zbt81 komentáře u knih

Túto knižku som už roky zháňala, takže som sa potešila keď sa mi ju nedávno podarilo objaviť. Lákalo ma na nej hlavne to, že ide o "denník", aj keď nie skutočný - autentický denník cisárovnej. Páči sa mi, že autorka sa držala faktov, čo zvyšuje atraktivitu knižky. Trochu mi prekážal nechronologický štýl Alžbetinho rozprávania. Celé to bolo položené na jej psychickom prežívaní dôležitých ale aj menej dôležitých udalostí jej života. Sisi bola žena s komplikovanou povahou, ktorej melanchólia, sklony k depresii až nihilizmu je cítiť takmer na každej strane. Samozrejme nikdo dnes už nemôže na 100% vedieť čo si myslela, aký konkrétny názor mala na udalosti a osoby vo svojom okolí, ale myslím si, že autorke sa podarilo pomerne verne vykresliť jej osobnosť. Keby išiel denník viac do hĺbky a bol chronologickejší bez váhania by som dala 5 hviezd, takto sú to lepšie 4 hviezdičky - 85%.

2 17.01.2017

Knihu mi čítala mama keď som mala asi sedem rokov a bola som chorá. Mám na ňu pekné spomienky rovnako ako na kreslený seriál. Veľa sme sa nasmiali aj so sestrou.

2 06.01.2017

Jeden z najtemnejších a najbezútešnejších románov aké som čítala. Neviem či som ho úplne pochopila, ale rozhodne sa k nemu už druhýkrát neplánujem vrátiť.
Určite nie je náhoda, že Orwell napísal svoj román koncom 40-tych rokov keď padala železná opona naprieč povojnovou Európou. Skvele opísal princíp totalitných režimov sovietskeho Ruska a nacistického Nemecka. Akoby predpovedal veľké procesy a čistky v 50-tych rokoch medzi straníkmi v komunistickom bloku. Opis obrazu veľkého brata (akejsi bájnej bytosti, ktorý snáď fyzicky ani nikdy neexistoval) akoby presne sedel na súdruha Stalina.
Skutočnosť, že človek si nebol nikdy istý či ho nesledujú a musel dávať pozor na každé svoje gesto či výraz tváre, aby nevzbudil podozrenie bol neznesiteľný. Dnes pri súčasnej technike by takýto monitoring obyvateľstva nebol pre totalitnú spoločnosť nemožný.
Hlavný hrdina doplatil na svoju slabú ostražitosť, neopatrnnosť, ale aj dôverčivosť k človeku, ktorý sa nakoniec stal "vykonávateľom spravodlivosti" strany a jeho katom.

12 24.12.2016

Oceňujem krásne obrázky a cisárovniné básne uverejnené v knihe. Niektoré z nich som videla/čítala prvý krát.
Očakávala som len trochu viac nových informácii. Väčšinu som už čítala v iných publikáciach, preto som sa občas trochu nudila. Pre mňa také slabšie 4 */ 75%.

17.11.2016

Aj v tejto poviedke tak ako asi vo všetkých Rothových prácach je cítiť silnú nostalgiu po zániku monarchie, ktorú rovnako ako gróf Morstin považoval za svoju jedinú vlasť. Postava hlavného hrdinu žijúceho minulosťou (ktorý prežil sám seba) je predstavená a opísaná len veľmi zbežne. Možno ak by bol tento krátky príbeh dostal viac priestoru, mohol byť z toho fantastický román porovnateľný s Radetzkého pochodom. Napriek tomu sa to však dobre, ľahko číta a nájde sa tam aj zopár zaujímavých myšlienok.

31.10.2016

Skvelý psychologický román o škodlivosti súcitu a neopätovanej láske chorého dievčaťa , jeden z najlepších aký som čítala. Určite sa k nemu ešte niekedy po rokoch vrátim.
Zweig v úvode predstavuje dôstojníka - vojnového hrdinu, s ktorým ho zoznámi spoločný známy. Ten sa mu zverí so svojim tragickým tajomstvom, ktoré ho roky prenasleduje a ktoré z neho spravilo "hrdinu", za akého ho všetci majú. On sám takéto chvály odmieta a hovorí, že do vojny utieklo oveľa viac mužov ako sa z nej vrátilo. Ako sa na konci knihy dozvedáme, celé jeho hrdinstvo bolo len výsledkom pohromy, ktorú spôsobil a za ktorú sa chcel vytrestať. Dúfal, že ho za to stihne spravodlivý trest v podobe smrti alebo sa vráti ako mrzák. To ho hnalo, do najnebezpečnejších vojenských úloh a situácii.
Rozpráva príbeh nevyzretého mladíka - poručíka kavalérie niekde v malom zapadnutom uhorskom mestečku. Všetko sa začína jeho účasťou na plese u miestneho magnáta (v skutočnosti židovského zbohatlíka) a nepríjemným nedorozumením, ku ktorému došlo v súvislosti s jeho postihnutou dcérou.
Či sa tento príbeh skutočne stal, alebo je len fikciou a výsledkom skvelého rozprávačského Zweigovho talentu sa už asi nedozvieme. Každopádne môžem odporučiť.

