verden
přečtené 273
Priepasť
2018,
Jozef Karika
Nebola to moja prvá kniha od Kariku, takže som od začiatku tušila, ako sa dej bude vyvíjať, aj ako sa to nakoniec celé vyvŕbi. Dobre napísané, aj keď zbytočne rozvláčne, ale čo ma naozaj nepríjemne prekvapilo, bol trochu odfláknutý záver- akože naozaj, vyšetruje sa nešťastie v horách, jediný preživší nemôže opustiť republiku, ale polícia si neprehrá záznam z GoPro kamery?!... celý text
1947
2018,
Elisabeth Åsbrink
Jedna z najlepších absyntoviek, ktoré som čítala. "Štyri víťazné štáty sa zhodnú, že nacisti musia čeliť spravodlivosti. Ale chcú sa pomstiť? Získať kompenzáciu? Zaistiť mier? Nielen to; chcú tiež upriamiť pozornosť na niektoré udalosti a odhliadnuť od iných, zastaviť sa aj pokračovať, a to všetko naraz. Príbeh o vojne ešte nikto nenapísal. ... Svet sa buduje na močiari zabudnutia."... celý text
Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči
2018,
Eva Umlauf
Kniha sa ku mne dostala úplnou náhodou. Registrovala som, že existuje, ale neplánovala som pridať si ju na zoznam prečítaných kníh o holokauste. Priznávam, že najmä kvôli môjmu (mylnému) predpokladu, že už mi nič nové k tejto téme neprinesie. Ale ako som minule kráčala knižnicou k okienku, všimla som si ju na polici (aj keď sa mi zdá, akoby sama priťahovala môj pohľad :) a zrazu som sa našla, že si ju nesiem domov. A dobre som urobila, ja domýšľavá koza, vraj nič nové mi neprinesie... Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči je úplne iná, ako očakávate. Nie je to, prepáčte za ten neomalený výraz- klasické svedectvo preživšej. Je to pátranie "svedkyne dôb", je to opis mnohých životov, priamo, viac-menej priamo až nepriamo ovplyvnených šoou a všetkým, čo nasledovalo po nej. Som presvedčená, že výnimočnosť tohto diela nespočíva len v unikátnom postavení Evy Umlauf, ktorá podľa vlastných slov stojí na prahu medzi prvou a druhou generáciou preživších, ale najmä v jej povolaní psychoterapeutky, vďaka ktorému nam dokáže sprostredkovať veci, ktoré by inak nedokázala.... celý text
Hana
2017,
Alena Mornštajnová
Hana je tretia kniha, ktorú som od pani Mornštajnovej čítala a musím sa priznať, že sa mi zdala najslabšia. Nechápte ma zle, spisovateľsky je to veľmi vysoký nadpriemer, len sa ma proste nedotýkala tak, ako Listopád, ani sa mi nedostala pod kožu tak, ako Tiché roky. Príbehy z obdobia holokaustu sa mi vždy hodnotili ťažko. Sú nepochopiteľné, každý je jedinečný, no napriek tomu po určitom množstve prečítaných kníh a pozretých filmov v nás ostávajú len ako informácie, nie pocity (snaha o parafrázu Violy Stern). Ja som tých kníh prečítala niekoľko a hoci holé fakty v nich boli takmer identické, každá z nich mi sprostredkovala niečo iné. Pani Mornštajnovej ďakujem za rozpracovanie takých tém ako sebaobviňovanie preživších a ich následné (ne)začlenenie do života. Opäť raz to bol čitateľský zážitok.... celý text
Volanie Kukučky
2014,
Robert Galbraith (p)
Volanie kukučky sa mi čítalo neskutočne dobre. Opäť raz sa skláňam pred Joiným umením, je jednou z mála autorov (áno, narážam na teba, Haruki), ktorí dokážu maličkosťami, odbočkami v deji a zdanlivo nepotrebnými informáciami a vedľajšími postavami príbeh tak stmeliť, že z toho vyjde príjemné, realistické dielo, ktoré nedokážem pustiť z ruky.... celý text
Izba
2011,
Emma Donoghue
Ako prvé som, ešte pred rokmi, videla filmové spracovanie, z ktorého som bola úplne odpálená. Teraz som sa dostala aj ku knihe, ktorá ma, pravdupovediac, trochu sklamala. V prvom rade, slovenský preklad je fakt zlý. Už dlho som nečítala knihu s takým umelým jazykom. Naozaj máme uveriť, že niekto takto rozpráva? A z "pár dúškov" ma až zdvíhalo, brr. Obsahovo som mala veľký problém s niektorými postavami, pri ktorých konaní mi až rozum zastával. Akože jasné, poďme zobrať Jacka, ktorý je vo svete asi že deň a pol, do múzea. Najlepšie bez mamy. Ale ešte predtým sa nezabudnime zastaviť v obchoďáku, pretože súrne, ale naozaj súrne potrebujeme kúpiť darček a skvelo sme si to naplánovali práve na túto príležitosť, lebo inokedy sa proste nedalo. A potom sa čudujme, že to neprebehne úplne najhladšie... Detto stará mama, ktorá mala ohľaduplnosti a empatie asi toľko, čo sa jej za nechet zmestilo. O starom otcovi, ktorý sa zastavil na otočku z Austrálie radšej pomlčím. Príbeh to bol ale nevšedný, páčilo sa mi, že celé rozprávanie bolo z Jackovho pohľadu. Ale za mňa je to ďalšia z (mála) kníh, pri ktorých sa mi filmová adaptácia zdala oveľa vydarenejšia.... celý text
Na druhej strane
2013,
Pavol Rankov
Nie som milovník poviedok, nikdy ma to k nim neťahalo a kebyže viem, že mám v rukách knihu poviedok, možno by som ju ani neotvorila. Našťastie som to nevedela a tým pádom som sama seba nepripravila o nevšedný zážitok. Modrá strana obsahuje trochu morbídne príbehy s ťaživou atmosférou, hnedá zas mravoučné báje zo zašlých časov. Na druhej strane som si z oboch strán vychutnala :)... celý text