verden
komentáře u knih
Chrám Matky Božej v Paríži
Victor Hugo
Opäť kniha, za ktorej "objavenie" vďačím čtenářskej výzvě, pretože Hugo bol pre mňa obrovským prekvapením. Aj keď si presne pamätám ako som na strednej nadávala, že naša slovenčinárka nám v rámci povinného čítania ako zástupcu francúzskeho realizmu naordinovala de Balzacovho Otca Goriota, kým tie triedy v ročníku, ktoré mali slovenčinára, čítali práve Chrám Matky Božej. Netuším, prečo ma to štvalo, keďže jediné, čo som o tomto diele (až doteraz) vedela bolo, že bolo spracované Waltom Disneym. Ale zrejme som bola presvedčená, že všetko je lepšie ako Otec Goriot...
Ale k veci. Neskutočne ma bavil Hugov vtipný jazyk a cynický pohľad na jednotlivcov aj dobu, aj keď sa nebudem tváriť, že som rozumela viac ako len minimálnemu minimu jeho narážok :D
A naopak, trochu som trpela pri záverečných kapitolách, ktoré mi, neviem prečo, pripomínali antickú drámu, boli strašne naivné a predvídateľné. A nevedela som sa zbaviť pocitu, že v Gringoirovom vzťahu k tej koze niečo nebolo s kostolným poriadkom, hehe.
V každom prípade, čítanie som si vychutnávala tak, ako by som nikdy nebola čakala.
Polibek
Anna Todd
Naozaj môžem len hádať, prečo slovenské vydavateľstvá považujú za dobrý nápad postavám v YA románoch korigovať slovník a vyjadrovanie natoľko, že mám chuť trhať si vlasy po každej druhej priamej reči. Prosím vás, nehodí sa to, ako čitatelia im to neveríme a je naozaj smiešne o niekom si x-krát prečítať, ako strašne nadáva, keď na 200 stranách povie 2x "doparoma". Nerozumiem tej logike, že na jednej strane je v poriadku, aby tínedžeri čítali detailné sexuálne scény (ja s tým nemám problém, to len na ilustráciu), ale na strane druhej by prirodzenejšie vyjadrovanie postáv už asi kazilo ich slovník alebo charakter?
Sľub
Anna Todd
Tesse by mal niekto konečne vysvetliť, že keď vonku sneží, je potrebné si obliecť zimný kabát. Očividne to za 19 rokov svojho života nepochopila...
Zoznam zákazov
Koethi Zan
(SPOILER) Strašne ma to bavilo zhruba do doby, kým Sarah a Tracy naložili do dodávky. Odvtedy ma každé ďalšie odhalenie len viac a viac sklamalo.
Zlo. Spomienky súdneho znalca
Anton Heretik
Naozaj ma mrzí nízke hodnotenie, ktoré si Zlo podľa mňa nezaslúži.
Ak od knihy očakávate napätie, krv a detailnú rekonštrukciu vrážd, radšej siahnite po Dánovi alebo si pozrite Najväčšie kriminálne prípady Slovenska (mnohé prípady rozpracovali obaja autori, aj spomínaný seriál).
Ale ak, úplne logicky, od forenzného psychológa očakávate psychologické posudky a závery, anamnézu a osobné skúsenosti s "našimi" vrahmi (z "ísť sa vymočiť do Ilavy" sa doteraz smejem), nebudete sklamaní :)
Kráľovstvo
Jo Nesbø
(SPOILER) Kráľovstvo sa mi do rúk dostalo náhodou a ja som sa napriek predchádzajúcim skúsenostiam s Jo-om doňho bez väčšieho nadšenia rozhodla zahryznúť. A ten beťár ma úplne zmietol z nôh!
Taká atmosféra, taká psychológia a taký spisovateľský kumšt, až som si začínala myslieť, že ho vezmem na milosť a vytiahnem zo žumpy, do ktorej som dávno pohádzala škandinávskych krimi-autorov. Malo to takú kingovskú esenciu a vážne si myslím, že keby som Roya poznala osobne, nemala by som problém, rovnako ako Julie, sa doňho totálne zamilovať, hehe.
No bohužiaľ, to všetko, vďaka čomu som sa od knihy nevedela odtrhnúť, sa niekde po polovici pomerne rýchlo vytratilo. Krásne to vystihol vo svojom komente toni-az a súhlasím s ním, že nebyť zbytočných vrážd a toho nepodareného záveru, bolo by to na najvyššie hodnotenie. Takto mi však neostáva iné, len smutné krútiť hlavou nad tým, prečo to Jo takto dogabal.
Kôň Przewalského
Maja Lunde
Kôň Przewalského je o nás, o ľuďoch. O našej pracovitosti, zápale, viere a nezlomnosti. O našej slabosti, nedokonalostiach, pádoch a vzdávaní sa. A o tom, že napriek všetkému v sebe dokážeme nájsť silu vstať a ísť ďalej. Zvoliť si život. Zvoliť si lásku. Zvoliť si slobodu.