Kniha sa miestami horšie čítala, kvôli hustote písma a preklepom ako už spomenuli niektorí čitatelia predo mnou. Inak ju však môžem doporučiť, priazdnivcom oboch skvelých spisovateľov (Balzaka aj jeho životopisca Zweiga).
Človek lepšie pochopí Balzakové romány a jeho hrdinov po prečítaní tohto životopisu. Spodobil sa vo viacerých postavách svojej "Ľudskej komédie".
Možno by sa jeho život vyvíjal úplne inak, nebyť jeho smutného osamelého detstva a necitlivej matky, u ktorej nepoznal materskú lásku. Mal zvláštnu povahu, napriek tomu aký dokázal byť realistický vo svojich románoch, v reálnom živote bol často úplne odtrhnutý od reality. Ťažko pracoval na sebe aj svojich dielach, dokázal aj vďaka článkom v novinách a hlavne na začiatku spisovateľskej kariéry aj vďaka brakovej literatúre (pri ktorej zásadne používal pseudonymi) zarobiť slušné peniaze, nikdy sa však nezbavil finančných ťažkostí a veritelia si u neho podávali dvere. Kupoval si drahé veci, ktoré nepotreboval a potom si musel chlieb a šaty kupovať na dlh. Podobných príkladov sa v jeho živote nachádzalo mnoho.
Jeho smrť bola predčasná a asi aj zbytočná. Posunutý denný režim - vztávanie o polnoci, práca do piatej poobede, udržiavanie sa v bdelom stave vďaka litrom čiernej kavy si vzali daň na jeho zdraví.
Ako čerešnička na torte k celkovej jeho skaze prispel asi aj komplikovaný vzťah k jeho poľsko-ruskej aristokratke, cesta za ňou na Ukrajinu a cesta späť do Paríža, keď už bola jeho manželkou. Vtedy už ťažko chorému Balzakovi zostávalo len pár mesiacov života...

1 10.07.2016

V porovnaní s prvým dielom "Evropa tančila valčík" sa mi jeho pokračovanie čítalo lepšie a zdalo sa realistickejšie, uveriteľnejšie, hoci aj tu sa našlo pár hluchých miest, ktoré boli podľa mňa zbytočné a rýchlo som ich prebehla. Oceňujem, že obsahuje menej pasáží z novín, ako v predchádzajúcom diele. Príbehy vojakov a ich väčšinou tragické konice na fronte sú veľmi pôsobivé. Ukazujú surovosť a nezmyselnosť vojny ako aj jej dosah na osudy a plány ľudí.

2 29.05.2016

Trošku som bola zmätená tým množstvom príbehov a postáv. V tomto ohlade je menej viac a určite by aj moje hodnotenie išlo vyšie lebo knihy z obdobia Rakúsko-Uhorska a prvej svetovej vojny mám veľmi rada. Som zvedavá aké bude voľné pokračovanie tohto Kratochvílovho románu 'Evropa v zákopech'.

07.05.2016

Hlavným hrdinom románu je starý mládenec Pons, oddaný hudbe a starožitnostiam. Pracuje ako kapelník v divadle a súkromne dáva hodiny hudby. Lásku ženy nikdy nenašiel a kedže si bol vedomý svojho neatraktívneho vzhľadu svoju vášeň venoval umeniu a záľube v dobrom jedle. Práve to sa mu stalo osudným. Pons bol pravidelným hosťom na obede svojich príbuzných a známych. Tí ho časom začnú považovať za príživníka a chudáka. Pons sa chce zavďačiť (získať vážnosť a úctu príbuzenstva) svojmu bratrancovi a jeho dcére a pokúsi sa jej dohovoriť svadbu so zámožným nemeckým obchodníkom. Keďže sa na začiatku zdá, že sympatie sú vzájomné a svadbe nestojí nič v ceste, bratrancova manželka vo vysokej parížskej spoločnosti rozšíri správu o chystanom sobáši. Nádejný ženích však v rozhodujúcej chvíli zo svadby vycúva a dievčinu odmietne. Jej matka sa rozhodne celú vinu hodiť na Ponsa, aby zabránila posmechu a pohŕdaniu spoločnosti. Ten prestane byť príjmaný vo všetkých domácnostiach, kde býval pravidelným hosťom a stretáva sa s otvoreným nepriateľstvom. Jeho jediným ozajstným priateľom ostáva jeho spolubývajúci a kolega z divadla - Nemec Schmuke. Ten je akoby dvojčaťom Ponsa, len je ešte viac najivný a väčší dobrák. Ľudia čo ich poznajú a stretávajú ich na ulici ich aj volajú "staré dvojčiatka". Po veľkom ponížení a psychickom otrase, ktoré zažije od príbuzných, upadá Pons do choroby a letargie, stará sa o neho práve verný Schmucke. Zlú situáciu zneužije domovníčka a domáca oboch pánov Cibotová. Dozvie sa o nesmiernej cene Ponsovej zbierky starožitností a snaží sa čo najviac obohatiť. Vtedy sa rozpútava doslova hon o jeho majetok a prípadné dedičstvo. Nakoniec sa Pons a Schmuke stávajú obeťou chamtivosti a bezcharakternosti ľudí vo svojom okolí a Ponsových príbuzných.

