rokov po napísaní strácajú na aktuálnosti a vtipe, nie je mi sympatické ani to, ako očumuje mladé ženy, ktoré boli ešte včera dievčatami, slovník má horší ako tunajší spoluobčania a zároveň je tak neskutočne vtipný, že to človek 10-násobne mrzí. Oproti Kórejcom je však aspoň názov trefnejší, čitateľ sa naozaj dozvie niečo aj o miestnej kultúre a obyvateľoch.“... celý text
— kurama45

---

Ako som vozil Kórejcov

„Bolo to vtipné, ale mohlo to byť ešte vtipnejšie, keby sa toľko nesnažil, aby to bolo vtipné. Vysvetlím bližšie. Pán autobusár je profík na nápadité prirovnania, a tak nás nimi oblažoval. Akože nonstop. Postupne mi začínal liezť na nervy inak fakt vtipný formát: 'zbadal som niečo, čo vyzeralo ako *sem vsuň prirovnanie*, a tak som spravil niečo ako *sem vsuň prirovnanie*, len aby mi to druhá strana oplatila niečím ako *sem vsuň prirovnanie*'. Toto je mimochodom vec, ktorú mal vychytať editor, takže mínus body vydavateľstvu. Plusové body naspäť pripisujem za kreatívny obálkový nápis v „hangule“, bohužiaľ však samotný názov knihy nezodpovedá obsahu. Pokojne by sa tam dala dosadiť akákoľvek iná národnosť a nič by sa nezmenilo. Názov je síce chytľavý, ale trefnejšie by bolo: Ako som kupoval Saguaro na tony. A ešte k tým „nenápadným“ politickým vsuvkám. Vtipné? Veľmi. Trefné? Hej. Jednostranné? Tiež. Po pár stranách bola autorova politická príslušnosť jasná, navyše odchádzam presvedčená, že zosnulá p. Záborská autorovej matke kedysi dávno vyhovorila potrat a ten si svoj galejnícky autobusársky džob teraz kompenzuje absurdnými urážkami na jej adresu. Ondrej viackrát nenútene nahadzoval udičku, aby čitateľ knihu kúpil rodine či známym. A ja by som veľmô rada. Fakt. Ale bohužiaľ si to sabotoval vlastným jazykom. Jedna vec je ukázať raz kolorit svojrázneho cestného prostredia, druhá nonstop a úplne zbytočne používať slovník alá naši spoluobčania na východe Slovenska. Navyše mi postupne začali byť až nepríjemné poznámky o ženách, ktoré očumoval a v hlave s nimi stváral ktoviečo. Tobôž keď 42-ročný (vek pri vydaní knihy) chlap slintá nad 18-ročnými dievčatami. Zhrnutie: Vyhodiť si z hlavy a textu tie úchylnosti, editor nech kus pretriedi formát vtipov, Ondrej svoj slovník a budem to kupovať a odporúčať všetkým naokolo. Nebyť spomenutých nedostatkov, autor by bol u mňa na úrovni Ziburu, či Sakmárovej.“... celý text
— kurama45

---

---

Jak jsem vozil Nory

„Pekne, parkrat jsem se fakt smal nahlas, vetsinou se uculoval. Nektera prirovnani jsou extremne kreativni (nervozni jak angorska kocka ve skladu suchych zipu, zpoceny jak pedofil v disneylandu), ta politicka miri hlavne ke Slovakum. Ne se vsemi nazory autora jsem souznel, ale ziskal si muj respekt a s nim i vsichni autobusaci! Smekam!“... celý text
— IHT

---

Jak jsem vozil Nory

„Legrační knížka o řidiči autobusu MHD v Norsku. Pobavila jsem se.“
— martianekk