Listopád
Alena Mornštajnová
Kedysi som sa s opovrhnutím pozerala na ženy, ktoré vyhlasovali, že odkedy sa im narodili deti, nemôžu o niektorých témach čítať. Vravela som si, že buď im to materstvo fakt lezie na mozog alebo proste musia za každých okolností vyťahovať svoj status matky.
Potom som sa sama stala mamou a zrazu som zistila, že mi občas stiahne hrdlo pri vetách, ktoré by som predtým len preletela. Že sa mi oči zalievajú slzami pri scénach, kde by som ako bezdetná len prevracala očami, že jasnééé, musíme trošku čitateľovi zahrať na city. A hoci sa kvôli tomu neplánujem vzdať akýchkoľvek tém či kníh, musím proste priznať, že moja optika sa zmenila.
A je to možno tým, že mi to materstvo fakt lezie na mozog, ale Listopád sa ma dotýkal neskutočným spôsobom. So stiahnutým hrdlom a zaslzenými očami som sa stávala Majou a premietala som svoje dieťa do všetkých detí, ktoré sa v knihe spomínali a aj nespomínali. A hlavou mi dookola behalo "čo keby" a "chvalabohu, že nie" a "ďakujem, ďakujem, ďakujem". Za odvahu, za zvonenie kľúčov a že ste to vtedy zvládli.
Po poslednej vete som sa pomedzi vzlyky pýtala manžela, prečo mi kúpil takú hroznú knihu, ktorá bola zároveň naozaj skvelá. Prosím vás, čítajte ju. Čítajte a pýtajte sa, "čo keby" a ďakujte, že je tá naša realita, chvalabohu, iná.
Šeptuchy
Alena Sabuchová
Pri čítaní Šeptúch som sa aj smiala, aj plakala. A veľmi skoro som zistila, že toto bude jedna z mála kníh, z ktorých si nemôžem vypísať žiadne myšlienky, lebo by som si ju do zápisníka prepísala takmer celú. Tak mi ostáva len pravidelne sa k nej vracať a tešiť sa z toho, že v nej zakaždým nájdem niečo nové.
Smrt je mým řemeslem
Robert Merle
Rozhodnutie predsa len napísať komentár ku tejto knihe prišlo na moje pomery dlho po tom, čo som ju dočítala. Tak nejako som vnútorne bojovala s tým, čo vo mne Smrt je mým řemeslem vyvolala a zanechala. Ale nech.
Všetko je to, samozrejme, hrozné a tie zverstvá, ktoré sa diali a za ktorými stáli konkrétni ľudia, či už ako zodpovední alebo vykonávatelia alebo oboje, sú neospravedlniteľné a musia byť potrestané.
Ale práve táto kniha, písaná práve z pohľadu tohto muža, práve týmto spôsobom, že z ľudí robila jednotky a z hrôzostrašnej mašinérie priemysel, nám tak trochu ukázala, že možno nie všetci uniformovaní boli proste a jednoducho zlí. Že za každým človekom je jeho vlastná história, ktorú keď spoznáme, možno nám ho, len na chvíľu, na krátku sekundu, môže prísť úprimne ľúto.
Vrahovia mesiaca kvetov
David Grann
"Ľudský úsudok je chybný, existuje však Ktosi,
kto "je neomylný".
V každej chvíli, vždy počas cesty životom,
nes si túto pravdu v sebe:
"Čiň druhým to, čo chceš, aby oni činili tebe.""
Celý môj zážitok z tejto knihy môžem definovať ako jedno obrovské nevychádzanie z úžasu. Doteraz nedokážem spracovať, čo sa v USA, v tej zemi zasľúbenej, dialo len 100 rokov dozadu. A to som už čítala nejednu knihu, ktorá núti odložiť ružové okuliare a pochopiť, že hoci to máme nejako zapísané v kolektívnej pamäti, tak Amerika vlastne nikdy nebola "lepší svet".
Po prečítaní komentárov nižšie musím pochváliť slovenský preklad, ktorý sa mi čítal veľmi dobre, nerozptyľovali ma žiadne zvláštne slová a na obsah sa síce trebalo sústrediť viac ako v beletristickej kriminálke, ale nijako zvlášť som sa v súvislostiach nestrácala (a to sa ja, práve, zvyknem :)) )
Batole
Lenka Medvecová Tinková
Počas čítania som si stále vravela, aký láskavý pohľad má autorka na deti a ich spánok, chcela by som to mať tiež tak, hehe. Kúpu určite neľutujem, kniha vo mne zanechala veľmi veľa pozitívnych emócií a informácii, ktoré určite budem mať príležitosť zužitkovať. A tá obálka je krásna!