3 16.04.2016

Knihu som si druhýkrát prečítala po 17tich rokoch v rámci čitateľskej výzvy 2016 (obľúbená kniha tvojho detstva). Keď som ju čítala prvýkrát bola som 17ročná stredoškoláčka - približne vo veku hlavných hrdinov (tí mali 18), možno aj preto mi bol vtedy príbeh ich lásky veľmi blízky a neskutočne sa mi páčil. Kniha sa čita veľmi dobre a rýchlo, ale hodnotím ju o stupeň nižsie ako by som ju asi hodnotila predtým. Od vtedy som už určite prečíta veľa kníh, ktoré vo mne zanechali silnejšie pocity. Napriek tomu ju však môžem odporučiť všetkým, hlavne násťročným čitateľom. Je to krásny lyrický román o láske dvoch mladých ľudí. Tragický koniec v tomto prípade poukazuje na absurdnosť vojny a jej fatálny dopad na život a sny obyčajných ľudí.

2 26.03.2016

Korunný princ Rudolf určite nepostrádal inteligenciu a porozumenie k nemajetným vrstvám obyvateľstva. Keby sa bol narodil v meštianskej liberálnej rodine zrejme by bol jeho život oveľa šťastnejší a úspešnejší. Vinu na jeho osude a vývoji charakteru mala určite aj výchova a dedičné zaťaženie od oboch rodičov. Najväčšiu jeho tragédiu vidím ani nie na spôsobe jeho odchodu zo sveta (hoci to negatívne ovplyvnilo život celej jeho rodiny), ako skôr na tom, že zobral so sebou aj Mary - nedospelé 17-ročné dievča. Mal ju rozhodne z toho vynechať, ale či si v tom čase plne uvedomoval dôsledky svojho konania alebo nie už asi nezistíme.

6 18.02.2016

Knihu som síce čítala už pred niekoľkými rokmi, ale rada sa k nej príležitostne vraciam. Predstavuje nám Františka Jozefa viac ako človeka a menej ako panovníka, hoci nevynecháva ani politické udalosti tej doby. Rozhodne stojí za prečítanie aj
rozšírené vydanie tejto knihy z roku 2011, bohužiaľ zatiaľ len v nemčine: http://www.amazon.de/gp/aw/d/3492264174/ref=pd_aw_sim_14_5?ie=UTF8&dpID=51%2B2E9u068L&dpSrc=sims&preST=_AC_UL115_SR76%2C115_&refRID=101XSTF3TGQPRZZK8NQK

10.02.2016

Následník trónu je určite jeden z najlepších historických románov aké som čítala. Na román je kniha veľmi realistická a pridŕža sa faktov. Oceňujem hlavne autorovu snahu o psychologické vykreslenie postavy Františka Ferdinanda a tiež ostatných postáv v jeho okolí. Páči sa mi, že nikomu vyslovene nefandí, nedrží stranu, ale sa snaží byť ku každému spravodlivý, objasňuje motívy konania postáv. František Ferdinand mal neobyčajne komplikovanú povahu, chýbala mu srdečnosť, pravdepodobne to nebol dobrý človek. Mohlo za to azda ťažké detstvo.
Ako sa v knihe výstižne píše sám sebe si bol najväčším nepriateľom. Niektoré jeho nápady a reformy, ktoré chcel uskutočniť, mali niečo do seba a možno by sa boli aspoň niektoré dali realizovať ešte za cisárovho života, keby si František Ferdinand na všetkých stranách nerobil nepriateľov, keby vedel jednať s ľudmi a mal diplomatické nadanie.
Ako vieme, jeho osud a osud jeho ženy a detí bol tragický. Naplnenia svojich veľkých panovníckych ambícii sa nikdy nedočkal.

4 28.01.2016

Kniha mi veľmi pomohla pri bakalárskej práci. Môžem len odporučiť všetkým, ktorí prichádzajú do kontaktu s pacientami so stómiou alebo študentom.

15.01.2016

Zvláštny román. Nemôžem povedať, že mi úplne sadol. Na môj vkus hlavný hrdina až príliž filozofuje, utápa sa v nepodstatných banalitách a pri tom mu unikajú dôležité veci, ku ktorým zaujíma ľahostajný alebo úplne zcestný postoj.
Musil v tomto románe zpracoval (nepochybne) svoje dojmy či zážitky, keď bol sám chovancom kadetnej školy. Kniha rieši problematiku šikany na škole, na ktorej sa Törless nepriamo a vlastne aj proti svojej vôli podiela.
Na môj vkus tu chýba dostatočné morálne odsúdenie psychického a fyzického týrania slabšieho chlapca dvoma spolužiakmi, ťažiacimi zo svojej prevahy. Títo dvaja suroví fagani (ktorých som v priebehu čítania mala chuť zabiť) nakoniec unikajú spravodlivému trestu a potrestaná je obeť - Basini je kvôli svojmu prečinu (drobná krádež za čo ho vydierali) vylúčený zo školy.

10.01.2016

Knihu môžem odporučiť všetkým, ktorí sa zaujímajú o posledných príslušníkov habsbursko-lotrinského rodu a zároveň majú už o nich čo to načítané. A to hlavne preto, že ako každé spomienky aj memoáre Leopolda Toskánskeho sú vysoko subjektívne. Niektoré dohady a popisy udalostí rozhodne nezodpovedajú skutočnosti-netvrdím, že zámerne, ako napr. údajný popis smrti (jej príčiny) korunného princa Rudolfa jeho otcom Ferdinandom.
Osobne ma najviac zaujala druhá časť knihy po jeho dobrovoľnom odchode z cisárskej rodiny, keď sa stal radovým občanom Wölfingom, jeho dve nešťastné manželstvá a život na hranici biedy po r.1918. Prežil zaujímavý, hoci ťažký život a to určite často aj vlastným pričinením.

1 01.01.2016

Balzak vo svojej 'Sesternici Bete' úžasne vykreslil človeka nespokojného zo svojim životom a osudom, ktorého má rodina aj okolie za outsidera, úbohú starú dievku túžiacu pomstiť sa svojej úspešnejšej sesternici Adeline. Hoci bola ústrednou (negatívnou) postavou Beta, v oveľa horšom svetle som vnímala starého erotomana Hulota, ktorý kvôli vlastnej rozkoši neváha uvrhnúť celú svoju rodinu do biedy a kvôli ktorému umiera nakoniec aj jeho cnostná Adelina. Pre mňa úplne najodpornejšou postavou bola Valeria Marneffová - pre verejnosť oddaná manželka, v skutočnosti však rafinovaná kurtizána vydržiavaná niekoľkými milencami.
Happyend sa samozrejme nekonal, ale zlo bolo z časti potrestané.
Balzak ma zatiaľ ešte nesklamal - bol to spisovateľ s veľkým talentom a znalec ľudských duší. Okrem toho, že jeho romány majú čo povedať aj dnešnému čitateľovi, majú v sebe aj istú noblesu a dobovú atmosféru, ktoré dnešné romány väčšinou postrádajú.

7 17.12.2015

Tragický príbeh jednej ambicióznej dvojice, tak by sa dal v skratke popísať tento román. Hlavne ku koncu bola kniha veľmi smutná, hoci treba povedať, že za svoje nešťastie si mohli Charlotta a Max predovšetkým sami. Mohli prežiť krásny pohodlný život (možno aj s vlastnými deťmi) nebyť ich prehnanej ambicióznosti, naivite, egoizmu, túžbe viniknúť za každú cenu a pocitu neomilnosti. Stačil by im k tomu obyčajný zdravý sedliacky rozum a zmysel pre realitu, oni však žili v snoch - v tomto bode si ako pár sadli znamenite. Vlastne sa brali kvôli vlastným ambíciam, dúfali, že jeden druhému zaistia postavenie či majetok, ale nakoniec sa vzájomne stiahli až na dno. Lásku u seba alebo mimo svojho vzťahu zrejme nenaši a pravdepodobne ju ani nehľadali. Príbehy o ich nemanželských deťoch sú skôr bájkami, aby ozvláštnili ich aj bez toho výstredný život a u Maxa aj predčasnú a zbytočnú smrť, ktorej mal možnosť toľko krát uniknúť...

Napriek niektorým už prekonaným tvrdeniam (zlý vzťah medzi Alžbetou a Žofiou) je táto kniha mojou najobľúbenejšou biografiou o cisárovnej Alžbete. Rada sa k nej príležitostne vraciam.

02.11.2015