No bohužiaľ, ako písala už Dashmo predo mnou, je určená pre rodičov detí 2+. Na Batole som sa tešila najmä kvôli kapitole o zmene uspávacích štýlov, no ťažko budem ročnému dieťaťu pomocou rozprávky vysvetľovať, prečo ho už nemôžem uspávať na rukách.
Nikdekoľvek
Neil Gaiman
Musím sa priznať, že mi na Nikdekoľvek prekážalo niekoľko vecí.
V prvom rade Richard ako hlavná postava ma dosť výrazne nebavil. Neviem, či mal byť akože vtipný element alebo som sa s ním mala stotožniť ako s trápnučkým nie-hrdinom, faktom však je, že som pri každej jeho replika, myšlienke alebo konaní v duchu prevracala očami a nemohla som sa ubrániť porovnávaniu s Bellou Swan a jej podobnými postavami z YA.
V druhom rade to bola skutočnosť, že aj napriek románovej podobe do textu často presakovali prvky scenára, veľmi citeľné to bolo napr. v časti so snami.
A v neposlednom rade (pozor SPOILER) to bolo Brownovské rozuzlenie zápletky, kde sa objednávateľ záporákov po celý čas prezentuje ako kladná postava, aby na konci došlo k dramatickému odhaleniu.
Ale inak je Nikdekoľvek celkom príjemné a nevšedné počítaníčko. Osobne ma najviac bavili páni Croup a Vandemar, pre nich aj nakoniec pridávam jednu hviezdičku.
Komturova smrt
Haruki Murakami
Murakami aj úplné banálnosti podáva tak, že mi vôbec nevadí ani x-týkrát čítať o príprave ľahkého obeda alebo zabuchnutí dverí na Jaguáre. Naopak, práve tieto banálnosti jeho knihám dodávajú kompaktnosť a to nezameniteľné čaro.
Biely Tesák / Volanie divočiny / Morský vlk
Jack London
Neviem, kde sa vo mne vzala, ale mala som o Londonových dielach vžitú určitú predstavu, ktorú mi každá ďalšia prečítaná kniha vyvracia a vždy znova zisťujem, že to, čo očakávam, hádam ani nemôže byť ďalej od toho, čo mi v skutočnosti Jack naservíruje.
Volanie divočiny - sama pre seba som si to zadefinovala ako Cuja Jacka Londona :) no namiesto hororových prvkov sa plne sústredíme na postupné oslobodzovanie od civilizovanosti a prebúdzanie pravekých pudov a druhovej pamäte. Chytľavé, Réka som si obľúbila.
Biely Tesák - je v podstate Volanie divočiny naopak, na početne viacerých stránkach sa stávame svedkami, ako sa vplyvom prostredia z divocha stáva skrotený jedinec. Možno je to poradím, v ktorom som to čítala, alebo spomínaným rozsahom, no musím priznať, že Volanie divočiny ma bavilo o niečo viac.
Morský vlk - čakala som dobrodružnú výpravu v čase, keď svet bol ešte neprebádané a romantické miesto, no v skutočnosti viac ako dobrodružstvo presakuje celým príbehom rozbor človeka, stret morálneho a nemorálneho a určité zocelenie civilizáciou rozmaznaných intelektuálov. Objavila som viaceré zaujímavé postrehy a tak, ako píše Denny, aj ja som po dočítaní zažila ten príjemný pocit :)
Diabolské hry
Angela Marsons
Ja neviem, možno som jediná, ale mne sa celý príbeh psychopatickej psychiatričky zdal nereálny. Odhliadnuc od toho, že bez problémov a na počkanie manipulovala, každým, kto jej prišiel pod ruky (a samozrejme, vždy úspešne), sa mi ťažko verí aj tomu, že by za tie roky štúdia a praxe v nikom neskrsla ani štipka podozrenia, že s Alex čosi nie je v poriadku. Žiaden bývalý klient, žiaden psychiater, s ktorými proste musela byť v kontakte či už počas štúdia alebo po ňom? A neviem ako v UK, ale nemusia terapeuti v rámci výcviku tiež absolvovať psychoterapiu? Toto som proste fakt neprehltla...
Sledujem ťa
Teresa Driscoll
Zas a znova som sa presvedčila, že tieto "bestsellery" jednoducho nie sú pre mňa.
Absolútne mi nevyhovoval autorkin štýl písania, osudy všetkých postáv mi boli ľahostajné a tie ich pomaly (ale že neskutočne pomaly) odhaľované temné tajomstvá ma fakt nedostali. Niekomu možno práve toto slimačie tempo pridávalo na napätí, za mňa sa však dej neskutočne vliekol a preťahoval zbytočnými kapitolami. Záver ako zbuchnutý za 20 minút, aby sa stihol termín u vydavateľa, ma už úplne presvedčil, že tieto kvázi-thrillery proste... nie. Proste nie.
